Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113242806
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113242806.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: „Hydrotechnológia Bratislava, s.r.o.", Čajakova
14, 811 05 Bratislava, IČO: 31 318 649, zast.: Mgr. Peter Arendacký, advokát, Železničiarska 13, 811
04 Bratislava proti odporcovi: ACP AuComp, s.r.o., Kyjevská 4, 831 02 Bratislava, IČO: 35 829 583,
zast.: KOMERCIA - Združenie advokátov, JUDr. Miroslav Červenka, advokát, M.R. Štefánika 72, 962 12
Detva o návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/106/2013-56 zo dňa 11.12.2014
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/106/2013-56 zo dňa
11.12.2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 87,50 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že prejednanie a rozhodnutie právnej veci
navrhovateľa ACP AuComp, s.r.o., Kyjevská 4, 831 02 Bratislava, IČO: 35 829 583 proti odporcovi
„Hydrotechnológia Bratislava, s.r.o.“, Čajakova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 31 318 649 o zaplatenie
41.906,40 eur s príslušenstvom vedenej na Rozhodcovskom súde pri Slovenskej arbitrážnej komore,

s.r.o., pod sp. zn. VK 208/2012 patrí do právomoci rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej
komore, s.r.o. Súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške
251,68 eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 12.1.2013 navrhovateľ
(v rozhodcovskom konaní odporca) žiadal vydať rozhodnutie, ktorým by súd rozhodol o námietke
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého
stupňa k záveru, že dohoda o uznaní dlhu zo dňa 14.3.2012 je dvojstranný právny úkon smerujúci

k modifikácii už existujúcich práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy o dielo zo dňa 24.6.2010.
Ďalej uviedol, že pod § 40 Občianskeho zákonníka nie je možné subsumovať prípady, kedy je
účastníkmi právneho úkonu dojednaná písomná forma, ktorú zmluvné strany zachovávajú, avšak
písomnýdokumentniejeoznačenývzmysledohody,napriektomu,žezmluvnéstranyprejavilivôľutakto
neoznačený dokument v písomnej forme a bez námietok uzatvoriť. Súd prvého stupňa na základe týchto
skutočností dospel k záveru, že strany platne uzatvorili rozhodcovskú doložku v dohode o uznaní dlhu

zo dňa 14.3.2012, pričom spor podlieha režimu rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní.Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a uviedol, že argumentácia
súdu prvého stupňa uvedená v odôvodnení je nielen strohá, ale aj v priamom rozpore s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a ich účelom. Poukázal na § 40 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nie

je možné argumentovať vôľou zmluvných strán pri uzatváraní právneho úkonu, tak ako to robí súd
prvého stupňa, keď uvádza „že zmluvné strany prejavili vôľu takto neoznačený dokument v písomnej
forme a bez námietok uzatvoriť.“ Navrhovateľ vyjadril názor, podľa ktorého pokiaľ by pre uzatvorenie
právneho úkonu mala byť rozhodujúca iba vôľa strán prejavená pri tomto úkone, bez ohľadu na to, na
akej forme sa predtým zmluvné strany už dohodli, bolo by ustanovenie § 40 Občianskeho zákonníka

nepoužiteľné a v podstate obsolétne. Ustanovenie § 40 OZ upravuje práve také prípady, kedy bola medzi
zmluvnými stranami vopred dohodnutá forma právneho úkonu, ale zmluvné strany túto formu nedodržali.
Navrhovateľ uviedol, že presne tak to bolo aj v prejednávanej veci, kedy si zmluvné strany dohodli, že
zmena ustanovení zmluvy o dielo bude urobená vo forme očíslovaných dodatkov urobených písomne. K
dodržaniu dohodnutej formy však pri zmene nedošlo, preto v danom prípade je právny úkon, ktorým bola
zmena urobená, neplatný. Navrhovateľ ďalej vyjadril nesúhlas s názorom súdu prvého stupňa, že pre

uzatváranie dvojstranných právnych úkonov existuje iba forma ústna alebo písomná (prípadne forma
elektronických prostriedkov). Má za to, že zákon nijako nelimituje zmluvné strany v obsahu dohody o
formeprávnehoúkonu,pretojeibavecouzmluvnýchstrán,akévšetkyformálneznakysipreprávnyúkon
dohodnú. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne dňa 30.3.2015 vyjadril odporca a poukázal na § 21 ods. 4 zákona
č. 244/2002 Z.z., pričom mal za to, že proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný
prostriedok. Napriek skutočnosti, že v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia je v poučení
uvedené, že proti predmetnému uzneseniu je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
odvolanie navrhovateľa považuje odporca za rozporné s § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní.

Napriek uvedenému názoru k podanému odvolaniu uviedol, že dojednanie vykonania zmeny alebo
doplnenia zmluvy výlučne očíslovanými dodatkami k zmluve nemožno považovať za dojednanú formu
právneho úkonu. Odporca súčasne poukázal na § 5 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a § 267
Obchodného zákonníka a uviedol, že ani prípadná neplatnosť dohody o uznaní dlhu by nespôsobila
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v podobe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dohode o uznaní dlhu,

keďže na neplatnosť dohody o rozhodcovskej zmluvy sa nevzťahuje neplatnosť dohody o uznaní dlhu.
Vzhľadom na uvedené odporca navrhoval, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa odmietol.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu a
odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

K námietke odporcu o neprípustnosti opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu o námietke odvolací
súd poukazuje na znenie § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. účinné od 1.1.2015, podľa ktorého
ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku
2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku.
Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník

rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia
podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je
prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať
v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. Podľa § 54b ods. 1 citovaného zákona
ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. V zmysle vyššie

uvedeného možno výkladom a contrario dospieť k záveru, že proti rozhodnutie súdu o určení právomoci
rozhodcovského súdu je prípustný opravný prostriedok, preto odvolací súd podané odvolanie vecne
prejednal.

Nad rámec dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, odvolací súd uvádza,
že právny úkon, pri ktorom nebola dodržaná forma dojednaná subjektmi právneho úkonu, je neplatný

relatívne, a to s poukazom na § 40a veta tretia Občianskeho zákonníka. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé,
akým výkladom a contrario dospel navrhovateľ k záveru, že v danom prípade ide o neplatnosť absolútnu,nakoľko tento svoj záver navrhovateľ bližšie právne neodôvodnil, keď je navyše v rozpore s konštantnou
judikatúrou a právnou teóriou.

Podľa§40aObčianskehozákonníkaakideodôvodneplatnostiprávnehoúkonupodľaustanovení§49a,

140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom

dotknutý, neplatnosti dovolá.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nikto nemôže ťažiť zo svojej vlastnej nepoctivosti, a preto
neplatnosti sa nemôže dovolať ten, kto ju sám spôsobil, teda ten, kto sa podieľal na vzniku vadného
právneho úkonu. V posudzovanom prípade dohoda o uznaní dlhu a jeho úhrade v splátkach zo dňa
14.3.2012 je podpísaná navrhovateľom aj odporcom. Navrhovateľ teda prejavil svoju autonómnu vôľu a
uzavrel s odporcom predmetnú dohodu. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nie je preto

možné, aby sa navrhovateľ, ktorý predmetnú dohodu dobrovoľne podpísal, domáhal jej neplatnosti pre
nedodržanieformydohodnutejsubjektmiprávnehoúkonuzdôvodu,ženeplatnostisanemôžedovolávať
ten, kto ju sám spôsobil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu konania titulom trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 87,50 eur, a to za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd vo výške
64,53 eur, režijný paušál vo výške 8,39 eur a 20% DPH.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.