Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 3T/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614010198
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Lóška
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614010198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec na hlavnom pojednávaní konanom 19. augusta 2014 samosudcom JUDr.
Ladislavom Lóškom, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný K. I., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bývajúci v N., I. XXXX/XX, A.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,ž e

už právoplatne odsúdený T. S. ako konateľ spoločnosti F. L. od 06.10.2009 do 07.09.2011 so sídlom
V., K.: XX XXX XXX (. a K. ako spoločník v spoločnosti F. od 17.06.2006 do 07.09.2011 po vzájomnej

dohode v zákonnej lehote podali 24.02.2010 u správcu dane na Daňovom úrade N. daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie mesiaca január 2010, kde k uplatneniu na
odpočítanie DPH predložili správcovi dane ku kontrole faktúry od dodávateľa R. XXXLC/XXXX, č. K.
na sumu 3.510,50 Eur z toho 19 % DPH 560,50 Eur, fa. č. XXXLC/XXXX č. IČ X na sumu 3.427,20
Eur z toho 19 % DPH 547,20 Eur, fa. č. XXXLC/XXXX, č. IČ 4, na sumu 2.499 Eur z toho 19
% DPH 399 Eur, fa. č. XXXLC/XXXX, IČ 5, na sumu 3.510,50 Eur z toho 19 % DPH 551 Eur, fa. č.
XXXLC/XXXX, IČ 6, na sumu 2.082,50 Eur z toho 19 % DPH 332,50 Eur, kde predmetom uvedených

faktúr boli prijaté služby - vyťaženie kamiónu za medzinárodnú dopravu, ktoré služby ďalej fakturovali
pre zahraničného objednávateľa spoločnosti N. O. pričom bolo správcom dane zistené, že sa jedná o
fiktívne faktúry, nakoľko v skutočnosti predmetné prepravy neboli vykonané, čím neoprávnene uplatnili
nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty DPH vo výške 2.390 Eur ku škode štátneho rozpočtu L. už
právoplatne odsúdený T. ako konateľ spoločnosti F. a K.U. ako spoločník v spoločnosti F. po vzájomnej
dohode v zákonnej lehote podali 25.03.2010 u správcu dane na Daňovom úrade N. daňové priznanie

k dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2010, kde k uplatneniu na
odpočítanie DPH predložili správcovi dane ku kontrole faktúry od dodávateľa R. č. IČ 9, č. XXXLC/XXXX
na sumu 3.451 Eur z toho 19 % DPH 551 Eur, fa. č. D./D., IČ 10 na sumu 3.558,10 Eur z toho 19 %
DPH 568,10 Eur, fa. č. D./XXXX, IČ 13, na sumu 3.427,20 Eur z toho 19 % DPH 547,20 Eur, kde
predmetom uvedených faktúr boli prijaté služby - vyťaženie kamiónu za medzinárodnú dopravu, ktoré
služby ďalej fakturovali pre zahraničného objednávateľa spoločnosti N., pričom bolo správcom dane
zistené, že sa jedná o fiktívne faktúry, nakoľko v skutočnosti predmetné prepravy neboli vykonané, čím

neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty DPH vo výške 1.666,10 Eur ku škode
štátneho rozpočtu L.

už právoplatne odsúdený T. ako konateľ spoločnosti F. a K. ako spoločník v spoločnosti F. po vzájomnej
dohode v zákonnej lehote podali 23.04.2010 u správcu dane na Daňovom úrade N. daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2010, kde k uplatneniu na
odpočítanie DPH predložili správcovi dane ku kontrole faktúry od dodávateľa R. č. D./XXXX, IČ XX,
na sumu 3.748,50 Eur z toho 19% DPH 598,50 Eur, fa. č. D./D.., IČ 16, na sumu 3.558,10 Eur z toho

19 % DPH 568,10 Eur, kde predmetom uvedených faktúr boli prijaté služby - vyťaženie kamiónu zamedzinárodnú dopravu, ktoré služby ďalej fakturovali pre zahraničného objednávateľa spoločnosti N.
M., pričom správcom dane bolo zistené, že sa jedná o fiktívne faktúry, nakoľko v skutočnosti predmetné
prepravynebolivykonané,čímneoprávneneuplatnilinároknavráteniedanezpridanejhodnotyvovýške

1.166,60 Eur ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,

už právoplatne odsúdený T. ako konateľ spoločnosti F. a K. ako spoločník v spoločnosti F. po vzájomnej
dohode v zákonnej lehote podali 25.05.2010 u správcu dane na Daňovom úrade N. daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2010, kde k uplatneniu na
odpočítanie DPH predložili správcovi dane ku kontrole faktúru od dodávateľa R. N. fa. č. D./D., IČ XX,

na sumu 2.391,90 Eur z toho 19 % DPH 381,90 Eur, za prijaté služby - vyťaženie kamiónu za
medzinárodnú dopravu, ktoré služby ďalej fakturovali pre zahraničného objednávateľa spoločnosti N.,
pričom bolo správcom dane zistené, že sa jedná o fiktívnu faktúru, nakoľko v skutočnosti predmetná
preprava nebola vykonaná, ďalej správcovi dane predložili faktúry od dodávateľa R. fa. č. D./D., IČ
XX, na sumu 11.090,80 Eur z toho 19 % DPH 1.770,80 Eur za náhradné diely - pneumatiky, disky a
brzdové kotúče a fa. č. D. IČ XX, na sumu 1.416,10 Eur z toho 19 % DPH 226,10 Eur za náhradné

diely - zadná náprava na BMW, pričom bolo správcom dane zistené, že sa jedná o fiktívne doklady,
v skutočnosti tento tovar dodaný nikdy nebol, konateľ a spoločník F.. nevedeli preukázať existenciu
predmetného tovaru, čím neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške
2.378,80 Eur ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,

už právoplatne odsúdený T. S. ako konateľ spoločnosti F. a K. ako spoločník v spoločnosti F.N.. po

vzájomnej dohode v zákonnej lehote podali 25.06.2010 u správcu dane na Daňovom úrade N. daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2010, kde k uplatneniu
na odpočítanie DPH predložili správcovi dane ku kontrole faktúry od dodávateľa R., fa. č. D./D., IČ XX,
na sumu 3.534 Eur z toho 19 % DPH 564,30 Eur a fa. č. D./D., IČ 29, na sumu 3.510,50 Eur z toho
19 % DPH 560,50 Eur za prijaté služby - vyťaženie kamiónu za medzinárodnú dopravu, ktoré služby

ďalej fakturovali pre zahraničného objednávateľa spoločnosti N. a fa. č. D./D., IČ XX, na sumu 4.221,80
Eur z toho 19 % DPH 674,10 Eur za prijaté služby - vnútroštátna preprava tovaru, pričom bolo správcom
dane zistené, že sa jedná o fiktívne faktúry, nakoľko v skutočnosti predmetné prepravy neboli vykonané,
ďalej správcovi dane predložili faktúru od dodávateľa R. N.a. č. XXXLC/D., IČ XX, na sumu 1.666 Eur z
toho 19 % DPH 266 Eur za tovar - hliníkové disky na BMW, pričom bolo správcom dane zistené, že sa

jedná o fiktívne doklady, v skutočnosti tento tovar dodaný nikdy nebol, konateľ a spoločník spoločnosti
F. nevedeli preukázať existenciu predmetného tovaru, čím neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane
z pridanej hodnoty DPH vo výške 2.064,90 Eur ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,

už právoplatne odsúdený T. ako konateľ spoločnosti F. a K. ako spoločník v spoločnosti F. po vzájomnej
dohode v zákonnej lehote podali 22.07.2010 u správcu dane na Daňovom úrade N. daňové priznanie k

danizpridanejhodnoty(DPH)zazdaňovacieobdobiemesiacajún2010,kdekuplatneniunaodpočítanie
DPHpredložilisprávcovidanekukontrolefaktúryoddodávateľaR.fa.č.D./D.,IČ36,nasumu 4.334,50
Eur z toho 19 % DPH 693,50 Eur a fa. č. D./D., IČ XX, na sumu 3.931,80 Eur z toho 19 % DPH 611,80
Eur za prijaté služby - vyťaženie kamiónu za medzinárodnú dopravu, ktoré služby ďalej fakturovali pre
zahraničného objednávateľa spoločnosti N., ďalej správcovi dane predložili faktúru od dodávateľa R.

fa. č. D./D., IČ XX, na sumu 3.796,10 Eur z toho 19 % DPH 606,10 Eur za náhradné diely - motor
C. pričom bolo správcom dane zistené, že sa jedná o fiktívne doklady, v skutočnosti tento tovar nikdy
dodaný nebol a konateľ a spoločník spoločnosti F. nevedeli preukázať existenciu predmetného tovaru,
čím neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 1.911,40 Eur ku škode
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,

t e d a

- spoločným konaním neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

t ý m s p á c h a l- spolupáchateľstvo prečinu daňového podvodu podľa § 20 k § 277a ods. 1 Tr. zák.,

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 277 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na ú h r n n ý a s ú h r n n ý
trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák., súd výkon trestu podmienečne
odkladá.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť

sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd u obžalovaného K. I. zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 2T/72/2012 z 22.05.2012 pre zločin podľa § 277 ods. 2 Tr. zák., a to trest odňatia
slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky.

o d ô v o d n e n i e :

Súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného K. I., ktorý výslovne písomne požiadal
súd, aby hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti. Na hlavnom pojednávaní sa
zúčastnilajehoobhajkyňa,ktorásavyjadrila,ženechcekonaťodohodeovineatresteataktiežnatakéto
konanie nepristúpil ani prokurátor. Obhajkyňa vo svojom stanovisku uviedla, že obžalovaný sa skutku

nedopustil, ani sa ho dopustiť nemohol, keďže si neuplatňoval nárok o DPH a ani nemal vedomosť o
tom, že takýto nárok si T. S. uplatňoval bez toho, aby mu vznikol na odpočet dane právny nárok.

Súd prečítal výpovede obžalovaného K. I. z prípravného konania, kedy obžalovaný uviedol, že zo
skutkov sa necíti byť vinný, žiadne doklady ani obchody pre spoločnosť F. M. L. nezabezpečoval, za
chod firmy zodpovedal T. S., v roku 2010 ako bývalému konateľovi spoločnosti mu ostal prístup k účtu,

na požiadanie konateľa S. vykonal výber hotovosti z účtu, avšak, že z akých zdrojov peniaze na účte
pochádzali, to nevedel, tieto peniaze boli použité na splácanie leasingových splátok. Spoločnosť mala
ďalšie dve vozidlá na leasing a tieto sa splácali tiež z týchto peňazí. Ďalej uviedol, že keď časť podielu
predal S., uvažoval o predaji celej spoločnosti, avšak vozidlo, ktoré využíval vo firme, nevedel predať, a
keby ho vrátil leasingovej spoločnosti, bol by na tom škodný, a preto sa rozhodol ostať ako spoločník.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka, t. č. právoplatne odsúdeného, T. S., ktorý vypovedal,
že bol konateľom spoločnosti F. M. L. a obžalovaný K. I. bol spolumajiteľom spoločnosti, čo sa týka
vyjadreniaobžalovanéhoK.I.,ktomudodal,žeakospolumajiteľspoločnostioveciachspoločnostimusel
vedieť aj pán I., a čo sa týka konkrétne nároku na vrátenie DPH, v niektorých veciach o tom vedel aj
K. I.. Boli mesačnými platcami dane z pridanej hodnoty, podklady pre daňové priznanie zabezpečovali

obidvaja, čo sa týka spoločnosti N. O. - prepravnej spoločnosti, tak doklady zabezpečoval K. I., on
spolupracoval s tou firmou, medzi nimi to fungovalo tak, že mali medzi sebou dôveru, keď tie doklady
zabezpečoval I., tak on sa jeho nič nepýtal, ani on jeho. Čo sa týka spoločnosti R. - M. L.., to spoločne
zabezpečovali obidvaja. Daňové priznanie vyplnila účtovníčka, doklady jej dávali raz on, raz I., čo sa
týka peňažných prostriedkov, ktoré poukazoval Daňový úrad na účet spoločnosti, peniaze z účtu na

začiatku vyberal pán I., potom sa pochytili kvôli peniazom, tak tento účet on I. zablokoval. Zdôrazňoval,
že peniaze, ktoré boli poukázané na účet ich firmy Daňovým úradom, hneď v ten deň ich vybral pán I.,on sám nevedel ani o tom, že nemajú nárok na nadmerné odpočty. Keď sa s I. spolčil, nemal vedomosť
o tom, že už predtým bol odsúdený, pozná ho 20 rokov, vedel, že má kamióny. Taktiež mal I. platobné
karty od spoločnosti, a tiež mohol vyberať peniaze z účtu na základe podpisového vzoru, že koľko z účtu

vybral I., sa dozvedel iba vtedy, keď na polícii videl spisový materiál, predtým to nesledoval, mali dôveru
medzi sebou. Keď účet zablokoval, tak peniaze z účtu vyberal už len on. Priznal sa k tomu, že dával aj
nepravdivé doklady. K tomu sa nevedel vyjadriť, či pán I. vedel, že sa jedná o nadmerné odpočty. Jedine
odmeny spoločnosti mal za to, že jazdil ako kamionista v štátoch Turecko, Ukrajina a pod.

So súhlasom prokurátora a obhajkyne sa súd oboznámil s výpoveďami svedkov, a to K.. V. F., A. V., A.

S., K. I., R. J., J. F., M. V., Y. W., A. V., Y. F. L. a Y. F. Y.

Súd ďalej sa oboznámil s listinnými dôkazmi, oznámením Daňového úradu, trestným oznámením,
zápisnicou o konfrontácii, poverením Daňového úradu, plnomocenstvom, odpoveďou M., výpismi z
účtu F. M. L., výberovými listami z účtu, Zmluvou k bežnému účtu a podpisovými vzormi, dokladmi o
daňovej kontrole, protokolmi a zisteniami daňovej kontroly, dodatočnými platobnými výmermi, správou
z Daňového úradu F. F., rozhodnutím o uložení pokuty, bankovými výpismi, daňovým priznaním DPH,

odberateľskými a dodávateľskými faktúrami, dokladmi o určení dane, výkazmi daňových nedoplatkov,
správou z N. O., dokladmi o prevode obchodných podielov, výpismi z Obchodného registra, zo
Živnostenskéhoregistra,správouzMestskéhoúradu,pracovnýmposudkomaodpisomzregistratrestov
a podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T 72/2012, osobitne s
návrhom na dohodu o vine a treste a rozsudkom.

Po takto vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že obžalovaný K. I. sa spoločne s už právoplatne
odsúdeným T. S. dopustili skutkov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. K. I. síce
nebol prítomný na hlavnom pojednávaní, súd sa oboznámil s jeho výpoveďami z prípravného konania,
kedy popieral spáchanie skutkov, a keďže mal prístup k účtu, na požiadanie S. vykonal výber z tohto
účtu, pričom nevedel, že z akých zdrojov pochádzajú peniaze, tieto peniaze však použil na splácanie

leasingových splátok. Zo skutkov bol však usvedčený samotným spoluobžalovaným, ktorý vypovedal na
hlavnom pojednávaní, a ktorý uviedol, že obžalovaný K. I., ako spolumajiteľ spoločnosti, vedel o veciach
v spoločnosti a musel vedieť, aj čo sa týka konkrétne nároku na vrátenie DPH. Čo sa týka spoločnosti
N. O., s touto firmou obžalovaný I. spolupracoval a doklady zabezpečoval tej firme K. I., čo sa týka
firmy R. - M. L., tak doklady zabezpečovali spoločne, daňové priznania vyplnila účtovníčka na základe

dokladov, ktoré jej predložili, svedok uviedol, že priznal sa k tomu, že on dával aj nepravdivé doklady,
avšak on s obžalovaným I. mali medzi sebou dôveru, keď zabezpečovali doklady, o tom medzi sebou ani
nerozprávali. Keď sa dozvedel, že z Daňového úradu poukázané peniaze vybral I., tak mu zablokoval
účet. Že aké sumy si vyberal, to sa dozvedel iba na polícii zo spisového materiálu. V prečítanej výpovedi
svedkyňa K.. V. F. podrobne ku každému skutku uviedla, že z akého dôvodu Daňový úrad neuznal nárok

na odpočet DPH. Z výpovede svedkyne R. J., účtovníčky, ktorá zabezpečovala účtovníctvo vo firme F.
M. L., vyplýva, že na základe dokladov, ktoré jej v roku 2010 predkladal S., viedla účtovníctvo. Z ďalších
listinných dôkazov bolo preukázané, že disponovanie s účtom vedeným v M. mali obidvaja obžalovaní,
ktorí mali aj platobné karty. Zo správ spoločnosti N. O. vyplýva, že spoločnosti F. M. L. a R. - M. L. vôbec
nepoverovali vykonaním transportov.

Obžalovaný K. I. sa dopustil spolupáchateľstva prečinu daňového podvodu podľa § 20 k § 277a ods.
1 Tr. zák..

K osobe obžalovaného súd zistil, že je zamestnaný v spoločnosti C. L. F., doposiaľ bol jedenkrát
súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 22.05.2012 sp. zn. 2T/72/2012 za zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a, b Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia

slobody vo výmere dva roky, ktorý bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní dva
roky. Z miesta bydliska z mesta N. bližšie nie je hodnotený. Z pracoviska firmy C. L. F. je zamestnancom
firmy od 22.02.2010, pri výkone svojej práce je disciplinovaný, neboli zaznamenané žiadne prehrešky
ani v práci, ani mimo nej a nezaznamenali žiadne porušenie pracovnej dohody.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania trestnej
činnosti, ich následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti súd osobitne
nehodnotil, nakoľko boli v rovnováhe, a súd je toho názoru, že v rámci individuálnej a generálnej

prevencie postačuje obžalovanému uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý trest uložil úhrnný
a súhrnný v trvaní tri roky s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby a probačného dohľadu
v trvaní tri roky, a tiež mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu, a súd zároveň u obžalovaného zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.

zn. 2T 72/2012 z 22.05.2012 pre zločin podľa § 277 ods. 2 Tr. zák., a to trest odňatia slobody vo výmere
dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice.