Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201683
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215201683.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: J. M., s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Y.
XXX/A, v zastúpení JUDr. Y., PhD., advokátkou so sídlom v L., H. XX, proti povinnému: C. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. nad L., K X. XXX/XX, o vymoženie 2.103,71 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3Er/241/2015-16
zo dňa 11. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie v danej exekučnej veci zastavil. Uviedol,
že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015, doručeným exekútorskému
úradu dňa 30.03.2015, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 2.103,71
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IDB0410095
zo dňa 10.06.2011. Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so Zmluvou o úvere zo dňa 03.04.2007 (ďalej
aj ako "zmluva o úvere"), Obchodnými podmienkami pre úver /verzia 1/2007/ (ďalej aj ako "obchodné
podmienky") a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/819/2011 a zistil, že exekučné
konanie je potrebné zastaviť. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa posúdil podľa § 103, § 104 ods. 1, §

159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. Prvostupňový súd zistil, že v konaní vedeným na tamojšom
súde pod sp. zn. 5Er/819/2011 bolo exekučné konanie voči povinnému vedené na podklade tých istých
listinných dôkazov, t. j. na základe Zmluvy o úvere zo dňa 03.04.2007, súčasťou ktorej sú Obchodné
podmienky pre úver /verzia 1/2007/ a na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IDB0410095 zo dňa 10.06.2011.
Uznesením tamojšieho súdu č. k. 5Er/819/2011-15 zo dňa 19.01.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne uznesením č. k.
11CoE/48/2011-40 zo dňa 06.06.2012. Následne uznesením č. k. 5Er/819/2011-78 zo dňa 17.10.2013
súd konanie zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2013. Prvostupňový
súd bol toho názoru, že z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. možno vyvodiť, že pre exekučné konanie platia
procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú

aj dôsledky nedostatku podmienok konania, t. j. ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, exekučný súd je povinný exekučné konanie zastaviť vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. O.s.p. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Záverom prvostupňový súd konštatuje, že pred podaním

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku
oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučnéhotitulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k.
5Er/819/2011-15 zo dňa 19.01.2012, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2012 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11CoE/48/2012-40 zo dňa 06.06.2012. Nakoľko uvedeným
uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo
právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom
skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu zostali nezmenené a následne
bolo právoplatným uznesením tunajšieho súdu č. k. 5Er/819/2011-78 zo dňa 17.10.2013 rozhodnuté

o zastavení exekučného konania, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, a teda keďže oprávnený podal v totožnej veci návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné exekučné konanie zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e)

O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol,
ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci.

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/205/2011,
5ECdo/40/2013 a uznesenie Ústavného SR sp. zn. III. ÚS. 254/2012, ktoré k odvolaniu priložil. Bol
toho názoru, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, §
104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce
exekučné konanie aplikovať zásadu res iudicata. Poukázal na to, že exekučné konanie však nemá vo

svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len
vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné
konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Vyjadril názor,
že exekučný súd svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na
spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom.

Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Poukázal na povinnosť právneho

predchodcu oprávneného v zmysle ust. 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Bol toho
názoru, že pokiaľ by súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je
možné záver o jej neplatnosti oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko predmetná smernica je

aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je
výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. Rovnako tak mal za to, že nie je možné brať do
úvahy judikatúru ESD v súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky, z dôvodu jej bezprostrednej
nezáväznosti pre účastníkov konania. Na podporu svojej argumentácie označil viacero rozhodnutí
slovenských súdov uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/292/2012-59, č. k.

43CoE/85/2015-26 zo dňa 19.03.2015, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/635/2011-36
zo dňa 30.11.2012, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. 23/2013, nález Ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 153/07 zo dňa 18.10.2007 a nález sp. zn. III. ÚS 171/06 zo dňa 05.04.2007. Uviedol, že v
zmysle § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, súd až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, exekučné konanie zastaví. Súd mal podľa oprávneného v prvom rade

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale predmetným
uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Súd tak predčasne zastavil exekúciu
čím odňal oprávnenému jeho právo konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 15.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 2.103,71 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného

titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IDB0410095 zo dňa 10.06.2011.

Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu už domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie identického nároku. Predmetná vec bola vedená
na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5Er/819/2011. Dňa 19.01.2012 Okresný súd
Bánovce nad Bebravou vydal v predmetnej veci uznesenie č. k. 5Er/819/2011-15, ktorým zamietol

žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11CoE/48/2012-40 zo dňa 06.06.2012. Súd exekúciu následne zastavil
uznesením č. k. 5Er/819/2012-78 zo dňa 17.10.2013 a právoplatným dňa 13.11.2013.

Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s §

103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom
exekučnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka
res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má

za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení §
104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za

ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (základného-nachádzacieho) konania. Na
to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia

§ 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na
exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok

konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1. a
2. (exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú
osoby oprávneného a povinnej totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie)zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom
exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na

podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul

- notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už
nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s
rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata
zakladá a zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie

nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie
na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia /exekučného titulu/ zaniklo právo ním
priznané prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo
vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné

skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.

V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a
totožnou povinnou) bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva
oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie

skončiloprávoplatnýmuznesenímzdôvodu,žepredloženýexekučnýtitul-rozhodcovskýrozsudoknieje
spôsobilým exekučným titulom pre absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, keď rozhodcovská
doložka bola neplatná.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom
zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené

rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu
predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať
a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania. Súd tak urobí v

zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. kedykoľvek za konania, teda aj predtým než exekučný súd bude
rozhodovať v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o vydaní poverenia, nakoľko exekučné konanie
začína v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku doručením návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle
uvedeného teda neobstojí námietka oprávneného o tom, že prvostupňový súd sa mal zaoberať najskôr
otázkou vydania poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V prípade námietok oprávneného týkajúcich sa legálnosti exekučného titulu, odvolací súd poukazuje,
že o uvedených otázkach bolo už právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcom konaní vedenom na
Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5Er/819/2011. Z tohto dôvodu sa nimi odvolací sú
ani nezaoberal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.