Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113212843
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113212843.5

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36
Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so
sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti odporkyni: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXX/XX,
zastúpená súdom ustanoveným opatrovníkom T.. W. W., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu v
Nitre, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom
v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 621,04 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom
Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhalododporkynezaplateniasumy321,04eura.Dňa23.11.2006
uzatvoril navrhovateľ v zastúpení obchodného zástupcu na predtlačenom formulári zmluvu o úvere na
kúpu konkrétneho tovaru s odporkyňou. Navrhovateľ okrem iného poskytol odporkyni úverovú kartu,
z ktorej odporkyňa vyčerpala celkovo sumu 2.038,15 eura, ktorú prestala splácať, na základe čoho si
navrhovateľ od odporkyne uplatňoval dlh podanou žalobou.

Vo veci bol nebol vydaný platobný rozkaz podľa § 172 ods. 9 O.s.p. odporkyni bol ustanovený

opatrovník podľa § 29 O.s.p. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa konalo podľa § 101 O.s.p. v
neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporkyne, opatrovníčky odporkyne, vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne a jeho právneho zástupcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to : odstúpením od zmluvy
zo dňa 22.06.2012, úverovou zmluvou zo dňa 23.11.2006, oznámením vedľajšieho účastníka zo
dňa 10.06.2013, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 16.09.20014, listom odporkyni zo dňa 04.05.2007,

potvrdeniami o financovaní peňažných prostriedkov a prijatých splátkach, stavom účtu úveru,
špecifikáciou sumy, nákladmi, sadzobníkom poplatkov, uznesením č.k. 25C/143/2014-114 zo dňa
03.11.2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 09.12.2014 a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav :

Odporkyňa dňa 23.11.2006 na predtlačenom tlačive uzavrela s navrhovateľom, prostredníctvom
obchodného zástupcu zmluvu o úvere. Obchodným zástupcom bol Datart megastore s.r.o.. Nazáklade zmluvy si odporkyňa kúpila na splátky tovar, ktorý splatila. V rámci zmluvy mala uzavrieť aj
zmluvu o revolvingovom úvere, z ktorého odporkyňa čerpala celkovo sumu 2.038,15 eura ku dňu
20.04.2009. Odporkyňa od novembra 2011 prestala platiť mesačné splátky navrhovateľ od zmluvy

odstúpil s účinnosťou ku dňu 01.08.2012 a požadoval od odporkyne nesplatenú istinu, úroky, úroky z
omeškania, poistné a poplatky v zmysle všeobecných podmienok pre poskytovanie spotrebiteľského
úveru. Navrhovateľ tak od odporkyne žiadal sumu 621,04 eura s 23,40 % úrokom zo sumy 525,93
eura od 18.06.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrok z omeškania zo sumy 621,04 eura od 01.09.2012
do zaplatenia. Základné údaje ako názov zmluvy, špecifikácia zákazníka, či predmet pôžičky boli

menším, avšak stále čitateľným písmom. Na prednej strane bol ďalší text s drobným ťažko čitateľným
písmom. Všeobecné podmienky boli písané veľmi drobným písmom, pričom tieto obsahovali kľúčové
zmluvné dojednania. Podľa vyjadrení navrhovateľa v rovnakých veciach bola zmluva o úvere medzi
účastníkmi uzavretá dňa 23.11.2006, kedy bola uzavretá samotná zmluva o úvere. Účinnosť týchto
dojednanínastalaneskôr,potomakoodporkyňasplnilaúverovépodmienky.Navrhovateľjejzaslalkartu.
Náležitosti úveru sú vo všeobecných podmienkach v časti IV. Poskytnuté peňažné prostriedky s úrokom

mala odporkyňa splácať mesačne, keďže tak prestala robiť, dostala sa s plnením do omeškania, na
základe čoho si navrhovateľ uplatnil aj zmluvné pokuty, úrok z omeškania, poplatky v zmysle sadzobníka
poplatkov.Vzmyslezmluvnýchdojednaníúčastníkovodporkyňazúveruuhradilanavrhovateľovicelkovo
sumu 3.068,26 eura. Vedľajší účastník na strane odporkyne bez oboznámenia sa s vecou namietal
neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé obchodné praktiky, premlčanie.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní

navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonník ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane

a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods.
2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov)

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti
zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do

účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§
43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu

vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnúpercentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté

do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia
spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §
6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob

zániku záväzku zo zmluvy.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola
spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových
zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999
účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol
režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne
nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako
nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že

práva dodávateľa vzniknuté, na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa

30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované

a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane úverov, ktoré
nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ má právo na ochranu voči
neprijateľným zmluvným podmienkam aj tým, ktoré nie sú v Občianskom zákonníku, alebo zákone o
spotrebiteľských úveroch kogentne upravené, tak ako je tomu v súčasnosti.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných
pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav
môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na
vadnosť právneho úkonu má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi,

ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre
nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľanázoru odvolacieho súdu vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného
práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak
aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne

úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce
neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani
regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).

Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporkyni čo do istiny nároky vzniknuté

mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.11.2006, a to konkrétne nárok na zaplatenie
sumy 621,04 eura. Z vyššie uvádzaného skutkového vymedzenia návrhu tak vyplýva, že navrhovateľ si
uplatňuje žalované plnenie na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa prísl. ust. zákona č.
258/2001 Z. z., teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ust. § 23a ods.
1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z. hľadí ako na
spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - odporkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý
bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup tovaru). Ako totiž vyplýva z
danej predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - odporkyňa
súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť predtlače listiny,
ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcela

odporkyňa získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho
vzťahu s navrhovateľom, nemala na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe
obsahovalaajnáležitostiinéhoprávnehoúkonu.Vtomtoprípadesatakdáusudzovaťnanedostatokvôle
konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne
vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej

veci nákup tovaru na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej
listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu,
s čím dodávateľ už vopred kalkuluje). Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť
viazaný ust. čl. IV. Všeobecných podmienok navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového
úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient -

odporkyňa v časti B) (teda týkajúcej sa poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru) prehlásila,
že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť B) zmluvy/
žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru
(úverovéhorámca),spotrebiteľzaistenemávôľuavpraxianičasoboznamovaťsasďalšoučasťoučl.IV.
Všeobecných podmienok týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty

(súd má v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či mala vôbec odporkyňa reálnu možnosť oboznámiť so
znením uvedených Všeobecných podmienok pri kúpe tovaru v predajni a taktiež súčasne pochopiť ich
právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej terminológie).
Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu s časťou D)
žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej mala odporkyňa prijať súbor poistenia

po oboznámení sa a vyjadrením súhlasu s platnými rámcovými zmluvami o poistení navrhovateľa a
Poisťovne Cardif Slovakia, a. s. a so Všeobecnými podmienkami tejto poisťovne. S poukazom na
uvedené dôvody sa súdu javí takýto právny úkon spotrebiteľa - odporkyne (časť C) zmluvy/žiadosti o
poskytnutí spotrebiteľského úveru) ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

Súd sa samostatne zaoberal aj vyhotovením zmluvy účastníkov o revolvingovom úvere. Všeobecné

obchodné podmienky boli písané bežne nečitateľným písmom, ktoré navodzovali dojem, že išlo o menej
relevantný obsah, ktorý nie je v rámci zmluvných dojednaní účastníkov podstatný (nález Ústavního
soudu Českej republiky sp.zn. I.ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009). Len sotva by súd uveril, že pri uzatváraní
predmetnej zmluvy môže priemerný spotrebiteľ náležite vyhodnotiť rozsiahle zmluvné podmienky
písané veľmi malým písmom (rozsudok KS v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co 95/2010).

Napriek tomu sa súd oboznámil sa so zmluvou a s obchodnými podmienkami pomocou technických
prostriedkov zväčšujúcich písmo. Ustanovenia o zmluve o revolvingovom úvere sú uvádzané v článku
IV všeobecných podmienok. Táto zmluva bola uzavretá dňa 23.11.2006. Pri uzatváraní zmluvy vpredajni sa spotrebiteľ orientoval na kupovaný tovar, predstava, že vyhodnotí všeobecné obchodné
podmienkyjenereálna.Nedásapredstaviť,žebyspotrebiteľpreštudovalzjavnepodsunutúrevolvingovú
časť zmluvy, k tomu nečitateľnú. Navrhovateľ vopred vnútil odporkyni aj iný právny úkon než iba ten,

ktorý bol v danom okamihu vo sfére záujmu odporkyne. Podpisom zmluvy odporkyňa podpísala aj
absolútne iný právny vzťah, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere
bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými
náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001, nebola dodržaná predpísaná forma
a preto je neplatná. (rozsudok Krajského súdu Košice č.k. 3Cob/123/2010-110 zo dňa 17.02.2011).

Následný súhlas navrhovateľa s revolvingovým úverom ako jednostranný úkon nie je zmluvou a ako
taký neobsahuje dohodu strán ani o výške úroku z úveru, ani výšku úroku z omeškania, ani ustanovenia
o zmluvnej pokute, či o poplatkoch. K dohode strán o uvedených nárokoch nedošlo ani následným
čerpaním finančných prostriedkov odporcom

V konečnom dôsledku z obsahu dotknutej listiny žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo
dňa 23.11.2006 nevyplýva nič iné, než to, že klient - odporkyňa len požiadala o zaradenie do zoznamu

žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk a
vydanie úverovej karty, a to za podmienok vopred stanovených navrhovateľom v časti C) a C1 listiny. Z
toho vyplýva, že na žiadosť zákazníka, sa iba môžu v budúcnosti zmluvné strany dohodnúť o prípadnom
takomtoúvere.Tomuzodpovedáajmožnosťnavrhovateľažiadostinevyhovieť,resp.vyhovieťvmenšom
rozsahu. Ak teda aj navrhovateľ spôsobom uvedeným v čl. IV.-1.-1. Všeobecných podmienok rozhodne

o poskytnutí úverového rámca (v plnom rozsahu, alebo nižšom rozsahu) a vydaní úverovej karty,
pričom toto rozhodnutie závisí od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a
posúdenia priebehu splácania klasického úveru (na ktoré kladné rozhodnutie nemá dovtedy klient -
spotrebiteľ žiadny právny nárok) a následne poskytne klientovi peňažné prostriedky, a teda za zmluvu
o úvere považuje žiadosť spotrebiteľa o zaradenie do zoznamu uchádzačov a o poskytnutie úverového

rámca a vydanie úverovej karty (listinu zmluvu/žiadosť následne potvrdí ako to vyplýva z navrhovateľom
predloženej listiny, avšak z ktorého potvrdenia nie je bez ďalšieho zrejmé, že sa cíti byť viazaný aj časťou
C) zmluvy/žiadosti, keďže podľa čl. IV.-1.-1. prijatím žiadosti a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je
odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresované klientovi) bez osobitnej
písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle ust.

§ 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z., súd má za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej
formy, ako to požaduje ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a preto je zmluva o revolvingovom
úvere, na ktorú navrhovateľ poukazuje, aj z tohto dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust. § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľ si tak mohol uplatňovať svoje nároky voči odporcovi iba z titulu bezdôvodného obohatenia.

Odporkyňa zaplatila sumu 3.068,26 eura, teda vyššiu sumu ako je navrhovateľ poskytol (2.038,15
eura), nároky navrhovateľa sú tak vyporiadané. Súd tak návrh navrhovateľa zamietol, teda ohľadne
istiny, uplatňovaného úroku, úroku z omeškania, poplatkov, poistenia, keď tieto nároky boli uplatňované
v zmysle všeobecných podmienok, ktoré súd mal za neplatné. Súd sa však nestotožnil s námietkou
premlčania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Podľa údajnej zmluvy plnili obe strany. Nemožno

tak začiatok plynutia premlčacej doby určil na dobu do kedy plnil navrhovateľ, ale bolo potrebné brať do
úvahy i plnenie odporkyne, ktorá podľa údajnej zmluvy plnila do novembra 2011. Od tohto dátumu až
do podania návrhu dňa 17.04.2013 neuplynula dvojročná premlčacia doba pre bezdôvodné obohatenie.
Navrhovateľ nevedel o tom že ide o bezdôvodné obohatenie a nemal možnosť namietať premlčanie. S
poukazom na § 107 O.z. tak neubehla ani objektívna trojročná premlčacia doba do podania návrhu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni nepriznal právo na
náhradu trov konania, keďže jej žiadne nevznikli.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sapriznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa

podľa § 150 O.s.p. náhradu trov konania. Vzhľadom na zamietnutie návrhu by odporkyňa, či vedľajší
účastník na strane odporkyne mal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 O.s.p. V predmetnej veci
išlo o spotrebiteľskú vec. Vo všeobecnosti sú navrhovatelia pravidelne v takýchto veciach zastúpení
právnym zástupcom. Často sa pritom navrhovatelia v týchto veciach domáhajú nárokov v rozpore s
platnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské spory, alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd

to v takýchto prípadoch v jednotlivých konania ohľadne trov právneho zástupcu navrhovateľa zohľadní.
Táto skutočnosť však neznamená, že je nutné aby do konania automaticky vstupoval vedľajší účastník,
a že by mal byť zastúpený automaticky právnym zástupcom, a že nemožno objektívne posudzovať podľa
§ 150 O.s.p. nároky na priznanie náhrad trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Súd
je presvedčený, že samotný súd ktorý aj bez návrhu je povinný preskúmavať súlad spotrebiteľských
zmlúv so zákonom dostatočne zabezpečuje práva spotrebiteľa, a teda aj odporcu, aby boli jeho práva

dodržané. V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a zákona o ochrane spotrebiteľa 250/2007 Z.z. však vedľajší
účastník na strane odporkyne vstúpil do konania. Úlohou a cieľom vedľajšieho účastníka v takom
prípade je ochrana práv spotrebiteľa. Z toho vyplýva, že dané združenie by malo mať v svojich radoch
osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských sporov resp. iné odborne zdatné
osoby. V tomto prípade má aj samotný vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojich radov členov,

ktorí majú právnické vzdelanie. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby združenie na ochranu spotrebiteľa
vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, prípadne ho podporí ministerstvo (čo sa aj po
finančnej stránke stalo), z čoho vyplýva, že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby sa združenie na ochranu
spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať rovnakým právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by
sa mal vedľajší účastník vyznať. Navodzuje to možnosť, že ide len o finančný prospech z takéhoto

postupu. A ak by zastupovanie predsa len bolo z nejakého dôvodu nutné, tak bez práva na náhradu
trov konania. Z opačného pohľadu, ak by musel právny zástupca zastupovať združenie na ochranu
spotrebiteľa v podstate nie je dôvod, pre pribratie zduženia ako vedľajšieho účastníka, keďže takáto
združenie by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Dostatočne zastúpila záujmy odporkyne i jej
opatrovníčka, ktorá má právnické vzdelanie. Daný vedľajší účastník na strane odporkyne opakovane

vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom, bez toho, aby vopred vedel o
akú konkrétnu vec sa jedná, a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Vo veciach podáva opakovane
zhodné podania či vyjadrenia. nezúčastňuje sa na pojednávaniach. Jeho vyjadrenia sú všeobecné bez
poznania konkrétnej veci samej. Namietal premlčanie návrhu v čom nebol úspešný. Aj jeho ďalšie
vyjadrenia o konkrétnych neprijateľných dojednaniach boli nepreskúmateľné a irelevantné. Združenie

na ochranu spotrebiteľov zastúpené právnym zástupcom nemôže svoju činnosť stavať na námietkach
premlčania, čo je bežná právna námietka voči akémukoľvek peňažnému návrhu aj v nespotrebiteľských
veciach,vktorýchvedľajšíúčastníknevystupuje.Súdspochybňujeajsamotnéúkonyprávnehozástupcu
vedľajšieho účastníka. Ohľadne prevzatia veci a prípravy zastúpenia s listín právneho zástupcu vyplýva,
že k reálnemu prevzatiu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tejto konkrétnej veci ani nedošlo.

Plná moc zo dňa 02.11.2012 je všeobecná a nie je to originál. Otázne je či vôbec vedľajší účastník
o predmetnom spore má vedomosť. Vzhľadom na uvedené okolnosti mal súd za to, že zastúpenie
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne právnym zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje
cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania, a preto náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.