Uznesenie Judgement was issued on Friday, July 31, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 0Er/600/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5601897358
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5601897358.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Mraziarne a.s., naposledy so sídlom
M. Rázusa 7, Žilina, IČO: 31 562 639, proti povinnému: Vlastimil Lúčan LUNA, s miestom podnikania
Dúbrava 394, IČO: 17 875 463, pre vymoženie 291,16 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Mariánom Janecom, so sídlom Exekútorského úradu SNP 666/12, Žilina, náhradníkom súdnej
exekútorky JUDr. Veroniky Kučavíkovej, pod sp. zn. Ex 625/01K, o odvolaní súdneho exekútora proti

uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 0Er/600/2001-51 zo dňa 10. 3. 2015, takto

r o z h o d o l :

Súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi sa náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnou exekútorkou JUDr. Veronikou Kučavíkovou sa dňa 7. 6. 2001 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. Ex 625/2001 na vymoženie pohľadávky vo výške 8.771,50 Sk s prísl., priznanej vykonateľným
platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Rob/832/2000 zo dňa 7. 12. 2000.

Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 007823* zo dňa 22. 6.
2001, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 8.771,50 Sk s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Uznesením č. k. 0Er/600/2001-51 zo dňa 10. 3. 2015 súd na základe podnetu súdneho exekútora
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že oprávnený bol vymazaný z obchodného
registra bez právneho nástupcu, čím zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania, a povinný

je podľa zistení súdneho exekútora nemajetný. Exekučný súd zároveň súdnemu exekútorovi JUDr.
Mariánovi Janecovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr.
Marián Janec v časti výroku o trovách exekúcie. Podané odvolanie odôvodnil tým, že súdny exekútor
má nárok na náhradu trov konania, ktoré musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, výnimky z
tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 a 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Rozhodovanie o
náhrade trov je integrálnou súčasťou rozhodnutia, ktorým súd exekučné konanie zastavuje aj napriek

tomu, že Exekučný poriadok ustanovil túto povinnosť až s účinnosťou od 1. 9. 2005. Každé rozhodnutie
všeobecného súdu musí byť so zreteľom na konkrétne okolnosti odôvodnené spôsobom, z ktorého
logicky presvedčivo vyplývajú jeho právne závery. V tejto situácii bol súd povinný zohľadniť zmysel a účel
náhrady trov konania a použiť taký výklad zákona, ktorý by neporušoval základné práva exekútora podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy. V rámci exekučného konania zložil oprávnený preddavok na vykonanie exekúcie vo
výške 33,19 eur. Nakoľko oprávnený zanikol, avšak zostal jeho majetok, je potrebné, aby súd nariadil

dodatočnú likvidáciu spoločnosti, v rámci ktorej bude možné zúčtovať náklady na exekúciu z preddavku
na vykonanie exekúcie. Na to je potrebné rozhodnutie o trovách exekúcie. Na základe uvedeného žiadal
súdny exekútor zrušenie napadnutého uznesenia a priznanie trov exekúcie vo výške preddavku 33,19
eur.Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní

podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Odvolanie súdneho exekútora smerovalo voči rozhodnutiu súdneho úradníka vo výroku o trovách
exekúcie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. V súlade s citovanými ustanoveniami sa podaním
odvolania rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušilo v časti výroku o trovách exekúcie a vo veci

opätovne rozhodne zákonná sudkyňa.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), za výkon exekučnej

činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,

a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Pôvodným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom, ktoré vo výroku o trovách napadol
odvolaním súdny exekútor, bolo zároveň rozhodnuté o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej
zastavení, a to na základe podnetu súdneho exekútora v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z Obchodného

registra Okresného súdu Žilina bolo zároveň zistené, že oprávnený bol dňa 14. 9. 2012 ex offo vymazaný
z obchodného registra, čímstratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Proti výroku o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú a o zastavení exekúcie odvolanie podané nebolo, a tieto nadobudli právoplatnosť dňom
16. 4. 2015.

Súd nespochybňuje skutočnosť, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie, v zásade

proti povinnému (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku), prípadne proti oprávnenému (§ 203 Exekučného
poriadku).Vprejednávanejvecivšakideošpecifickúsituáciu,keďniejemožnénanáhradutrovexekúcie
zaviazať povinného ani oprávneného. Povinný bol predmetným rozhodnutím exekučného súdu uznaný
za nemajetného, t. j. súd konštatoval, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, s čím sa
stotožnil aj samotný súdny exekútor, ktorý navrhoval zastavenie exekúcie práve z tohto dôvodu. Ak teda

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo by v rozpore s vnútornou logikou súdneho
rozhodnutia, keby súd povinného na náhradu trov exekúcie zaviazal. Ako vyplýva z obsahu odvolania
súdneho exekútora, tento žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 33,19 eur zrejme proti oprávnenému stým, že tieto by boli následne uplatnené pri dodatočnej likvidácii spoločnosti. Takýto postup však nie je
možný, nakoľko oprávnený nie je t. č. spôsobilým účastníkom konania. Súd nemôže v žiadnom prípade
konať s osobou, ktorá zanikla (výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu), t. j. s osobou

neexistujúcou, ani nemôže takúto osobu zaviazať na náhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na skutkový stav, keď neexistuje subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na úhradu trov
exekúcie, rozhodol súd o trovách exekúcie súdneho exekútora tak, že mu náhradu týchto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.