Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jana Kosorínová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/242/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314222622
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314222622.3

Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o K.. T. U., R.. XX.X.
XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: K. U., R.. XX.X.
XXXX, D. J. XXX a S. J., R.. XX.XX. XXXX, T. D. Ž., J. XX, T..Č.. Ž., Š. A. XX/X o zvýšenie výživného,
takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu K.. T., R.. XX.X. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 35,-EUR
mesačne na sumu XX,-E. mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 13.11. 2014.

Zaostalé výživné od 13.11. 2014 do 30.6. 2015 vo výške 113,50 EUR je otec

povinný zaplatiť do 60.tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto dochádza k z m e n e rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 2.6. 2009, Č..J..
XXP/XXX/XXXX-XX vo výroku o výživnom.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom, súdu doručeným dňa 13.11. 2014 domáhala zvýšenia výživného zo
strany otca pre K.. T. zo sumy 35,-EUR na sumu 80,-EUR mesačne. Poukázala na zvýšenie nákladov u
dieťaťa, keď syn už navštevuje základnú školu. Náklady sú so stravou, školskou družinou, dochádzkou
do školy. Bude tiež potrebovať zubný aparát. Poukázala na svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V
konečnom vyjadrení žiadala výživné zvýšiť aspoň na 50,-EUR mesačne odo dňa podania návrhu.

Súd rozhodol v neprítomnosti otca, ktorý neúčasť ospravedlnil. K veci sa vyjadril písomne. Súhlasil so
zvýšením výživného na XX,-E. mesačne. Poukázal na svoje tri ďalšie vyžťivovacie povinnosti.

Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť odo dňa začatia konania na sumu 50,-EUR mesačne.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 2.6. 2009, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX bol K.. T. zverený do osobnej
starostlivosti matke a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 35,-EUR mesačne. V tom čase

matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 158,67 EUR a rodinných prídavkov 42,50
EUR mesačne. Mala tiež vyživovaciu povinnosť k K.. Q., R.. XX.X. XXXX. Otec dosahoval priemerný
čistý mesačný príjem 220,55EUR, mal vyživovaciu povinnosť tiež k K.. O., R.. XX.X. XXXX, R., R.. X.X.
XXXX O. E., R.. XX.X. XXXX. K.. T. navštevoval materskú školu, kde mesačný poplatok za stravné
predstavoval 20,-EUR a školné 3,22 EUR.

V súčasnosti matka žije v rodinno dome, ktorý je v jej vlastníctve. V spoločnej domácnosti býva i stará
matka dieťaťa a brat matky. Hospodária spolu. V období od 28.5. 2014 do 17.12. 2014 bola vedená
v evidencii nezamestnaných Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice a poberala dávky v hmotnej
núdzi 185,-EUR mesačne. Od januára 2015 vykonáva na základe živnosti opatrovateľskú činnosť v
zahraničí, pričom dva týždne pracuje a ďalšie dva je doma. Jej príjem dosahuje 700,-EUR mesačne,
z ktorého uhrádza 180,-EUR mesačne povinné odvody. Poberá naďalej rodinné prídavky pre dve mal.
deti.

Otec v období od 13.8. 2014 do 31.3. 2015 pracoval v spoločnosti AB-SPED s.r.o., kde dosahoval
priemerný čistý mesačný príjem 367,77 EUR. Podľa oznámenia zamestnávateľa otec požiadal o
skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov. V období od 5.2. 2015 do 31.3. 2015 bol
práceneschopný a boli mu vyplatené nemocenské dávky vo výške 108,-EUR. Dávky boli vrátené,
nakoľko šetrením sociálnej poisťovne bolo zistené porušenie liečebného režimu otca, keď počas trvania
práceneschopnosti bol zamestnaný u iného zamestnávateľa. V období od 22.3. 2015 do 30.4. 2015 bol
zamestnancom spoločnosti ALL - INN, s.r.o., kde ukončil pracovný pomer dohodou na svoj podnet.

Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil. Ani jeden z rodičov na žiadosť súdu nepredložil
doklady preukazujúce ich mesačné náklady s bývaním.

K.. T. navštevuje 4. ročník základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni, kde mesačný poplatok je
20,-EUR a poplatok za školský klub detí 2,-EUR. Mesačné cestovné v súvislosti s návštevou školy
predstavuje 14,-EUR. Osobitné záujme nemá. Je zdravý, podľa udania matky by potreboval zubný
strojček.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výživou dieťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé
predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa , od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod.
Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb

( jedlo, ošatenie atď. ) , ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa
( vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.) Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa
bezprostredne ovplyvňované schopnosťami , možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného súd vždy musí porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak
v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného .

Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých
okolností ( na jednej i druhej strane ) ,ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o
výživnom. Môže ísť o zvýšenie či zníženie

( odôvodnený pokles ) zárobku , ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
Takou zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa , prípadne rozšírenie alebo zúženie počtu vyživovacích
povinností povinného a pod.

V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehlo šesť rokov, za
ktoré obdobie sa zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. K.. T. fyzicky vyspel, v
súčasnosti ukončil prvý stupeň základnej školy. Zvýšili sa náklady na jeho stravovanie, ošatenie, školské
pomôcky, športové a kultúrne vyžitie. Náklady sú zvýšené i s dochádzkou maloletého do školy. Taktiež
došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov. Matka má v súčasnosti príjem zo živnosti, ktorý je
vyšší ako rodičovský príspevok v čase ostatného rozhodnutia. U otca došlo k zvýšeniu jeho príjmu
pracovnej činnosti. Počíňanie otca, ktoré viedlo k svojvoľnému ukončeniu posledného, prechádzajúceho
pracovného pomeru súd v súlade s § 75 odsek 1 Zákona o rodine vyhodnotil ako vzdanie sa
zamestnania bez dôležitého dôvodu. Pri zvýšení výživného teda súd vychádza z príjmu, ktorý otec
dosahoval u posledného zamestnávateľa.

Výživné zo strany otca zvýšené na sumu 50,-EUR mesačne spolu s výživným, ktoré je dieťaťu i matka
povinná poskytovať a rodinnými preddavkami je v súčasnosti spôsobilé pokryť odôvodnené potreby
dieťaťa a je primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.

Súd zvýšil výživné v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine odo dňa začatia konania, t.j. 13.11. 2014.
Do rozhodnutia súdu otcovi vznikla na výživnom zaostalosť v celkovej výške XXX,XX E. ( mal zaplatiť:

november 50,-EUR : 30 dní = 1,67 EUR x 17 dní + 7 mesiacov x 50,-EUR,, zaplatil : november
35,-EUR : 30 dní = 1,17 EUR x 17 dní + 7 mesiacov x 35,-EUR), ktoré je povinný
zaplatiť v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o
konanie, ktoré mohol súd začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska

účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.