Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200534
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200534.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: JOLLY-CLUB, s.r.o., Podzámska 9,
Nové Zámky, IČO: 36 550 159, zastúpený advokátkou: Advokátska spoločnosť s.r.o. JUDr. Tatiana
Timoranská, Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/236930/2014 zo
dňa 26.05.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/236930/2014 zo dňa 26.05.2014 ako aj rozhodnutie
Daňového úradu Nitra č. 9412401/5/788625/2014 zo dňa 28.02.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP

r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 621,84 eura z titulu trov právneho
zastúpenia a 70,- eur z titulu iných trov do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.06.2014 sa žalobca domáhal aby súd po preskúmaní
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, tieto rozhodnutia
zrušilavecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie.Vdôvodochžalobyuviedol,žerozhodnutímžalovaného
bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Nitra č. 9412401/5/788625/2014 zo dňa
28.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z príjmov PO za obdobie roka 2007 vo výške
9.591,38 eura. Jedná sa o rozhodnutia, ktoré boli vydané po tom, čo v tejto veci už Krajský súd v Nitre

v konaní 26S/17/2012 rovnaké rozhodnutia žalovaného a správcu dane zrušil, pričom predchádzajúce
rozhodnutia žalovaného boli zrušené v podstate pre nepreukázanie záverov, na ktoré žalovaný
poukazuje, pokiaľ ustaľuje rozhodujúce skutočnosti pre svoje rozhodnutie, v konkrétnom prípade ide o
vyčíslenie výšky nefiškálnej tržby. Žalobca tvrdí, že na svojich právach bol napadnutým rozhodnutím
dotknutý, považuje ho za nezákonné a to z dôvodov, že ani nové rozhodnutie neodstránilo pochybnosti
a nejasnosti, ktoré v priebehu konania namietal a že v podstate od posledných predchádzajúcich
rozhodnutí sa ani oproti stavu, keď o veci rozhodoval súd nedošlo k žiadnej zmene, napriek tejto

skutočnosti žalovaný rozhodol identicky.

Vo veci samej žalovaný aj správca dane svoje rozhodnutie zdôvodnili zvýšením výsledku hospodárenia
o sumu 6.171.308,- Sk, ktorú mal správca dane zistiť z nefiškálnych účteniek vydaných daňovým
subjektom. Žalobca opakovane namieta, že z vykonaného dokazovania správcom dane vyčíslená výška
nefiškálnych tržieb nevyplýva.K určeniu dane podľa pomôcok správca dane pristúpil s poukazom na ust. § 48 ods. 1 písm. c)
zákona č. 563/2009 Z.z., pričom pre tento prípad sa vyžaduje splnenie podmienky, že si daňový subjekt
nesplnil svoje povinnosti pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností. Toto tvrdenie správcu dane však

nezodpovedá skutočnosti, pretože všetky doklady, písomnosti a listiny, ktoré správca dane žiadal od
daňovéhosubjektuvýzvouzodňa09.10.2013malužsprávcadanepreukázateľnekdispozíciivpriebehu
daňovej kontroly, o čom sa v spise nachádza dôkaz, preto ich žiadal opakovane a neopodstatnene,
na základe čoho nemôže skonštatovať neplnenie si povinnosti daňového subjektu. Použitie tohto
ustanovenia sa teda žalobcovi javí byť len formálne. Tomu nasvedčujú aj „použité pomôcky“, na ktoré

správca dane a žalovaný poukazujú.

Daňový subjekt namieta použité pomôcky čo do druhu, keď za ne správca dane a žalovaný považujú
všetky tie listiny a dôkazy, na základe ktorých už v skorších rozhodnutiach rozhodli a o ktorých už súd
vyslovil svoj právny záver, že nie sú dostatočné pre preukázanie tvrdení žalovaného, sú nepresvedčivé
a nepreskúmateľné, pričom aj z matematického hľadiska nesprávne.

Rozhodnutie správcu dane trpí vzhľadom na charakter pomôcok a konkrétny súbor listín a dôkazov,

ktoré ako pomôcky mali slúžiť, rovnakými vadami ako skoršie rozhodnutia správcu dane a žalovaného. V
novom rozhodnutí správca dane síce pomôckami zdôvodňuje svoje závery, avšak od predchádzajúceho
názoru a postupu, ktorým sa k rozdielu dane dopracoval sa neodchýlil.

Napriek rozsiahlemu dokazovaniu žiadnym z vykonaných dôkazov nebolo potvrdené, že by čo i len v
jednom prípade prijal daňový subjekt tržbu, ktorú by nebol zdanil.

Žalobca postup žalovaného a správcu dane namietal aj z hľadiska matematického a spochybnil jeho
závery, keď poukázal príkladom na minimálne tri ďalšie postupy, ktoré by pri takýchto voľných úvahách
mohli byť použité rovnako, nevychádzajú z jednoznačných a preukázaných zistení o krátení tržieb,
pričom výsledok je v každom prípade odlišný.

Žalobca tvrdil, že má k dispozícii preukázateľné a porovnateľné údaje o tržbách z ďalších rokov, kedy

už nebolo vôbec možné pracovať s ERP v nefiškálnom režime a že tieto tržby sú porovnateľné s
daňovým priznaním daňového subjektu za tok 2007, tieto tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy
žalovanýasprávcadanevyhodnotiljednoznačnevneprospechdaňovéhosubjektusodkazomnazmenu
podmienok na trhu a s pripomienkou, že sa zrejme daňový subjekt rovnako v ďalších rokoch dopúšťal
porušovania zákona o dani z príjmov, keď výsledok hospodárenia je porovnateľný.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je žalobca presvedčený, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je nezákonné, že záver správcu dane a žalovaného nie je súladný s výsledkami vykonaného
dokazovania, ktoré nepreukázalo, že by daňový subjekt krátil tržby v stanovenej alebo akejkoľvek výške.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Ďalej uviedol, že žalovaný trvá na výroku v žalobe napadnutom a vyššie uvedenom rozhodnutí o

odvolaní, pričom poukazuje na odôvodnenia tohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.

Žalobca v žalobe neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok
rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, pričom by neboli predmetom odvolania.

Zistenia správcu dane ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce, sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené
v rozhodnutí Daňového úradu Nitra č. 9412401/5/788625/2014 zo dňa 28.02.2014, ako aj v rozhodnutí

Finančného riaditeľstva SR č. 1100304/1/236930/2014 zo dňa 26.05.2014.Krajský súd vo svojom rozhodnutí k vyčísleniu nefiškálnej tržby uviedol, že jej výška nevyplynula z
vykonaného dokazovania, ale bola vyčíslená ako priemer dennej tržby zistený na základe vydaných
fiškálnych účteniek, vynásobený počtom vydaných nefiškálnych účteniek. Krajský súd vo svojom

rozhodnutí nespochybnil správcom dane zistenú skutočnosť, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom
období vydal 35 412 ks nefiškálnych účteniek, ale skonštatoval, že nakoľko výška nefiškálnej tržby
nebola určená na základe pomôcok, z dokazovania nevyplýva, že by vyčíslená výška nefiškálnej
tržby predstavovala sumu 7 450 221,34 Sk. Nakoľko Krajský súd vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie, bol správca dane povinný ďalej vo veci konať a v súlade s vysloveným právnym názorom zistiť

výšku nefiškálnej tržby z vydaných nefiškálnych dokladov, čo mu však z dôvodu skartácie dokladov,
vydaných žalobcom v roku 2007 z elektronickej registračnej poklade, nebolo umožnené. Správca dane
z uvedeného dôvodu použil skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly ako pomôcky a vydal nové
rozhodnutie vo veci, ktoré je identické s pôvodným rozhodnutím.

Žalobca v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu ďalšieho konania, nevedel odôvodniť, z akého
dôvodu vydal v kontrolovanom zdaňovacom období z celkového počtu vydaných dokladov (účteniek) z

elektronickej registračnej pokladne, viac ako 50% dokladov (účteniek), ktoré boli nefiškálnym dokladmi,
teda účtenkami, na ktorých deklarované finančné čiastky za predaj tovaru a neboli zahrnuté do
dosiahnutých tržieb z predaja. Zistenie správcu dane, týkajúce sa množstva vydaných nefiškálnych
účteniek nebolo rozhodnutím Krajského súdu v Nitre spochybnené.

Správca dane požiadal žalobcu o opätovné predloženie účtovných dokladov, t.j. zálohových pások z

elektronickej registračnej poklade, medzi ktorými boli aj záložné pásky, ktoré neboli v priebehu daňovej
kontroly predložené (jednalo sa o stornované doklady s vyznačením dôvodu storna za rok 2007 v
celkovej sume 2 444 693,- Sk). Požiadavka správcu dane bola opodstatnená z dôvodu, že doklady,
ktoré žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane, mu boli po ukončení daňovej
kontroly vrátené. Žalobca v odpovedi na výzvu správcu dane uviedol, že nakoľko v zmysle § 3 ods.

8 vyhlášky č. 55/1994 Z.z. v znení platnom pre rok 2007 sa kontrolná páska uchováva po dobu troch
rokov, od konca kalendárneho roka, v ktorom bola vyhotovená. Z uvedeného dôvodu po uplynutí lehoty,
resp. po tom, čo mu boli zálohové pásky správcom dane vrátené, tieto zálohové pásky zoskartoval.
V danom prípade boli zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok splnené tým, že žalobca
nepredložil správcovi dane doklady potrebné pre správne určenie daňovej povinnosti. Žalobca, ako

účtovná jednotka, je povinný v zmysle ustanovenia § 36 od. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v
znení neskorších predpisov uschovávať účtovné záznamy, ktoré sa týkajú správneho konania, trestného
konania, občianskeho súdneho konania alebo iného konania, ktoré sa neskončilo, do konca účtovného
obdobia nasledujúceho pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, sa uchovávajú v
lehote podľa tohto zákona, najmenej však v lehote na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane

podľa osobitného predpisu, alebo v lehote ustanovenej osobitnými predpismi. Naviac, žalobca mal
vedomosťotom,žekonanievovecipodanejžaloby,ktoroužiadalopreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného, nebolo z dôvodu rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, ktorý rozhodnutie žalovaného zrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie, ukončené.

Žalovaný uvádza, že tržby priznané žalobcom v rokoch 2009 a 2010 nemožno porovnávať s tržbami

vykázanými v roku 2007, nakoľko tieto boli predmetom daňovej kontroly, ktorej výsledkom bolo zvýšenie
tržieb o sumu 6 171 308,- Sk. Skutočnosť, že žalobca by dosiahol v ďalších rokoch porovnateľné tržby
nie je možné vyhodnotiť v jeho prospech v tom smere, aby mu boli dosiahnuté tržby upravené tak, aby
boli porovnateľné s uvedenými rokmi. Dňa 08.03.2009 začal daňový subjekt používať iný typ registračnej
pokladnice, ktorá na kontrolnú pásku nezaznamenáva všetky údaje tak, ako pri pokladnici používanej v

kontrolovanom zdaňovacom období, a preto údaje za roky 2009 a 2010 nemožno porovnávať, nakoľko
kontrolná páska z pokladnice používanej po 08.03.2009 nemá rovnakú vypovedaciu schopnosť.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.Súd po preskúmaní obsahu žaloby, vyjadrenia k žalobe a administratívneho spisu žalovaného mal
za preukázané, že správca dane vykonal u daňového subjektu, ktorého predmetom podnikania v
kontrolovanom zdaňovacom období bola kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom,

konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľská činnosť, pohostinská činnosť, ubytovacie služby,
predaj alkoholických a nealkoholických nápojov a reklamná činnosť kontrolu na dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007, z ktorej vypracoval protokol č. 631/320/33815/11/
Há,Sh zo dňa 31.05.2011. Na základe výsledku kontroly vydal správca dane dodatočný platobný
výmer č. 631/230/40895/11/B1 zo dňa 04.07.2011, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z

príjmov právnickej osoby vo výške 9.591,38 eura. Daňový subjekt sa proti rozhodnutiu správcu dane
odvolal, odvolací orgán vydal dňa 14.12.2011 rozhodnutie č. I/224/23976-135082/2011/990013-r, ktorým
rozhodnutie správcu dane zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane pri
vydaní dodatočného platobného výmeru nedodržal ustanovenie § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v
zneníneskoršíchpredpisov.Zrozhodnutiasprávcudanenebolozrejmé,akýmspôsobomvyčíslilnáklady
vzťahujúce sa k nefiškálnym tržbám. Odvolací orgán zaviazal správcu dane vydať rozhodnutie v zmysle

§ 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia
bolo jednoznačné, akým spôsobom vyčíslil nefiškálne tržby vzťahujúce sa k nefiškálnym tržbám.

Nazákladerozhodnutiaodvolaciehoorgánusprávcadanevydaldňa27.01.2012oznámenieč.9412301/
OSD6/2636/2012/Ba, ktorým oznámil daňovému subjektu, že pokračuje vo vyrubovacom konaní, ktoré
sa začalo dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu č. 631/320/33815/11/Há,Sh z daňovej

kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2007. Dňa 01.02.2012 spísal
správca dane úradný záznam č. 9412401/ODK8/3452/2012/Há,Sh, v ktorom uviedol, že odôvodnenie
dodatočného platobného výmeru doplnil v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho orgánu a
vydal nové rozhodnutie vo veci.

Daňový subjekt vykázal za kontrolované zdaňovacie obdobie v podanom daňovom priznaní zo dňa

31.03.2018 výnosy v sume 8.514.474,- Sk, náklady v sume 8.647.722,- Sk, výsledok hospodárenia pred
zdanením v sume - 133.248,- Sk a základ dane v sume 0,- Sk. Daňový subjekt predložil správcovi
dane ku kontrole knihy pokladnice a tržieb za kontrolované zdaňovacie obdobie rok 2007, kontrolné
pásky z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. 63120201455424002, okrem kontrolných pások za
obdobia od 01.01.2007 do 20.01.2007, od 13.02.2007 do 19.02.2007 a od 24.05.2007 do 30.05.2007.

Podľa predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt používal na evidenciu tržieb
pokladnicu typu EURO-2500 TX, výrobné číslo LDY00001P, DKP číslo 63120201455424002, ktoré mu
bolo správcom dane pridelené dňa 17.05.2006 a vyradené dňa 15.04.2009.

Počet všetkých účteniek vytlačených pokladnicou za rok 2007 je v počte 67 642 ks, z toho fiškálnych
účteniek je v počte 32 230 ks.

Správca dane vyčíslil výšku krátenej tržby za každý prevádzkový deň, pričom pri výpočte použil
priemernú dennú tržbu pripadajúcu na jednu fiškálnu účtenku krát počet nefiškálnych účteniek. Pri
výpočte počtu nefiškálnych účteniek, správca dane zohľadnil všetky účtenky vytlačené pokladnicou,
ktoré sa fyzicky nachádzali v knihách pokladnice a tržieb za rok 2007 nalepené ako aj voľne vložené,
t.j. vytlačené denné a mesačné správy, účtenky - opravný režim, vytlačené duplicity účteniek, ako

aj všetky ostatné fiškálne účtenky evidované na kontrolných páskach. Správca dane nezohľadnil
objednávkové účtenky, keďže objednávky sa evidovali podľa vyjadrenia svedka do bonovej knihy a
takisto správca dane nezohľadnil náhľadové účtenky z dôvodu, že správca zistil veľmi malý počet
fiškálnych účteniek s veľkým rozsahom skonzumovaných položiek, kedy má náhľad na skonzumované
položky opodstatnenie. Správca dane pri výpočte dennej tržby, nezohľadnil ani najväčšiu návštevnosť

zákazníkov podľa vyjadrenia konateľa vo večerných hodinách a v piatok a v sobotu. Správcom dane
vyčíslená nefiškálna tržba za rok 2007 je v celkovej sume bez DPH 7.450.221,34 Sk, pričom môže ísť
aj o vyššiu tržbu z dôvodu nezohľadnenia vyššej návštevnosti reštaurácie vo večerných hodinách a v
piatok a sobotu.

Správcadaneprivýpočtenefiškálnejtržbypostupovalvzmysle§2ods.3zákonač.511/1992Zb.vznení

neskorších predpisov a znížil vydané nefiškálne účtenky v počte 34 999 ks o vyhotovené závierky, ktorémôže daňovník využívať na kontrolu hotovosti v pokladni v počte 365 dní krát 3 vyhotovenia závierky, t.
j. 1 095 ks a použitie pokladne v nefiškálnom režime na zácvik novoprijatých čašníkov, a to 6 osôb krát
300 ks na osobu, t. j. 1 800 ks. Celkove znížil správca dane počet vyhotovených nefiškálnych účteniek

o 2 895 ks.

Správca dane na základe výsledku kontroly v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č.
595/2003Z.z.odanizpríjmuvzneníneskoršíchpredpisovupravil-zvýšildaňovýmsubjektomvykázaný
základ dane o nefiškálne tržby sumu 6.171.308,- Sk.

Na základe uvedeného následne správca dane vydal rozhodnutie č. 9412301/OSD6/3581/2012/Ba zo
dňa 02.02.2012, ktorým bol žalobcovi vyrúbený rozdiel na dani z príjmu právnickej osoby vo výške

9.591,38 eura. Rozhodnutím žalovaného č. 1020504/524741/2012 zo dňa 30.04.2014 bolo rozhodnutie
správcu dane (Daňového úradu Nitra - pobočka Nové Zámky) potvrdené.

O žalobe žalobcu proti týmto rozhodnutiam rozhodoval tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn.
26S/17/2012, v ktorom rozsudku č.k. 26S/17/2012-42 zo dňa 15.11.2012, rozhodnutie žalovaného ako
aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Nitre uviedol, že žalovaný, resp. správca danej pri vyrubení rozdielu
dane z príjmov žalobcu nevychádzali pri určení výšky tohto rozdielu pri určení daňovej povinnosti z
ustanovenia § 44 ods. 2, 3 zák. č. 511/1992 Zb. teda pri vyrubení dane nepostupovali podľa pomôcok,
ako to napokon z rozhodnutia žalovaného vyplýva, ale vyrubenie dane malo vyplynúť z vykonaného
dokazovania (§ 2 ods. 3 citovaného zákona).

Z vykonaného dokazovania však skutočnosti uvedené správcom dane, resp. žalovaným v ich
rozhodnutiach nevyplývajú. Z dokazovania nevyplýva, že by správcom dane vyčíslená nefiškálna tržba
za rok 2007 predstavovala sumu 7.450.221,34 Sk. Zo samotného vyjadrenia správcu dane, ako aj
žalovaného je zrejmé, že výška nefiškálnej tržby zistená správcom dane nevyplynula z vykonaného
dokazovania, ale správca dane k jej vyčísleniu dospel na základe spriemerovania dennej tržby

pripadajúcej na jednu fiškálnu účtenku vynásobením počtom nefiškálnych účteniek, ktoré správca dane
zohľadnil. Správca dane do tohto množstva nefiškálnych účteniek nezahrnul všetky účtenky, pričom vo
svojom rozhodnutí špecifikuje, ktoré nefiškálne účtenky a z akého dôvodu nezohľadnil. Medzi nefiškálne
účtenky, ktoré správca dane nezohľadnil, patria okrem iného aj objednávkové účtenky, ktoré podľa
správcu dane boli evidované len do tzv. bonovej knihy, čím správca dane vylúčil ich evidovanie do

pokladnice, čo by malo za následok zvýšenia počtu nefiškálnych účteniek. K takémuto záveru dospel
správcadanenazákladevýsluchusvedkaT.X.,zamestnancažalobcu,ktorýuviedol,žetietoobjednávky
zapisoval do bonovej knihy.

Naopak, svedkovia B. S., X. Q. potvrdili, že objednávky nezapisovali do bonovej knihy, ale ich evidovali
cestou elektronickej pokladne. Ďalších svedkov, ktorí mali túto skutočnosť potvrdiť správca dane

nevypočul.

Hoci správnemu orgánu nemožno vytknúť, že by sa nesnažil zistiť skutkový stav veci, vzhľadom
na vyššie uvedené je potrebné prisvedčiť námietkam žalobcu, že správcom dane vyčíslená výška
nefiškálnej tržby z vykonaného dokazovania nevyplýva a je len domnelá a hypotetická. Keďže ale
správca dane pri jej výpočte a pri určovaní výšky dane nepostupoval podľa pomôcok, súd dospel k

záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom
spisov a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Z uvedeného dôvodu preto súd rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. b), d) OSP zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.Následnepozrušenínapádanýchrozhodnutísprávcadanepokračovalvovyrubovacomkonaní.Správca
dane doplnil dokazovanie výsluchom svedka W. B., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že objednávky
- účtenky do kuchyne, ktorými oznamovali objednávky jedál od zákazníka sa tlačili cez pokladnicu,

pričom potvrdila, že tak postupovali všetci čašníci. Správca dane taktiež vyzval žalobcu výzvou zo dňa
17.04.2013 na predloženie účtovných dokladov (dodávateľských a odberateľských faktúr za rok 2007,
príjmových a výdavkových pokladničných dokladov za rok 2007 jedálnych lístkov a pod.), z ktorých
žalobca značnú časť nevedel predložiť s odôvodnením, že tieto už nearchivuje.

Správca dane preto pristúpil k určeniu výšky dane podľa pomôcok, čo bolo žalobcovi oznámení listom č.

9412401/5/4774511/2013 zo dňa 23.10.2013, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 28.10.2013. Určovanie
dane podľa pomôcok sa začalo dňa 11.11.2013. Rozhodnutím správcu dane č. 9412401/5/788625/2014
zo dňa 28.02.2014 bol žalobcovi vyrúbený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2007 vo výške 9.591,38 eura. Vo svojom rozhodnutí správca dane uvádza, že rozdiel dane
v uvedenej výške bol určený na základe pomôcok podľa § 48 zák. č. 563/2009 Z.z. Ďalej správca dane
v rozhodnutí uvádza aké pomôcky pri určení dane použil a ako na základe ich použitia výšku dane určil.

Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, ktoré sa obsahovo zhoduje s dôvodmi
uvedenými v žalobe, keď okrem iného namieta nesplnenie podmienok na určenie výšky dane podľa
pomôcok. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100304/1/236930/2014 zo dňa 26.05.2014,
ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil.

K námietkam obsiahnutým v odvolaní žalobcu žalovaný v závere rozhodnutia uviedol, že tieto nie je

možné akceptovať, nakoľko odvolací orgán postupuje podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku, podľa
ktorého ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán
dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 daňového poriadku. Ak odvolací orgán zistí, že tieto
podmienky dodržané boli, odvolaniu nevyhovie a rozhodnutie potvrdí. Žalovaný mal za to, že správca
dane dodržal zákonné podmienky na použitie § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, tento postupoval

pri vydaní rozhodnutia v súlade s platnými predpismi a preto napadané rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 48 ods. 1 písm. c) zák. č. 563/2009 Z.z. (ďalej daňový poriadok) správca dane zistí základ dane
a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností
niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť.

Podľa ods. 2 cit. ust. správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak

nastanú skutočnosti uvedené v ods. 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok, je deň
uvedený v oznámení.

Podľa ods. 5 cit. ust. pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené
okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa

pomôcok, skúma odvolací orgán dodržania zákonných podmienok na použitie § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.Vychádzajúc z cit. ustanovenia dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Z obsahu administratívneho spisu a z rozhodnutí správcu dane je zrejmé, že podmienky pre spôsob

určeniadanepodľapomôcoksplnenéboli,nakoľkodaňovýsubjektnevedelopakovanepredložiťúčtovné
doklady potrebné pre výpočet a určenie dane. V tomto smere je ale potrebné uviesť, že týmito dokladmi
už raz správca dane disponoval a aj napriek tejto skutočnosti výšku dane neurčil.

Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného súd uvádza, že hoci z odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu
danejezrejmé,žetentovodvolanínapádaajnenaplnenievšetkýchpodmienokapostupovvyplývajúcich
z ust. § 48 daňového poriadku (použité pomôcky, spôsob určenia dane, nepoužitie pomôcok, z ktorých

vyplývajú výhody pre daňový subjekt a pod.), čo napokon vyplýva aj z obsahu napádaného rozhodnutia
(žalovaný tieto odvolacie dôvody uvádza na str. 17 svojho rozhodnutia), žalovaný sa týmito dôvodmi
dostatočne resp. vôbec nevysporiadal s odôvodnením, že tieto nemožno akceptovať s poukazom na
ust. § 74 ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný sa dostatočne a presvedčivo nevysporiadal s námietkami
žalobcuvovzťahukpostupupodľa§48daňovéhoporiadkuapretojejehorozhodnutienepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane je potrebné
konštatovať, že podstatnú časť odôvodnenia rozhodnutia tvorí sumarizácia úkonov správcu dane až do
doby vydania pôvodného rozhodnutia č. 9412301/OSD6/3581/2012/Ba zo dňa 02.02.2012, ktorým bol
určený rozdiel dane vo výške 8.591,38 eura (po stranu 31 rozhodnutia).

Následne sa v rozhodnutí správca dane zaoberal odôvodňovaním postupu určenia dane podľa pomôcok

a výpočtu pomôcok použitých pri určení dane. Z ust. § 48 ods. 5 daňového poriadku vyplýva nie možnosť
ale povinnosť prihliadnuť na zistenia, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt. Ak tak správca
dane nepostupoval porušil tak ustanovenie § 48 v spojení s ust. § 3 ods. 1 daňového poriadku. V prípade
ak správca dane neakceptoval pomôcky navrhnuté žalobcom (porovnanie tržieb za iné roky) bolo jeho
povinnosťou aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s týmto návrhom vysporiadal. Ust. § 48 ods. 3

cit. zák. neponecháva na svojvôli správcu dane použitie pomôcok, a preto vychádzajúc zo základných
zásad daňového konania, účelom ktorého je správne určenie daňovej povinnosti, povinnosťou správcu
dane bolo použiť relevantné pomôcky pre správne určenie dane a v odôvodnení rozhodnutia uviesť
svoju úvahu vo vzťahu k použitiu resp. nepoužitiu jednotlivých pomôcok, ktoré pri určovaní dane mal k
dispozícii,alebobolioznačené.Tátoúvahamusíbyťpresvedčiváazrozumiteľná,takabydaňovýsubjekt

nemal pocit, že správca dane koná a rozhoduje v jeho neprospech aby vyrúbená daň bola čo najvyššia.

Keďže správca dane uvedeným spôsobom nepostupoval, poskytoval v rozpore s účelom daňového
konania a teda v rozpore s daňovým poriadkom.

Záverom považuje súd za potrebné dodať, že z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je
dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlené prečo podľa jeho názoru dospel k záveru, že údaje

uvedené na nefiškálnych účtenkách v počte, aký ustálil správca dane, predstavujú alebo sú dôkazom
prijatia tržby, ktorá následne podlieha zdaneniu.

Z uvedených dôvodov preto podľa súdu bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí v
súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. d) OSP.

Keďže žalobca bol v konaní úspešný, priznal mu súd v súlade s ust. § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu

trov konania vo výške 691,84 eura (70,- eur za zaplatený súdny poplatok, 621,84 eura trovy právneho
zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po 139,- eur, 2 x RP po 8,04 eura, 1 x RP po 8,39 eura k tomu
20% DPH vo výške 88,29 eura = spolu 529,76 eura, náhrada za stratu času za 4 začaté polhodiny po
13,98 eura a náhrada cestovného Nové Zámky - Nitra a späť = spolu 92,08 eura v súlade s ust. § 11
ods. 4, 15 a 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).