Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/367/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514213221
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7514213221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,

a.s., Olejkárska ul. Č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, nám.
M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: S. A., R.. XX.XX.XXXX, D. A. XXX, konaní o zaplatenie
XX,XX E. s prísl. takto

r o z h o d o l :

gr. Marcelou Uhriňákovou, pracovníčkou Okresného súdu Košice - okolie,ho č. 9, 821 03 Bratislava, I
NikŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 50,70 eura ako aj trovy konania 16,50 eura na účet právneho
zástupcu žalobcu XXXXXXXXXX/XXXX, C.:XXXXXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný na úhradu žalovanej sumy z dôvodu,
dňa 23.02.2014 sa pri cestovaní dopravným prostriedkom mestskej hromadnej dopravy č. 20 v

Bratislave nepreukázal u revízora platným cestovným lístkom. Podľa čl.6 prepravného poriadku a čl.
5 Tarify MHS v Bratislave vznikol nárok, aby žalovaný zaplatil žalobcovi cestovné 0,70 eura a úhradu
50 eura. Žalovaný nereagoval ani na písomnú upomienku Pokus o zmier a výzva na zaplatenie z
31.03.2014, v ktorej mu bola poskytnutá dodatočná lehota na zaplatenie pohľadávky.

Žalovaný sa nevyjadril.

Keďže skutkový stav súd považoval za nesporný a jedná sa o drobný spor, súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok dňa 3.2.2015.

Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi právne súd uzatvára:

Podľa ust. § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovnépoužijedopravnýprostriedokprávo,abyhodopravcaprepravildomiestaurčeniariadneavčas.

Podľa ust. § 9 písm. b/ zák. č. 168/1996 Z.z. dopravca je prostredníctvom vodiča alebo iného člena
posádky alebo iného zamestnanca povereného výkonom kontroly oprávnený uložiť cestujúcemu, ktorý
sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu ( § 14 ods. 3) alebo sa preukázať
osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko,
dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu
prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného
zástupcu.Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d/ cit. zákona: povinnosťou cestujúcich je zaplatiť cestovné a na výzvu
vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a
zaplatiť úhradu ( § 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo

osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia,
rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného
dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj
ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu,

Podľa ust. § 14 ods.2 zák. 168/96 Z.z. : Úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [ §
9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej

doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom
poriadku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eura.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M

Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na

právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý

mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré

síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum
jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného
a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou

odborné znalosti.

Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi
pojednávanie,títosahonikdynezúčastniavychádzajúcztoho,žesúdspravdepodobnosťouhraničiacou
s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142

ods.1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konaniav drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné
ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie,
či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou

treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou
uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik
vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo
veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy
právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami

prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.

dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia ako
neúčelné nepriznal.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výrok o povinnosti
platiť výživné pre maloleté dieťa je predbežne vykonateľný a to dňom doručenia tohto rozsudku.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.