Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/140/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010505
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813010505.1

Rozhodnutie

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 13. 8. 2014 v konaní pred samosudcom JUDr.
Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému D. I.

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. I., nar. XX. XX. XXXX v T., okres D., trvale
bytom T., G. cesta XX/XXXX

j e v i n n ý, ž e

dňa 16. 7. 2012 18:30 h viedol po ceste I/50 smerom od mesta Prievidza do Handlovej, okres Prievidza
motocykel zn. N. G., evidenčné číslo BA XXX AV a to v ľavom jazdnom pruhu s dvoma jazdnými
pruhmi, pričom v kilometri 176,5 z dôvodu neprimeranej rýchlosti k stavu a povahe vozovky, ako aj
iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, narazil s týmto motocyklom do pred ním idúceho motorového

vozidla zn. E. E. E evidenčné číslo PD XXX DV, ktoré viedol ako vodič A. G., čím porušil ustanovenie
§ 16 ods. 1, ods. 2, Zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v dôsledku čoho A. G. utrpel zranenia - podvrtnutie stavcov v bedrovej oblasti a potraumatickú
stresovú reakciu, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života počas 4 týždňov,

t e d a:

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona číslo 300 /2005 Z. z

a z a t o s a
o d s u d z u j e:

Podľa § 158, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov, výkon
ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov G., I., B.. R., znalcov B.. I. V.., G.. R.,
B.. G., G.. G.; podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil záznam z dopravnej nehody, zápisnicu oohliadke miesta dopravnej nehody číslo listu 123 - 128, náčrtok a plán dopravnej nehody číslo listu 129
- 130, fotodokumentáciu číslo listu 131 - 138, záznam o dychovej skúške číslo listu 139, register trestov
číslo listu 140, evidenčnú kartu vodiča číslo listu 141 - 142, register priestupkov číslo listu 143, správu

o povesti číslo listu 144, evidenčnú kartu vozidla číslo listu 145 - 146.

Obžalovaný ku skutku okrem iného uviedol, že sa vracali s manželkou z Prievidze, manželka išla za
ním autom. On išiel pred ňou motocyklom. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z
prípravného konania, kde neuviedol, že išla za ním manželka, uviedol, že nevie, či to bolo dôležité

povedať. Na otázku prečo toto povedal teraz uviedol, že to považuje za dôležité. Pred Banskou
predbehol asi štyri vozidla. Bolo to v úseku s dvomi pruhmi na jazdu a zaradil sa do pravého jazdného
pruhu. Potom uvidel pred sebou jedno samostatné auto, po vzdialenosti asi 50 metrov od neho sa zaradil
do ľavého jazdného pruhu, v momente, keď bolo vedľa neho vozidlo, odbočilo doľava a trafilo ho. Auto
ho trafilo ľavým zadným kolesom. Trafil ho do jeho predného kolesá. Potom začal padať, kotúľal sa po
zemi. Niektoré kotrmelce si nepamätá, pamätá si ako ležal na zemi. Na otázku prokurátora uviedol, že

keď bol na úrovni auta, toto vybočilo doľava. Až s odstupom času sa dozvedel, že tam bola jama a
vyhýbal sa jej. Tento manéver vozidla poškodeného nemohol predvídať. Žiadne autá pred, ani za autom
poškodeného neboli. Na otázku prokurátora uviedol, že zaregistroval ako išlo auto poškodeného niekde
doľava. Na otázku prokurátora, či má preštudovaný znalecký posudok znalca z odboru dopravy uviedol,
že áno, pokiaľ sa týka fotografie s poškodením v zadnej časti auta poškodeného uvádza, že do zadnej

časti auta poškodeného nenarazil. Na otázku prokurátora akou rýchlosťou sa pohyboval uviedol, že
približne od 90 kilometrov za hodinu do 110 kilometrov za hodinu. V uvedenom úseku bola povolená
rýchlosť 90 kilometrov za hodinu. Na otázku prokurátora, že na bočnej strane vozidla poškodeného nie je
známkanárazu,uviedol,ženepovedal,ževozidlopoškodenéhonarazilodojehokolesa bočnoustranou,
vozidlo narazilo kolesom. Manželka prišla na miesto dopravnej nehody ako tretie auto v poradí. Na

otázku obhajcu uviedol, že po dopravnej nehode v bezvedomí nebol, bol pri vedomí. Aj keď išiel rýchlo,
nenarazil do auta poškodeného odzadu. Je skúsený vodič , má najazdených možno 800 000 kilometrov,
z toho na motocykli 100 000 kilometrov. Nikdy nezavinil dopravnú nehodu. Na motocykloch jazdil aj
súťažne. Na otázku samosudcu uviedol že je živnostník, lakuje autá, vodičský preukaz potrebuje. Na
otázku, čo hovorí na skutočnosť, že v znaleckom posudku je uvedené, že pred dopravnou nehodou išiel

rýchlosťou 125 až 139 kilometrov za hodinu uviedol, že ak to merali od nárazu dozadu mohlo to tak byť.
Pred dopravnou nehodou však tak rýchlo nešiel. Na otázku samosudcu uviedol, že poškodený nepoužil
smerovku signalizujúcu zmenu smeru jazdy. Je pravda, že ako svedok uviedol, že si to nepamätá, ale
bol presvedčený na 99 %, že smerovku nepoužil. Na otázku prečo v uvedenom úseku nešiel povolenou
rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu uviedol, že nevie. Ponáhľal sa ísť pozrieť pred reštauráciu, kde sa

chceli ísť najesť, či tam manželka zaparkuje. Na otázku samosudcu, či ako miestny vodič poznal stav
vozovky na mieste dopravnej nehody, že sú tam výtlky, uviedol, že vtedy tam neboli. Bola tam len jedna
jediná jama. Pred dopravnou nehodou o nej vedel. On tým miestom prešiel veľakrát bez problémov. V
momente zrážky si ale neuvedomoval, že v tom mieste je jama. Bola tam dopravná značka oznamujúca
nerovnosti na ceste.

Svedok G. okrem iného uviedol, že pred dopravnou nehodou išiel domov z práce. Išiel z Prievidze
smerom do Handlovej, keďže vedel, že sa tam nachádza jama na vozovke, v pravom jazdnom pruhu,
bola tam aj dopravná značka upozorňujúca na nerovnosti na ceste, pozrel sa do spätného zrkadla aj
do vonkajšieho zrkadlá, keď nič nevidel, zaradil sa do ľavého jazdného pruhu a po piatich až desiatich
sekundáchpocítilobrovskúranudozadnejčastiauta.Naotázkuprokurátorauviedol,žepredodbočením

do ľavého jazdného pruhu vyhodil smerovku, nevidel, že by tam bolo nejaké vozidlo, keby ho bol videl,
nebol by odbočil do ľavého jazdného pruhu. Na otázku prokurátora, do ktorej časti vozidla prišla rana
uviedol, že do zadnej časti vozidla. Po náraze bol v strese, už nevie, či dostal hodiny alebo čo. Po
dopravnej nehode s vozidlom skončil na ľavej strane mimo cesty, v smere na Handlovú. Pred dopravnou
nehodou jeho vozidlo nebolo poškodené, bolo to nové vozidlo. Nárazník pred dopravnou nehodou určite

nemal poškodený. Ešte tam mal taký ochranný plast, ktorý pri dopravnej nehode odpadol. Po dopravnej
nehode hneď zavolal záchranku, z prvého vozidla, ktoré prišlo namiesto dopravnej nehody, jedna pani
požičaladeku.Dekabolapreobžalovaného. Vprvomvozidla,ktoréprišloodPrievidzeboljedenpán,ten
potompovedalajpolicajtom,žeobžalovanýajjehopredbiehalaišielveľmirýchlo.Naotázkuprokurátora,
že obžalovaný tvrdí, že mu mal on vojsť do jazdnej dráhy, pričom ho mal trafiť ľavým zadným kolesom

auta do predného kolesa motocykla uviedol, že to nie je pravda, ľavé zadné koleso nemal poškodené.
Nemal poškodenú ani puklicu na ľavom zadnom kolese. Tvrdí, že v čase nárazu už išiel nejakú dobu
v ľavom jazdnom pruhu. Na ošetrenie nešiel sanitkou, na miesto dopravnej nehody prišiel jeho otec
a ten ho odviezol na pohotovosť. Na otázku obhajcu uviedol, že nevie presne odhadnúť vzdialenosťako dlho pred dopravnou značkou vošiel do ľavého jazdného pruhu. Reagoval v podstate na to, že
mal vedomosť o tej jame na vozovke. Ako už uviedol pred odbočením do ľavého jazdného pruhu sa
pozrel do spätných zrkadiel, nikoho nevidel za sebou. Opätovne sa pozrel do spätných zrkadiel až po

náraze. Nevie popísať pohyb svojho vozidla po náraze, nepamätá si to. Pripúšťa, že mohol naraziť do
zvodidiel, ale až na záver, keď vchádzal do kríkov. Na otázku obhajcu, či si pamätá svoje prvé vyjadrenia
po nehode uviedol, že hovoril niečo také, že niekto išiel strašne rýchlo a narazil do neho. Na ďalšiu
otázku uviedol, že keď prišiel k obžalovanému, ten ležal na zemi a nijako nereagoval. Až po nejakej
dobe sa preberal a začal komunikovať. Po dopravnej nehode bol na ošetrení na pohotovosti, bol na

röntgene, neskôr bol na vyšetrení u psychológa, nemohol spávať. Na otázku obhajcu uviedol, že je vodič
z povolania, jazdí každý deň. Na ďalšiu otázku uviedol, že čo sa týka plastu, ktorý je nafotený na strane
17 v znaleckom posudku, to nie je plast zo zadnej časti jeho vozidla, ale z prednej časti. Odpadol zrejme
prikontakteskríkmi,prípadneprikontaktesozvodidlami.Podľajehonázorudozvodidielnarazilprednou
časťou vozidla. Na otázku samosudcu, či vie niečo o tom, že tam prišla po dopravnej nehode manželka
obžalovaného uviedol, že je to možné. Na ďalšiu otázku uviedol, že po dopravnej nehode mal poškodenú

zadnú časť vozidla po náraze obžalovaného, prednú časť vozidla po náraze do zvodidiel. Bočnú časť
vozidlapoškodenúnemal.Defektmalnapravomzadnomkolese,naľavomzadnomkolesedefektnemal.
Na otázku prokurátora uviedol, že pred dopravnou nehodou sa pohyboval rýchlosťou asi 90 kilometrov
za hodinu. Na otázku samosudcu uviedol, že príčinou toho, že prišlo k dopravnej nehode bola veľká
rýchlosť obžalovaného. Policajt sa ho pýtal, či neurobil nejaký prudký uhýbací manéver, povedal mu, že

nie, vo vozidle mal nejaké veci, pre ktoré išiel svojim spôsobom opatrne.
Znalec B.. I. V.. na hlavnom pojednávaní dňa 28. 10. 2013 okrem iného uviedol, že trvá na záveroch
znaleckého posudku. Potom, čo počul, čo uviedol obžalovaný trvá na priebehu dopravnej nehody
ako uviedol v znaleckom posudku. Pred dopravnou nehodou obžalovaný jazdil v ľavom jazdnom
pruhu a napriek intenzívnemu brzdeniu narazil motocyklom zo zadnej časti vozidla poškodeného.

K takémuto priebehu dopravnej nehody dospel vzhľadom na zdokumentované stopy dopravnej
nehody. Ide hlavne o brzdnú stopu motocykla, táto ukazuje odkiaľ pokiaľ motocyklista brzdil. Na
vozovke sa tiež nachádza niekoľko rycích stôp, tieto poukazujú, že sa obžalovaný, po brzdení s
motocyklom ,šúchal po vozovke. Až potom nasleduje miesto stretu motocyklistu s autom. Motocyklista
brzdil, spadol, šúchal sa po vozovke a následne zozadu narazil do vozidla poškodeného. Nejedná

sa len o preliačenie na zadnej strane vozidla poškodeného, dôležité sú aj brzdné stopy a ďalšie
stopy na vozovke. Verziu obžalovaného, že vozidlo poškodeného prešlo do ľavého jazdného pruhu
a narazilo ľavým zadným kolesom do predného kolesa jeho motocykla, považuje za technicky
neprijateľnú. Je v rozpore s zdokumentovanými stopami a v rozpore s priebehom nehodového deja,
ktorý vyplýva zo zadokumentovaných stôp. V prípade, že by to bolo tak ako uvádzal obžalovaný,

nebolo by došlo k rotácii vozidla poškodeného doľava. Po náraze motocykla do vozidla poškodeného
sa motocykel šuchal po vozovke ešte asi 80 metrov. Nárazová rýchlosť motocykla bola 112 kilometrov
za hodinu. Predstretová rýchlosť motocykla bola 132 kilometrov za hodinu, + - tolerančné rozpätie. Na
základe výpočtov dospel k záveru, že motocyklista videl, že vozidlo poškodeného odbočuje do ľavého
jazdného pruhu. Na toto reagoval motocyklista brzdením a následným pádom na vozovku. Všetko

je to preukázané zdokumentovanými stopami. Technickou príčinou dopravnej nehody je neprimeraná
rýchlosť obžalovaného. Ak by motocyklista jazdil povolenou rýchlosťou na mieste dopravnej nehody,
nemusel by reagovať ako reagoval pri odbočení vozidla poškodeného do ľavého jazdného pruhu a
nedošlo by k dopravnej nehode. Motocyklista a aj auto poškodeného by plynule pokračovali v jazde. Na
otázku prokurátora, čo hovorí na tvrdenie poškodeného, že bol zaradený pred stretom s motocyklistom 5

až 10 sekúnd v ľavom jazdnom pruhu uviedol, že s tým, že bol zaradený pred stretom v ľavom jazdnom
pruhu súhlasí, ale ten časový úsek je neprimerane dlhý. Podľa jeho výpočtu by to malo byť 2,2 až
2,9 sekundy. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadril, aký bol pohyb vozidla poškodeného po strete, znalec
uviedol, že došlo k ľavotočivej rotácii auta. Auto prešlo do protismerného jazdného pruhu, dostalo sa
na ľavú krajnicu a zbehlo z cesty. Ak sa predtým spomínal náraz do zvodidiel, policajný orgán nezistil

žiadne poškodenie zvodidiel. Ak by došlo k nárazu do zvodidiel, museli by na zvodidlách zostať nejaké
stopy farby vozidla. Pri svojej postretovej simulácii nerátal s nárazom do zvodidiel. Na otázku obhajcu
ako si potom vysvetľuje stopu číslo 10, znalec uviedol, že pri náraze sa náraz prenáša na celé vozidlo a
z vozidla môže niečo odpadnúť. Aj následne pri rotácii môže z vozidla niečo odpadnúť, v tomto prípade
plast. Stopy treba hodnotiť komplexne, jeden kus napríklad plastu môže zmeniť svoju polohu aj po

nehode. Na otázku obhajcu, či táto stopa číslo 10 mohla vzniknúť nárazom do zvodidiel, znalec uviedol,
žetonevylučuje,nazvodidláchvšakniesústopy.Naotázkuobhajcuznalecuviedol,žesimuláciapohybu
vozidiel pri dopravnej nehode je vždy približná. Ak malo vozidlo poškodeného kontakt so zvodidlami,
kontakt musel byť nepatrný, lebo na zvodidlách nie sú žiadne stopy. Na otázku obhajcu k predstretovémudeju uviedol, že v čase keď vozidlo poškodeného prechádzalo do ľavého jazdného pruhu bol motocykel
užvľavomjazdnompruhu.Motocykelbolasi26metrovzavozidlompoškodeného.Naotázkuobhajcu,či
vtommomentemoholmotocyklistariešiťvzhľadomnasvojurýchlosť,dopravnúsituáciuinakakojuriešil,

znalec uviedol, že to je ťažká otázka. Ak by motocyklista jazdil dovolenou rýchlosťou v mieste dopravnej
nehody, nedošlo by k žiadnej k dopravnej nehode. Je ťažké povedať, či by túto situáciu motocyklista
mohol zvládnuť nejako inak. Vodič motorového vozidla nemohol predvídať, že za ním ide motocyklista,
ak by aj motocyklistu videl, nevedel by odhadnúť jeho rýchlosť. Na ďalšiu otázku obhajcu uviedol, že
poškodený, keď išiel odbočovať do ľavého jazdného pruhu mohol vidieť motocykel obžalovaného, ide

o dosť prehľadný úsek. Nie je oprávnený hodnotiť vyjadrenie poškodeného, že motocyklistu nevidel.
Samozrejme mohol vidieť motocyklistu, ale nemohol vedieť akou rýchlosťou motocyklista ide.
ZnalecG..R.okreminéhouviedol,žetrvánazáveroch znaleckéhoposudkuozraneniachpoškodeného,
ktorý sa nachádza v spise na čísle listu 43 - 48. Na otázku obhajcu, či je znalcom z odboru, ktorý
posudzuje zranenia, ktoré utrpel poškodeným pri dopravnej nehode, teda podvrtnutie stavcov bedrovej
oblasti a posttraumatickú stresovú reakciu, uviedol, že to je ťažká otázka, pri vypracovaní znaleckého

posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodeného. Čo sa týka podvrtnutia stavcov, toto
zranenie neodôvodňovalo takú dlhú dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného.
Vzhľadom na to ako bola v zdravotnej dokumentácii popisovaná posttraumatická stresová reakcia, v
posudkusavyjadriltakakosavyjadril.Jevecousúdu,čipriberieznalcazodborupsychiatria,psychológia
na posúdenie posttraumatickej stresovej poruchy u poškodeného. V prípade podvrtnutia stavcov ide o

oblasť, ktorú posudzuje v rámci znaleckej činnosti. Na ďalšiu otázku uviedol, že podvrtnutie stavcov nie
je viditeľné pri röntgenovom vyšetrení. V prípade, že by nebola zistená u poškodeného posttraumatická
stresová porucha, bola by dĺžka liečenia na podvrtnutie stavcov do 7 dní.
Svedkyňa I. okrem iného uviedla, že bola s manželom - obžalovaným na nákupoch v Prievidzi. Po
ukončenínákupusapriodchodesobžalovanýmrozišli,onaišlanaautespolusosvedkomR.Dohodlisa,

že sa stretnú pri reštaurácii Pacho, chceli ísť jesť. Niekde na úrovni odbočenia na Nováky obžalovaného
ešte videli, potom im zmizol. Nehodu, kde bol účastníkom obžalovaný, nevidela, predtým ako tam prišli,
videli len taký čierny dym. Vie sa vyjadriť, čo sa dialo po nehode na mieste nehody. Keď prišli na miesto
dopravnej nehody, motocykel obžalovaného horel, okolo stáli traja muži. Motocykel hasili. Manžel ležal
v protismere ako sa ide do Handlovej. Keď prišla na miesto, rozbehla sa za manželom, ktorý tam ležal.

Potom zaregistrovala ako zo svojho auta vychádzal poškodený. Keď sa poškodeného spýtala, čo sa
stalo, povedal, že nevie, že si myslel, že mu praskla pneumatika. Potom zaregistrovala ako muž a
žena z prvého auta zavolali sanitku. Krátko nato prišla záchranka z oboch strán , aj z Prievidze, aj z
Handlovej. Polícia prišla v smere od Prievidze. Na miesto prišli aj rodičia poškodeného, zavolal ich
poškodený. Všimla si, že poškodený pri zvodidlách zdvihol značku z vozidla. Na otázku obhajcu uviedla,

že nevidela, že by poškodený poskytol pomoc manželovi. Prvú pomoc nemohol poskytnúť manželovi
pred jej príchodom, ona bola pri manželovi skôr ako poškodený.
Svedok B.. R. okrem iného uviedol, že obžalovaný je kamarát, na miesto dopravnej nehody prišli ako
tretie vozidlo v poradí, spolu s manželkou obžalovaného, v smere od Prievidze. Obžalovaný bol s nimi v
Prievidzi, odišiel pred nimi z Prievidze na motocykli. Keď prišli na miesto nehody dve autá stáli pri pravej

krajnici, postavil sa za tieto vozidla. Potom sa išiel pozrieť na miesto nehody, čo sa stalo. Tiež zobral
z auta hasiaci prístroj, hasiaci prístroj bol použitý aj z autobusu, ktorý tam stál. Na otázku obhajcu, či
tam evidoval na mieste dopravnej nehody poškodeného, uviedol, že vtedy, keď sa vracal do auta pre
hasiaci prístroj, poškodený tam hovoril, že asi dostal defekt. Vozidlo poškodeného videl v protismere,
nevyzeralo byť poškodené. Poškodený potom stál aj s príslušníkmi polície, ktorí sa ho pýtali na dopravnú

nehodu. Nevidel, že by poškodený poskytol prvú pomoc obžalovanému. Prvú pomoc poskytovali traja
muži, ktorí tam boli pred ním, mali pri sebe lekárničku. Na miesto dopravnej nehody postupne prišli dve
vozidlá polície a dve sanitky. Na otázku prokurátora uviedol, že vie o tom, že obžalovaný na motocykli
jazdil od pätnástich rokov. Na otázku samosudcu uviedol, že poškodený sa mu nezdal po dopravnej
nehode v šoku, bol v družnom rozhovore s policajtami, ako keby ich poznal. Na ďalšiu otázku uviedol,

že policajtovi hovoril, že podľa jeho názoru obžalovaný na motocykli jazdil maximálne 120 kilometrov
za hodinu. Obžalovaný mu neskôr hovoril, že pred nehodou intenzívne brzdil, čo sa dialo ďalej nevedel
povedať. Ešte chce uviesť, že keď hasiči vyťahovali vozidlo poškodeného, toto vozidlo vôbec nemalo
poškodenú zadnú časť.
Znalec B.. G. okrem iného uviedol, že znalecký posudok vypracoval na požiadanie obžalovaného, k

dispozícii mal záznam o dopravnej nehode, k dispozícii mal podklady, ktoré sú uvedené v znaleckom
posudku. Podklady, ktoré mal k dispozícii boli dostatočné na vypracovanie znaleckého posudku. Na
otázku obhajcu, aby sa vyjadril, aká bola technická príčina, prípadne príčiny vzniku dopravnej nehody,
aby ich zhodnotil z hľadiska významu, aby sa vyjadril, aké boli možnosti zabránenia vzniku dopravnejnehody, uviedol, že sú dve technické príčiny vzniku dopravnej nehody a sú uvedené záveroch v
znaleckom posudku. Jednou technickou príčinou je nesprávny spôsob jazdy poškodeného na vozidle
Suzuki. Poškodený začal prechádzať z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu v takom čase

a v takej vzdialenosti, že ohrozil motocyklistu - obžalovaného. Druhou technickou príčinou dopravnej
nehody bola rýchlosť jazdy obžalovaného, tento v uvedenom úseku prekročil rýchlosť povolenú v danom
úseku. Vodič motocykla nemal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody. Bolo by to možné len v
prípade, ak by vodič motocykla reagoval intenzívnym brzdením. Vodič auta - poškodený mal možnosť
sledovať vodiča motocykla, ktorý ho predchádzal, mohol upustiť od odbočovania doľava. Na otázku

obhajcu, na základe čoho dospel v znaleckom posudku k záveru, že došlo k nárazu auta poškodeného
do zvodidiel, uviedol, že k tomu dospel jednak zo zabezpečených stôp na mieste dopravnej nehody, z
fotodokumentácie, kde vidieť stopy na zvodidlách a tiež z rozsahu poškodenia vozidla poškodeného.
Z technického hľadiska je prijateľné, že poškodenie pravej prednej časti vozidla poškodeného bolo
spôsobené zvodidlami. V tejto súvislosti poukazuje na fotodokumentáciu vyhotovenú políciou, konkrétne
na fotografiu číslo 14. Je tam vidieť stopu 8 a vidieť tam zvodidlo a po zväčšení vidieť stopy na

zvodidle. K tomu, že sa jedná o poškodenie prednej časti vozidla a nie napríklad zadnej časti vozidla
dospel po počítačovej simulácii dopravnej nehody. Na otázku obhajcu, či poškodený tým, že prešiel
do ľavej časti vozovky vytvoril obžalovanému náhlu prekážku uviedol, že áno. Chce uviesť, že v
prípade, že by motocyklista išiel povolenou rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu, rýchlosti motocyklu a
auta poškodeného by sa vyrovnali a obe vozidla by dodržali bezpečný odstup. Na otázku obhajcu, aby

sa vyjadril prečo medzi jeho posudkom a posudkom zabezpečeným v spise je taký rozdiel napríklad
v nárazovej rýchlosti vozidiel a v počiatočnej rýchlosti motocykla uviedol, že rozdiel je v tom, že v
znaleckom posudku v spise je uvažované o náraze v zadnej časti vozidla poškodeného, pričom v tejto
časti vozidla nie je vidieť stopy nárazu. On uvažuje o náraze motocykla v takej polohe ako je na
fotografiičíslo3.Deformácianádržemotocyklabolaspôsobenánárazomdoľavéhozadnéhokolesaauta

poškodeného. Pri vypracovaní posudku vychádzal z vyjadrenia obžalovaného, že vozidlo poškodeného
postupne zrýchľovalo. Je to technicky prijateľné vysvetlenie. Ešte chce uviesť, že v znaleckom posudku,
ktorý sa nachádza v spise je uvádzané, že miesto stretu vozidiel sa nachádza približne v oblasti stopy
číslo 5, on uvažuje o mieste stretu približne v oblasti stopy číslo 6. Nevie sa vyjadriť, prečo v druhom
znaleckom posudku je uvedené miesto stretu tam, kde je uvedené, v jeho znaleckom posudku je

miesto stretu približne v oblasti stopy číslo 6, je to miesto úniku paliva z prerazenej nádrže. Na otázku
prokurátora, či bral do úvahy skutočnosť, že k stretu vozidiel došlo v situácii, že motocykel ležal na
zemi, uviedol, že áno. Na ďalšiu otázku uviedol, že napriek relatívne nízkemu rozdielu nárazových
rýchlosti, motocykel - 89 kilometrov za hodinu, vozidlo poškodeného - 79 kilometrov za hodinu; došlo
k vymršteniu vozidla poškodeného mimo vozovky, pretože nárazom motocykla do ľavého zadného

kolesa vozidla poškodeného došlo k vyzutiu pneumatiky na vozidle. Zotrváva na svojom stanovisku,
ktoré uviedol v znaleckom posudku, že vodič auta začal prechádzať do ľavého jazdného pruhu vo
vzdialenosti 66 metrov od miesta stretu. Motocykel obžalovaného začal vykonávať predbiehací manéver
vo vzdialenosti 160 metrov pred miestom zrážky. Cez stredovú čiaru prešiel vo vzdialenosti 118 metrov
od miesta zrážky. Na otázku prokurátora uviedol, že v prípade, že by obžalovaný na motocykli išiel pred

miestom zrážky povolenou rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu, nebolo by došlo k dopravnej nehode.
Túto otázku skúmal v znaleckom posudku, keď sa zaoberal možnosťami zabránenia dopravnej nehody.
Nedodržal by sa ale bezpečný odstup od auta poškodeného. Na mieste dopravnej nehody sa bol pozrieť,
bolo to v čase, keď už bol položený nový asfaltový koberec. Na otázku prokurátora uviedol, že vodič
auta - poškodený mohol v spätnom zrkadle vidieť motocykel obžalovaného. Motocykel obžalovaného

sa šuchal po vozovke položený na ľavom boku, predným kolesom vpredu. V čase zrážky sa auto
poškodeného nachádzalo celé v ľavom jazdnom pruhu, natočené bolo priamym smerom. Na otázku
prokurátora ako v takomto postavení mohol obžalovaný na motocykli naraziť do ľavého zadného kolesá
auta poškodeného, uviedol, že narazil do zadnej časti vozidla, došlo ku kontaktu nádrže motocykla
s ľavým zadným kolesom auta poškodeného. V čase nárazu oboch vozidiel obžalovaný už nebol na

motocykli. K pádu motocykla na vozovku došlo v priestore medzi stopami 1 a 2. Motocykel sa šúchal po
vozovke na vzdialenosti 32 metrov. Pri výpočte rýchlosti motocykla bral do úvahy aj trenie motocykla po
vozovke. Na otázku prečo je taký rozdiel v znaleckých posudkoch v prípade rýchlosti motocykla uviedol,
že je v tom iný mechanizmus nárazu motocykla. Vychádzal zo stôp, ktoré sa nachádzali na vozovke. Na
otázku samosudcu, aby zhodnotil rozdiely podľa jeho názoru ,v prípade oboch znaleckých posudkov,

uviedol, že je rozdielne miesto stretu vozidiel, iný mechanizmus riešenia nárazu vozidiel. Taktiež je
rozdiel v prípade zvodidiel. Ako uviedol v znaleckom posudku vodič auta - poškodený mal možnosť vidieť
motocykel obžalovaného 4,4 sekundy pred miestom stretu. K tomuto dospel tak, že porovnal vzájomnú
polohu vozidiel a rýchlosť vozidiel. Na otázku samosudcu, či podľa názoru znalca je právnou otázkou, čimal poškodený predpokladať, že za jeho vozidlom sa pohybuje motocykel obžalovaného nepovolenou
rýchlosťou uviedol, že je to právna otázka. Na otázku, ktorá z dvoch príčin dopravnej nehody, ktoré
uvádza vo svojom znaleckom posudku je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody uviedol, že

jetopríčina,ktorávyvolalakolíznusituáciu.Jetopríčina,ževodičmotorovéhovozidlaSuzukiprechádzal
do ľavého jazdného pruhu za situácie, že v ľavom jazdnom pruhu sa nachádzalo iné vozidlo. Na otázku
ako si vysvetľuje skutočnosť, že druhý znalec dospel k záveru, že v príčinnej súvislosti so vznikom
dopravnej nehody je to, že obžalovaný išiel nepovolenou rýchlosťou uviedol, že to nechce komentovať.
Znalec B.. I. V.. na hlavnom pojednávaní dňa 31. 1. 2014, v reakcii na znalecký posudok B.. G. a jeho

výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 31. 1. 2014, okrem iného uviedol, že mal možnosť oboznámiť
sa s uvedeným znaleckým posudkom, tiež si vypočul výpoveď znalca Ing. G.. Znalecké posudky sú
trochu rozdielne, čo sa týka rýchlosti však treba uviesť, že všetky výpočty v posudkoch sú približné.
Jeho spodná hranica rýchlosti motocykla sa dá takmer stotožniť s hornou hranicou výpočtu rýchlosti
motocykla podľa jeho kolegu. Z jeho pohľadu je podstatné, že sa stotožnili v tom, že keby motocyklista
išiel povolenou rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu, nebolo by došlo ku kolíznej situácii medzi vozidlami.

V prípade, že by obžalovaný dodržal rýchlosť a nemusel by intenzívne brzdiť, nedošlo by k pádu
motocykla na vozovku, toto je v podstate uvedené aj v znaleckom posudku jeho kolegu. K tomu, že
kolega uvažoval o mieste stretu v oblasti stopy číslo 5 a on v oblasti stopy číslo 6, uvádza, že v mieste
stopy číslo 5 mohlo dôjsť k poškodeniu nádrže motocykla, avšak v oblasti stopy číslo 6 začal horieť
benzín, avšak v momente nárazu došlo k poškodeniu nádrže, vytečeniu benzínu, tento musel vzbĺknuť,

až potom začal horieť. Preto uvažuje o mieste stretu pri stope číslo 5. Vzdialenosť medzi stopami číslo
5 a číslo 6 je 6 metrov. Stopa číslo 5 je trecia stopa a stopa číslo 6 je zhorený benzín. Motocykel ako sa
šúchal po vozovke vytvoril takúto treciu stopu. Stopy číslo 2, 3, 4 sú stopy, ktoré vytvoril motocykel na
vozovke. Na otázku prokurátora uviedol, že rozdiel 10 kilometrov za hodinu medzi oboma vozidlami by
nevytvoril takú destabilizáciu auta poškodeného, rozdiel v rýchlostiach oboch vozidiel musel byť väčší.

V plnom rozsahu zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Verzia priebehu dopravnej nehody
zo záveru znaleckého posudku jeho kolegu je z jeho pohľadu technicky prijateľná.
Znalkyňa G.. G. okrem iného uviedla, že trvá na záveroch znaleckého posudku. V znaleckom posudku
uviedla, že dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného po dopravnej nehode, v súvislosti
z posttraumatickou stresovou reakciou, je možné stanoviť na dobu štyroch týždňov. Pred vypracovaním

znaleckého posudku poškodeného vyšetrila, pri vypracovaní znaleckého posudku mala k dispozícii
spis. Taktiež mala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu poškodeného. Na otázku obhajcu uviedla, že v
súvislosti s dĺžkou práceneschopnosti treba uviesť, že poškodený po dopravnej nehode trpel poruchami
spánku a ak navštívil psychológa až s odstupom času po dopravnej nehode, môže to súvisieť s
nedostupnosťou psychologických služieb, na toto vyšetrenie mohol byť objednaný skôr. V čase jej

vyšetrenia poškodený už netrpel posttraumatickou stresovou reakciou, že v dobe po dopravnej nehode
touto trpel, vedela ustáliť na základe subjektívnych vyjadrení poškodeného.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov ,ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku a tento skutok vykazuje znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158

Trestného zákona číslo 300 /2005 Z. z., pretože obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým,
že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná
najmä výpoveďou poškodeného G., či už v prípravnom konaní alebo aj na hlavnom pojednávaní, ďalej
výpoveďou znalca B.. I. V.. na hlavnom pojednávaní, závermi znaleckého posudku Ing. I. V.., čiastočne
výpoveďou znalca B.. G. na hlavnom pojednávaní, sčasti závermi v znaleckom posudku B.. G., taktiež

obsahom listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené na hlavnom
pojednávaní. Pokiaľ sa týka obrany obžalovaného, ktorú zvolil a v rámci ktorej tvrdil, že poškodený mu
svojím odbočovacím manévrom, prejdením z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu vytvoril
náhlu prekážku, považuje súd túto obranu obžalovaného za účelovú, vedenú snahou zbaviť sa trestnej
zodpovednosti a za obranu dostatočne vyvrátenú vykonanými dôkazmi. Treba predovšetkým uviesť, že

výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní je logická, v podstate zhodná s jeho predchádzajúcimi
tvrdeniami a ide o výpoveď, ktorá je v súlade so závermi, ktoré uviedol vo svojom znaleckom posudku B..
I. V.. Zo záverov znaleckého posudku tohto znalca a tiež z jeho vyjadrení na hlavných pojednávaniach
vyplýva podľa názoru jednoznačný a logický záver, že jedinou technickou príčinou dopravnej nehody
je neprimeraná rýchlosť obžalovaného, ktorý bezprostredne pred dopravnou nehodou výraznou mierou

prekročil rýchlosť povolenú v uvedenom úseku cesty, ktorá bola 90 kilometrov za hodinu, jazdil
rýchlosťou 125 až 139 kilometrov za hodinu a v dôsledku tejto neprimeranej rýchlosti, za situácie, že
spozoroval pred sebou odbočujúce vozidlo poškodeného, nebol schopný za použitia brzdenia zabrániť
dopravnej nehode, naopak z dôvodu intenzívneho brzdenia dostal šmyk, motocykel spadol na ľavý bok avtakejpolohenarazildozadnejčastivozidlapoškodeného,ktoréišlopredním.Q.B..I.V..,pozhodnotení
stôp na mieste dopravnej nehody, jednoznačne konštatoval, že v prípade, ak by obžalovaný na motocykli
jazdil povolenou rýchlosťou, teda rýchlosťou do 90 kilometrov za hodinu k dopravnej nehode by nebolo

došlo. V čiastočnom rozpore s týmito tvrdeniami uvedeného znalca je znalecký posudok a vyjadrenie
znalca Ing. G., ktorý uviedol, že vidí dve technické príčiny vzniku dopravnej nehody a to jednak vojdenie
vozidlapoškodenéhodojazdnéhopruhumotocyklaavytvorenietakzvanejnáhlejprekážkypoškodeným,
ako druhú príčinu dopravnej nehody vidí neprimeranú rýchlosť obžalovaného na motocykli. Za hlavnú
príčinu dopravnej nehody považuje vojdenie vozidla poškodeného do jazdnej dráhy motocykla. Uviedol,

že vozidlo poškodeného začalo odbočovať za situácie, že svojím odbočovacím manévrom ohrozilo
motocyklistu, ktorý išiel v ľavom jazdnom pruhu. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že podľa
právneho názoru súdu nie je povinnosťou vodiča, v tomto prípade poškodeného, predpokladať, že
motocykel obžalovaného sa pohybuje rýchlosťou, ktorá je v danom úseku nepovolená, pričom vo veľkom
rozsahu prekračuje povolenú rýchlosť. Súd nevidí žiaden dôvod na to, aby poškodený v situácii, že by
videl v spätnom zrkadle motocykel obžalovaného a evidoval by veľmi vysokú rýchlosť tohto motocykla

zvolil odbočovací manéver, čím by ohrozil nielen motocyklistu, ale aj seba a svoje vozidlo, čo sa v
konečnom dôsledku aj stalo. Podľa názoru súdu po vykonanom dokazovaní nie je možné, vzhľadom na
produkované dôkazy konštatovať, že vozidlo poškodeného vytvorilo motocyklu, ktorý riadil obžalovaný
náhlu prekážku a nie je možné konštatovať, že vzhľadom na túto skutočnosť na dopravnej nehode
má vinu poškodený ako to konštatoval znalec Ing. G. vo svojom znaleckom posudku. Súd vyhodnotil

aj otázku rozdielneho miesta k stretu oboch vozidiel, ktoré znalec B.. I. V.. uvádza v blízkosti stopy
číslo 5 a znalec B.. G. v blízkosti stopy číslo 6. Podľa názoru súdu znalec B.. I. V.. logicky vysvetlil
z akého dôvodu považuje blízkosť stopy číslo 5 za možné a pravdepodobné miesto stretu vozidiel a
súd sa s jeho záverom stotožňuje. Za nelogické naopak považuje súd tvrdenie obžalovaného a znalca
B.. G., že miesto stretu motocyklu s autom bolo ľavé zadné koleso vozidla poškodeného, do ktorého

obžalovaný na motocykli narazil predným kolesom. Je nelogické, aby na tomto kolese neboli žiadne
stopy nárazu a žiadne stopy nárazu neboli ani v celej ľavej časti vozidla poškodeného, naopak stopy
poškodenia boli na zadnej časti vozidla poškodeného, do ktorej, v polohe ležiac na vozovke na ľavej
strane motocykla, narazil motocykel obžalovaného. V tejto súvislosti poukazuje súd na tú skutočnosť,
že v prípade, ak by predné koleso motocykla obžalovaného narazilo do ľavého zadného kolesa vozidla

poškodeného, zrejme by na tomto kolese bol minimálne defekt a prípadne iné poškodenie ako to bolo v
prípade pravého zadného kolesa, ktoré malo defekt. Žiadne stopy poškodenia v oblasti ľavého zadného
kolesá a v blízkosti ľavého zadného kolesa zistené neboli. Všetky hore uvedené skutočnosti a dôkazy
viedli súd k tomu, že uznal obžalovaného za vineného zo žalovanej trestnej činnosti.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov boli jedenkrát súdne trestaný, ale hľadí sa na neho ako

keby nebol odsúdený. V karte vodiča má jeden záznam za priestupok v roku 2008 v oblasti dopravy.
Obžalovaný je ženatý, má jedno dieťa, správa z miesta bydliska bližšie skutočnosti neuvádza.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a pri neexistencii
poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 5
mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Počas

skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, lebo v opačnom prípade
by mohlo byť rozhodnuté, že podmienečne odložený trest 5 mesiacov vykoná. Súd zároveň uložil
obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 24 mesiacov,
pretože trestnej činnosti sa dopustil v súvislosti s riadením motorového vozidla. Takto uložené tresty
považuje súd z hľadiska generálnej prevencie za primerané, dostatočne vystihujúce spoločenskú

nebezpečnosť konania obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.