Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 24, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/291/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413222721
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:4413222721.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného
Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so sídlom K. X, XXX XX D., proti odporcovi: Ing. O. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. A. J. XXX/XX, XXX XX I., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 92,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17C/5/2015-58 zo
dňa 26.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná suma predstavuje poistné za bežné
poistné obdobie, ktoré sa stalo splatným splatnosťou poslednej splátky tohto poistného, teda dňa
18.02.2010, pričom premlčacia doba začala plynúť dňa 19.02.2010 a uplynula 19.02.2013. Vzhľadom
na to, že návrh navrhovateľa na začatie konania bol podaný na okresný súd až dňa 20.09.2013, teda
po uplynutí premlčacej doby, okresný súd ustálil, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaný
a okresný súd preto navrhovateľovi žalobný návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že hoci mal odporca plný
úspech vo veci, tento si trovy konania nevyčíslil, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu ich
náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa nestotožnil s aplikovaním
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., zavedeného novelou č. 102/2014 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť
dňa 13.06.2014, nakoľko k právnemu vzťahu, ktorý bol založený poistnou zmluvou, uzavretou dňa
17.05.2009,došlopreúčinnosťounovelyzákonač.250/2007Z.z.,t.j.preddátumom13.06.2014.Vtomto
prípade podľa odvolateľa dochádza k porušeniu zásady zákazu retroaktívneho uplatňovania právnych

noriem. Dôvodil tiež, že prechodné ustanovenie k tomuto zákonu síce existuje, avšak nevzťahuje sa na
§ 5b citovanej novely zákona, a preto žiadnym spôsobom nerieši použitie ustanovenia § 5b na právne
vzťahy založené pred účinnosťou novely. Z uvedeného možno vyvodiť, že zákonodarca nemal v úmysle
uplatniť postup podľa ustanovenia § 5b aj na právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014. V opačnom
prípade by ustanovenie § 5b zakomponoval do prechodného ustanovenia § 29c vyššie citovanéhozákona. Okresný súd preto v danom prípade mal aplikovať § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, k čomu nedošlo, preto
mal súd nárok navrhovateľa priznať.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca tak, že poistnú zmluvu v zákonnej lehote po jej uzavretí
písomne vypovedal. V návrhu navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu aj odvolateľ vychádzal z §
5b zákona č. 250/2007 Z.z., nakoľko sa jednalo o vec z roku 2010. Preto nepovažoval v odvolaní za
nutné domáhať sa premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa dovoláva v rámci
odvolania premlčania práva veriteľa podľa § 100 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na

základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného

ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie ust. §
219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za použitia ust. § 219
ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom, v danom prípade navrhovateľa, sa len

nazvýraznenievecnejsprávnostirozsudkuokresnéhosúduzdôrazniapodstatnéarozhodnéskutočnosti
a okolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. 350/2009 zo dňa 8.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny

názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli
vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovanými právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov.

Treba zdôrazniť, že právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom poistnou zmluvou zo dňa
17.05.2009 bolo nutné posúdiť z hľadiska spotrebiteľského práva, ako to správne posúdil prvostupňový
súd. Spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z uvedeného možno vyvodiť, že
spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi

uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v Smernici 93/13/EHS, bez ohľadu na to, či je
upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. V tomto
prípade bola poistná zmluva uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v časeuzavretia zmluvy poskytovala povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a fyzickou osobou.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu, pričom správne aplikoval ustanovenie

§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keďže predmetom konania je nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy. Námietka odvolateľa ohľadne nesprávnej aplikácie citovaného ustanovenia § 5b
vyššie citovaného zákona je nedôvodná, nakoľko predmetné ustanovenie má charakter procesný a z
toho dôvodu ho prvostupňový súd správne aplikoval aj na právne vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, teda
pred účinnosťou novely zákona.

Odvolací súd konštatuje, že v prípade, ak by účinne nebola vznesená námietka premlčania, bolo by

povinnosťou okresného súdu aplikovať ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014
na súdenú vec. Toto ustanovenie zakotvuje povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok
uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá
by neumožňovala nárok po práve priznať. Niet pochýb, že citované ustanovenie má procesnoprávny
charakter. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z.

a keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované
po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase
rozhodovania. Ide o tzv. režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch.

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01.05.2014, je možné aplikovať aj na
konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je podľa odvolacieho súdu rozhodujúce, či konkrétne

ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny
charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho
základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv)
ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských
veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní,

čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v
prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného
v čase rozhodovania súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na
zásade, že procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Problematiku začatých
a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia.

Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré
boli začaté pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených procesných úkonov zostávajú zachované
(Mazák J. Základy občianskeho procesného práva. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s.24).
Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je
povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Pokiaľodvolateľpoukazovalnaprechodnéustanovenie(§29c)kpredmetnejnovelezákonač.102/2014,
podľa ktorého ustanoveniami § 4a ods. 1 až 3 tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
13.06.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.06.2014 sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 12.06.2014, odvolací súd konštatuje, že toto ustanovenie nemá
charakter procesnoprávny, ale hmotnoprávny, a preto je táto námietka odvolateľa nedôvodná.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodoval v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s.
p., pričom v konaní procesne úspešnou stranou bol odporca, a preto by mu prináležala náhrada trov
odvolacieho konania. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania však odvolací súd nepriznal, nakoľko
tento si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,50 eur z titulu právneho poradenstva,
avšak odporca nebol právne zastúpený, preto nebolo možné náhradu trov odvolacieho konania priznať.

Zo súdneho spisu ani nevyplýva iný dôvod, pre ktorý by bolo možné vyhovieť návrhu na priznanie
náhrady trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.