Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Kristína Valková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4C/52/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613208821
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Valková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2613208821.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Kristínou Valkovou v právnej veci navrhovateľa: O. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom K.. Q. XX, D., zastúpený advokátom JUDr. Václav Sosna, so sídlom advokátskej
kancelárie Námestie slobody 2, Skalica proti odporcovi: E. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, právne
zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Trylčovou, so sídlom advokátskej kacnelárie J. Kráľa 738/12,
Senica, o zaplatenie 3.079,91 € s příslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a v celom rozsahu.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania a právneho zastúpenia odporcovi vo výške
465,16 € a iné trovy konania vo výške 184,50 € a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa XX.X.XXXX, podaným na tunajšom súde dňa X.X.XXXX,
domáhal zaplatenia sumy 3.079,91 € z titulu bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľa.
Žalovaná suma predstavuje sumu, ktorú navrhovateľ vyplatil za odporcu, za účelom spletenia úveru,
ktorým odporca financoval odkúpenie polovice rodinného domu, kde druhú polovicu vlastnil navrhovateľ
a je bývalá manželka I. D.. Pri kúpe rodinného domu sa dohodli s odporcom, že po splatení úveru,
ktorý mali za odporcu splácať navrhovateľ s bývalou manželkou, prevedie odporca svoj diel rodinného
domu na navrhovateľa a jeho manželku. K prevodu polovice rodinného domu zo strany odporcu na
navrhovateľa a jeho manželku neprišlo. Úver bol splatený v roku 2010. V roku 2012 predal navrhovateľ s
manželkou predmetný rodinný dom. Rozsudkom OS Senica č.k. XC/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola
navrhovateľovi, v rámci vyporiadania BSM, priznaná pohľadávka voči odporcovi vo výške 2.289,92 €.
Po rozvode manželstva a zániku BSM navrhovateľ navyše uhradil niekoľko splátok za úver odporcu v
celkovej sume 790,01 €. Žalovaná suma 3.079,91 € tak pozostáva zo sumy 2.289,92 € a sumy 790,01 €.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Okresný súd Senica vo veci vydal dňa X.XX.XXXX platobný rozkaz č.k. XRo/XXX/XXXX, voči ktorému
podal odporca v zákonnom stanoveném lehote odpor. Odporca v odpore uviedol, že navrhovateľ
za odporcu nesplácal úver riadne, preto nedošlo k prevodu druhej polovice rodinného domu na
navrhovateľa a jeho manželku. Navrhovateľ bol v omeškaní so zaplatením splátok úveru od roku 2003,
poslednú splátku úveru navrhovateľ zaplatil dňa 17.3.2009. Žalovaná suma 3.079,91 € má predstavovať
splátky úveru, ktoré platil navrhovateľ za odporcu. Tento nárok však považuje za premlčaný, nakoľko
premčacia doba začala plynúť dňa 17.3.2009 a navrhovateľ si svoj nárok uplatnil na súde až 2.9.2013.Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XC/XX/XXXX,
upomienkami zo dňa X.XX.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, poslednou výzvou pred odstúpením zo dňa
X.X.XXXX, oznámením Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa X.XX.XXXX, dokladmi o úhrade úveru zo
strany odporcu - potvdenkami Slovenskej sporiteľne zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, X.XX.XXXX,
XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a zistil tento stav veci:
Súd mal z výsluchu odporcu preukázané, že sa pridržiava skutočností uvedených v odpore. Na
požiadanie sestry a jej manžela si na seba zobral úver v Prvej stavebnej sporiteľni s tým, že úver si bral
i navrhovateľ s manželkou - jeho sestrou a medzi nimi bola taká dohoda, že úver, ktorý vybavil na svoje
meno, budú splácať manželia Salajkoví riadne a v prípade, že tento úver riadne splatia, prevedie na
nich polovicu rodinného domu. Postupom času mu začali chodiť upomienky, že úver sa nespláca riadne,
pýtal sa navrhovateľa prečo nesplácajú úver, bolo mu povedané, že úver budú splácať za podmienky, že
prevedie na nich polovicu rodinného domu, s týmto však nesúhlasil. Nepamätá už presne kedy bola táto
požiadavka vznesená, či boli alebo neboli ešte manželia navrhovateľ so svojou manželkou. V r. 2009 mu
prišla opäť upomienka, v ktorej bol vyčíslený celkový nedoplatok úveru a bola daná hrozba exekúcie,
preto začal úver splácať sám, aby nebola podaná exekúcia. Splatil zvyšok úveru a úver bol zrušený
dňa 31.10.2010. Presne sa už nepamätá na dátum kedy ho oslovila sestra p. D., či dá súhlas k predaju
nehnuteľnosti. Nevie už presne kedy to bolo, ale asi rok predtým ako sa dom predával. Je pravdou, že
rodiný dom bol predaný, jemu bola vyplatená polovica kúpnej ceny a navrhovateľ nepožadoval odo neho
vrátiť žiadnu sumu, prestal s ním komunikovať. S peňazí, ktoré získal predajom predmetného rodinného
domu si odpočítal to, čo zaplatil na úvere, nejaké peniaze daroval matke a sestre. Nedá sa hovoriť,
že išlo o dar, išlo o vrátenie sumy 50.000,- Sk, ktorú museli zaplatiť jeho rodičia ako vklad na stavené
sporenie pre získanie úveru.
Súdmalzpripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.XC/XX/XXXXpreukázané,žerozsudkomtunajšieho
súdu č.k. XC/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov I. a O. D.. V rámci vyporiadania BSM sa do výlučného vlastníctva každého z manželov
prikázala1/2-icapohľadávkyvočiE.K.,nar.XX.X.XXXX,bytomČ.XXXvovýške2.289,925€.Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
Súd mal z kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorá bola súčasťou pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. XC/XX/XXXX preukázané, že dňa XX.X.XXXX na základe predmetnej zmluvy predávajúci O. D.
a I. D. a predávajúci E. K.Í. predávajú nehnuteľnosti rodinný dom s.č. XXXX s príslušnými parcelami
reg. „C“ kupujúcim MUDr. W. A. a Ing. N. A. za kúpnu cenu 27.500,- €, pričom manželom D.Ý. má byť
zaplatená suma 12.500,- Sk a E. K. sa zaplatí kúpna cena 12.500,- €.
Súd mal z upomienok zo dňa X.XX.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX preukázané, že Prvá stavebná
sporiteľňa zaslala odporcovi predmetné upomienky, nakoľko úver poskyntutý odporcovi na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX nebol riadne splácaný.
Súd mal z poslednej výzvy pred odstúpením zo dňa X.X.XXXX preukázané, že Prvá stavebná sporiteľňa
vyzvala odorcu v lehote do 30.4.2004 na úhradu dlhu, ktorý mu vznikol z titulu Zmluvy o medziúvere
a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 2.150,20 Sk z titulu stavebného sporenia a vo výške
2.165,90 Sk z titulu mimoriadneho medziúveru, nakoľko si napriek viacerým výzvym stále neplní svoju
povinnosť uhrádzať pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas.
Súd mal z oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne preukázané, že Prvá stavebná sporiteľňa oznámila
odporcovi, že stavebný úver poskytnutý odporcovi na riešenie a vylepšienie jeho bytovej situácie bol
splatený. Účet stavebného úveru je dňom 31.10.2010 zrušený.
Súd mal z dokladov o úhrade úveru zo strany odporcu - potvrdeniek Slovenskej sporiteľne zo
dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, X.XX.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,XX.XX.XXXX preukázané, že odporca uhrádzal na účet Prvej stavebnej sporiteľne postupne sumy
186,91 €, 300,00 €, 300,00 €, 200,00 €, 200,00 €, 190,00 €, 200,00 €, 200,00 €.
Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podia § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 OZ, sa musí predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 OZ, sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 458 ods. 2 OZ, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ
ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 100 ods. 1 a 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, s poukazom na námietku premlčania vznesenú
odporcom, vyvodil ten právny záver, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní je premlčaný a
teda návrh nie je dôvodný.
Súd mal v konaní preukázané, že odporca si zobral úver za účelom kúpy 1/2-vice rodinného domu s tým,
že na základe ústnej dohody budú predmetný úver splácať navrhovateľ s manželkou a po jeho splatení
odporca prevedie vlastnícke právo k 1/2-vici rodinného domu na navrhovateľa s manželkou. Nakoľko si
však navrhovatelia neplnili svoju povinnosť a úver riadne a včas nesplácali, začal úver splácať odporca,
aby predišiel prípadnej exekúcii predmetnej nehnuteľnosti. Poslednú splátku úveru uhradil navrhovateľ
dňa 17.3.2009, úver doplatil odporca. Dňom 31.10.2010 bol účet stavebného úveru zrušený a úver
celkom vyplatený. Dňa 23.4.2012 prišlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 27.500,-
€, pričom polovica kúpnej ceny bola zaplatená odporcovi a polovica manželom D.. V roku 2007 sa
manželia D. rozviedli a v rámci vyporiadania BSM nadobudol navrhovateľ 1/2- vicu pohľadávky voči
odporcovi vo výške 2.289,25 €. Žalovaná suma 3.079,91 € tak pozostáva zo sumy 2.289,92 € z titulu
pohľadávky priznanej vo vyporiadení BSM a sumy 790,01 €, ktorá představuje splátky úveru uhradené
navrhovateľom po rozvode manželstva a zániku BSM.
Odporca vo svojom odpore zo dňa X.X.XXXX vzniesol námietku premlčania uplatného nároku
navrhovateľa.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme
naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zostrany povinného subjektu. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou
premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym
zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba. Pri právach z bezdôvodného obohatenia sa však
použije osobitná premlčacia doba. Pri bezdôvodnom obohatení je v zmysle § 107 Občianskeho
zákonníka stanovená kombinovaná premlčacia doba - kratšia subjektívna a dlhšia objektívna premlčacia
doba. Ich začiatok je upravený odlišne. Subjektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení je
dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho
základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej
okolnosti (napr. na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve). Tieto dve premlčacie doby teda začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Rozhodujúcim okamihom pre vznik bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľa ako i
začatie plynutia subjektívnej a rovnako i objektívnej premlčacej doby je dátum úhrady poslednej splátky
navrhovateľom, t.j. 17.3.2009. Navrhovateľ si teda mohol svoj nárok uplatniť na súde podaním návrhu
už od 18.3.2009. Navrhovateľ však podal žalobu na súd až dňa 2.9.2013.
Plynutie subjaktívnej premlčacej doby v predmetnom prípade začalo dňom 18.3.2009 (kedy navrhovateľ
zaslal poslednú splátku na predmetný úver, a keďže predtým nepravidelne zasielal splátky na úver,
musel mať vedomosť, že dohoda o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže byť uzavretá,
lebo v zmysle dohody mal povinnosť navrhovateľ zasielať splátky úveru riadne a včas) a skončilo sa
dňom 18.3.2011. Po tom, čo odporca v konaní vzniesol námietku premlčania možno konštatovať, že
nárok navrhovateľa je premlčaný a to i bez ohľadu na to, či už uplynula trojročná objektívna premlčacia
doba,pretožeaksaskončíplynutiejednejznich,právosapremlčí,atoajnapriektomu,žepoškodenému
ešte plynie druhá premlčacia doba (v tomto prípade, však uplynuli obidve premlčacie doby).
Vzhľadom k tomu, že odporca v konaní namietal premlčanie práva, i keď právo navrhovateľa na
zaplatenie dlhu odporcu premlčaním nezaniklo, súd mu toto právo s poukazom na vznesenú námietku
premlčania zo strany odporcu nemôže v súdnom konaní priznať a preto návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu
a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 465,16 € a iné trovy konania vo výške 184,50 € z titulu zaplateného súdneho
poplatku za odpor.
Trovyprávnehozastúpeniaodporcuvovýške465,16€pozostávajúzosumy 363,51€,ktorápredstavuje
tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby á 121,17 € v zmysle § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia - XX.X.XXXX, písomné podanie na súd - odpor zo
dňa X.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX), zo sumy 24,12 € predstavujúcej režijný paušál
v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (3 x 8,04 €) a 20 % DPH vo výške 77,53 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.