Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/44/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112210945
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112210945.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: Pavol TUCHYŇA
TUCHYŇA - VÝŤAHY, Letná 27, 040 01 Košice, IČO: 10 686 886, zastúp. JUDr. Vladimírom Zeleňákom,
advokátom, Letná 47, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. Inžinierske stavby, a.s., Priemyselná 7, 042
45 Košice, IČO: 31 651 402, právne zast. spoločnosťou PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3,
811 06 Bratislava, 2. Europrojekt Zeta 6 SK, s.r.o., Pražská 502, 040 11 Košice, IČO: 35 850 264, zast.
JUDr. Renátou Dolanskou, advokátkou, Kováčska 69, 040 01 Košice v konaní o určenie neplatnosti
právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Vzájomný návrh žalovaného v 2. rade vylučuje na samostatné konanie.

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 1 876,52
EUR, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 562,70
EUR, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného v 2. rade do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 23.4.2012 žalobca žiadal, aby súd určil, že dohoda zo dňa 16. augusta
2011 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade v časti týkajúcej sa prevodu určitých
záručných práv zo zmluvy o dielo č. 75/2008/02-P uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom
zo dňa 21. novembra 2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21. septembra 2009 je neplatný právny úkon.

Žalobca uviedol, že na základe zmluvy o dielo ZoD č. 75/2008/02-P zo dňa 21.11.2008 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade, bol zhotoviteľom diela S 2804 „Obchodné centrum Galéria - II. etapa,
Košice“. Po splnení diela žalobca listom zo 14.7.2011 adresovaným žalovanému v 1. rade odstúpil od
časti zmluvy o dielo č. ZoD č. 75/2008/02-P, týkajúcej sa garancie žalobcu za vady v záručnej dobe
v rozsahu jeho záväzkov dohodnutých v zmluve o dielo v článku VI. Záručná doba, zodpovednosť za
vady, z dôvodov uvedených v citovanom odstúpení. Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 24.1.2012 vyzval
žalobcu na odstránenie havarijnej vady č. 1/DU s odôvodnením, že na neho prešli všetky záručné práva
žalovaného v 1. rade zo zmluvy o dielo č. ZoD č. 75/2008/02-P v znení dodatku č. 1 k nej, a to na základe
Dohody uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, zo dňa 16.8.2011. Žalobca listom
zo dňa 17.2.2012 súčasne s vyjadrením k výzvam na odstránenie vád zo strany žalovaného v 2. rade,
oznámil žalovanému v 2. rade, že dohodu uzatvorenú medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.

rade zo dňa 16.8.2011 považuje právne za irelevantnú. Kópiu tohto podania zaslal aj žalovanému v
1. rade. Nakoľko z obsahu dohody zo dňa 16.8.2011 vyplýva, že „malo“ dôjsť medzi žalovaným v 1.
rade a žalovaným v 2. rade k prevodu záručných práv zo zmluvy o dielo ZoD č. 75/2008/02-P v znení
dodatku č. 1 k nej, uzatvorenej 21.11.2008 medzi žalovaným v 1. rade ako objednávateľom diela a
žalobcom, ako zhotoviteľom diela s odkazom na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca
zastáva názor, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia môže dôjsť iba k postúpeniu pohľadávky,
pričom toto ustanovenie nie je možné aplikovať na prechod záručných práv zo zmluvy o dielo. Keďže
dohoda zo 16.8.2011 bola uzatvorená bez súhlasu a vedomia žalobcu, touto dohodou nemohlo dôjsť k
právoplatnému prevodu záručných práv, preto žalobca zastáva názor, že táto dohoda je neplatný právny
úkon.

Žalovaný v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 10.9.2012 uviedol, že žalobcom napadnutý právny
úkon - dohoda zo dňa 16.8.2011 je platným právnym úkonom, pričom na postúpenie záručných práv
nebol potrebný súhlas žalobcu a bolo možné aplikovať naň ust. § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, že na postúpenie pohľadávky podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka
nie je potrebný súhlas ani účasť dlžníka. Predmetom postúpenia môže byť pohľadávka, ktorá je určitá,
t.j. predmetom postúpenia môže byť právo na plnenie od dlžníka, čo je v danom prípade zachované.
Uviedol, že je potrebné, aby sa súd zaoberal ako prejudiciálnou otázkou posúdením platnosti odstúpenia
od ostávajúcej časti zmluvy o dielo ZoD č. 75/2008/02-P, ku ktorému malo dôjsť listom žalobcu zo dňa
14.7.2011. Mal za to, že z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil v prílohách k podanému návrhu
vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy o dielo č. ZoD č. 75/2008/02-P bolo možné pristúpiť len z dôvodov
podstatného porušenia zmluvy, za ktoré sa v zmysle danej zmluvy považuje neprevzatie staveniska
v stanovenej lehote, nedodržanie písomne určeného náhradného termínu na splnenie záväzku voči
druhej zmluvnej strane, opakované neplnenie podmienok zmluvy a vyhlásenie konkurzu alebo likvidácia
objednávateľa a zhotoviteľa. Z listu zo dňa 14.7.2011 predloženého žalobcom nevyplýva, že by bol
naplnený niektorý z dôvodov odstúpenia od zmluvy, ktorý si zmluvné strany v zmluve o dielo výslovne
dohodli.
Podľa názoru žalovaného v 2. rade nie je možné platne odstúpiť od zmluvy o dielo v časti týkajúcej sa
zodpovednosti za vady dodaného diela, ktoré sa objavia v záručnej dobe, nakoľko zodpovednosť za
vady diela, ktoré sa objavia v záručnej dobe, vyplýva priamo zo zákona
a nemožno sa jej zbaviť jednostranným právnym úkonom zhotoviteľa. Vzhľadom na uvedené navrhol
žalobu zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 19.11.2012 uviedol, že k prevodu práv a záväzkov zo zmluvy
o dielo mohlo dôjsť iba dohodou medzi žalobcom ako zhotoviteľom podľa zmluvy o dielo, žalovaným
v 1. rade, ako objednávateľom podľa zmluvy o dielo a žalovaným v 2. rade. Bez súhlasu žalobcu, ako
zhotoviteľa nie je možné previesť práva a záväzky na nového objednávateľa. Žalobca, preto považuje
dohodu zo dňa 16.8.2011 za neplatný právny úkon. Zároveň zastáva názor, že vzhľadom na jeho podanie
v znení listu zo 14.7.2011, ktorý bol adresovaný žalovanému v 2. rade ešte predtým než došlo k dohode
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade odstúpil od časti zmluvy o dielo č. ZoD č. 75/2008/02-
P týkajúcej sa garancie žalobcu za vady v záručnej dobe. Z uvedeného dôvodu nemal čo žalovaný v
1. rade previesť na žalovaného v 2.rade, nakoľko práva a záväzky v tejto časti zanikli. Mal za to že
predmetom postúpenia podľa § 524 Občianskeho zákonníka môže byť výlučne iba pohľadávka, ktorá
spĺňa predpoklady vymedzené v zákone.

Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 30.11.2012 uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný,
nakoľko : 1/ žalobca nemá naliehavý právny záujem na vydaní rozsudku, 2/ list o odstúpení nemohol
spôsobiť také právne účinky ako tvrdí žalobca a zmluva o dielo nebola ukončená, ako to tvrdí žalobca,
3/ práva zo záruky podľa zmluvy o dielo boli platne prevedené žalovaným v 1. rade na žalovaného v
2. rade. Žalovaný v 1. rade mal za to, že žaloba svojím obsahom ako aj petitom predstavuje žalobu
na určenie, či tu určitý právny vzťah alebo právo je alebo nie je v zmysle ust. § 80 písm. c/ zák. č.
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Avšak, tento druh žaloby je možné použiť len v prípade, že na
takomto určení je naliehavý právny záujem. V zmysle judikatúry NS SR musí naliehavý právny záujem
existovať na strane žalobcu. Rovnako dôkazné bremeno pri preukazovaní tohto naliehavého právneho
záujmu ťaží žalobcu. Ak naliehavý právny záujem neexistuje, návrh musí byť zamietnutý bez toho,
aby súd preskúmaval meritum žaloby. Predovšetkým, ustálená judikatúra NS zdôrazňuje , že určovacia
žaloba nie je odôvodnená v prípade, ak má jej petit prejudiciálny charakter a nemôže efektívne vyriešiť
podstatu sporu medzi stranami. Žalobca v žalobe nepredostrel žiadne argumenty na zdôvodnenie

existencie svojho naliehavého právneho záujmu. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že na strane žalobcu nemôže
existovať žiadny naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti Dohody o urovnaní, nakoľko
žalobca môže podať žalobu na plnenie. Žalobca sa môže jednoducho domáhať toho, aby zádržné ,
ktoré uchováva žalovaný v 1. rade na základe zmluvy o dielo bolo vrátené žalobcovi na základe toho,
že zmluva o dielo bola údajne ukončená po tom, ako od nej žalobca údajne odstúpil t.j. použitím úplne
rovnakých argumentov, aké používa žalobca vo svojej žalobe. Je dôležité poznamenať, že aj napriek
tomu, že žalobca pôvodne podal takú žalobu ( konanie pod číslom 30Cb/162/2011 ), žalobca stiahol
predmetnú žalobu a konanie bolo zastavené. Žaloba evidentne nemá preventívny charakter . V žalobe
sa žalobca na súde domáha, aby vyhlásil neplatnosť Dohody o urovnaní v časti, kde určité záručné práva
žalovaného v 1. rade zo zmluvy o dielo boli prevedené na žalovaného v 2. rade. Rozhodnutie súdu o tejto
konkrétnej otázke ( t.j. uvedený prevod záručných práv ) by však nevyriešil právne postavenie žalobcu,
keďže takéto uznesenie by dokonca aj v najhoršom prípade len znamenalo, že záručné práva zo zmluvy
o dielo neboli prevedené na žalovaného v 2. rade ( žalovaný v 1. rade je pevne presvedčený o tom,
že neexistujú žiadne dôvody takého rozhodnutia ). Takéto uznesenie súdu by však nezabránilo, aby
si žalovaný v 1. rade uplatnil nároky zo záruk voči žalobcovi ( alebo v mene žalovaného v 1. rade by
tak napr. spravil žalovaný v 2. rade ). Aj z toho dôvodu žaloba nemôže eliminovať prípadnú neistotu v
právnom postavení žalobcu vo vzťahu k jeho záväzkom vyplývajúcim z poskytnutých záruk na základe
zmluvy o dielo a teda neexistuje žiadny naliehavý právny záujem na strane žalobcu na určení, ktorého
sa domáha podaním žaloby. Berúc do úvahy vyššie uvedené žalovaný v 1. rade má za to, že žaloba
podaná žalobcom je len sekundárna vo vzťahu k meritu sporu medzi stranami, ktorý spočíva v tom, či
je alebo nie je žalobca povinný odstrániť vady ( t.j. uskutočniť záručné opravy ) podľa zmluvy o dielo.
Výsledok tohto sporu nemôže účinne a s konečnou platnosťou založiť vzťah medzi stranami týkajúci sa
povinnosti žalobcu odstrániť vady v súvislosti s nárokmi zo záruk vyplývajúcimi zo zmluvy o dielo. Preto
na strane žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem domáhať sa určenia uvedeného v žalobe a súd
by mal zamietnuť žalobu bez jej ďalšieho vecného skúmania. Žalobca tvrdí, že prostredníctvom listu o
odstúpení odstúpil od zmluvy o dielo v časti týkajúcej sa poskytnutých záruk. Žalobca odôvodnil údajné
odstúpenie tým, že žalovaný v 1. rade porušil povinnosť vo vzťahu k zárukám poskytnutým podľa zmluvy
o dielo. Žalovaný v 1. rade trvá na tom, že údajné odstúpenie od zmluvy o dielo nie je účinné a list o
odstúpení nemohol vyvolať také právne následky, ako tvrdí žalobca. Článok X zmluvy o dielo uvádza
dôvody a spôsoby, ktorými je možné ukončiť zmluvu o dielo oboma zmluvnými stranami. Tieto zahŕňajú
(i ) ukončenie zmluvy dohodou zmluvných strán, alebo
( ii ) odstúpenie od zmluvy, ak nastane podstatné porušenie zmluvy. Zmluva o dielo ďalej určuje, ktoré
prípady porušenia zmluvné strany považujú za podstatné porušenie zmluvy o dielo. Takouto dohodou o
obmedzení možností ukončiť zmluvu zmluvné strany zároveň vylúčili všetky ďalšie dôvody ukončenia,
ktoré by inak mohli použiť. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že v súlade s § 344 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov je možné odstúpiť od zmluvy, ak to ustanovuje
osobitný predpis alebo samotná zmluva. Žiadny z dôvodov ukončenia zmluvy, na ktorých sa dohodli
žalovaný v 1. rade a žalobca v zmluve o dielo však neumožňuje žalobcovi, aby odstúpil od zmluvy o
dielo na základe dôvodov opísaných v liste o odstúpení. Z toho dôvodu nemôže byť údajné odstúpenie
od zmluvy platné a žalobca je aj naďalej viazaný zmluvou o dielo. Žalovaný v 1. rade je pevne
presvedčený, že žalobca má povinnosť uskutočniť záručné opravy v súlade so zmluvou o dielo. Žalobca
nepredložil žiadne právne argumenty v prospech svojich tvrdení, že ust. § 524 Občianskeho zákonníka
sa nevzťahuje na prevod práv zo záruk podľa zmluvy o dielo. Žalobcove argumenty považuje žalovaný
v 1. rade len za domnienky. Na základe uvedených skutočností nevrhol žalobu zamietnuť a žiadal, aby
mu súd priznal náhradu trov konania.

Podaním doručeným súdu dňa 16.4.2013 žalobca upresnil svoj návrh a žiadal, aby súd určil, že dohoda o
urovnaní zo dňa 16.8.2011 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a to Inžinierske stavby a.s., na strane
jednej a žalovaným v 2. rade Europrojekt Zeta 6 SK, s.r.o. na strane druhej, v časti 2. Vysporiadanie
bod 2.9 Prevod určitých záručných práv písm. b / dohody, ktorou žalovaný v 1. rade v súlade s § 524
a nasl. Občianskeho zákonníka, prevádza
na žalovaného v 2. rade všetky záručné práva týkajúce sa Zmluvy o dielo č. 75/2008/02-P, uzatvorenej
medzi Inžinierskymi stavbami a.s., ako žalovaným v 1. rade a PAVOL TUCHYŇA TUCHYŇA - VÝŤAHY,
ako žalobcom zo dňa 21.11.2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21.9.2009 pričom úplné znenie tejto zmluvy
vrátane dodatkov tvorí prílohu č. 3, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou dohody o urovnaní zo 16.8.2011
je neplatný právny úkon.

S odkazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p. žalobca sa domáha určenia, nakoľko na tomto určení má
naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem spočíva v tom, že bez tohto určenia, by sa dohoda
o urovnaní v napadnutej časti považovala za platný právny úkon. Bez tohto určenia je ohrozené právo
žalobcu a jeho právne postavenie sa stalo neistým. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný
v 2. rade odvolávajúc sa na napadnutú časť právneho úkonu, ktorú považuje žalobca za neplatnú,
trvá na tom, že sa na žalobcu, ako zhotoviteľa vzťahuje povinnosť znášať náklady, ktoré v súvislosti
s odstraňovaním reklamovaných vád treťou osobou, vznikli žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade
tieto náklady vyúčtoval žalobcovi pričom ich celková výška dosahuje sumu 20 953,20 EUR vrátane
DPH. Svoje právo vyvodzuje z č. l. VI. bod 6.5 Zmluvy o dielo č. 75/2008/02-P. Určovacia žaloba
žalobcu má preventívny charakter, ktorej cieľom je eliminovať stav ohrozenia práva, alebo neistoty
žalobcu v právnom vzťahu pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom ako
rozhodnutím súdu. Dôvody neplatnosti napadnutej časti právneho úkonu spočívajú v tom, že ešte pred
zhotovením dohody o urovnaní, predmetom ktorej bol prevod práv a záväzkov zo zmluvy o dielo, týkajúci
sa záručných práv, žalobca podaním zo 14.7.2011, adresovaným žalovanému v 1. rade, odstúpil od
časti Zmluvy o dielo č. ZoD 75/2008/02- P, týkajúcej sa garancie žalobcu za vady v záručnej dobe, v
rozsahu jeho záväzkov, dohodnutých v zmluve o dielo, v čl. VI. záručná doba. Z uvedeného vyplýva, že
v rozsahu odstúpenia od zmluvy v časti týkajúcej sa garančných práv, Zmluva o dielo č. ZoD 75/2008/02
- P zanikla a žalovaný v 1. rade tieto práva a povinnosti nemohol postúpiť dohodou o urovnaní, na
žalovaného v 2. rade, podľa zásady, že nikto nemôže preniesť na iného, viac práv, ako je sám nositeľom.
Ďalším podstatným dôvodom neplatnosti právneho úkonu, ktorého sa žalobca domáha, je skutočnosť,
že prevod práv a záväzkov zo zmluvy o dielo, v zmysle bodu 2.9 písm. b/ dohody o urovnaní, nie je
možné uskutočniť bez súhlasu obidvoch účastníkov zmluvy o dielo t.j. bez žalobcu, ktorý bol podľa
Zmluvy o dielo č. 75/2008/02-P zhotoviteľom diela, ani takýto prevod nie je možné uskutočniť spôsobom
dohodnutým v dohode o urovnaní t.j. v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zák. nakoľko predmetom
postúpenia podľa § 524 Občianskeho zákonníka môže byť výlučne iba pohľadávka a to nie hocijaká,
ale taká, ktorá spĺňa predpoklady vymedzené v zákone. Z obsahu napadnutej časti právneho úkonu
t.j. dohody o urovnaní nepochybne vyplýva, že jej predmetom nie je postúpenie žiadnej pohľadávky,
ale postúpenie záručných práv a s tým spojených povinností žalobcu a toto postúpenie nie je možné
realizovať podľa § 524 Občianskeho zákonníka ani bez súhlasu žalobcu ako zhotoviteľa diela. Žalobca
poukazuje ďalej na skutočnosť, že účastníci na strane žalovaného ani nemali v úmysle dohodou o
urovnaní v časti 2 bod 2.9 postúpiť pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Žalobca pritom
vychádza zo skutočností, že v zmysle čl. V. bod 5.2 Zmluvy o dielo ZoD č. 75/2008/02 - P, žalovaný v
1. rade ako zhotoviteľ z každej jednotlivej faktúry uhrádzal žalobcovi sumy do výšky 90% z fakturovanej
ceny bez DPH a zadržal 10% z každej faktúry dohodnuté zádržné. Prvých 5% zádržného uvoľnil žalovaný
v 1. rade žalobcovi po odstránení vád a nedorobkov uvedených v zápise o dodovzdaní a prevzatí diela.
Zostávajúcich 5% zádržného čo predstavuje sumu 64 663,29 EUR sa zaviazal žalovaný v 1. rade ako
objednávateľ diela, uhradiť žalobcovi po uplynutí záručnej doby dohodnutej v bode 6.3 zmluvy o dielo.
Žalobca ako zhotoviteľ poskytol záruku takto : a/ 60 mesiacov na nepohyblivé časti ( 24% z hodnoty
diela ), b/ 36 mesiacov na strojové elektrotechnické , elektronické diely, ktorých funkčnosť a bezpečnosť
sú ovplyvnené údržbou ako i na diely podliehajúce opotrebeniu ( 76% diela ) . Záručné doby začali
plynúť dňom odovzdania a prevzatia diela zo strany žalovaného v 1. rade konečnému odberateľovi. Dielo
ako celok malo byť odovzdané investorovi dňa 31.10.2009 pričom 36 mesačná záručná lehota uplynula
31.10.2012. Cena diela, na ktoré sa vzťahovala 36 mesačná záručná doba z celkového zádržného
64 663,29 EUR predstavovala sumu 49 144 EUR. Uvedená suma bola predmetom súdneho sporu
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 28Rob/154/2012. V rámci mimosúdnych rokovaní
súvisiacich aj s konaním sp. zn. 26Cb/44/2012 žalovaný v 1. rade dňa 22.1.2013 uhradil žalobcovi titulom
zádržného 50 000 EUR. Žalobca následne svoju žalobu o zaplatenie 49 144 EUR s prísl. zobral späť
a konajúci súd uznesením z 19.2.2013 č. k. 27 Cb/21/2013 konanie zastavil. Žalobca mal za to, že z
uvedeného postupu nepochybne vyplýva, že pohľadávka titulom zádržného viažuca sa na garančné
lehoty nebola predmetom postúpenia, keďže ju uhradil žalovaný v 1. rade.

Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 20.5.2013 uviedol, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti napadnutého právneho úkonu. Žalobca svoj naliehavý právny záujem zdôvodnil
len tým, že bez určenia neplatnosti časti napadnutého právneho úkonu je ohrozené jeho právo a jeho
právne postavenie by sa stalo neistým. Žalobca však nijako nešpecifikuje, aké jeho konkrétne právo by
malo byť v danom prípade ohrozené, ani čím sa jeho právne postavenie stalo neistým. Odkaz žalobcu

na list žalovaného v 2. rade zo dňa 28.3.2013 nie je dostatočným dôvodom na preukázanie naliehavého
právneho záujmu.
Žalovaný v 2. rade je presvedčený o tom, že na strane žalobcu neexistoval a ani v súčasnosti neexistuje
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi žalovaným
v 1. rade a žalovaným v 2. rade, dňa 16.8.2011 nakoľko právne postavenie žalobcu ako zhotoviteľa
diela v zmysle Zmluvy o dielo ZoD č. 75/2008/02 - P zo dňa 21.11.2009 v znení Dodatku č. 1 zo dňa
21.9.2009 sa uzatvorením Dohody o urovnaní zo dňa 16.8.2011 žiadnym spôsobom nezmenilo, pričom
zároveň neboli týmto právnym úkonom ohrozené ani žiadne práva žalobcu ako zhotoviteľa v zmysle
označenej zmluvy o dielo. Svedčí o tom aj skutočnosť, ktorú žalobca potvrdil vo svojom podaní zo dňa
16.4.2013 adresovanom konajúcemu súdu, v zmysle ktorého žalovaný v 1. rade po uplynutí záručnej
doby vzťahujúcej sa na strojné, elektrotechnické , elektronické diely, ktorých funkčnosť a bezpečnosť sú
ovplyvnené údržbou ako i na diely podliehajúce opotrebeniu, uhradil žalobcovi dňa 22.1.2013 sumu 50
000 EUR titulom zádržného vzťahujúceho sa k danej časti diela.
S ohľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní pred súdom preukázal, že listom zo dňa 14.7.2011
označeným ako Zmluva o dielo ZoD č. 75/2008/02- P na stavbe S 2804 Obchodné centrum Galéria -
II. etapa , Košice - odstúpenie od ostávajúcej časti zmluvy, odstúpil od časti Zmluvy o dielo č. ZoD č.
75/2008/02-P zo dňa 21.11.2009 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21.9.2009, žalovaný v 2. rade vzniesol
vzájomný návrh a žiadal, aby súd vyslovil neplatnosť jednostranného právneho úkonu žalobcu zo dňa
14.7.2011 označeného ako Zmluva o dielo ZoD č. 75/2008/02 - P na stavbe S 2804 Obchodné centrum
Galéria - II. etapa , Košice -
odstúpenie od odstávajúcej časti zmluvy. V zmysle Zmluvy o dielo ZoD č. 75/2008/02 - P zo dňa
21.11.2009 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21.9.2009 bolo možné k odstúpeniu od zmluvy pristúpiť
len z dôvodov podstatného porušenia zmluvy, za ktoré sa v zmysle danej zmluvy považuje: a)
neprevzatie staveniska v stanovenej lehote, b) nedodržanie písomne určeného náhradného termínu
na splnenie záväzku voči druhej zmluvnej strane, c) opakované neplnenie podmienok zmluvy, d)
vyhlásenie konkurzu alebo likvidácia objednávateľa a zhotoviteľa. Podľa § 344 zák. č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch , ktoré ustanovuje zmluva alebo
tento alebo iný zákon. Z napadnutého jednostranného právneho úkonu žalobcu zo dňa 14.7.2011
označeného ako Zmluva o dielo ZoD č. 75/2008/02-P na stavbe S 2804 Obchodné centrum Galéria -
II. etapa , Košice - odstúpenie od ostávajúcej časti zmluvy, nevyplýva , že by bol naplnený niektorý z
dôvodov odstúpenia od zmluvy, ktorý si zmluvné strany v Zmluve o dielo ZoD č. 75/2008/02-P výslovne
dohodli. Práve naopak. Z napadnutého jednostranného právneho úkonu žalobcu vyplýva, že k nemu
žalobca pristúpil v rozpore s dojednanými zmluvnými podmienkami a bez zákonného dôvodu. Podľa
žalovaného v 2. rade v zmysle platnej právnej úpravy ani nie je možné platne odstúpiť od zmluvy o
dielo v časti týkajúcej sa zodpovednosti za vady dodaného diela, ktoré sa objavia v záručnej dobe
nakoľko zodpovednosť za vady diela, ktoré sa objavia v záručnej dobe vyplýva priamo zo zákona a teda
nemožno sa jej zbaviť jednostranným právnym úkonom zhotoviteľa. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon , ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. S poukazom na obsah napadnutého jednostranného
právneho úkonu žalobcu zo dňa 14.7.2011 a citované zákonné ustanovenia má žalovaný v 2. rade za
to, že napadnutý právny úkon žalobcu je neplatný. V kontexte ust. § 80 písm. c) O.s.p. žalovaný v 2.
rade osvedčuje svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti jednostranného právneho úkonu
žalobcu zo dňa 14.7.2011 označeného ako Zmluva o dielo ZoD č. 75/2008/02 - P na stavbe S 2804
Obchodné centrum Galéria - II. etapa, Košice - odstúpenie od ostávajúcej časti zmluvy, tým, že žalovaný
v 2. rade je investorom a aj užívateľom diela, vo vzťahu ku ktorému žalobca odstúpil od časti zmluvy
o dielo a to práve v časti týkajúcej sa zodpovednosti za vady diela. Reklamácie, ktoré doposiaľ boli
žalobcovi adresované, žalobca odmietal a to práve s poukazom na svoj jednostranný právny úkon
zo dňa 14.7.2011, ktorým je odstúpenie od ostávajúcej časti Zmluvy o dielo ZoD č. 75/2008/02- P.
Dielo, ktoré bolo dodané žalobcom je však v každodennej prevádzke Obchodného centra Galéria
Shopping Košice. Zo strany žalovaného v 2. rade tak musí byť zabezpečený bezpečný a bezproblémový
prevádzkovaný chod jednotlivých komponentov dodaného diela, pričom je nutné zdôrazniť, že záručná
doba za zhotovené dielo ako celok doposiaľ neuplynula. S ohľadom na označený jednostranný právny
úkon žalobcu zo dňa 14.7.2011 sa však právne postavenie žalovaného v 2. rade stalo neistým, nakoľko
nie je zrejmé, či možno u žalobcu reklamovať vady diela, ktoré sa ešte môžu do uplynutia záručnej doby
( 60 mesiacov ) na diele objaviť. Žalovaný v 2. rade má za to, že výrok súdu vo veci určenia neplatnosti
jednostranného právneho úkonu žalobcu zo dňa 14.7.2011 , ktorý žalobca označil ako Zmluva o dielo
ZoD č. 75/2008/02-P na stavbe S 2804 Obchodné centrum Galéria - II. etapa, Košice - odstúpenie od
ostávajúcej časti zmluvy odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa žalovaný v 2. rade nachádza a ktorý

vystavuje žalovaného v 2. rade značnému riziku vzniku škôd súvisiacich s odstraňovaním vád diela,
ktoré sa ešte môžu počas plynutia záručnej doby objaviť. Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 27.5.2013
uviedol, že dôvody žalobcu, ktorými tento preukazuje svoj naliehavý právny záujem považuje za príliš
všeobecné strohé a nedostatočné. Mal za to, že v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a
2. rade nemožno údajné neisté postavenie žalobcu odstrániť touto žalobou. Žaloba totiž nie je spôsobilá
komplexne vyriešiť právny vzťah, na ktorý v predmetnej žalobe poukazuje žalobca. V prvom rade nie je
vôbec zrejmé z čoho žalobca odvodzuje existenciu neistoty v právnom vzťahu. Žalobca si totiž musí byť
vedomý, že uzavrel zmluvu o dielo, podľa ktorej bol povinný dodať dielo podľa dohodnutej špecifikácie
ako aj toho, že na dodané dielo poskytol záruku za akosť v trvaní záručnej doby 36 mesiacov resp.
60 mesiacov ( podľa jednotlivých častí diela ) a teda si musel byť vedomý, že je možné, že voči nemu
môžu byť vznesené nároky z vád dodaného diela. Aj kvôli tomu, že celková záručná doba poskytnutá
žalobcom v zmysle zmluvy o dielo neuplynula, žalobca nemôže mať istotu, že nebude zodpovedný
za odstránenie vád diela a že v súvislosti s nimi nebudú voči nemu vznesené ďalšie nároky. Pritom
žaloba nemôže túto údajnú neistotu žalobcu odstrániť, keďže jediným praktickým dopadom žaloby je
určenie toho, či žalovaný v 2. rade bol alebo nebol oprávnený oznámiť žalobcovi existenciu vád na
žalobcom dodanom diele a uplatniť si nároky z nich plynúce. Žalobca v žalobe potvrdzuje, že účelom
podania žaloby je obrana proti možnému súdne uplatnenému nároku žalovaného v 2. rade, keď žalobca
poukazuje na list žalovaného v 2. rade zo dňa 28.2.2013, ktorým žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi,
že trvá na tom, že žalobca je ako zhotoviteľ povinný odstrániť vady diela, ktoré dodal v zmysle zmluvy
o dielo. Žalovaný v 2. rade je presvedčený, že rovnaké argumenty aké sa žalobca snaží predložiť v
žalobe by mohol použiť v prípade, ak by takáto žaloba bola žalovaným v 2. rade voči žalobcovi skutočne
podaná. Žalovaný v 1. rade sa domnieva, že ak v určitom právnom vzťahu je možné podať žalobu na
plnenie ( ktorýmkoľvek účastníkom tohto právneho vzťahu ), neexistuje opodstatnenie ( a ani procesno-
hospodárne odôvodnenie ) podávať určovaciu žalobu z dôvodu obavy jedného z účastníkov daného
právneho vzťahu z toho, že žaloba na plnenie môže byť voči nemu podaná. V opačnom prípade by sa
súdy museli zaoberať určovacími žalobami založenými na hypotetických úvahách o možnom budúcom
vývoji právneho vzťahu pričom konanie o určovacej žalobe by nijako nezabránilo tomu, aby simultánne
bola podaná aj žaloba na plnenie. Práve naopak s cieľom predísť prípadnému uplynutiu premlčacích
lehôt bude žalovaný v 2. rade ( napriek prebiehajúcemu konaniu o žalobe ) musieť podať žalobu na
plnenie veci žalobcovi. Keďže nemožno predpokladať, že v čase podania tejto žaloby bude konanie
o žalobe právoplatne skončené, súd konajúci o žalobe žalovaného v 2. rade sa bude musieť zaoberať
rovnakými otázkami aké sa riešia v tomto konaní. Ďalej uviedol, že žalobca vo svojich vyjadreniach sám
načrtáva, že svoje postavenie v právnom vzťahu týkajúcom sa zodpovednosti za vady diela dodaného
žalobcom môže riešiť aj inými spôsobmi a to buď ( i ) určovacou žalobou na určenie, že žalobca nie
je zodpovedný za vady diela dodaného podľa zmluvy o dielo, nakoľko žalobca údajne platne a účinne
odstúpil od časti zmluvy o dielo v dôsledku čoho jeho povinnosti z poskytnutých záruk zanikli ( bližšie k
žalobcovmu údajnému odstúpeniu od zmluvy o dielo sa žalovaný v 1. rade vyjadruje v bode III nižšie )
alebo ( ii ) žalobou na plnenie a to na vydanie zádržného ( jeho zostávajúcej časti ), ktoré u seba drží
žalovaný v 1. rade v zmysle zmluvy o dielo. Sám žalobca tak pripúšťa, že žaloba je spôsobilá riešiť iba
čiastkovú otázku právneho vzťahu týkajúceho sa zodpovednosti žalobcu za vady diela dodaného podľa
zmluvy o dielo. Podľa rozhodovacej praxe NS SR
( napr. rozsudok v konaní so sp. zn. 1Cdo/36/2008 alebo rozsudok uverejnený v Zbierke súdnych
rozhodnutí pod číslom R 17/1992 ) by tak žaloba mala byť zamietnutá, nakoľko nie
je na žalobou domáhanom sa určení naliehavý právny záujem. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalovaný
v 1. rade domnieva, že v právnom vzťahu žalobcu ako zhotoviteľa diela a žalovaného v 1. rade ako
objednávateľa diela resp. žalovaného v 2. rade ako konečného príjemcu diela a osobu, na ktorú boli
postúpené práva zo záruk, nie je žaloba spôsobilá vyriešiť s konečnou platnosťou otázky zodpovednosti
žalobcu za vady diela, ktoré dodal v zmysle zmluvy o dielo. Žaloba je tak spôsobilá riešiť iba čiastkovú
otázku tohto právneho vzťahu a to osobu oprávnenú uplatniť nároky z vád diela dodaného žalobcom.
V zmysle rozhodovacej činnosti NS SR napr. rozsudok sp. zn. 3 Cdo/112/2004 by tak žaloba mala byť
zamietnutá z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu a súd by sa nemal ďalej
zaoberať meritom veci. V uvedenom rozhodnutí NS SR uviedol, že určovacia žaloba nie je spravidla
opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu či tu je ( nie je ) právny vzťah alebo právo. Navyše žalovaný v 2. rade považuje
za neprípustné, aby otázky zodpovednosti za vady boli riešené určovacou žalobu. Je výlučne na osobe
oprávnenej z nárokov z vád diela tieto nároky uplatniť ( ak sa tak rozhodne ) voči osobe zodpovednej za
vady diela a to žalobou na plnenie. Osoba zodpovedná za vady diela sa voči dôvodnosti uplatnených

nárokov môže brániť v takomto konaní. Žalovaný v 1. rade považuje žalobcom uvedené argumenty na
preukázanie neplatnosti právneho úkonu za nedôvodné nakoľko a) údajne odstúpenie žalobcu od časti
zmluvy o dielo nebolo spôsobilé vyvolať právne účinky, keďže bolo v rozpore s dojednaním žalobcu a
žalovaného v 1. rade v zmluve o dielo a slovenský právny poriadok neumožňuje odstúpiť od časti zmluvy;
b) slovenský právny poriadok nezakazuje prevod práv ( pohľadávok ) z nárokov z vád diela a na takýto
prevod sa nevyžaduje súhlas osoby zodpovednej za vady diela; c) dohoda o zádržnom predstavuje
samostatný zmluvný inštitút, ktorý nie je súčasťou zákonnej úpravy zodpovednosti za vady a teda práva
a povinnosti týkajúce sa zádržného môžu byť predmetom samostatných právnych úkonov bez toho,
aby zároveň bolo potrebné robiť právne úkony týkajúce sa zodpovednosti za vady. S poukazom na
predchádzajúce vyjadrenia žalovaný v 1. rade zdôraznil tú skutočnosť, že slovenské právo neumožňuje
odstúpiť iba od časti zmluvy. Mal za to, že nárok nemožno považovať za zmluvu, ale ide o jednostranné
vyhlásenie jednej zmluvnej strany adresované druhej zmluvnej strane. Ustanovenie § 351 ods. 1 zák.
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov je potrebné interpretovať tak, že
odstúpením od zmluvy ( aj keď by sa dôvod odstúpenia týkal iba čiastkového plnenia prípadne časti
plnenia ) zaniká vždy celý zmluva a nie len časť zmluvy označená odstupujúcou stranou. Tento záver
potvrdzuje aj rozhodovacia prax NS Českej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 32 Cdo 4778/2010
uviedol, že podľa ust. § 351 ods. 1 vety prvej, Obchodného zák. zanikajú všetky ( sic!) práva a
povinnosti zo zmluvy s výnimkou tých, ktoré sú uvedené vo vete druhej a ust. § 351 ods. 2 veta prvá
Obchodného zák. zakladajúce povinnosť strán vrátiť si plnenia poskytnuté pred odstúpením od zmluvy
by nemalo zmysel, keby sa odstúpenie týkalo len tých záväzkov, prípadne ich časti, na ktorú nebolo pred
odstúpením plnené. Zmluvná strana odstupujúca od zmluvy si nemôže svojvoľne vyberať, ktorá časť
zmluvy má odstúpením zaniknúť. Akceptovanie takéhoto postupu by v rozpore so slovenským právom
umožnilo meniť obsah zmluvy spôsobom, ktorý Obchodný zákonník a Občiansky zákonník neumožňujú
a ani nepredpokladajú. Tento záver platí o to viac v kontexte, v ktorom sa o aplikáciu tohto postupu
pokúša žalobca. Žalobca v zmluve o dielo poskytol záruku za akosť ním dodaného diela
v trvaní záručnej doby 36 mesiacov resp. 60 mesiacov. Z poskytnutej záruky vyplýva žalobcovi povinnosť
odstrániť prípadné vady diela, ktoré sa na ňom vyskytnú počas záručnej doby. Zároveň z poskytnutej
záruky vyplýva žalovanému v 1. rade oprávnenie domáhať sa od žalobcu plnenia ( t.j. odstránenia
vady ) ak sa na diele dodanom žalobcom počas záručnej doby vyskytli vady. Ak by bolo prípustné,
aby žalobca ( ako povinný zo zodpovednosti za vady ) následne jednostranným právnym úkonom
oznámil žalovanému v 1. rade ( ako v tom čase oprávnenému z nárokov z vád ), že záruku za
dielo už ďalej nedrží, celý inštitút zodpovednosti za vady/ záruky za akosť by bol zbytočný a fakticky
nevykonateľný, keďže existencia záruky by bola výslovne na svojvôli zmluvnej strany a to tej , ktorá
je inak zodpovedná za vady diela. Žalobca pokúšal zdôvodniť odstúpenie od časti zmluvy o dielo
údajným porušením povinností žalovaného v 1. rade týkajúcich sa diela dodaného žalobcom najmä
údajným neoprávneným zasahovaním tretích strán do diela. Odhliadnuc od úmyselnej dezinterpretácie
skutkových okolností žalobcom je žalovaný v 1. rade presvedčený, že dôvody uvádzané žalobcom v
liste o odstúpení nemôžu byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy o dielo. Dôvody uvádzané žalobcom
môžu byť všeobecne použité ako obrana dodávateľa diela proti uplatneným nárokom z vád diela, avšak
ani prípadný zásah tretej strany do dodaného diela nemôže byť považovaný za porušenie povinnosti
objednávateľa diela odôvodňujúci odstúpenie od zmluvy dodávateľom diela. Aj preto je žalovaný v 1.
rade presvedčený, že v skutočnosti chcel žalobca listom o odstúpení oznámiť žalovanému v 1. rade,
že sa nebude cítiť zodpovedný za prípadné vady, ktoré sa vyskytnú na diele a na odstránenie ktorých
bude žalobca vyzvaný, pretože podľa žalobcu údajne došlo k neoprávnenému zásahu tretích osôb
do jeho diela. Takto list o odstúpení žalovaný v 1. rade aj chápal. Vzhľadom na vyššie uvedené je
žalovaný v 1. rade presvedčený, že list o odstúpení nebol spôsobilý vyvolať právne následky tvrdené
žalobcom. Žalobca sa snažil zdôvodniť údajné odstúpenie od zmluvy o dielo dôvodmi, ktoré zmluva o
dielo nerozpoznáva ako spôsobilé vyvolať skončenie zmluvy o dielo a ktoré žiadnom prípade nie sú
založené na pravde, keďže žalovaný v 1. rade neporušil žiadnu svoju povinnosť. V rozpore s právnym
poriadkom sa žalobca listom o odstúpení pokúšal odstúpiť od ľubovoľne vybranej časti zmluvy o dielo
a keďže z listu o odstúpení nijakým spôsobom nevyplýva, že žalobca mal záujem odstúpiť od zmluvy o
dielo. List o odstúpení pôsobí zmätočne a neurčito v dôsledku čoho akýkoľvek právny úkon, ktorý ním
žalobca uvažoval uskutočniť nemôže byť platný s ohľadom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný v 1. rade je tak presvedčený, že povinnosti žalobcu týkajúce sa záruky ním poskytnutej podľa
zmluvy o dielo trvali a trvajú aj napriek doručeniu listu o odstúpení žalovanému v 1. rade. Žalobca tvrdí,
že postúpenie práv zo záruky poskytnutej podľa zmluvy o dielo nie je možné respektíve, že je na také
postúpenie potrebný jeho súhlas. Ako jediný argument na podporu svojho tvrdenia žalobca iba stroho
konštatuje, že predmetom postúpenia podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka, môže byť výlučne iba

pohľadávka a to nie hocijaká, ale taká, ktorá spĺňa predpoklady vymedzené v zákone. Žalobca však
neuvádza, aké predpoklady nespĺňajú pohľadávky postúpené žalovaným v 1. rade v zmysle dohody
o urovnaní na žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade má za to, že tak Občiansky zákonník ako
aj Obchodný zákonník používa pojmy „ pohľa- dávka“ a „ právo “ ako vzájomne zameniteľné resp.
„ pohľadávku “ možno vnímať ako podkategóriu širšieho pojmu „ právo. “ Toto vnímanie potvrdzuje aj
samotný Občiansky zákonník, ktorý v § 488 definuje pohľadávku ako „ právo na plnenie dlžníka .“ Nároky
oprávneného zo zodpovednosti za vady rovnako tak predstavujú právo na plnenie t.j. na odstránenie
vady jedným zo spôsobov upravených príslušným kódexom ( v tomto prípade Obchodným zákonníkom).
Obchodný zákonník a ani Občiansky zákonník nezakazujú, aby takéto práva na plnenie boli postúpené
na tretiu stranu. Pritom za situácie, kedy nedochádza k univerzálnemu právnemu nástupníctvu je jediný
zákonom rozpoznaný spôsob postúpenia takýchto práv upravený v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
upravujúcich prevod pohľadávok. V zmysle týchto ustanovení nie je na postúpenie pohľadávky ( t.j.
prevod práva na plnenie ) potrebný súhlas dlžníka. Žalobca neuviedol nijaké nedostatky, ktorými by bola
postihnutá pohľadávka prevedená v zmysle Dohody o urovnaní žalovaným v 1. rade na žalovaného v 2.
rade. V zmysle rozhodovacej činnosti NS ČR môže byť predmetom postúpenia akákoľvek pohľadávka
akéhokoľvek druhu.
Napríklad v konaní pod sp. zn. 33 Odo 329/2004 NS ČR uviedol: „ predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávky môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná , môže byť ako splatná
tak aj nesplatná, ale aj budúca; podmienkou však je, že ide o určitú a existujúcu pohľadávku “. Práva
žalovaného v 1. rade vyplývajúce zo záruky poskytnutej žalobcom podľa zmluvy o dielo sú vymedzené
jasne a určito a ich prevod nezakazujú ani právne predpisy ani samotná zmluva o dielo a teda mohli byť
prevedené na žalovaného v 2. rade.
K nepostúpeniu práv a povinností zo „ zádržného“ žalovaný v 1. rade uviedol, že zádržné nie je
súčasťou záruky , ktorú poskytol žalobca za vady diela ním dodaného podľa zmluvy o dielo . Tvrdil,
že zádržné predstavuje určitý osobitný spôsob zabezpečenia splnenia záväzkov. Podstatou zádržného
je dohoda o tom, že objednávateľ diela môže zadržať a nevyplatiť dodávateľovi diela časť odplaty za
dielo po dobu trvania záručnej doby ako zabezpečenie toho, že dodávateľ diela riadne splní svoje
povinnosti vyplývajúce zo zodpovednosti dodávateľa diela za vady diela respektíve z poskytnutej záruky
za akosť. Zádržné tak nepredstavuje imanentnú súčasť zodpovednostných vzťahov týkajúcich sa vád
diela, ale ide výlučne o samostatné zmluvné dojednanie zmluvných strán. Existencia zádržného nie
je podmienkou existencie zodpovednosti za vady diela a právo na odstránenie vád diela nie je nijako
ovplyvnené existenciou zádržného. Žalovaný v 1. rade tak mohol voľne nakladať so svojim právom na
odstránenie vád diela dodaného žalobcom bez toho, aby musel zároveň nakladať aj s právom týkajúcim
sa zádržného. Výsledkom toho postupu je jedine skutočnosť, že žalovaný v 2. rade sa nemôže spoliehať
na dodatočnú istotu, ktorú by inak zádržné poskytovalo žalovanému v 1. rade.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 11.9.2013 uviedol, že svoj návrh považuje za dôvodný, nakoľko
jeho právne postavenie je toho času neistým. Ak by napadnutý právny úkon t.j. dohoda zo dňa 16.8.2011
uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola platná , zmení sa jeho právne
postavenie tým, že nositeľom práv zodpovednosti za vady by bol žalovaný v 2. rade. V prípade, že súd
určí, že napadnutý právny úkon je neplatný, nositeľom práv zodpovednosti za vady ostáva žalovaný v
1. rade, voči ktorému sa však žalobca zbavil tejto zodpovednosti, odstúpením od časti zmluvy o dielo
č. ZoD 75/2008/02-P tak, ako to preukázal vo svojej žalobe a v jeho prípade sú akékoľvek práva zo
zodpovednosti za vady už premlčané. Iba rozhodnutím súdu o neplatnosti napadnutej dohody sa zmení
právne postavenie žalobcu, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade naďalej považujú
napadnutú dohodu za platný právny úkon i napriek tomu, aby právne relevantným spôsobom boli
preukázali, že práva a povinnosti zo zmluvy o dielo týkajúce sa žalobcu mohli postúpiť bez jeho vedomia,
resp. predchádzajúceho súhlasu. Mal za to, že jasne preukázal , že v danom prípade nedošlo dohodou
o urovnaní k postúpeniu pohľadávky žalovaného v 1. rade proti žalobcovi, žalovanému v 2. rade,
podmienkou prechodu práva a záväzkov ( čo v danom prípade bolo predmetom dohody o urovnaní )
nie je možné učiniť inak ako dohodou uzatvorenou medzi objednávateľom ( žalovaným v 1. rade ),
zhotoviteľom ( žalobcom ) a novým objednávateľom ( žalovaným v 2. rade ).

K vzájomnému návrhu žalovaného v 2. rade uviedol, že nie sú splnené podmienky konania o tomto
návrhu a to z dôvodu, že zo strany jeho navrhovateľa nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku, pričom
o tomto návrhu súd nemôže konať, ako o samostatnom návrhu, nakoľko táto otázka bola nastolená

samotným žalobcom, v jeho návrhu a s odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, v znení jeho podania
zo 14.7.2011 sa súd musí vysporiadať ako s predbežnou otázkou. Táto skutočnosť, je preto prekážkou,
aby sa s ňou súd zaoberal, ako so samostatným návrhom tak, ako to vzniesol žalovaný v 2. rade.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd konanie o vzá-jomnom návrhu
žalovaného v 2. rade zastavil, prípadne ho zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho
záujmu na strane žalovaného v 2. rade.

Na pojednávaní dňa 17.9.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že v zmluve boli dohodnuté podmienky
odstúpenia od zmluvy v čl. X. V Zmluve o dielo sa nevylučuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov
nepodstatného porušenia zmluvy. Odstúpeniu od zmluvy, pričom toto odstúpenie nie je výlučným
teda jediným dôvodom prečo žalobca napadol neplatnosť právneho úkonu, predchádzala rozsiahla
korešpondencia medzi žalobcom, žalovanými v 1. a 2. rade. Po splnení diela zo strany žalobcu bola
uzatvorená servisná zmluva, na základe ktorej zhotoviteľ diela vykonával záručný servis po skončení
diela. Servisná zmluva platila asi 3 mesiace. Za servis doposiaľ žalovaný v 2. rade nezaplatil žalobcovi.
Od servisnej zmluvy jednostranným úkonom žalovaný v 2. rade odstúpil bez uvedenia dôvodu. Servis
začala vykonávať tretia osoba, pričom žalovaný v 2. rade niekoľkokrát reklamoval nedostatky na diele.
Žalobca vykonal prehliadky a zistil, že na vykonanom diele či už v rámci servisu resp. vykonaných opráv
došlo zrejme zo strany servisnej spoločnosti k hrubým zásahom do technológie a na druhej strane si
neplnila podmienky, ktoré vyplývajú pre dodávateľa servisu. Pri jednaní so žalovaným v 1. rade žalobca
poukázal na tento protiprávny stav a upozornil ho, že môže dôjsť k odstúpeniu od časti zmluvy. Keďže
k náprave nedošlo, žalobca bol nútený v uvedenej časti od zmluvy odstúpiť, nakoľko nemôže niesť
zodpovednosť za záruky ak žalovaní umožnili zásah do diela zo strany neodbornej organizácie. Žalobca
sa po spoločnom rokovaní so žalovaným v 2. rade podrobne vyjadril k jednotlivým reklamovaným vadám
diela, z ktorých žalovaný v 2. rade viní žalobcu, pričom žiadnu z reklamovaných vád žalobca neuznal
a poukázal na skutočnosť, že z jeho strany dochádzalo k zbytočným reklamáciám nakoľko reklamoval
aj nedostatky, ktoré servisná organizácia je povinná vykonávať ako súčasť svojej činnosti. Išlo napr. o
mazanie alebo
výmenu žiaroviek a pod. To boli dôvody, ktoré viedli žalobcu k odstúpeniu od zostávajúcej časti zmluvy
o dielo. Mal za to, že postúpením došlo k zmene postavenia žalobcu, pričom došlo nielen k postúpeniu
práv ale aj k postúpeniu povinností. Odstúpenie od zostávajúcej časti zmluvy o dielo žalobcom v rozsahu
záruk je len jedným z dôvodov určenia neplatnosti právneho úkonu. Žalobca považuje napadnutý
právny úkon za neplatný aj z dôvodu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného
zákonníka. Má za to, že prejav vôle je neplatný a nezrozumiteľný. Predmetom postúpenia práv mali
byť všetky práva zo zmluvy o dielo a táto formulácia je nejasná a nezrozumiteľná. Nestotožňuje sa s
tým, že by bolo možné dôjsť k postúpeniu práv a záväzkov, ktoré sa týkajú vád v zmysle ust. § 524
Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá len postúpenie pohľadávok. Práva, ktoré mali byť postúpené
nemožno považovať za pohľadávku. Žalovaný v 1. rade neoznámil žalobcovi postúpenie práv, prvýkrát
potvrdil postúpenie práv až žalovaný v 2. rade oznámením pri reklamácii jednej z prvých vád. Žalovaní
v 1. a 2. rade nepredložili súdu celú zmluvu o postúpení. Bola predložená iba s vyčiernenými časťami
- nekompletná.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o dielo ZoD č. 75/2008/02-P zo dňa 21.11.2008 uzavreto medzi žalovaným v 1. rade ako
objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom bolo súdu preukázané, že zhotoviteľ sa zaviazal, že
za podmienok dohodnutých v tejto zmluve, pre objednávateľa zrealizuje dodávku a montáž výťahov a
výťahových presklenných šácht a eskalátorov vrátane
vyhotovenia dokumentácie a vykonania predpísaných skúšok v rozsahu podľa predloženej cenovej
ponuky a realizačnej projektovej dokumentácie ako dodávku „na kľúč“, na stavbe č. S2804 „Obchodné
centrum Galéria - II. etapa, Košice“. V článku IV. zmluvy o dielo účastníci dohodli cenu diela a v článku
V. fakturáciu a platobné podmienky. Takzvané „zádržné“ bolo dohodnuté v článku V. bode 5.2. zmluvy
o dielo. V článku V. bode 5.7. zmluvy o dielo účastníci dohodli, že zhotoviteľ nie je oprávnený bez
predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa postupovať, ani inak obchodovať s peňažnými
nárokmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy. Záručná doba a zodpovednosť za vady boli dohodnuté v článku
VI. zmluvy o dielo. V článku X. zmluvy o dielo si účastníci vymedzili práva na ukončenie platnosti tejto
zmluvy.

Zo zmluvy teda nevyplýva pre žalovaného v 1. rade (ako objednávateľa) zákaz postúpenia, resp. iného
obchodovania s peňažnými ako i nepeňažnými nárokmi z tejto zmluvy.

Dodatkom č. 1 k zmluve o dielo č. 75/2008/02-P účastníci uzavreli dodatok č. 1 dňa 21.9.2009, ktorým
sa menil predmet zmluvy, čas plnenia a cena diela.

Listom žalobcu ( Zmluva o dielo ZoD č. 75/2008/02-P na stavbe S 2804 Obchodné centrum Galéria
- II. etapa, Košice - odstúpenie od ostávajúcej časti zmluvy ) adresovaným žalovanému v 1. rade zo
dňa 14.7.2011 bolo súdu preukázané, že žalobca odstúpil od časti zmluvy o dielo ZoD č. 75/2008/02-
P, týkajúcej sa jeho garancie za vady v záručnej lehote, najmä v rozsahu jeho záväzkov dohodnutých v
zmluve o dielo z 21.11.2008 v článku VI. Záručná doba, zodpovednosť za vady.

Z listu žalobcu ( Vyjadrenie k výzvam na odstránenie vád č. 2/DU, č. 3/DU, č. 4/DU ) adresovaného
žalovanému v 2. rade zo dňa 17.2.2012 súd zistil, že žalobca potvrdil príjem podaní žalovaného v 2.
rade z dní 14.2.2012 resp. 16.2.2012 označených vo veci ako výzva na odstránenie vád č. 2/DU, č. 3/
DU a č. 4/DU, ako aj príjem dohody uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Žalobca
oznámil žalovanému v 2. rade, že § 524 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na prechod
záručných práv zo zmluvy o dielo. , preto dohodu medzi žalovaným v 1 . rade a žalovaným v 2. rade zo
dňa 16.8.2011 vo vzťahu k prevodu záručných práv považuje za právne irelevantnú. Zároveň oznámil
žalovanému v 2. rade, že podaním zo dňa 14.7.2011 adresovaným žalovanému v 1. rade odstúpil od
ostávajúcej časti zmluvy o dielo č. 75/2008/02-P, čím došlo k jej zániku. Z tohto dôvodu Inžinierske
stavby, a.s. po tomto termíne neboli oprávnené prevádzať na žalovaného v 2. rade žiadne práva a
povinnosti z tejto zmluvy, nakoľko jej platnosť predtým zanikla. Žalobca ďalej uviedol, že nemá voči
žalovanému v 2. rade žiadnu povinnosť odstraňovať ním uplatnené vady.

Na preukázanie doručenia listov žalobca predložil súdu poštové podacie lístky.

Výpisom z účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade uhradil „zádržné“ vo výške 50 000
EUR dňa 22.1.2013.

Z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/21/2013-46 zo dňa 19.2.2013 súd zistil, že konanie
vo veci žalobcu Pavla Tuchyňu proti žalovanému Inžinierske stavby, a.s.
o zaplatenie zádržného vo výške 49 144 EUR s prísl. bolo na základe späťvzatia návrhu žalobcom, s
poukazom na úhradu sumy 50 000 EUR dňa 22.1.2013 spoločnosťou Inžinierske stavby, a.s., zastavené.

Listom právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade ( Vyjadrenie k reklamáciám Europrojektu ZETA 6 SK,
s.r.o. Galéria Košice - Odpoveď ) adresovaným žalobcovi zo dňa 28.3.2013 mal súd preukázané, že
žalovaný v 2. rade trval na tom, že žalobca zodpovedá za všetky vady diela, ktoré u žalobcu reklamoval
v zmysle zmluvy o dielo č. 75/2008/02-P. Keďže žalobca vady riadne a včas neodstránil, žalovaný v
2. rade bol nútený v súlade so zmluvou zabezpečiť odstránenie vád treťou osobou, o čom žalobcu
informoval. Všetky náklady boli riadne zdokladované a vyúčtované. Ich výška je 20 953,20 EUR vrátane
DPH. Zároveň právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade oznámila žalobcovi, že je tento povinný znášať
náklady, ktoré v súvislosti s odstraňovaním reklamovaných vád treťou osobou vznikli žalovanému v 2.
rade.

Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 16.8.2011 súd zistil,
že túto zmluvu účastníci uzatvorili za účelom vysporiadania všetkých vzájomných nárokov v súvislosti
so zmluvou o dielo č. 6/2008/02 uzavretou medzi žalovaným v 2. rade ako zhotoviteľom a žalovaným
v 2. rade ako objednávateľom dňa 14.2.2008 týkajúcou sa výstavby nákupného centra Galéria - 2.
etapa, v znení dodatku č. 1 zo dňa 27.4.2009. Podľa bodu 2.9 ( Prevod určitých záručných práv )
dohody spoločnosť Inžinierske stavby, a.s. ( ISK ) týmto v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
prevádza na spoločnosť Europrojektu Zeta 6 SK, s.r.o. ( Europrojekt ) všetky záručné práva
týkajúce sa okrem iného aj zmluvy o dielo č. 75/2008/02-P medzi ISK a PAVOL TUCHYŇA TUCHYŇA
VÝŤAHY, zo dňa 21. novembra 2008, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21. septembra 2009, pričom úplné
znenie tejto zmluvy vrátane dodatkov tvorí Prílohu č. 3, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody.
Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností strany dohodli, že prevod záručných práv nezahŕňa prevod

akýchkoľvek súm, ktoré ISK je/bolo oprávnené zadržať a/alebo prijať a ponechať si a nevyplatiť danému
subdodávateľovi ako zabezpečenie za riadne splnenie daným subdodávateľom záručných nárokov ISK
uplatených podľa príslušných subdodávateľských zmlúv ( „zádržné“ ), a/alebo akýchkoľvek práv alebo
povinností ISK podľa príslušných subdodávateľských zmlúv týkajúcich sa zádržného.

Žalobca tvrdil, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody zo dňa 16. augusta 2011
uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade v časti týkajúcej sa prevodu určitých
záručných práv zo zmluvy o dielo č. 75/2008/02-P uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom
zo dňa 21. novembra 2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21. septembra 2009, pretože prevod práv zo
záruk nie je možné uskutočniť podľa § 524 Občianskeho zákonníka a žalobca sa zbavil zodpovednosti
za vady v zmysle zmluvy o dielo č. 75/2008/02-P odstúpením od zmluvy o dielo v uvedenej časti, na
základe čoho nemohlo ani dôjsť k prevodu záručných práv zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v
2. rade. Žalobca mal za to, že iba rozhodnutím súdu vo veci sa zmení jeho neisté právne postavenie v
súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo.

Podľa ust. § 80 Občianskeho zákonníka návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie
je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úko-
ny, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo
z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa ust. § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

Podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

Podľa ust. § 317 O.s.p. výkonu rozhodnutia nepodliehajú pohľadávky náhrady, ktorú podľa poistnej
zmluvy vypláca poisťovňa, ak sa má náhrada použiť na nové vybudovanie alebo na opravu budovy.
Výkonu rozhodnutia nepodlieha dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa osobitného predpisu a
štátne sociálne dávky, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v
banke alebo pobočke zahraničnej banky nepodliehajú prostriedky na účte, ktoré výslovným vyhlásením
povinného sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo
banke alebo pobočke zahraničnej banky doručené nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 319 O.s.p. pohľadávky autorskej odmeny podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinným
autor, len jednou pätinou; ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných
pohľadávok uvedených v § 279 ods. 2, môže pri nich súd nariadiť výkon roz-hodnutia až do dvoch pätín
so zreteľom na pomery povinného. Pre poradie úhrady prednos-tných pohľadávok sa použijú primerane
ustanovenia § 280 ods. 2 a 3. Pokiaľ sa autorovi vy-pláca odmena prostredníctvom ochrannej autorskej

organizácie, doručí súd nariadenie výkonu rozhodnutia aj ochrannej autorskej organizácii, ktorá potom
má práva a povinnosti dlžníka po-vinného. Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje ako na sumy,
ktoré boli už v prospech
autora u ochrannej autorskej organizácie zložené, tak aj na sumy, ktoré budú u nej v bežnom
kalendárnom roku zložené. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, i pokiaľ ide o po-hľadávky
z práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnika-teľskej činnosti.

Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmlu-vu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svo-jich záväzkov, zmluva
nie je uzavretá.

Podľa ust. § 585 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi
sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upra-vené všetky práva, sa netýka
práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa
dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší
záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa ust. § 586 Občianskeho zákonníka omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné,
nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný
ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne
nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v
čase dojednania urovnania nemala.

Podľa ust. § 587 Občianskeho zákonníka i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú me-dzi nimi upravené
všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v kto-rom vznikla medzi nimi spornosť
alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.

Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. musí byť
kvalifikovaný - naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otáz-kou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny
záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie,
alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych
predpisoch.
Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu
predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo
všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste
žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) OSP]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti
treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života,
spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že
žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže
domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti
domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny
záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu
považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí
byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa
určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom
sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho
(akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem
sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude

musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním
požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd
dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne
žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov
konania).
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
Určovacia žaloby by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že
žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama o sebe naliehavý právny
záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať.
Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak
otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.
Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací
návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí
o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla
opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky
k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý
právny záujme na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu.
Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,
zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie
účastníkov konania).

Vykonaným dokazovaním, najmä predloženou korešpondenciou medzi účastníkmi konania a
vyjadreniami žalobcu mal súd preukázané, že žalobca nepreukázal súdu naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti Dohody o urovnaní uzavretej dňa 16.8.2011 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným
v 2. rade v časti 2. bode 2.9 Prevod určitých záručných
práv. V právnom vzťahu medzi účastníkmi konania nie je možné touto určovacou žalobou odstrániť
údajné neisté právne postavenie žalobcu, nakoľko predmetná žaloba nie je spôsobilá komplexne vyriešiť
právny vzťah, na ktorý žalobca v žalobe poukazuje. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že účelom podania
žaloby je obrana proti možnému súdne uplatniteľnému nároku žalovaného v 2. rade, ktorým by bolo
možné uplatniť nároky z vád diela v súvislosti so zmluvou o dielo č. 75/2008/02-P. V danom prípade
teda existuje možnosť uplatniť si nároky z predmetnej zmluvy o dielo žalobou na plnenie. Keďže žalobca
tvrdí, že platne a účinne odstúpil od časti zmluvy o dielo č. 75/2008/02-P ( v rozsahu poskytnutých
záruk ) táto žaloba je spôsobilá riešiť iba čiastkovú otázku právneho vzťahu týkajúcu sa zodpovednosti
žalobcu za vady diela dodaného v zmysle zmluvy č. 75/2008/02-P. Jednalo by sa teda len o čiastkové
vyriešenie sporného právneho vzťahu, ktoré by malo povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu
práv a povinností účastníkov konania vyplývajúcich zo záruky za dielo vykonané na základe zmluvy č.
75/2008/02-P. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že táto určovacia žaloba nie je spôsobilá komplexne,
bez toho, aby nevyvolala iné konania, vyriešiť sporné otázky medzi účastníkmi konania.

Keďže súd vo veci rozhodol na základe posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na
určení neplatnosti právneho úkonu, nepovažoval za potrebné ( aj vzhľadom na zachovanie obchodného
tajomstva ) predloženie celej Dohody o urovnaní uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v
2. rade.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

Žalovaný v 2. rade vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 4.6.2013 žiadal, aby súd určil, že právny
úkon žalobcu zo dňa 14.7.2011, označený ako Zmluva o dielo ZoD č. 75/2008/02-P na stavbe S 2804
Obchodné centrum Galéria - II. etapa, Košice - odstúpenie od ostávajúcej časti zmluvy je neplatný právny
úkon.

Podľa ust. § 97 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným
návrhom. Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre
spojenie vecí. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho
zmene a späťvzatí.

Podľa ust. § 112 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci,
ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Ak sa v návrhu
na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré
súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

Vzhľadom na to, že nároky žalobcu a žalovaného v 2. rade skutkovo spolu nesúvisia, súd vylúčil
vzájomný návrh žalovaného v 2. rade na samostatné konanie, nakoľko neboli tu splnené podmienky
pre spojenie vecí.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade vyčíslil trovy konania sumou 2 139,84 EUR vrátane DPH, pričom
za celkovú náhradu za pracovné cesty si DPH neuplatňoval.

Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade vyčíslila trovy konania sumou 562,70 EUR vrátane DPH.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Hodnota veci sa nedá presne určiť, preto podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm.
a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. tarifná hodnota jedného úkonu poskytovania služieb právnej pomoci za rok
2012 je 58,69 EUR a za rok 2013 je 60,07 EUR.

Úspešnému žalovanému v 1. rade súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva voči neúspešnému žalobcovi v sume 1 876,52 EUR. Trovy konania tvoria trovy
právneho zastúpenia v sume 1 876,52 EUR vrátane DPH, t.j. za 4 úkony právnej pomoci po 58,69
EUR plus DPH ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 28.11.2012, účasť na
pojednávaní dňa 7.12.2012 a predloženie dokumentov na základe výzvy súdu dňa 20.12.2012 ), za
3 úkony právnej pomoci po 60,07 EUR plus DPH ( písomné vyjadrenie zo dňa 27.5.2013 a účasť na
pojednávaniach v dňoch 19.4.2013 a 17.9.2013 ), režijný paušál 4 x 7,63 EUR plus DPH a 3 x 7,81 EUR
plus DPH, náhrada za stratu času v súvislosti s cestami na pojednávania v dňoch 7.2.2012, 19.4.2013 a
17.9.2013 z Bratislavy do Košíc a späť v sume 774,60 EUR plus DPH ( za 2 x 20 polhodín po 13,01 EUR
a 20 polhodín po 12,71 EUR ) a cestovné na pojednávania v dňoch 7.2.2012, 19.4.2013 a 17.9.2013
z Bratislavy do Košíc a späť osobným motorovým vozidlom vo výške 384,30 EUR ( pri vzdialenosti 2
x 350 km a hodnote amortizácie vozidla 0,183 EUR na 1 km ) podľa ust. § 10, 14, 15 a 17 vyhl. č.
655/2004 Z. z..

Súd nepriznal žalovanému v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia za poradu právneho zástupcu s
klientom dňa 5.2.2013, nakoľko nebola preukázaná súdu. Súd nepriznal žalovanému v 1. rade náhradu
cestovného na pojednávania v dňoch 7.2.2012, 19.4.2013 a 17.9.2013 za spotrebované pohonné hmoty,
nakoľko tento nepreukázal akým motorovým vozidlom cestoval na pojednávania, nepreukázal spotrebu
vozidla a ani druh spotrebovaných pohonných hmôt.

Prisúdené trovy konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade je žalobca povinný podľa ust. § 149 ods.
1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade.

Úspešnému žalovanému v 2. rade súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva voči neúspešnému žalobcovi v sume 562,70 EUR. Trovy konania tvoria trovy
právneho zastúpenia v sume 562,70 EUR vrátane DPH, t.j. za 4 úkony právnej pomoci po 58,69
EUR plus DPH ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 4.9.2012 a účasť na
pojednávaniach v dňoch 16.10.2012 a 7.12.2012 ), za 3 úkony právnej pomoci po 60,07 EUR plus DPH
( písomné vyjadrenie zo dňa 20.5.2013 a účasť na pojednávaniach v dňoch 19.4.2013 a 17.9.2013 ) a

režijný paušál 4 x 7,63 EUR plus DPH a 3 x 7,81 EUR plus DPH podľa ust. § 10, 14, 15 a 17 vyhl.
č. 655/2004 Z. z..

Prisúdené trovy konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je žalobca povinný podľa ust. § 149 ods.
1 O.s.p. zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného v 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v 3 písomných
vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie , oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
( § 251 ods. 1 O.s.p. )

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujú-
cich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.