Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 23, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/232/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111233028
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111233028.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ B. T.Á., U.. XX.X.XXXX, R. W. XX, štátny občan SR, 2/ V. T., U.. XX.XX.XXXX, R. M.
D. H. XXX/XX, štátny občan SR, 3a/ C. O., U.. XX.XX.XXXX, R. R. V. XXX/XX, L., štátny občan SR, 3b/
C. Ď., U.. XX.XX.XXXX, R. U. Z. XXX/X, M. D. H., štátny občan SR, 3c/ K. D., U.. XX.XX.XXXX, R. U.
X/X, L., štátny občan SR, 4/ F. A., U.. X.X.XXXX, R. E. XXXX/X, Ž., štátny občan SR, 5/ G.. R. V., U..
XX.X.XXXX, R. E. XXXX/XX, Ž., štátny občan SR, 6/ C. G., U.. X.X.XXXX, R. W. X, Ž., štátny občan SR,
zastúpení JUDr. Dušanom Divkom, advokátom so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica,
proti odporcom: 1/ V. I., U.. XX.X.XXXX, R.F. C. XXX, F., M., Č. A., 2/ G. I., U.. XX.X.XXXX, R. U. XXX,

F.B., Č. A., 3/ Ľ. I., U.. X.X.XXXX, R. U. XXX, Č. A., 4/ G. T., U.. XX.X.XXXX, R. R. Z. M., Č. A., 5/ D. I., R.
W. XXX, 6/ B. T., U.. XX.X.XXXX, R. W. XXX, 7/ Ľ. I., U.. X.X.XXXX, R. W.L. XX, 8/ A. I., U.. X.X.XXXX,
R. O. XXX/X, A., 9/ C. I., U.. X.X.XXXX, R. O. XXX/X, A., 10/ Ľ. I., U.. XX.X.XXXX, R. Q. XX, odporcovia
v 1. - 10. rade zastúpení JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom so sídlom Národná 7, Žilina, 11/ D. I., U..
XX.XX.XXXX, R. O. XXX/X, A., štátny občan SR, o určenie, že do dedičstva patrí, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov zamieta.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2011 sa pôvodní navrhovatelia v rade 1/ až 6/ proti

označeným odporcom v rade 1/ až 10/ domáhali súdneho výroku, ktorým by súd určil, že do dedičstva
po nebohom C. I., U.. XX.XX.XXXX K. Q.. XX.XX.XXXX, patrí parcela KN-C XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 715 m2, KN-C parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 89 m2
a KN-C parcela XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, zapísané na LV č. XXX pre
k.ú. W.. Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľka je dcérou C. I., U.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel
dňa XX.XX.XXXX. Od tohto nadobudla na základe darovacej zmluvy H. XXXX/XX rodinný dom súp. č.
XXX, stojaci na parcele KN-C XXX, k.ú. W. tak ako je to zapísané na LV č. XXX k.ú. W.. Nebohý otec

zanechal testament, ktorým poručil všetok majetok hnuteľný a nehnuteľný navrhovateľke na základe
testamentu napísaného dňa 24.11.1998 do notárskej zápisnice N 276/98, NZ XXX/XX, na notárskom
úrade v Prievidzi u notárky JUDr. Eleonóry Kokyndovej. Dedičské konanie prebehlo na Okresnom súde
Žilina pod č. D XXXX/XX u notárky súdnej komisárky JUDr. Anny Švachovej pod č. Dnot XXX/XX. Do
tohto dedičstva však neboli pojaté nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré sú zapísané
na LV č. XXX k.ú. W. na odporkyňu v rade 1/ v podiele 5/8 a na ostatných odporcov v rade 2/ až
4/ v podiele po 1/8. Ďalej je v návrhu uvedené, že jej nebohý otec v konaní Okresného súdu Žilina

XXC/XXX/XX vysúdil proti Československému štátu, zastúpeného Obcou W., že je výlučným vlastníkom
rodinného domu XXX stojacieho na parcele XXX, maštale a humná a dvoch komôr postavené na parcele
XXX, keď tieto nehnuteľnosti od roku 1941 odkúpil od K. M. a jej manžela. Od tohto času ich užíval
ako svoje. Z tohto konania zistil, že k pozemkom bolo zriadené právo osobného užívania pre K. I. aV. I., a preto v konaní Okresného súdu Žilina XXC/XXX/XX bolo určené, že dohoda o zriadení práva
osobnéhoužívaniapozemkuregistrovanábývalýmŠNŽilinapodč.A.XXX/XX,jeneplatná.Keďžeprávo
osobného užívania pre odporkyňu v rade 1/ a jej manžela bolo vyhlásené za neplatné a toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2001 manžel odporkyne v rade 1/ a odporkyňa v rade 1/ nemohli
nadobudnúť vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam v zmysle § 872 ods. 1 OZ, nakoľko dohoda o zriadení
práva osobného užívania bola neplatná od samého počiatku, a preto otázku vlastníctva musí súd vyriešiť
v tomto konaní, pretože ani v konaní po nebohom manželovi odporkyne v rade 1/ K. I. D XXX/XX nemohli
toto vlastníctvo nadobudnúť, ale vlastníctvo k týmto parcelám nadobudol jej právny predchodca otec a

to na základe vydržania vlastníctva podľa Zákona 141/50 Z.z. Navrhovateľka v rade 1/ sa tohto práva
domáhala v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. XXC XX/XXXX, ale jej návrh bol zamietnutý, hoci bola
aj testamentárna dedička z toho dôvodu, že do konania nepojala celý okruh dedičov po nebohom otcovi
C. I., Q.. XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní po nebohom C. I. vedenom na Okresnom súde Žilina pod
č. D XXXX/XX ako dedičia v prvej zákonnej skupine boli identifikovaní V. T., K. Ď., B. T., C. I., D. I., U. L.
G., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a do jej práv vstúpili F. A., G.. R. V. K. C. G., nebohý K. I.Á. - do jeho

dedičských práv vstúpili G. I., G. T. K. Ľ. I.M.. Dedič D. I., U.. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX a
do jeho dedičských práv vstúpili manželka D. I. a deti B. T., C. I., D. I.M., A. I. K. Ľ. I. na základe dedenia
vedeného na Okresnom súde Žilina pod č. D XXXX/XX.

Odporcovia v rade 1/ až 9/ sa podaním doručeným súdu dňa 30.03.2012 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu k návrhu navrhovateľov písomne vyjadrili. Poukázali na to, že pasívna legitimácia

odporcov v rade 5/ až 10/ nie je v žalobe zdôvodnená a okruh dedičov uvádzaných v návrhu
nezodpovedá úplnému označeniu odporcov. Odporcovia v rade 1/ až 4/ majú zapísané podielové
spoluvlastníctva na LV č. XXX. Nakoľko nie sú účastníkmi súdneho konania všetci dedičia po
poručiteľovi C. I., navrhli pre nedostatok vecnej legitimácie návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať
navrhovateľov na znášanie trov konania a právneho zastúpenia.

V priebehu konania označený odporca v rade 10/ dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po ňom
bolo vedené pred Okresným súdom Senica pod sp. zn. 6D XX/XXXX. Ako jediný dedič zo zákona v prvej
dedičskej skupine prichádzal do úvahy Ľ. I., U.. XX.XX.XXXX, syn poručiteľa, s ktorým súd v súlade s §
107 ods. 3 O.s.p. ďalej pokračoval v konaní ako s odporcom v rade 10/.

Na pojednávaní dňa 15.05.2013 právny zástupca navrhovateľov uviedol, že nedopatrením sa stalo, že

v návrhu opomenul uviesť ako ďalšieho účastníka dediča po D. I., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a to D. I.,
ktorého navrhol, aby vstúpil do konania ako odporca v rade 11/.

Uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.05.2013 súd pripustil, aby do konania ako odporca v rade
11/ pristúpil D. I., U.. XX.XX.XXXX.

Na pojednávaní dňa 20.11.2013 právny zástupca navrhovateľov oznámil, že navrhovateľka v rade 3/ K.

Ď. zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie by malo byť vedené pred Okresným súdom v Prievidzi.
Z oznámenia Okresného súdu Prievidza mal súd za preukázané, že dedičské konanie po pôvodnej
navrhovateľke v rade 3/ sa vedie pod sp. zn. 11D XXX/XXXX u notárky JUDr. Eleonóry Kohajdovej. Z
oznámenia notárky doručeného súdu dňa 20.01.2014 súd zistil, že dedičské konanie doposiaľ nie je
ukončené a osobami povolanými dediť v prvej dedičskej skupine sú C. O., U.. XX.XX.XXXX, C. Ď., U..

XX.XX.XXXX a K. D., U.. XX.XX.XXXX, s ktorými súd v súlade s § 107 ods. 3 O.s.p. ďalej konal ako s
právnyminástupcamipopôvodnejnavrhovateľkevrade3/,ktorýmtútoskutočnosťoznámillistomzodňa
20.01.2014 a zároveň ich vyzval, aby sa vyjadrili, či súhlasia s návrhom, ktorý im bol v prílohe zaslaný.
Právni nástupcovia po pôvodnej navrhovateľke v rade 3/ na uvedenú výzvu písomne nereagovali, avšak
súdu boli predložené plné moci na zastupovanie právnym zástupcom.

Na pojednávaní dňa 23.06.2014 sa okrem navrhovateľky v rade 1/, odporcu v rade 2/ ďalší navrhovatelia
a odporcovia nedostavili. Neprítomnosť navrhovateľov ospravedlnil právny zástupca navrhovateľov,
neprítomnosť odporcov v rade 1/ až 10/ ospravedlnil právny zástupca. Odporca v rade 11/ svoju
neprítomnosť ospravedlnil telefonicky dňa 23.06.2014 z pracovných dôvodov. Zároveň uviedol, že
súhlasí, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj

v neprítomnosti neprítomných navrhovateľov a odporcov.

Na pojednávaní navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na písomných
vyjadreniach. Poukazovali na Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. XXC XXX/XX, v ktorom nebohýotec navrhovateľky v rade 1/ vysúdil proti Československému štátu, Obec W., že je výlučným vlastníkom
rodinného domu XXX, maštale a humná, ktoré sú postavené na predmetných parcelách, pretože tieto
nehnuteľnosti odkúpil od K. M. a spol. v roku 1941. Z obsahu tohto rozsudku vyplýva, že uvedené

nehnuteľností od roku 1941 pokojne a nerušene užíval, a preto mu boli určené do vlastníctva. Avšak
nemohli byť určené do vlastníctva pozemky, nakoľko už súd v tomto konaní zistil, že tieto si previedol
na seba K. I. a to titulom vydržania v prospech Československého štátu a následne zriadením dohody
o práve osobného užívania. Táto dohoda o práve osobného užívania, ktorá bola registrovaná bývalým
Štátnym notárstvom v Žiline pod č. A. 16X/XX, bola Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXC XXX/

XX-XX zo dňa 17.08.1999 právoplatne vyhlásená za neplatnú a bola vyslovená absolútna neplatnosť
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. To znamená, že ak bola dohoda o osobnom užívaní neplatná,
nemohlo nastať ani vlastníctvo v zmysle § 872 ods. 1 Zákona 509/1991. Avšak medzičasom bolo
vykonané dedičské konanie po nebohom K. I. pod č. D XXX/XX, ktorý odráža aktuálny stav na LV a
aj títo vlastníci sa správajú tak, že sú vlastníkmi týchto parciel, hoci v skutočnosti de facto a de jure
nemôžu byť vlastníci týchto nehnuteľností vzhľadom na právoplatný rozsudok sp. zn. XXC XXX/XX.

Vlastníkom týchto nehnuteľností môže byť v zmysle ust. § 116 Zákona 141/1950 Zb. len nebohý C. I.
a nie jeho syn, ktorý nemal ani plnoletosť tak ako to v tom konaní tunajšieho súdu XXC XXX/XX pre
potreby vydržania bolo zistené, avšak aj obec aj všetci dávali potvrdenie v domnení, že je to vôľa otca
a aby sa to osvedčenie vybavilo na syna K., čo nebola pravda. D. majú navrhovatelia naliehavý právny
záujem na tom, aby bolo určené, že tieto pozemky patria do dedičstva po nebohom C. I.. C. I. bol od

roku XXXX vlastníkom domu, ktorý kúpil od K. M.. Tento dom stál na predmetných nehnuteľnostiach,
ktoré spolu s domom nepretržite užíval, nikto ho v tomto užívaní nerušil a teda tieto pozemky vydržal.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že pokiaľ navrhovatelia odvodzujú nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním s poukazom na Zákon 141/1950, tak tieto skutočnosti neboli preukázané,
nakoľko pokiaľ v roku 1941 došlo k odkúpeniu nehnuteľností, tak sa nejednalo o nehnuteľností

pozemkové. Nebohý C. I. sa ani za života nedomáhal určenia vlastníckeho práva.

Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľky v rade 1/, odporcu v rade 2/,
pripojenými spismi sp. zn. D XXXX/XX, XXC XXX/XX, A. XXX/XX, 5D XXX/XX, XXC XXX/XX.

Zo spisu D XXXX/XX :

- zápisnica o predbežnom vyšetrení o označení dedičov, oznámenie okruhu dedičov z č. listu 15,

- zápisnica z č. listu 27 s uvedením okruhu dedičov,

- Osvedčenie o dedičstve z č. listu 38, z ktorého je zrejmé, že predmetom dedičského konania po C.
I. neboli predmetné nehnuteľnosti.

Z pripojeného spisu 16C XXX/XX:

- návrh,

- zo zápisnice zo dňa 24.9.1991 výpoveď C. T., starostu obce

a Rozsudok zo dňa 24.9.1991.

Z pripojeného spisu 5D XXX/XX uznesenie z č. listu 13, zároveň dohoda o zriadení práva osobného
užívania pozemku.

Z pripojeného spisu A. XXX/XXXX:

- Osvedčenie ONV v Žiline zo dňa 29.12.1990 pod č. W. XXXX/XX-XX o nadobudnutí vlastníctva
Československého štátu k veci,

- Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 29.12.1990.

Z pripojeného spisu XXC XXX/XX :- návrh,

- Rozsudok č. konania XXC XXX/XX-XX zo dňa 17.8.1999,

- Rozsudok Krajského súdu v Žiline XXCo XXXX/XX zo dňa 18.9.2001, rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 14.12.2001

a zistil nasledovný skutkový stav:

C. I., U.. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po ňom sa viedlo na tunajšom súde
pod sp. zn. D XXXX/XX, Dnot XXX/XX. Z osvedčenia o dedičstve v predmetnej veci zo dňa 07.02.2002,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2002 vyplýva, že po C. I. prichádzajú do úvahy ako dedičia deti
poručiteľa, resp. ich právni nástupcovia a to V. T., A.. I. (navrhovateľka v rade 2/), K. Ď., A.. I. (pôvodná

navrhovateľka v rade 3/), B. T., A.. I. (navrhovateľka v rade 1/), C.U. I. (pôvodný odporca v rade 10/), D.
I., právni nástupcovia po L. G., A.. I., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX - F. A. (navrhovateľka v rade 4/),
G.. R. V. (navrhovateľka v rade 5/), C. G. (navrhovateľ v rade 6/), ďalej právni nástupcovia po K. I. - G.
I. (odporca v rade 2/), G. T. (odporkyňa v rade 4/) a Ľ. I. (odporca v rade 3/).

Predmetom dedenia neboli nehnuteľnosti uvedené v predmetnom návrhu.

D. I., U.. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho právnymi nástupcami sú odporcovia v rade 5/
až 9/.

Z LV č. XXX k.ú. W.L. vyplýva, že v majetkovej podstate sú vedené pozemky registra „C“ a to KN-C
parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 715 m2, KN-C parcela č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 89 m2 a KN-C parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 a v

časti B sú vedení podieloví spoluvlastníci a to odporkyňa v rade 1/ v podiele 5/8 a odporcovia v rade 2/
až 4/ v podiele 1/8. Ako titul nadobudnutia je uvedené RII XXX/XX a D XXX/XX.

Na LV č. XXX k.ú. W.L. sa vedie vlastníctvo k stavbe - dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX
a ako vlastníčka je vedená navrhovateľka v rade 1/ v celosti. Titul nadobudnutia je darovacia zmluva
H. XXXX/XX.

Z pripojeného spisu sp. zn. RII XXX/XX súd zistil, že Okresný národný výbor v Žiline v likvidácii, finančný
odbor pod č. W. XXXX/XX-XX RP XXXX/XX dňa 29.12.1992 vydal osvedčenie o nadobudnutí vlastníctva
Československého štátu k veci podľa § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedené, že
podľa ust. § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripadá do vlastníctva Československého štátu časť
pozemku v k.ú. W. parcela č. XXX, XXX K. XXX EN totožný s pozemno-knižnými parcelami č. XXX

vedená vo vložke č. XX na meno neznámych osôb C. I. v 30/120, Ž. R. v 12/120, B. F. v 24/120, G. I. v
5/120, K. I. v 15/120, ďalej parcela č. XXX vedená vo vložke č. XXX na meno F. F. v 4/24, K. F. v 1/24, G.
T. v 8/24 a parcela č. XXX vedená vo vložke č. XXX na mená C. I. v 1/5 a A. I. v 1/5. Uvedení vlastníci
sú podľa vyjadrenia MVR vo W. neznámi a nemajú prihlásený ani majetok v devízovej oblasti.

Podľa § 2 vyhl. č. 61/86 Zb. o dočasnej správe národného majetku, je na správu tohto majetku príslušný

Okresný národný výbor v Žiline (v likvidácii). Okresný národný výbor v Žiline v likvidácii, finančný
odbor pod totožným číslom jednania zo dňa 29.12.1992 vydal osvedčenie o nadobudnutí vlastníctva
Československého štátu k pozemkom na základe vydržania podľa § 135a ods. 2 až 3 Občianskeho
zákonníka, v ktorom je uvedené, že podľa § 153a ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka pripadá do
vlastníctva Československého štátu časť pozemku v k.ú. W. parcela č. XXX, XXX K. XXX totožné s

pozemno-knižnými parcelami č. XXX vedená na LV č. XX na meno M. G. v 5/120, A. A. v 5/120, C. R.
v 24/120, parcela č. XXX vedená vo vložke č. XXX na meno R. T. v 8/24, C. Q. v 3/24, parcela č. XXX
a XXX vedená vo vložke č. XXX K. XXX na meno R. I. v 1/1, O. I. v 1/5, K. I. v 1/5, G. I. v 1/10 a D.
I. v 1/10 a to na základe dobromyseľnej a nepretržitej držby I. K. a manželky V., rod. A., trvalý pobytF. Č.. XXX, nakoľko viac než 10 rokov užívajú tento pozemok spolu s rodičmi. Pozemok prechádza do
vlastníctva štátu dňom 01.01.1991. Podľa vyjadrenia odboru územného plánovania nie je na uvedenom
pozemku plánová ďalšia výstavba, nakoľko tento je zastavaný od roku 1941. Pozemok, ku ktorému I. K.

a manželka V., A.. A. nadobudli právo, aby s nimi bola uzatvorená dohoda o zriadení práva osobného
užívania pozemku, je zakreslený na geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XXX-XX zo dňa 16.10.1987,
zakreslený SG Žilina. Podľa vyhl. č. 61/86 Zb. o dočasnej správe o dočasnej správe národného majetku
na správu tohto majetku je príslušný Okresný národný výbor v Žiline. Súčasťou predmetného spisu je
aj dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku, ktorú uzatvoril na jednej strane Obecný úrad

vo W. a na druhej strane K. I. a manželka V., A.. A., predmetom ktorej boli pozemky č. XXX, XXX K.
XXX EN k.ú. W. vo výmere 850 m2 na vydržanie pozemku. V uvedenej dohode je uvedené, že uvedený
pozemok vlastnícky patriaci Československému štátu bol pridelený do osobného užívania právoplatným
rozhodnutím finančného odboru ONV v Žiline č. W. XXXX/XX-XX zo dňa 29.12.1990. Právo osobného
užívania sa zriaďuje za úhradu 7.905,- Kčs. Dohoda bola uzatvorená dňa 29.12.1990. Dohoda bola
registrovaná štátnym notárstvom v Žiline dňa 24.01.1991 a ako vlastníci na LV boli zapísaní K. I. a

manželka V. v podiele 1/1.

K. I. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po ňom sa viedlo pred Okresným súdom Žilina pod sp.
zn. D XXX/XX, Dnot XXX/XX. Uznesením zo dňa 12.10.1994 č.k. D XXX/XX, Dnot XXX/XX-XX súd určil,
že z majetku nadobudnutého do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalej manželky patrí
do dedičstva polovica zastavaných pozemkov KN parcela č. XXX, XXX, XXX v k.ú. W. vedených na LV

č. XXX a zároveň určil, že pozostalej manželke V. I., rod. A. patrí 1 zastavaných pozemkov KN parcela
č. XXX, XXX, XXX v k.ú. W. vedených na LV č. XXX. Zároveň súd schválil dohodu dedičov, podľa ktorej
nadobúdateľmi celého dedičstva, t.j. polovica zastavaných pozemkov KN parcela č. XXX, XXX, XXX v
k.ú. W. vedených na LV č. XXX sú V. I., rod. A. v 1, G. I. v 1, G. T. v 1 a Ľ. I. v 1. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.11.1994.

Právny predchodca účastníkov konania C. I. (zomrel dňa XX.XX.XXXX) za svojho života sa návrhom
doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.1997 domáhal proti označeným odporcom Slovenská republika,
zastúpená OÚ Žilina, V. I., G. I., G. T., Ľ. I. (terajší odporcovia v rade 1/ až 4/) určenia, že právne úkony a
to osvedčenie o nadobudnutí vlastníctva Československého štátu k pozemku podľa § 135a OZ vydané
ONV v likvidácii, finančný odbor v Žiline pod č. FIN XXXX/XX-XX z 29.12.1990 je neplatné. Zároveň, aby

určil, že dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemkov registrovaná bývalým ŠN A. XXX/XXXX
je neplatná a určil, že uznesenie Okresného súdu v Žiline D XXX/XX, pokiaľ bola zdedená 1 zastavaných
pozemkov parciel XXX, XXX K. XXX k.ú. W. je neplatné. Konanie bolo vedené pred tunajším súdom pod
sp.zn.XXCXXX/XXXX.Vosvojomnávrhupoukazovalnato,ževkonaníOkresnéhosúduvŽilinesp.zn.
XXCXXX/XXsadomoholurčenia,žejevýlučnýmvlastníkomrodinnéhodomuč.XXX,ktorýjepostavený

na parcele EN XXX ako aj hospodárskej budovy maštale, humná a dvoch komôr, ktoré sú postavené
na parcele EN XXX. Toto konanie viedol proti Československému štátu. V tomto konaní bolo nesporne
preukázané, že tieto nehnuteľnosti užíva od roku 1941, kedy ich odkúpil od manželov M.. Vzhľadom k
tomu, že nemal vykonanú potrebnú identifikáciu parciel, nemohol sa domáhať aj určenia vlastníctva proti
pozemno-knižným spoluvlastníkom, ktoré sú fyzické osoby. V tomto čase usporiadania vlastníctva jeho

syn K. I. bez jeho vedomosti a v rozpore so skutočnosťou vybavil na bývalom ONV v Žiline osvedčenie
pod č. FIN XXXX/XX-XX z 29.12.1998. Keďže nadobudol výlučne vlastníctvo mimo pozemkovej knihy
podľa § 115 Zákona 141/50 a to vydržaním, najneskôr od roku 1941 do 01.04.1964 nemohli vydržaním
nadobudnúť vlastníctvo Československý štát a jeho syn s nevestou, ktorí tieto nehnuteľnosti neužívali.
Keďže nemá možnosť toho času proti pozemno-knižným spoluvlastníkom sa domáhať určenia svojho

výlučného vlastníctva k parcelám KN XXX, XXX K. XXX v k.ú. W., zapísané na LV XXX pre vyššie
uvedenúprekážkunezákonnejevidencievlastníctva,mánaliehavýprávnyzáujemnaurčenieneplatnosti
popísaných právnych úkonov a to osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva štátom, o zriadení dohody o
osobnom užívaní a následne neplatnosti dedičského konania, pretože tieto úkony sú absolútne neplatné
podľa § 39 OZ.

Okresný súd Žilina Rozsudkom č.k. XXC XXX/XX-XX zo dňa 17.08.1999 návrh navrhovateľa o určenie,
že právne úkony a to osvedčenie o nadobudnutí vlastníctva Československého štátu k pozemku podľa
§ 135a Občianskeho zákonníka vydané ONV v likvidácii, finančný odbor v Žiline pod č. W. XXXX/XX-XX
z 29.12.1992 je neplatné, zamietol. Zároveň súd určil, že dohoda o zriadení práva osobného užívaniapozemkov registrovaná bývalým ŠN Žilina pod č. A. XXX/XX je neplatná a návrh navrhovateľa o určenie,
že Uznesenie Okresného súdu v Žiline D XXX/XX, pokiaľ bola zdedená 1 zastavaných pozemkov parciel
KNXXX,XXXK.XXXk.ú.W.jeneplatné,zamietol.Zodôvodneniapredmetnéhorozhodnutiavyplýva,že

súd k prvému zamietajúcom výroku uviedol, že pri vydávaní osvedčenia sa nevykonáva žiadne šetrenie
ani dokazovanie. Osvedčenie je iba dôkazom toho, že došlo k prejavu vôle účastníka a aký bol jeho
obsah, prípadne aký bol obsah predložených dokladov. Pravdivosť prejavu vôle účastníkov a pravdivosť
predložených dokladov štátny orgán nepotvrdzuje. Vydané osvedčenie sa nezasiela žiadnym orgánom,
vydá sa žiadateľovi. Obdobný právny režim platil taktiež pri ust. § 100 ods. 1 Notárskeho poriadku

platného do prijatia novely v roku 1992. Keďže základnou podmienkou určovacej žaloby v zmysle §
80 písm. c) O.s.p. je preukázanie naliehavého právneho záujmu na tomto určení a vzhľadom k tomu,
že osvedčenie vydané bývalým ONV v Žiline nie je rozhodnutím správneho orgánu, prípadne právnym
úkonom súd mal za to, že v predmetnom konaní nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem
na určení platnosti alebo neplatnosti vydaného osvedčenia. V ďalšom uplatnenom nároku, v ktorom sa
navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti dohody o zriadení práva osobného užívania pozemkov, ktorá

bola zaregistrovaná na bývalom ŠN v Žiline pod č. RII XXX/XX okresný súd v odôvodnení uviedol, že
navrhovateľpovažovaluvedenúdohoduzaneplatnúvzmysle§39Občianskehozákonníkazdôvodu,že
predmetné parcely neboli spôsobilé na zriadenie práva osobného užívania pozemkov podľa § 198 ods.
1 Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991 a taktiež poukazoval na skutočnosť, že predmetné
pozemky K. I. a odporkyňa v rade 2/ nikdy neužívali a teda nemohli k nim nadobudnúť vlastnícke

právo vydržaním podľa § 135a Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991. Zo spisového materiálu
bývalého štátneho notárstva mal súd za preukázané, že dohodu o zriadení práva osobného užívania k
predmetným pozemkom uzatvorili Obecný úrad vo W. a K. I. a odporkyňa v rade 2/. Pokiaľ teda dohodu
o zriadení osobného práva užívania pozemku uzavrel s K. I. a jeho manželkou Obecný úrad vo W.,
predmetnú dohodu uzavrel subjekt, ktorý na to nemal oprávnenie v zmysle Zákona 369/1990 Zb. Taktiež

pokiaľ v § 47 ods. 5 Zákona č. 71/67 Zb. v znení neskorších predpisov jednou z náležitostí rozhodnutia
je úradná pečiatka a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Tieto náležitosti
dohoda zo dňa 29.12.1990 nespĺňa, pretože už v čase účinnosti Zákona č. 369/1990 Zb. je použitý
odtlačok razítka Miestneho národného výboru vo W., na ktorom je zaznamenaný nečitateľný podpis. Z
týchto dôvodov súd považoval dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 29.12.1990

za neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nedostatku náležitostí osoby pri
uzatváraní takého právneho úkonu. V ďalšom uplatnenom nároku sa navrhovateľ domáhal určenia
neplatnosti uznesenia Okresného súdu v Žiline D XXX/XX. Z odôvodnenia vyplýva, že dedičské konanie
bolo ukončené v zmysle § 175s ods. 1 písm. a) O.s.p. Z toho je zrejmé, že v rámci prvoinštančného
konania bolo dedičské konanie právoplatne skončené a stalo sa zároveň aj vykonateľným. Preto v

danom prípade neprichádza absolútne do úvahy, aby súd na základe určovacej žaloby podľa § 80 písm.
c) skúmal obsah právoplatného uznesenia súdu. Proti uvedenému rozsudku vo výroku, ktorým súd
zamietol návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti osvedčenia podali odvolanie právni nástupcovia po
pôvodnom navrhovateľovi C. I.Á., nakoľko tento zomrel pred doručením rozhodnutia prvostupňového
súdu a to terajší navrhovatelia v rade 1/, 2/ a pôvodná navrhovateľka v rade 3/. Krajský súd v Žiline

Rozsudkom č.k. XXCo XXXX/XX-XX zo dňa 18.09.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2001
rozsudok Okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti osvedčenia o
nadobudnutí vlastníctva vydaného bývalým ONV v likvidácii, finančným odborom v Žiline pod č. FIN
XXXX/XX-XX z 29.12.1990, potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že
okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď v tejto časti

návrh navrhovateľa zamietol. Ďalej uviedol, že pokiaľ by aj súd takémuto návrhu navrhovateľa vyhovel,
na ich právnom postavení by sa nič nezmenilo. Návrh by nesplnil účel tak ako to má na mysli ust. § 80
písm. c) O.s.p. Na druhej strane je potrebné poukázať na to, že pokiaľ by sa navrhovatelia domnievali,
že citovaným osvedčením došlo k zásahu do ich vlastníckych práv, majú možnosť domáhať sa súdnej
ochrany priamo žalobou smerujúcou k ochrane vlastníckeho práva, poprípade k určeniu vlastníckeho

práva voči tým, ktorí do ich práva neoprávnene zasahujú.

Z pripojené spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC XXX/XX súd zistil, že C. I. za svojho života podal na
tunajšom súde dňa 24.07.1991 návrh proti odporcovi Československý štát, zastúpený Obecným úradom
W., ktorým sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. W. a to rodinného domu
č. p. XXX, ktorý je postavený na EN parcele XXX ako aj hospodárskych budov, maštale, humna a

dvoch komôr, ktoré sú postavené na EN parcele XXX. Svoj návrh odôvodňoval tým, že je výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností. Tento drevený dom odkúpil spolu s hospodárskymi budovamiv roku 1941 od K. M. a manžela C. M.. V zmluve omylom nebol uvedený dom, len parc. Ovšem on
kúpnu cenu riadne vyplatil a od tej doby do dnešného dňa uvedený rodinný dom spolu s drevenými
hospodárskymi budovami - maštaľ, humno a dve komory užíva kľudne, nerušene a dobromyseľne

ako vlastné. Hospodárske budovy sú postavené na EN parcele XXX. Poukazoval na to, že vlastnícke
právo získal ešte jednak vydržaním v zmysle § 115 tzv. SOZ ako aj v zmysle § 153a ods. 1, podľa
ktorého vlastníkom veci sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe nehnuteľnú vec desať rokov.
Uviedol, že parcely XXX, XXX sú v súčasnej dobe vo vlastníctve odporcu, ktorý zriadil pre jeho syna
a jeho manželku k uvedeným parcelám právo osobného užívania. Na pojednávaní dňa 24.09.1991 C.

I. poukazoval na to, že predmetný dom, maštaľ, humno s dvoma komorami kúpil v roku 1941 od K.
M., ktorá sa potom odsťahoval bývať do Nitry. Tento dom užíval so svojou manželkou, ktorá zomrela
v roku XXXX. Už tu zistil, že i keď predmetné nehnuteľnosti kúpil, že tieto nie sú vysporiadané. Bola
uzatvorená aj kúpnopredajná zmluva ohľadom zakúpenia predmetných nehnuteľností pred ním a M.
a táto kúpnopredajná zmluva bola uzatvorená pred advokátom T.. Teda tieto nehnuteľnosti od roku
1941 riadne užíva, stará sa o ne, vykonával na dome opravu a v jeho držbe ho nikto nerušil. Zástupca

odporcu starosta obce C. T. na predmetnom pojednávaní uznal vlastnícke právo navrhovateľa. Uviedol,
že majú vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti užíval navrhovateľ asi okolo roku 1941 dobromyseľne
ako dobrý hospodár. Nevedel uviesť, z akého dôvodu bolo k pozemkom nachádzajúcim sa na LV č.
XXX zriadené právo osobného užívania. V predmetnom konaní bol ako svedok vypočutý aj K. I., ktorý
uviedol, že navrhovateľ je jeho otec a má vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti má od roku

1941 a odvtedy ich aj užíva. Taktiež nevedel uviesť, akým spôsobom bolo zriadené právo osobného
užívania k pozemkom na parcele XXX, XXX K. XXX. Uviedol, že si myslí, že to bolo chybným prevodom
kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a pani M.. Tunajší súd rozsudkom zo dňa
24.09.1991 určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. W. a to rodinného domu č.
p. XXX, ktorý je postavený na EN parcele XXX ako aj hospodárskej budovy - maštale, humna a dvoch

komôr, ktoré sú postavené na EN parcele č. XXX. V odôvodnení predmetného rozsudku súd uviedol, že
navrhovateľ v roku 1941 odkúpil dom, hospodárske budovy - maštaľ, humno a dve komory od manželov
M. a tieto dodnes užíva. Predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX. Rodinný dom na parcele
č. XXX a hospodárske budovy na EN parcele č. XXX. Na uvedenej parcele na LV č. XXX k.ú. W. sú ako
vlastníci vedení I. K. K. V., ktorým bolo však k pozemkom zriadené právo osobného užívania. Súd mal

za to, že navrhovateľ získal vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a to vydržaním v zmysle
§ 135a ods. 1 OZ ako aj v zmysle § 115 tzv. Stredného občianskeho zákonníka. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 10.10.1991.

Navrhovateľka v rade 1/ na pojednávaní uviedla, že ich otec kúpil dom aj celý dvor od pani M., ktorá
bola majiteľkou domu, ktorý si postavila s manželom. Otec to kúpil, keď prišiel z Francie. Otec jej o tom

rozprával, že v štyridsiatom prvom tieto nehnuteľnosti dom aj s pozemkami kúpil. Zháňal na to nejaké
peniaze a všetky papiere dal K. - synovi, aby vybavil majetkoprávne vyporiadanie. On mal všetko k
dispozícii, teda musel mu zobrať všetky zmluvy. Takto jej to tvrdil otec. Navrhovateľka na tom dvore
vyrastala, bolo tam gazdovstvo a normálne tam žili. Otec jej daroval rodinný dom, ktorý stojí na parcele
XXX, XXX K. XXX a zriadil záver, kde jej poručil aj všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok. Ale tieto

parcely neboli predmetom dedenia po ňom, pretože k týmto parcelám sú zapísaní odporcovia. Preto by
chcela, aby sa tieto pozemky opätovne prejednali v dedičskom konaní s tým, že má testament a mala
by sa stať vlastníčkou týchto pozemkov ona. Otec vychádzal z toho, že mu to všetko patrí. Kedysi to
chcel podpísať bratovi K., ale nechcel to podpísať neveste, pretože ona mu v ničom nepomohla. Potom,
keď brat zomrel, tak sa vyjadrila, že radšej to dá cigáňom ako I. dievkam. Po tomto to aj bratovi sľúbili,

že mu to nechajú a že ich vyplatí po 1.000 korún. Len potom, keď zomrel a švagriná sa takto vyjadrila,
začali vznikať medzi nimi nedorozumenia.

Odporca v rade 2/ na pojednávaní uviedol, že k spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva sa bližšie
vyjadriť nevie. Uviedol, že vie, že K. I. vybavoval majetkoprávne vysporiadanie, že boli niekde na
národnom výbore, že pozemok patril viacerým ľuďom, ktorí tam boli zavolaní na miestnom národnom

výbore, teda tí, ktorým to patrilo a vlastne tí mu to tam potom aj podpísali, že s tým súhlasia, teda dával
to dohromady. Otec tam chcel ísť bývať. Starý otec mu to v podstate sľuboval a ako to bolo potom a
ako sa to potom ďalej menilo, k tomu sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že chalupa bola starého otca a o
pozemkoch nevedel nič. Len z rozprávania starého otca vie, že kúpil chalupu, o tomto sa rozprávali,
ale o pozemkoch nie. Potom neskôr to všetko vybavoval jeho otec. Nakoniec starý otec nejako vysúdilneplatnosť o zriadení práva osobného užívania, avšak to bolo až po tom, čo v dedičskom konaní tieto
pozemky nadobudli.

Právna zástupkyňa navrhovateľov vo svojom záverečnom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že má

za to, že právny predchodca navrhovateľov bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to rodinného
domu č. XXX, maštale a humna, ktoré sú postavené na sporných parcelách, nakoľko tieto odkúpil
spoločne od rodiny M. v roku 1941 a od tohto obdobia ich pokojne a nerušene užíval a do vlastníctva
mu neboli určené pozemky len z toho dôvodu, že súd v konaní sp. zn. XXC XXX/XX zistil, že tieto
previedol na seba jeho syn K.. I.Á. titulom vydržania v prospech Československého štátu a následne

zriadením dohody o práve osobného užívania. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že táto dohoda o práve
osobného užívania bola právoplatne vyhlásená rozsudkom tunajšieho súdu za neplatnú, teda bola
určená aj absolútna neplatnosť v zmysle § 39, tak to znamená, že v zmysle tohto nemohlo nastať ani
vlastníctvo podľa ust. § 872 ods. 1 Zákona 509/91, nakoľko odpadol tento základ vzniku vlastníckeho
práva. Medzičasom vykonané dedičské konanie po nebohom K. I. odráža aktuálny právny stav na
LV a aj títo vlastníci sa správajú tak ako keby boli vlastníci parciel, avšak nemôžu byť vlastníkmi

týchto parciel vzhľadom na predchádzajúci rozsudok okresného súdu. Preto všetci navrhovatelia majú
naliehavý právny záujem práve na tom, aby bol skutočný právny stav tak ako je popísaný v návrhu
a ako bol v predchádzajúcich súdnych rozhodnutiach deklarovaný, aby bolo určené, kto je vlastníkom
predmetných sporných nehnuteľností, nakoľko vlastnícke právo nesvedčí ani odporcom a vlastníkom
týchto nehnuteľností môže byť v zmysle § 115 Zákona č. 141/1950 len nebohý C. I. a nie jeho syn, ktorý

v podstate pri nadobudnutí nemal ani plnoletosť.

Právny zástupca odporcov v záverečnom vyjadrení uviedol, že navrhovatelia jednak nepreukázali
naliehavý právny záujem na určení takého, ktorého sa v žalobnom výroku domáhajú a taktiež
nepreukázali splnenie podmienok na vydržanie vlastníckeho práva s poukazom na Zákon 141/1950
Zb., ktorý je uvádzaný v samotnom žalobnom návrhu. Rozporné vidí aj tie skutočnosti, že pokiaľ bolo

poukazované na kúpnu zmluvu z roku 1941, tak v tom čase Zákon č. 141/1950 neplatil. Teda má za to,
že žalobný návrh nie je opodstatnený a navrhol ho v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 70 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže

opak.

Súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle citovaného ust. § 80 písm. c) O.s.p. na navrhovanom
určení a dospel k záveru, že navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na tomto určení.
Navrhovatelia preukázali, že spolu s odporcami v rade 2/ až 11/ sú zákonnými dedičmi po poručiteľovi
C. I., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Za toho právneho stavu, ktorý vyplýva z tvrdení navrhovateľov,

že nedošlo k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva odporcov v rade 1/ až 4/ a že vlastníkom
predmetnýchnehnuteľnostíbolprávnypredchodcanavrhovateľovC.I.,ktorývlastníckeprávonadobudol
vydržanímanehnuteľnostinebolipredmetomdedičskéhokonania,potombymalbyťvedenýakovlastník
predmetných nehnuteľností právny predchodca navrhovateľov. Domáhať sa zmeny údajov v katastri
môžu navrhovatelia iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra, preto je súd

toho názoru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení, že do dedičstva po C. I., ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX patria konkrétne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s §
153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonanýchdôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich
pravosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je skutkovo

a právne dôvodný. Navrhovatelia vlastnícke právo svojho právneho predchodcu C. I. odôvodňovali
vydržaním v zmysle Zák. č. 141/1950, ktoré v písomnom návrhu odvodzovali od tej skutočnosti, že
ich právny predchodca uvedené pozemky získal kúpnou zmluvou od K. M. v roku 1941, mimo zápis v
pozemkovej knihe. Zápis v pozemkovej knihe mal v tom čase konštitutívny charakter, súd preto skúmal
nadobudnutie vlastníckeho práva právneho predchodcu navrhovateľov vydržaním.

Vydržanie je jedným so spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo iného

práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza priamo zo zákona.
Zákonnými podmienkami vydržania sú vo všeobecnosti po 1. oprávnená držba, po 2. uplynutie zákonom
určenej vydržacej doby, po 3. spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú
vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva
vyžaduje. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti: a) faktické ovládanie veci

alebo vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, čo znamená správať
sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva
patria.

Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona, treba
pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy, a to obdobie

platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 30.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1.1.1951 do 31.3.1964 a napokon obdobie platného Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. od 1.4.1964 so zreteľom na jeho novely, najmä zákon č. 131/1982 účinný od
1.4.1983 a zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1.1.1992.

Právny stav na Slovensku platný do 31.12.1950, okrem ďalších podmienok vyžadoval pre vydržanie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uplynutie 32-ročnej vydržacej doby. Nadobudnutie vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam podľa Uhorského obyčajového práva neprichádzalo do úvahy
vzhľadom k ust. § 566 ods. 1 S.o.z., v ktorom sa uvádza, že lehota, ktorá začala bežať pred 1.janárom
1951 sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty počítanej
odo dňa 1.1.1951. Ak určuje dlhšiu lehotu uplynutím tejto dlhšej lehoty počítanej odo dňa, kedy lehota

začala bežať. Súd preto posudzoval otázky vydržania ohľadom tvrdení v písomnom návrhu podľa
príslušných ust. Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1951 Zák. č. 141/1950 Zb. tzv. Stredného
občianskeho zákonníka ( ďalej S.o.z.), ktorý v ust. § 115 a nasl. v spojení s ust. § 145 upravoval
nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Podmienkou, v prípade že sa jednalo o nehnuteľnosť, bola jej
nepretržitá oprávnená držba počas vydržacej doby v trvaní 10 rokov. Preto pri splnení zákonom

vyžadovaných podmienok podľa § 115, § 116 v spojení s ust. § 145 S.o.z. vzhľadom na vyššie citované
ustanovenia potom vydržacia lehota, ktorá mala začať plynúť pred rokom 1950 a podľa obyčajového
práva trvala 32 rokov uplynula dňom 1.1.1961 v zmysle 10-ročnej vydržacej lehoty zavedenej Zák. č.
141/50 Zb.

Pri vydržaní držiteľ musel byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí. Tú

skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne
a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného držiteľa. Treba však mať
na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej
usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychicky stav navonok prejavuje. Základným kritériom je,
či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti

daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybností, že mu vec
ktorú fakticky ovláda alebo právo ktoré vykonáva patria. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver
o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a
svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým
okolnostiam veci sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke

právo. Podľa tvrdenia navrhovateľov takýmto titulom bola kúpna zmluva z roku 1941 uzavretá s K. M..
Existenciu tejto kúpnej zmluvy však navrhovatelia nepreukázali a na preukázanie svojich tvrdení ani
nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľov,ževydržacieprávoprávnehopredchodcunavrhovateľovbolojudikované vrozsudkutunajšiehosúdusp.
zn. XXC XXX/XXXX v zmysle § 115 Zák. č. 141/1950 Zb. V predmetnom konaní bolo určené vlastnícke
právo právneho predchodcu navrhovateľov vydržaním podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka z roku 1950 tzv. Stredného občianskeho zákonníka k domu a nie k pozemkom, na ktorých
tento dom spolu s hospodárskymi budovami stojí. Občiansky zákonník z roku 1950 opustil zásadu,
že všetky stavby, ktoré sa nachádzajú na pozemku patria neoddeliteľne k tomuto pozemku tým, že v
ust. § 25 veta druhá uviedol, že stavby nie sú súčasťou pozemku a v ust. § 155 potom stanovil, že
vlastníkom stavby môže byť osoba odlišná od vlastníka pozemku. Ak došlo k zmene vlastníka stavby,

nemalo to automaticky za následok aj zmenu vo vlastníctve pozemku. Uvedené ustanovenia OZ z roku
1950 malo zásadný význam, do tých čias totiž platila zásada rímskeho práva „superficies solo cedit“,
t.j. všetky stavby či iné objekty, ktoré sa nachádzajú na pozemku a sú pevne spojené so zemou, patria
neoddeliteľne k tomuto pozemku. Vlastník pozemku bol teda vždy zároveň vlastníkom všetkých stavieb
na pozemku. Výnimkou z tejto zásady je právny inštitút práva stavby, ktorý umožňoval legálne stavať
na pozemku aj nevlastníkovi. Určenia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom sa ani právny

predchodca navrhovateľov v tomto konaní sp. zn. XXC XXX/XXXX nedomáhal, keď sám uviedol, že
parc. č. XXX K. XXX sú vo vlastníctve Čsl. štátu, ktorý zriadil pre jeho syna ( K. I.) a jeho manželku
k uvedeným parcelám právo osobného užívania a to napriek tomu, že už vtedy tvrdil, že kúpnou
zmluvou od K. M. v roku 1941 kúpil aj dom len v zmluve omylom nebol uvedený a boli uvedené len
parcely, kúpna zmluva bola uzatvorená pred advokátom T.. Z uvedeného tvrdenia teda možno vyvodiť

záver, že predmetná kúpna zmluva mala byť uzatvorená písomne avšak ani konaní sp. zn. XXC XXX/
XXXX nebola predložená a oboznamovaná. Odporca v tomto konaní však nenamietal vlastnícke právo
právneho predchodcu navrhovateľov k domu.

Oproti týmto tvrdeniam právny predchodca navrhovateľov v neskoršom ním iniciovanom konaní v roku
1997 vedenom pod sp. zn. XXC XXX/XXXX tvrdil, že v konaní sp. zn. 16C XXX/XXXX bolo nesporne

preukázané, že predmetné nehnuteľnosti užíva od roku 1941, kedy ich odkúpil od manželov M. a
vzhľadom na to, že nemal vykonanú potrebnú identifikáciu parciel, nemohol sa domáhať aj určenia
vlastníctvaprotipozemno-knižnýmvlastníkom,ktorésúfyzickéosoby.Poukazoval,žekeďže vlastníctvo
nadobudol mimo pozemkovú knihu podľa § 115 Zák. č. 141/1951 Zb. a to vydržaním najneskôr od
roku 1941 do 1.4.1964, nemohol vydržaním nadobudnúť vlastníctvo Čsl. štát a jeho syn s nevestou,

ktorí tieto nehnuteľnosti neužívali. Predmetom tohto konania však nebolo určenie vlastníckeho práva
právneho predchodcu navrhovateľov, ale určenie neplatnosti osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva Čsl.
štátu, určenie neplatnosti dohody o zriadení osobného užívania pozemkov a neplatnosti uznesenia
OS Žilina D XXX/XXXX. Pokiaľ súd v uvedenom konaní rozsudkom zo dňa 17.8.1999 určil, že
dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemkov registrovaná bývalým ŠN Žilina pod č. R II

XXX/XXXX je neplatná, takéto určenie ešte nepreukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva právnym
predchodcom navrhovateľov , súd v danom konaní ani neskúmal vlastnícke právo právneho predchodcu
navrhovateľov, nakoľko to nebolo predmetom konania. Súd v odôvodnení rozsudku jasne uviedol, že
ak dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku uzavrel s K. I. a jeho manželkou Obecný úrad
vo W., predmetnú dohodu uzavrel subjekt, ktorý na to nemal oprávnenie v zmysle Zák. č. 369/90Zb.,

taktiež dohoda nespĺňala náležitosti ust. v § 47 ods. 5 Zák.č.71/1967 Zb. a z týchto dôvodov považoval
predmetnú dohodu za neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ, teda z dôvodu nedostatku náležitosti osoby pri
uzatváraní takéhoto právneho úkonu. Súd v predmetnom rozsudku nevyslovil žiadne závery ohľadom
vlastníckeho práva právneho predchodcu navrhovateľov, nedeklaroval skutočný stav tak ako to tvrdili
navrhovatelia.

Tak ako už súd uviedol vyššie, navrhovatelia odvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva k
predmetným pozemkom ich právnym predchodcom vydržaním a to od uzatvorenej kúpnej zmluvy z
roku 1941 s K. M.. Avšak ani právny predchodca navrhovateľov ani v jednom z konaní, ktoré viedol
pred tunajším súdom a ani navrhovatelia v predmetnom konaní uvedenú zmluvu nepredložili a na
preukázanie jej existencie ani nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie. Nepreukázali ani to, že K. M. bola

pôvodnou pozemno-knižnou vlastníčkou predmetných pozemkov a na preukázanie tejto skutočnosti
taktiež nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie.

Z pripojeného spisu sp. zn. RII XXX/XXXX, v ktorom sa nachádza osvedčenie o nadobudnutí vlastníctva
Čsl. štátu k predmetným pozemkom zo dňa 29.12 1990, ktorého neplatnosť napadol právny predchodca
navrhovateľov v konaní sp. zn. 16C XXX/XXXX vyplýva, že ONV v Žiline osvedčoval pre štát pozemky

EKN XXX,XXX K. XXX, ktoré sú totožné s pozemno-knižnými parcelami č. XXX vedená vo vložke č.XXna meno M. G. v 5/120, A. A. v 5/120, C. R. v 24/120, C. I. v 30/120, Ž. R. v 12/120, B. F. v 24/120,
G. I. v 5/120, K. I.Á. v 15/120, ďalej parc. č. XXX vedená vo v.č. XXX na meno R. T. v 8/24, C. Q. v
3/24, F. F. v 4/24, K. F. 1/24, G. T. v 8/24, parc. č. XXX vedená vo vl.č. XXX na mená C.U. I. v 1/5, A.

I. v 1/5, O. I. v 1/5, K. I. v 1/5 G. I. v 1/10 a D. I. v 1/10 a parc. č. XXX vedená vo vložke XXX na meno
R. I. v 1/1. Na uvedené zidentifikovanie parciel poukazoval sám právny predchodca navrhovateľov vo
svojomnávrhuvkonanívedenompodsp.zn.16CXXX/XXXX.Anivjednejztaktouvádzanýchpozemno-
knižných vložiek však K. M. nie je uvedená ani ako spoluvlastníčka, pričom podiely tam uvádzaných
spoluvlastníkov dávajú celok.

Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok
nadobudnutievecialebopráva,ktoréjepredmetomdržby.Pokiaľsaajprávnypredchodcanavrhovateľov
chopil držby predmetných pozemkov na základe ním len tvrdenej uzavretej zmluvy z roku 1941 avšak v
žiadnomzosúdnychkonanínepredloženejaaniinýmspôsobomnepreukázanej,navyšeodosoby,ktorej
vlastnícke právo taktiež nie je preukázané, na takúto držbu nemá právny titul a nemôže byť vzhľadom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto

zmluva k nadobudnutiu vlastníctva predmetných pozemkov postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o
takúto zmluvu opiera nemôže viesť k vydržaniu.

Navrhovatelia len spochybňovali vlastnícke právo odporcov 1/ až 4/, bez toho, že by preukazovali že
ich právny predchodca C. I. splnil všetky podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetným
pozemkom k 1.1.1961, nepreukázali základný predpoklad pre nadobudnutie vlastníckeho práva

vydržaním a to oprávnenú držbu ich právneho predchodcu. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto
návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (Zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).