Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 16, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209445
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114209445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu:

Sociálna poisťovňa, Bratislava, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8, týka sa Sociálnej poisťovne,
pobočka Žilina, so sídlom Žilina, A. Bernoláka 53, proti žalovanému: EKOMIL s.r.o., so sídlom Mojš 54,
010 01 Žilina, IČO: 36372277, právne zastúpeného Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom so sídlom
Kvačalova 1227/55, Žilina, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že kúpno - predajná zmluva uzavretá dňa 14.1.2013 medzi predávajúcim Agromil, s.r.o.,
so sídlom Mojš 54, 010 01 Žilina, IČO 44 117 540 a kupujúcim Ekomil, s.r.o., so sídlom Mojš 54, 010 01
Žilina, IČO 36 372 277, predmetom ktorej bol predaj hnuteľných vecí za kúpnu cenu 3.000,- Eur, a to

- nákladný príves za traktor zn. METAL - FACH, farba červená, obchodný názov T 703, výrobné číslo

703111100103, spájacie zariadenie - trieda S-Q. XX MM, značka N.-W., typ U-XXXXX, schvaľovacia
značka eXX*XX/XX*XXXX*XX, D. L osvedčenie o evidencii vozidla TA XXXXXX

- poľnohospodársky kolesový traktor za traktor zn. FERRARI, obchodný názov FERRARI VIPAR 40 RS,
verzia 400L/F40L, kategória T2, VIN G číslo typového schválenia eX*XXXX/X*XXXX*XX, identifikačné
číslo motora X zdvihový objem 1371 m2, EČV L osvedčenie o evidencii vozidla TA XXXXXX,

je voči žalobcovi neúčinná.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 13.3.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.3.2014 sa žalobca domáhal neúčinnosti
právneho úkonu - kúpno - predajnej zmluvy zo dňa 14.1.2013 podľa výrokovej časti tohto rozsudku.

L. odôvodnil tým, že obchodná spoločnosť Agramil, s.r.o., so sídlom Mojš 54, Žilina, IČO: 44 117
540, bola v čase od 1.9.2010 do 30.4.2013 prihlásená do Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného,
do dňa podania žaloby neuhradila poistné za obdobie 9/2012 až 4/2013 a penále za omeškanie s
platením poistného za obdobie 1/2012 až 12/2012, ktoré spolu predstavujú sumu 2.976,95 Eur. Žalobca
poukazuje na konkrétne rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, ktorými bolo predpísané
poistné na sociálne poistenie a exekučné konania, v ktorých sú jednotlivé rozhodnutia vymáhané. Dňa
5.2.2014 sa žalobca dozvedel, že hoci mu dlžník jeho pohľadávky neuhradil, uzatvoril dňa 14.1.2013

so žalovaným predmetnú kúpno-predajnú zmluvu, na základe ktorej predal žalovanému hnuteľné
veci za kúpnu cenu 3.000,- Eur podľa výrokovej časti tohto rozsudku. Do 13.1.2014 bol konateľom
predávajúceho (dlžníka žalobcu) Juraj Milo, nar. XX.X.XXXX, ktorý je od 3.3.2010 zároveň jediným
konateľom kupujúceho. Kúpno-predajnú zmluvu za predávajúceho aj kupujúceho podpísal menovanýZ. S., resp. F.. Z. S.. Žalobca je presvedčený, že dlžník túto zmluvu uzatvoril v úmysle ukrátiť žalobcu
ako veriteľa.

Žalovaný sa vyjadril podaním svojho právneho zástupcu s elektronickým zaručeným podpisom zo dňa

14.5.2014 tak, že žalobu vo veci samej navrhuje zamietnuť. Kúpna cena na základe predmetnej zmluvy
bola riadne a včas uhradená, zároveň bola dohodnutá primerane vzhľadom na stav, povahu veci a
dopyt na trhu. Prevodom vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy sa majetok dlžníka nezmenšil,
a to z dôvodu, že samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, ale len zmenou
štruktúry majetku dlžníka, keď namiesto hmotného majetku získa majetok finančný. Zároveň žalobca
ako veriteľ v čase vykonania napádaného úkonu evidoval len pohľadávku vo výške 672,39 Eur, ktorá

vyplývala z rozhodnutí zo dňa 8.11.2013 vo výške 332,91 Eur a zo dňa 10.12.2012 vo výške 339,48 Eur,
ktoré však boli následne dňa 6.2.2013 uhradené, čím predmetné pohľadávky zanikli. Dlžník tým uhradil
poistné za obdobie 09/2012 a 10/2012, preto nie je možné ani len predpokladať úmysel dlžníka ukrátiť
uspokojenie žalobcu ako veriteľa. Nasledujúce rozhodnutia uvádzané v žalobe, a to dlžné poistné za
obdobie 11/2012, 12/2012, 01/2013, 04/2013, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť až po vykonaní

napádaného právneho úkonu, preto z uvedeného tiež nie je možné predpokladať úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa. Okrem toho aj po vykonaní napádaného úkonu ostalo v majetku dlžníka dostatok majetku, z
ktorého bolo možné uspokojiť i nasledujúce pohľadávky.

Na pojednávaní konanom dňa 16.7.2014 sa žalobca nezúčastnil, aj keď bol na pojednávanie riadne
predvolaný.

Na pojednávaní konanom dňa 16.7.2014 sa právne zastúpený žalovaný pridržiaval obrany v tomto
sporovom konaní a predložil faktúru o zaplatení kúpnej ceny z predmetnej zmluvy napadnutej
odporovateľnosťou v tomto konaní, výtlačky z elektronického portálu www.bazos.sk, týkajúce sa
ponúk traktorov a argumentačne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 21Cdo/549/2001, podľa ktorého v takomto prípade, keď došlo k prevodu vlastníckeho práva

za adekvátnu cenu, jedná sa o tzv. ekvivalentný právny úkon, ktorý neukracuje veriteľa, ako aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2435/2006, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno
tvrdenia o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávok, nesie výlučne veriteľ.

Súd vykonal dokazovanie jednotlivými listinnými dôkazmi.

Z rozhodnutí organizačnej zložky žalobcu Sociálna poisťovňa - pobočka Žilina (č.l. 3 - 16 spisu), súd

zistil, že tento orgán voči jeho dlžníkovi Agramil, s.r.o., IČO: 44 117 540, titulom poistného na sociálne
poistenie, resp. titulom penále, rozhodol:

Pohľadávky žalobcu podľa vyššie oboznámených rozhodnutí organizačnej zložky žalobcu Sociálna
poisťovňa - pobočka Žilina boli exekučnými titulmi v exekučných konanich vedených exekútorskými
úradmi:Mgr.JurajGallo,Martin,č.k.EX495/2013,JUDr.JaromírPavlík,Ružomberok,č.k.EX380/2013,

JUDr. Jaromír Pavlík, Ružomberok, č.k. EX 632/2013, JUDr. Jaromír Pavlík, Ružomberok, č.k. EX
1254/2013 (č.l. 17 až 24, resp. č.l. 29 spisu).

Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 14.1.2013 (predmetná v tomto súdnom konaní - č.l. 25 až 27 spisu -
pozn. súdu) predávajúci Agramil, s.r.o., IČO: 44 117 540, predal tunajšiemu žalovanému EKOMIL, s.r.o.,
IČO:36372277,akokupujúcemu,predmetpodľavýrokovejčastitohtorozsudkuzakúpnucenuvovýške

3.000,- Eur, zmluva bola podpísaná výhradne F.. Z. S., označeným zároveň ako konateľ predávajúceho
aj kupujúceho.Prevzatie predmetu kúpnej ceny bolo potvrdené preberacím protokolom tiež zo dňa 14.1.2013 (č.l. 28
spisu - pozn. súdu) podpísaným výhradne F.. Z. S., označeným zároveň ako konateľ odovzdávajúceho
aj preberajúceho.

Z výpisov z obchodného registra (č.l. 39 - 41 spisu) súd zistil, že jediným spoločníkom aj konateľom
dlžníka žalobcu Agramil, s.r.o., IČO: 44 117 540, (od 14.5.2008) bol v čase vykonania napadnutého
právneho úkonu 14.1.2013 Z. S., adr. S. XX, L..

Zároveň menšinovým spoločníkom vzhľadom na výšku splateného vkladu v spoločnosti EKOMIL, s.r.o.,
IČO: 36 372 277, (od 3.3.2010 výška vkladu spoločníka Ivan Bakič 3.376.618,19 Eur, Juraj Milo
68.910,58 Eur) bol v čase vykonania napadnutého právneho úkonu 14.1.2013 Juraj Milo, adr. Mojš 54,

Žilina, ktorý zároveň ku dňu 14.1.2013 (od 3.3.2010) bol jediným konateľom obchodnej spoločnosti.
Obchodný podiel Juraja Mila predstavoval (3.376.618,19 + 68.910,58 = 3.445.528,77; 68.910,58 :
3.445.528,77 = 0,02) 2%.

Z faktúry a príjmového pokladničného dokladu (č.l. 61 až 64 spisu) súd zistil, že kúpna cena medzi
dodávateľom Agramil, s.r.o. a odberateľom EKOMIL, s.r.o. vo výške 3.000,- Eur bola fakturovaná a

zaplatená dňa 14.1.2013 do pokladne úkonom zaúčtovaným F.. Z. S., konateľom predávajúceho aj
kupujúceho.

Z výtlačkov elektronických ponúk na portáli www.bazos.sk súd zistil, že bola uverejnená jedna ponuka
vlečky za traktor v cene 350,- Eur a ponuky traktorov sa pohybovali s DPH od 3.852 do 4.225,- Eur
(súčet cien predmetov spolu 4.202 - 4.575,- Eur - pozn. súdu).

Podľa § 42a zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ)

1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.

2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo

e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého
základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý

a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo

b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo

c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

Podľa § 42b ods. 1, 2, 3 a 4) OZ

1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

2)Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávnehoúkonu
dlžníka prospech.

3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich

predchodcovi.

4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Súd určil neúčinnosť právneho úkonu podľa výroku tohto rozsudku, lebo zistil, že na toto určenie sú

dané meritórne zákonné dôvody podľa cit. ust. § 42a ods. 1 OZ, a to s jeho systematickým zákonným
odkazom na cit. ust. § 42a ods. 4 písm. d) OZ. Žalobca sa domáha neúčinnosti právneho úkonu v 3
- ročnej lehote od vykonania predmetného právneho úkonu napadnutého odporovateľnosťou - kúpnej
zmluvy zo dňa 14.1.2013.Súd neuznal obranu žalovaného prednášanú v tomto konaní, prednostne pokiaľ ide o požiadavku
prieskumu vôle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vzhľadom na procesný stav rozhodnutí o pohľadávkach
žalobcu voči jeho dlžníkovi. Žalobca preukázal svoje postavenie veriteľa voči vkladateľovi predmetných

nehnuteľností vyššie oboznámenými rozhodnutiami organizačnej zložky žalobcu Sociálna poisťovňa
- pobočka Žilina. Vo všeobecnosti nie je povinnosťou žalobcu ako veriteľa od začiatku konania o
odporovateľnosť právneho úkonu disponovať vykonateľným rozhodnutím súdu v procesnom zmysle
slova, lebo vo vzťahu k hmotno - právnemu inštitútu odporovateľnosti vymáhateľnou pohľadávkou
východiskovo podľa § 42a ods. 1 OZ je aj pohľadávka, ktorú je treba najprv uplatniť v sporovom konaní,

ak sa nejedná o tzv. naturálny záväzok, z ktorého by sa vôbec nebolo možné domáhať plnenia na
súde. Podľa názoru súdu túto aktívnu vecnú legitimáciu spĺňa aj žalobca ako veriteľ z pohľadávky,
ktorá bola predmetom rozhodovania v rámci právomoci iného orgánu, než je súd v sporovom konaní, v
tomto prípade pobočka Sociálnej poisťovne, keďže aj v takomto prípade sa výkon rozhodnutia realizuje
v exekučnom konaní, v ktorom potenciálne má zmysel postihnúť aj majetok nadobúdateľa majetku
dlžníka v prípade úspešnej odporovateľnosti zo strany veriteľa. V čase napadnutého právneho úkonu

- kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.2013, žalobca takúto pohľadávku voči jeho dlžníkovi Agromil, s.r.o. mal
a na tomto konštatovaní nič nemení ani to, že konkrétne poistné za mesiac 09/2012 vo výške 332,91
Eur, resp. poistné za mesiac 10/2012 vo výške 339,48 Eur podľa vyššie oboznámených rozhodnutí
Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, mal dlžník žalobcu dňa 6.2.2013, teda pred časom rozhodovania
tunajšieho súdu, už zaplatiť. Povaha právneho úkonu napadnutého odporovateľnosťou sa nemení

dodatočným správaním dlžníka, ktorý mal následne podľa tvrdenia predneseného v tomto konaní túto
časť svojho dlhu neskôr zaplatiť. Na uvedenom nič nemení ani to, že ďalšie vyššie oboznámené
rozhodnutiaSociálnejpoisťovne-pobočkaŽilinapočnúcrozhodnutímtýkajúcimsapoistnéhozaobdobia
počnúc obdobím 11/2012 právoplatným a vykonateľným dňa 29.1.2013 - pozn. súdu, ešte v čase
vykonania napadnutého právneho úkonu nenadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, čo má byť podľa

obrany žalovaného argumentom, podľa ktorého nebolo úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľa. K tomuto sudca
prakticky v čase rozhodnutia tohto sporu poznamenáva, že nesporne minimálne titulom poistného za
obdobie 11/2012 a 12/2012, bez ohľadu na procesný stav rozhodnutia o takejto pohľadávke, žalobca
preukázal, že je veriteľom svojho dlžníka. Navyše podľa názoru súdu je spravodlivé prihliadnuť na
viacero pohľadávok toho istého veriteľa proti tomu istému dlžníkovi, čiže aj keď došlo k zániku niektorej

z týchto pohľadávok, takýto veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu svojho dlžníka titulom svojho
postavenia veriteľa z ďalšej jeho pohľadávky.

Osobitne čo sa týka argumentu žalovaného opretého o rozsudok Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/549/2001
(č.l. 76 a nasl. tunajšieho spisu) sudca poznamenáva, že aj podľa názoru Najvyššieho súdu ČR
konštatuje, že na to, aby bol žalujúci veriteľ vecne legitimovaný k žalobe o odporovateľnosť, aby

jeho pohľadávka voči dlžníkovi bola vymáhateľnou aspoň v dobe rozhodnutia súdu o ním podanej
odporovacej žalobe (text výtlačku rozhodnutia v závere str. 79 tunajšieho spisu). Pokiaľ teda tamojší súd
zamietol dovolanie (čím potvrdil zamietavý rozsudok Krajského súdu Hradec Králové o odporovateľnosť
právneho úkonu - pozn. tunajšieho súdu), tak túto skutočnosť odôvodnil dátumom uzatvorenia darovanej
zmluvy 19.12.1994, zatiaľ čo pohľadávka tamojšieho žalobcu vznikla až v rokoch 1996 a 1997 (č.l. 80

tunajšieho spisu). V tomto sa líši tamojší skutkový stav oproti rozhodnutiu v tunajšej veci, ako tunajší
súd poukázal pri vyporiadaní sa s obranou žalovaného spočívajúcou toho času ešte v nenadobudnutí
právoplatnosti konkrétnych rozhodnutí.

Súd neuznal obranu žalovaného prednášanú v tomto konaní, ani pokiaľ ide o nedostatok úmyslu
predávajúceho ukrátiť žalobcu ako jeho veriteľa. Napadnutý právny úkon bol vykonaný medzi dvomi

obchodnými spoločnosťami, z ktorých predávajúci nákladného prívesu a traktora bol dlžníkom žalobcu,
jeho jediným spoločníkom bol Juraj Milo, Mojš 54, Žilina, a kupujúcim bola obchodná spoločnosť, v ktorej
bol štatutárnym orgánom, a to jediným konateľom zhodne Juraj Milo, Mojš 54, Žilina, príznačne podľa §
42a ods. 4 písm. d) OZ (už aj bez ohľadu na menšinové postavenie tohto konateľa ako spoločníka iba
v podiele 2% podľa § 42a ods. 4 písm. e) OZ - pozn. súdu). Ako východisková podmienka pri uplatnení

tohto zákonného ustanovenia je výhradne to, že „Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený ...“, teda akoby bez ohľadu na úmysel dlžníka, príznačne na rozdiel o všeobecnej
podmienky uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 OZ „Odporovať možno
právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa ...“.Napriektomuajcit.ust.§42aods.4písm.d)OZzakotvujevďalšomtextepodmienkutýkajúcusazhodne
ods. 4 písm. a), b), c), d) alebo e) tak, že „to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa“. Tento právny stav podľa názoru

súdu sprísňuje kritériá kladené na „osobitného“ nadobúdateľa prevádzanej, napríklad nadobúdateľa
podľa cit. ust. § 42a ods. 4 písm. d) OZ, a to s náležitou starostlivosťou zistiť skutočný stav veci. Preto
prakticky tunajší súd interpretuje túto podmienku tak, že: „to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že
nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať ukrátenie veriteľa dlžníka týmto úkonom“. V tomto prípade,
keď na oboch stranách, teda za odovzdávajúceho aj preberajúceho konala pri napadnutom právnom

úkone, konala tá istá osoba, podľa názoru súdu žalovaný ako nadobúdateľ nemôže preukázať, že mu
skutočný stav veci znamenajúci ukrátenie veriteľa dlžníka týmto úkonom nebol známy, ak veriteľ bol
napadnutým právnym úkonom ukrátený.

Ďalej osobitne čo sa týka argumentu rozsudkom Najvyššieho súdu ČR 30Cdo/2435/2006, tak tunajší
sudca si je vedomý v závere tohto rozsudku formulovania dvoch podmienok odporovateľnosti, ktorými
má byť „1. Majetok dlžníka má v dôsledku odporovateľného právneho úkonu objektívne menšiu

hodnotu v porovnaní so stavom pred týmto úkonom a 2. Zmenšenie majetku dlžníka má za následok,
že veriteľ sa z tohto majetku nemôže uspokojiť, aj keď nebyť odporovateľného právneho úkonu, bol
by sa uspokojil“, v nadväznosti na čo Najvyšší súd ČR konštatuje, že „z uvedeného vyplýva, že
odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony“. Je príznačné, že tento rozsudok je
zrušujúci a bol spojený s požiadavkou na doplnenie dokazovania, čiže nebol definitívnym rozhodnutím

o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Tu sa však tunajší súd nestotožňuje s
názorom, že by odporovateľným právnym úkonom nemohol byť nikdy ekvivalentný právny úkon, ktorým
by sa formálne iba zmenila štruktúra majetku dlžníka vzhľadom na to, že formálne ide o predaj za
určitú kúpnu cenu, aj keby podľa tohto údaja kúpna cena zodpovedala kúpnym cenám obdobných
predmetov na trhu. Podľa názoru tunajšieho súdu je treba prihliadnuť na účel konania o odporovateľnosť

právneho úkonu, ktorým je dosiahnutie pozitívneho rozsudku, ktorý by v spojení s ďalším rozhodnutím
smerujúcim proti dlžníkovi veriteľa, ktorý by bol meritórnym exekučným titulom identifikujúcim a pozitívne
priznávajúcimpohľadávkuveriteľa,bolomožnédohromadypostihnúťajkonkrétnymajetokvovlastníctve
jeho nadobúdateľa, ktorý ušiel z majetku veriteľa. Racionálne je tak právne aprobovaným záujmom
veriteľa dosiahnuť možnosť konkrétneho spôsobu výkonu exekúcie postihujúci konkrétny majetok jeho

nadobúdateľa, ktorý ušiel z majetku dlžníka. Preto podľa názoru tunajšieho súdu dôkazné bremeno
veriteľa preukázať, že bol napadnutým právnym úkonom ukrátený, je prakticky obmedzené iba na
preukázanievlastnéhopostaveniaveriteľaanapreukázanietakejpovahynapadnutéhoprávnehoúkonu,
ktorý potenciálne umožní výkon rozhodnutia postihnutím konkrétneho predmetu. To, či pri formálne
ekvivalentnom právnom úkone došlo k ukráteniu veriteľa vzhľadom na „štruktúru majetku“ dlžníka,

spravodlivo vyplynie z povahy veci v tom, či sa bude môcť pohľadávka daného veriteľa uspokojiť z
peňažných prostriedkov dlžníka, alebo nie. K tomuto je vhodné prakticky poukázať na to, že veriteľovi v
tomto konaní spravodlivo ide o potenciálne postihnutie konkrétneho predmetu pri výkone rozhodnutia,
zatiaľ čo peniaze sú podľa ich povahy hromadná vec a ako také sú ľahšie ďalej prevoditeľné. Ilustračne
je príznačné, že odporovateľnosti toho istého právneho úkonu sa procesne môžu domáhať rôzni veritelia

aj nezávisle popri sebe, prípadne aj správca konkurznej podstaty dlžníka, vzhľadom na konkrétnosť
ich záujmu dosiahnuť výkon rozhodnutia konkrétnym spôsobom v prospech seba alebo v prospech
prihlásených veriteľov, pričom ich poradie je vecou iných právnych vzťahov. Úspech veriteľa v konaní
o odporovateľnosť právneho úkonu spravodlivo postihuje nadobúdateľov veci od dlžníka, s potenciálne
spravodlivým dopadom na zníženú bonitu regresného práva nadobúdateľa veci proti dlžníkovi v prípade

skutočnej následnej realizácie výkonu rozhodnutia postihnutím konkrétneho majetku nadobúdateľa,
kvôli tomu, že takýto nadobúdateľ vstúpil do daného právneho vzťahu s dlžníkom či už preto, že vo
všeobecnosti mu bol úmysel veriteľa známy (§ 42a OZ), alebo preto, že ide o osobitného nadobúdateľa
veci od dlžníka (napr. podľa § 42a ods. 4 písm. d) OZ).

Osobitne sa tunajší súd nestotožňuje s ďalším právnym názorom Najvyššieho súdu ČR vyjadreným v

závere odôvodnenia rozsudku 30Cdo/2435/2006 (č.l. 74 tunajšieho spisu), podľa ktorého: „dlžník, ktorý
nie je schopný platiť svoje splatné záväzky, môže zmariť celkom alebo sčasti uspokojenie pohľadávky
svojho veriteľa aj tým, že svojim právnym úkonom (jednostranným alebo dvojstranným) zvýhodní iného
veriteľa. Taký postup je protiprávny (§ 256a Tr. zák.). Právnym následkom takého právneho úkonu všaknie je jeho odporovateľnosť v zmysle ustanovení § 42a Obč. zák. Pretože ide o právny úkon, ktorý je v
rozpore so zákonom, nastáva jeho neplatnosť § 39 Obč. zák.“ V tejto súvislosti podľa názoru tunajšieho
súdu veriteľ musí mať jeden jasný právny nástroj ochrany jeho práv, ktorým je žaloba o odporovateľnosť

právneho úkonu. Podľa názoru tunajšieho súdu úspech veriteľa v konaní o odporovateľnosť právneho
úkonu nemôže závisieť od ďalšieho vnútorného postoja jeho dlžníka k napadnutému právnemu úkonu
v navonok obdobných prípadoch, v dôsledku čoho by prípadná neplatnosť právneho úkonu mala byť
dôvodom neúspechu veriteľa v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu, tobôž keď dlžník, o ktorého
vôľu ide, nie je účastníkom daného konania. Lenže v tomto prípade žalovaný pri svojej obrane ani len

netvrdí, že bolo úmyslom dlžníka zvýhodniť niektorého iného veriteľa.

Pre dosiaľ uvedené by podľa názoru tunajšieho súdu nebolo ani len potenciálne relevantné a teda by
bolo procesne nehospodárne skúmať v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu reálnosť ceny, za
ktorú podľa dostupného údaja mal konkrétny predmet ujsť z majetku dlžníka, tobôž nie vzhľadom na
stav konkrétnej veci. Každopádne ale súd oboznámil všetky predložené dôkazy a iné neboli ani len
navrhnuté, príznačne v spojení s dispozičnou právomocou ktorejkoľvek zo sporových strán. Pokiaľ v

tejto súvislosti predložil konkrétne dokazovanie na ekvivalenciu napadnutého právneho úkonu žalovaný,
tak je namieste konštatovať, že cena traktora s vlečkou v napadnutom právnom úkone spolu vo výške
3.000,- Eur pri oboznámenom súčte cien ponúkaných na internetovom bazáre traktora a vlečky spolu
4.202 - 4.575,- Eur predstavuje iba čiastočnú ekvivalenciu v miere 71% - 65,5% u obdobných cien. Súd
zdôrazňuje, že podľa jeho názoru žalobca preukázal, že bol napadnutým právnym úkonom vykonaným

voči osobitnému nadobúdateľovi podľa § 42a ods. 4 OZ ukrátený, vzhľadom na konkrétny záujem
žalobcu potenciálne postihnúť výkonom rozhodnutia tento predmet, ktorý ušiel z majetku dlžníka. Na
spravodlivosti takto preukázaného skutkového stavu by nič nezmenilo ani to, keby sa malo hypoteticky
ukázať, že konkrétny traktor s vlečkou je pri výkone rozhodnutia predajný dokonca iba za nižšiu cenu,
než je 3.000,- Eur uvedených v napadnutom právnom úkone.

Následkom vykonania vyššie uvedeného odporovateľného právneho úkonu podľa cit. ust. na § 42a
ods. 4 písm. d) OZ je ukrátenie žalobcu ako veriteľa darujúceho. Objektívnym následkom vykonania
uvedeného odporovateľného úkonu podľa cit. ust. § 42a 1 OZ je jeho neúčinnosť voči žalobcovi.
Konkrétne následky nastávajú podľa cit. ust. § 42b OZ. Znamená to, že nie je dôvod zvrátiť účinky
napadnutého prevodu nehnuteľností a dosiahnuť zápis predchádzajúceho vlastníka, ale nastala

neúčinnosť tohto úkonu voči žalobcovi, teda v prípade potreby práve v spojení s týmto rozsudkom by
sa žalobca mohol domôcť výkonu rozhodnutia postihnutím konkrétneho predmetu, ktorý ušiel z majetku
jeho dlžníka.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § l42 ods. l zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadkuvznenínesk.predpisov(ďalejOSP),keďžalobcamalvoveciplnýúspechprotižalovanému,ale

žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený a každopádne náhradu trov konania si neuplatnil,
preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP, tak aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).