Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/139/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714211055
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714211055.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, P. O. BOX 41, 810 11
Bratislava, proti odporcovi: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, XXX XX V., v konaní o 1 227,04
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa zo dňa 08.04.2014 sa zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 13.08.2014, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia dlhu, ktorý
vznikol odporcovi zo zmluvy o úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 31.03.2014, a to vo výške 1 227,04 €
spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 30.09.2008 až do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil aj
právo na náhradu trov konania.

Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľ ani odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili. Súd rozhodol na základe
písomných dôkazov založených v súdnom spise.

Navrhovateľ preukázal, že s odporcom uzatvoril zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXXXXXXX, a to
dňa 31.03.2004.

Táto zmluva ani náznakom nespĺňa požiadavky na jej obsah ustanovené v Zákone č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa podľa tohto zákona považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že odporcovi poskytol úver vo výške 1 348,07 €. Odporca
sa zaviazal tento úver splatiť tridsiatimi mesačnými splátkami vo výške 77,47 €. Navrhovateľ poskytol
odporcovi dňa 30.12.2005 aj revolvingový úver vo výške 1 394,46 €, ktorý sa odporca podľa tvrdenia
navrhovateľa zaviazal splatiť osemnástimi mesačnými splátkami vo výške 77,47 €. Navrhovateľ poskytol
odporcovi aj ďalší revolving, a to dňa 29.02.2008 vo výške 1 394,44 €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť
osemnástimi mesačnými splátkami vo výške 77,47 €. Výpisom z karty odporcu G. H. bolo preukázané, že

odporca nezaplatil dohodnutú splátku úveru splatnú dňa 25.07.2008 vo výške 77,47 € v lehote splatnosti
a bol so zaplatením tejto splátky v omeškaní dlhšie ako tri mesiace, a preto si navrhovateľ oprávnene
uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Z toho dôvodu
mal odporca uhradiť celkovú sumu neuhradených splátok, ktoré sú predmetom tohto sporu, vo výške 1
227,04 € do 29.09.2008. Túto sumu odporca nezaplatil, a to ani čiastočne. Z toho dôvodu si navrhovateľ
od nasledujúceho dňa, teda od 30.09.2008 uplatnil aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania
vo výške 8,5 % ročne z uplatnenej sumy 1 227,04 €.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná, plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podstata premlčania spočíva v tom, že pokiaľ sa určité právo po zákonnom stanovenú dobu nevykonáva,
alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde, či u príslušného orgánu, nemôže už byť po
jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená, že dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže
úspešne brániť s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané. Zmyslom inštitútu premlčania
je najmä stimulácia veriteľa, aby svoje nároky uplatnil včas, aby sa vzhľadom na plynutie času
predchádzalo dôkaznej núdzi. Cieľom premlčania je aj prispieť k právnej istote účastníkov.

Odporca ako spotrebiteľ má právo na ochranu, a to podľa ustanovení v tom čase platného Zákona
číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a na základe ustanovení § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník obsahuje úpravu
občiansko-právnych vzťahov, pokiaľ tieto vzťahy neupravujú iné zákony, alebo medzinárodné zmluvy,
ktorými je Slovenská republika viazaná (článok I ods. 2 Ústavy SR). Občiansky zákonník je všeobecným
predpisom vo vzťahu ku všetkým ostatným právnym predpisom z oblasti súkromného práva. Osobitným
(špeciálnym) predpisom vo vzťahu k Občianskeho zákonníku je aj Obchodný zákonník. Normy
Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, aby bol naplnený účel zákona, t.j. ochrana a rozvoj
občianskych práv a slobôd, najmä s ohľadom na ochranu osobnosti fyzických osôb a ochranu a
nedotknuteľnosť vlastníckeho práva.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bola podstatným spôsobom rozšírená aj ochrana práv
občanov ako spotrebiteľov.

Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy SR právne záväzné akty ES a EÚ majú prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, teda aj prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Základom pre právnu úpravu
ochrany spotrebiteľa na Slovensku je smernica Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach spotrebiteľských zmlúv. Podľa článku 2 písm. b/ tejto smernice, je spotrebiteľ akákoľvek
osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom
a podnikaniu. Cieľom tejto smernice je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho partnera v zmluvnom vzťahu.
Z uvedených ustanovení tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je aj zabrániť riziku, že spotrebiteľ môže
byť zbavený ochrany na základe zákona, alebo práva uplatniteľného na spotrebiteľskú zmluvu. V zmysle
týchto cieľov a účelu tejto smernice je potrebné vykladať aj všetky vnútroštátne predpisy na ochranu
spotrebiteľa. S týmto cieľom harmonizuje aj ustanovenie § 54 ods. 2 v tom čase platného Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie platí pre všetky
typy spotrebiteľských zmlúv, teda aj pre spotrebiteľské zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku,
ako je napríklad zmluva o úvere. Z týchto hľadísk je záver o tom, že sa ustanovenia právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa vzťahujú len na niektoré spotrebiteľské zmluvy, neudržateľný.
Neexistuje žiadny logický dôvod konštatovať, že predpisy na ochranu práv spotrebiteľa sa v prípade
uzatvorenia úverovej zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka na účastníkov nevzťahujú, alebo
že ochrana spotrebiteľa je v týchto prípadoch obmedzená. Vylúčenie ochrany spotrebiteľa v prípade
úverovej zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka neobstojí aj preto, že všetky ustanovenia
Obchodného zákonníka o úverových zmluvách majú dispozitívny charakter (okrem ustanovenia § 499
o administratívnom poplatku za spracovanie zmluvy).

Tvrdenia odporcu o aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka, najmä čo sa týka všeobecných
ustanovení (tretia časť hlava I), a to zvlášť ustanovení o zabezpečení záväzkov, o ručení a uznaní
záväzku, ustanovenia o odstúpení od zmluvy, o omeškaní dlžníka, o premlčaní, ktoré výrazným
spôsobom zhoršujú postavenie spotrebiteľa ako účastníka úverovej zmluvy v porovnaní s ostatnými
spotrebiteľmi, je nelogické a je v rozpore s európskymi zásadami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s
ustanoveniami tuzemského spotrebiteľského práva.

Zo smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že
ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov rovnako. Ani z tuzemských predpisov na
ochranu spotrebiteľa nevyplýva, že časť spotrebiteľov je chránená viac a druhá menej (spotrebitelia pri
poskytovaní finančných služieb).

Aj z ustanovenia § 5 Zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že pri poskytovaní
spotrebiteľských úverov sa všeobecné ustanovenia tretej časti prvej hlavy obchodného zákonníka
nepoužijú. Podľa § 5 citovaného zákona, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru,
alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní s platením
jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace, alebo dvoch splátok. V súvislosti s právom
odstúpiť od úverovej zmluvy sa odkazová poznámka číslo 9 pod čiarou odvoláva na použitie § 48
Občianskeho zákonníka.

Aplikácie ustanovení § 387 až § 401 Obchodného zákonníka o premlčaní, na spotrebiteľský vzťah nie
je možná, pretože postavenie spotrebiteľa zhoršuje, sťažuje a neslúži na jeho ochranu.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, je všeobecná premlčacia lehota štyri roky a podľa § 101
Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia lehota trojročná.

Ustanovenia Obchodného zákonníka § 497 až § 507 sú na úverový vzťah, ktorého účastníkom je
spotrebiteľ, použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľského práva uvedenej v Občianskom
zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie (Zákon o spotrebiteľských úveroch, Zákon
na ochranu spotrebiteľa). Na spotrebiteľský vzťah by sa mal v prvom rade aplikovať špeciálny právny
predpis akým je napríklad Zákon o spotrebiteľských úveroch a ak ten určitú otázku nerieši, alebo rieši len
čiastočne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a to
nielen ako doplnková právna úprava, ale ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem obchodného
práva. To znamená, že ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú len v tom prípade, ak nie sú
v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov k nemu, ktoré slúžia
ochrane spotrebiteľa. Ustanovenia tretej časti prvej hlavy Obchodného zákonníka vhodným spôsobom
upravujú postavenie podnikateľov a ich obchodno-záväzkové vzťahy, ale na vzťahy zo spotrebiteľských
zmlúv sa nehodia, pretože vo väčšine prípadov spotrebiteľa znevýhodňujú. Z tohto dôvodu bolo potrebné
v danom prípade postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 ods. 1 a §
101 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 5b Zákona číslo 250/2007 Z. z. je súd povinný z úradnej povinnosti prihliadať vo vzťahu k
spotrebiteľom na premlčanie uplatneného nároku.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o revolvingovej
pôžičke bolo splatné dňa 29.09.2008 tak, ako to uviedol navrhovateľ a ako to vyplýva z výpisu z účtu
odporcu. Návrh, ktorým navrhovateľ uplatnil túto sumu, bol súdu doručený dňa 13.08.2014. Všeobecná
trojročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom splatnosti
uplatnenej pohľadávky dňa 29.09.2008 a uplynula dňa 29.09.2011. Návrh v tejto veci navrhovateľ doručil
súdu až 13.08.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa zo dňa
08.04.2014 zamietol.

Odporcovi, ktorý bol v spore úspešný, vzniklo podľa § 141 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania.
Toto právo si odporca neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).