Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415200204
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5415200204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. JUDr. Františka
Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matky - O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X,
B. D. - D., zastúpená JUDr. Miroslavou Bobíkovou, advokátkou so sídlom G. E. XX, XXX XX B. D. a otca

- A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, B. D., toho času bývajúci na adrese: J. K. XXXX/XX, B. D.,
zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom X. XXXX/XX, XXX XX B. D., o návrhu matky
na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín, č.k. 2P/8/2015-50 zo dňa 30. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu m e n í tak, že matka j e o p r á v n e n á stretávať sa s mal. S.
- počas prvých 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku každý pondelok od 09.00 hod. do 12.00
hod., stredu od 09.00 hod. do 12.00 hod., sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod. v kalendárnom týždni

za prítomnosti otca dieťaťa,
- po uplynutí 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku každý pondelok od 09.00 hod. do 12.00 hod.,
stredu od 09.00 hod. do 12.00 hod., sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod. v kalendárnom týždni bez
prítomnosti otca dieťaťa.

Matka si dieťa v určený čas prevezme v mieste bydliska dieťaťa a v určený čas ho otcovi v mieste

bydliska dieťaťa odovzdá.

Otec j e p o v i n n ý dieťa na stretnutie s matkou náležite pripraviť.

Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 29.04.2014, č.k. 2P/10/2014-57 v
časti o úprave styku matky s mal. S..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom upravil styk matky s mal. S. M., nar. XX.XX.XXXX (ďalej už len
„mal. S.“) tak, že je oprávnená stretávať sa s mal. S. každý pondelok a stredu od 16.00 hod. do 18.00
hod. v mieste bydliska otca a za prítomnosti otca, ďalej každú párnu sobotu od 15.00 hod. do 18.00
hod. v mieste bydliska matky počas prvých 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, následne každú
sobotu v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky dieťaťa s tým, že matka si dieťa

prevezme v určený čas pred bydliskom otca a v stanovený čas ho pred bydliskom otca aj odovzdá.
Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/10/2014 zo dňa 29.04.2014v časti o úprave styku matky s mal. S., vo zvyšku návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka podaným návrhom zo dňa 23.01.2015 žiadala zmenu úpravu

práv a povinností k mal. S., o ktorej úprave bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu
DolnýKubín,sp.zn,2P/10/2014zodňa29.04.2014.Žiadalamal.S.zveriťdosvojejosobnejstarostlivosti
a otcovi uložiť povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100,00 Eur mesačne. Následne matka žiadala
pripustiť zmenu návrhu v tom smere, že mal. S. už nežiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti ani
určiť otcovi vyživovaciu povinnosť, ale žiadala len zmenu úpravy styku s tým, aby sa s mal. S. mohla

stretávať každý pondelok, stredu v kalendárnom týždni v mieste bydliska otca a za jeho prítomnosti a
následne každú sobotu v kalendárnom mesiaci v mieste jej bydliska.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že najskôr skúmal, či na strane matky
došlo k zmene jej zdravotného stavu, t.j. či toho času je schopná zvládnuť starostlivosť o maloletého.
Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané (nielen lekárskou správou,
ale i výsluchom psychiatričky, u ktorej matka pravidelne absolvuje kontroly), že stav matky sa oproti

predchádzajúcemuobdobiuvýraznezlepšil.Vsúčasnejdobenevykazujeznámkyduševnéhoochorenia,
pravidelne sa dostavuje na kontroly, užíva predpísané lieky, pričom postačuje aj najnižšie dávkovanie.
Pokiaľ pri predchádzajúcej úprave styku matky s mal. S. bola potrebná prítomnosť otca, v súčasnej
dobe sa jej stav výrazne zlepšil a preto je nevyhnutné, aby sa postupne začal budovať jej vzťah s
mal. S.. Matka o dieťa javí záujem, chodieva k nemu na pravidelné návštevy a túži s ním tráviť viac

času. Svedkyňa S. O. (matka matky dieťaťa) pred súdom uviedla, že je ochotná a schopná pomôcť
so starostlivosťou o mal. S., má na to vytvorené aj primerané podmienky, čo bolo preukázané správou
kolízneho opatrovníka. Pokiaľ otec žiadal, aby do konania bol pribratý znalec z odboru psychiatria na
posúdenie zdravotného stavu matky, tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko mal za to, že pre rozhodnutie
súdu postačoval výsluch klinického psychiatra, ktorý liečil a toho času aj pravidelne kontroluje matku

dieťaťa. Klinický psychiater sa zároveň vyjadril, že matka toho času netrpí žiadnou duševnou chorobou,
jej ochorenie bolo zapríčinené len stavom po pôrode. V súčasnosti je schopná vykonávať starostlivosť
o dieťa. Matka v súčasnej dobe navštevuje dieťa v domácnosti otca 3 dni v týždni po dobu 2 hodín. Na
základe uvedeného súd mal za to, že je potrebné, aby mal. S. postupne spoznával aj domácnosť matky
a jej príbuzných, čo je pre jeho vývoj v budúcnosti veľmi dôležité. Okresný súd zároveň dospel k záveru,

že je v najlepšom záujme mal. S., aby stretnutia matky s ním a v mieste bydliska matky začali pozvoľna,
aby si dieťa na nové prostredie pomaly a bez stresu zvykalo, čo bude najlepšie zabezpečené tak, že
matka sa bude so synom stretávať v mieste jej bydliska každú párnu sobotu v mesiaci po dobu prvých
3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a následne sa bude stretávať v mieste svojho bydliska s mal. S.
už každú sobotu v mesiaci v rovnakom čase. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, nakoľko mal

za to, že doba troch hodín je z pohľadu súdu primeraná a dostatočná vzhľadom na vek dieťaťa, jeho
denný režim a potreby.

Proti rozsudku podal odvolanie otec dieťaťa, ktorý ho navrhol vo výroku o úprave styku matky s dieťaťom
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok okresného súdu je nesprávny z dôvodu neúplného zistenia
skutkového stavu veci. Nestotožnil sa s vyhodnotením vykonaných dôkazov, bol presvedčený, že v
prípade, ak by bol do konania pribratý znalec z odboru psychiatrie, ktorý by posúdil psychický stav matky
dieťaťa, dospel by k inému rozhodnutiu vo veci. Znalec z odboru psychiatrie by stanovil schopnosti
matky a určil, či matka je schopná postarať sa o dieťa bez toho, aby ohrozila jeho život a zdravie.

Podľa jeho vedomostí matka trpí závažnou poruchou psychiky a otec má obavu o to, že by dieťa mohlo
byť ohrozené v jej prítomnosti bez účasti tretích osôb. V závere odvolania poznamenal, že diagnózu
matky môže spôsobovať skrytá psychiatrická porucha, ktorá doteraz nebola diagnostikovaná a ktorá sa
mohla prejaviť práve laktačnou psychózou. Z uvedeného dôvodu považoval svoj návrh na vykonanie
znaleckého posudku za nevyhnutný.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď návrh otca
na dokazovanie pribratím znalca zamietol. S poukazom na ust. § 127 ods. 4 O.s.p. uviedla, že v konaní
bola vypočutá MUDr. Y. B., klinická psychiatrička, ktorá liečila a toho času aj pravidelne kontroluje matku.
Označená svedkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že matka toho času netrpí žiadnou duševnou poruchou.

Jej ochorenie bolo zapríčinené stavom po pôrode, keď išlo o depresívnu poruchu v popôrodnom období.
Už po hospitalizácii od 21.01.2014 matka nevykazovala žiadne známky duševného ochorenia a jej stav
sa následne výrazne zlepšil. Ambulantnej liečbe sa i naďalej riadne a zodpovedne podrobuje, pravidelne
užíva lieky v najnižších možných dávkach a neexistuje v súčasnosti žiadny dôvod, pre ktorý by matkanebola schopná sa o mal. S. postarať. Svedkyňu MUDr. B. považuje za osobu a zároveň svedkyňu,
u ktorej nebol zistený žiadny dôvod vylučujúci objektívnosť, odbornosť a kompetentnosť jej vyjadrenia
sa k zdravotnému stavu matky. Tým boli naplnené všetky podmienky citované v ust. § 127 ods. 4

O.s.p.. V ďalšej časti odvolania uviedla, že podľa nej je to práve otec, ktorý jej vedome bráni vo výkone
rodičovských práv a účelovo spochybňuje je spôsobilosť starať sa o mal. S.. Je si vedomá toho, že pri
starostlivosti o dieťa musí získať praktické skúsenosti a zručnosti, avšak otec doposiaľ i napriek dohode
uzavretej v rámci konania sp. zn. 2P/10/2014 robí všetko preto, aby nezískala potrebnú zručnosť a
návyky, aby sa neprehlboval a neutužoval jej vzťah k synovi, aby ju syn nevnímal ako matku a aby

do budúcnosti bola vylúčená úspešnosť akéhokoľvek jej návrhu na zmenu úpravy vzťahu k mal. S..
Otec síce akceptuje rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 2P/10/2014, ale na druhej strane jej nedovoľuje
žiadne iné aktivity v súvislosti s mal. S. a bráni aj starým rodičom akýmkoľvek spôsobom sa s vnukom
stretávať. Samozrejme, že má záujem trvale sa starať o mal. S., avšak v prvom rade má na mysli
jeho záujem. Svedčia o tom aj jej kroky v rámci súdnych pojednávaní vedených v konaniach sp. zn.
2P/10/2014 a 2P/8/2015. Napriek obsahu podaných návrhov a vzhľadom na priebeh dokazovania vždy

svoje pôvodné návrhy v záujme dieťaťa upravila a prispôsobila sa režimu a potrebám mal. S.. Na základe
týchto skutočností a majúc za to, že okresný súd svoje rozhodnutie presvedčivo zdôvodnil a zároveň
vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť,

nakoľko nie sú mu známe žiadne skutočnosti, ktoré by mali ovplyvniť jeho pôvodné vyjadrenie.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a po preskúmaní bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože nezistil, že by boli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolacísúdnaprvommiesteuvádza,žezáveryokresnéhosúduoexistenciizmenypomerov,kuktorým
došlo od posledného rozhodnutia o úprave styku matky s mal. S., považuje za správne. V tomto smere
je potrebné pripomenúť hlavne to, že úprava styku matky s mal. S. podľa predchádzajúceho rozhodnutia

súdu (rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 29.04.2014, č.k. 2P/10/2014-57) vychádzala zo
skutočnosti, že zdravotný stav matky nebol ustálený (i keď podľa lekárskej správy MUDr. B. zo dňa
30.01.2014užstabilizovaný),čomunasvedčovaliivýpovederodičovdieťaťavkonanísp.zn.2P/10/2014
na pojednávaní konanom dňa 29.04.2014 a v neposlednom rade i skutočnosť, že od hospitalizácie
matky dieťaťa na psychiatrickom oddelení NsP Trstená (kde bola hospitalizovaná do 21.01.2014) do

rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 2P/10/2014 uplynul pomerne krátky čas. Podľa lekárskej správy
MUDr. B. zo dňa 08.09.2014 i výpovede označenej lekárky ako svedkyne na pojednávaní konanom dňa
24.02.2015 sa však zdravotný stav matky dieťaťa v priebehu roku 2014 výrazne zlepšil, pričom u matky
saužneprejavujúžiadneznámkyduševnéhoochorenia.Okresnýsúdvyššieuvedenédôkazy(zhľadiska
potreby zmeny posledného rozhodnutia o úprave styku matky s mal. S.) vyhodnotil správne. To platí

zvlášť za situácie, že iné dôkazy vykonané v konaní (výsluch starých mám dieťaťa, správa kolízneho
opatrovníka) nespochybnili lekársku správu MUDr. B. zo dňa 08.09.2014 ani jej svedeckú výpoveď na
pojednávaní konanom dňa 24.02.2015. Okresný súd teda v predmetnej veci postupoval v súlade s ust.
§ 127 ods. 4 O.s.p., nakoľko v priebehu prvostupňového konania neboli inými dôkazmi spochybnené
závery odborného vyjadrenia MUDr. B. zo dňa 08.09.2014 ani jej svedecká výpoveď. Pochybnosti otca

dieťaťa o aktuálnom stabilizovanom zdravotnom stave matky dieťaťa tak zostali len v teoretickej rovine
a preto okresný súd i podľa názoru odvolacieho súdu postupoval správne, keď v prejednávanej veci
nenariadil znalecké dokazovanie na posúdenie psychického stavu matky dieťaťa.
Odvolací súd ďalej uvádza, že okresný súd na podklade vykonaných dôkazov a ich hodnotenia tiež
správne dospel k záveru o potrebe zmeny posledného rozhodnutia o úprave styku matky s mal. S.

vychádzajúc zo skutočnosti, že zdravotný stav matky sa natoľko zlepšil, aby sa postupne začal budovať
jej intenzívnejší vzťah k mal. S.. Je nepochybné, že rodič, ktorý dieťa nemá zverené do osobnej
starostlivosti, resp. nežije s ním v spoločnej domácnosti, má právo na výkon rodičovských práv a
povinností, ktorý sa za danej situácie (keď dieťa nemá v osobnej starostlivosti, eventuálne nežije s ním
v spoločnej domácnosti) realizuje formou stretávania sa s dieťaťom. Zároveň je nepochybné i to, že styk

rodiča s dieťaťom je výrazným faktorom ovplyvňujúcim ďalší život dieťaťa. Na základe vyššie uvedených
úvah a s poukazom na stabilizovaný zdravotný stav matky dieťaťa možno teda uzavrieť, že je v záujme i
mal. S., aby si intenzívnejšie (nielen každý pondelok, stredu, piatok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.a len v mieste bydliska otca a len v jeho prítomnosti, ako to upravoval predchádzajúci rozsudok súdu)
budoval vzťah ku svojej matke.
Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu, ako bol zistený prvostupňovým súdom a majúc na

zreteli skutočnosť, že zdravotný stav matky sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu o úprave
styku výrazne zlepšil a stabilizoval, dospel k inému záveru o rozsahu a spôsobe stretávania sa matky
s mal. S., aký bol upravený napadnutým rozsudkom.
Odvolací súd v prvom rade vychádzal zo zistenia, že rodičia mal. S. nie sú počas pracovného týždňa
viazaní na zamestnanie (matka je nezamestnaná, otec na materskej dovolenke). Ďalej vychádzal zo

zistenia, že matka doteraz nemá skúsenosti a praktické návyky, čo sa týka starostlivosti o dieťa. Sama
na pojednávaní konanom dňa 24.02.2015 uviedla, že tieto skúsenosti nemá. Toto zistenie nakoniec
podporuje aj samotná skutočnosť, že matka zabezpečovala starostlivosť o mal. S. od jeho narodenia
minimálne, nakoľko už mesiac po pôrode bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení a následne
prevzal starostlivosť o dieťa otec. Odvolací súd však zároveň prihliadol na skutočnosť, že matka
intenzívne prejavuje záujem o starostlivosť mal. S. (pravidelne ho navštevuje v domácnosti otca) a

na strane druhej i na skutočnosť, že bytové pomery v domácnosti matky nie sú ani toho času úplne
vyhovujúce (v 2-izbovom byte býva matka so svojimi rozvedenými rodičmi, ktorí majú oddelené spálne,
tiež tam býva jej slobodný brat a sestra, ktorí sú študentmi strednej školy, rodina matky dieťaťa je
fajčiarska).
Všetky vyššie uvedené skutočnosti a zistenia viedli odvolací súd k úvahe o potrebnosti pravidelného

stretávania sa matky s mal. S. v čase, kedy sa môže intenzívne zapojiť do pravidelných úkonov
vyžadujúcich si starostlivosť o dieťa (kŕmenie, komunikácia, hry, poťažne prebaľovanie) a zároveň k
úvahe, aby styk nebol obmedzený len na bydlisko otca, ako to okresný súd uzavrel v napadnutom
rozsudku.
Odvolací súd preto zmenil napadnutý rozsudok o úprave styku tak, že matka je oprávnená stretávať

sa s mal. S. pravidelne každý pondelok a stredu v doobedňajších hodinách (každý deň v rozsahu 3
hodín), keď pri určení stretávania sa v doobedňajších hodinách vychádzal odvolací súd zo skúsenosti,
že v tomto čase je dieťa po nočnom spánku čulé, vyžaduje si intenzívnu starostlivosť zo strany rodičov i
komunikáciu s nimi. Pokiaľ ide o stretávanie sa v sobotu, odvolací súd umožnil rodičom (hlavne matke),
aby mali k dispozícii 1 deň víkendu, ktorý môžu využiť na spoločnú prechádzku, poťažne krátky výlet.

Odvolací súd zároveň (na rozdiel od rozhodnutia okresného súdu) nepovažoval za vhodné ani dobré,
aby boli stretnutia matky so synom obmedzené len na bydlisko otca. Nakoniec i sám otec dieťaťa na
pojednávaní konanom dňa 24.02.2015 uviedol, že mu nevyhovuje model, aby počas doteraz určenej
doby bol v byte a čakal na matku dieťaťa. Odvolací súd preto zmenil napadnutý rozsudok aj v tej časti,
kde okresný súd určil styk matky s dieťaťom len v bydlisku otca. To znamená, že podľa rozhodnutia

odvolacieho súdu sa matka môže stretávať so synom kdekoľvek aj mimo bytu otca.
Ako už odvolací súd uviedol vyššie, zo skutkových zistení vyplýva, že matka od narodenia dieťaťa nemá
doteraz praktické skúsenosti s osobnou starostlivosťou o mal. S.. Táto skutočnosť viedla odvolací súd
k záveru, že je potrebný dlhší čas na to, aby si tieto návyky osvojila. Tento čas odvolací súd ustálil na
dobu 5 mesiacov, počas ktorej sa matka bude stretávať s mal. S. v určenom čase za prítomnosti otca.

V tomto smere môže odvolací súd už len apelovať na otca dieťaťa, aby matke pri osobnej starostlivosti
a pri komunikácii s dieťaťom intenzívne napomáhal s vedomím, že dieťa svoju matku potrebuje nielen
z dôvodu, aby si túto skutočnosť uvedomilo, ale i z dôvodu, že to môže bez dôvodných pochybností
ovplyvniť jeho budúci zdravý vývoj. Ak je úloha otca pre ďalší zdravý vývoj dieťaťa nezastupiteľná, to
platí zvlášť v prípade úlohy a postavenia matky.

Po uplynutí doby 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku sa matka môže stretávať s mal. S. aj
bez prítomnosti otca. Odvolací súd v tomto smere vychádza z predpokladu, že matka (pri zachovaní
doterajšieho ustáleného zdravotného stavu a za pomoci otca dieťaťa) si osvojí návyky a zručnosti, ktoré
budú zárukou toho, aby mohla v určenom čase samostatne vykonávať osobnú starostlivosť o mal. S..
Odvolací súd zároveň vychádza z predpokladu, že uvedená doba 5 mesiacov je dostatočná na to, aby

sa počas nej ustálil vzťah matky k mal. S.. V samom závere poznamenáva, že toto rozhodnutie o úprave
styku nie je nemenné, v prípade významnej zmeny pomerov môže byť na návrh rodičov, kolízneho
opatrovníka, ale i bez návrhu (ak súd na to dostane podnet) zmenené a nahradené novým rozhodnutím.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania (prvostupňového i odvolacieho), odvolací súd vyslovil,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo
začať i bez návrhu (§ 224 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). To znamená, že každý z
účastníkov, ktorý sa zúčastnil tohto konania a ktorému eventuálne vznikli trovy, hradí si ich sám.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.