Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 23, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314201919
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314201919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci

navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený
AK: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: V. A., N.. XX.XX.XXXX, A.
S. B. XXX, o zaplatenie 990,51 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 20.11.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu na zaplatenie istiny vo výške 990,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 990,51 Eur od 15.07.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým,

že navrhovateľ uzatvoril dňa 30.04.2010 s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 810 Eur. Poskytnutý úver sa odporca
zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 43,40 Eur v termínoch splatnosti
podľa splátkového kalendára. Na základe žiadosti odporcu sa navrhovateľ s odporcom dohodli na
odklade splátok č. XX, XX, XX pôžičky a tieto sa odporca zaviazal splatiť ako splátky č. XX, XX, XX.
Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru pri splátke č. 2, a do uplatnenia práva
navrhovateľa podľa § 565 OZ, t.j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu 832,29 Eur. Vzhľadom
k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky č. 23 o viac ako 3 mesiace navrhovateľ si uplatnil

právo veriteľa podľa § 565 OZ, t.j. okamžitá splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených
splátok vo výške 990,51 Eur dňa 15.07.2012, ktorú neuhradil ani čiastočne.

Odporkyňa vo veci uviedla, že s navrhovateľom uzatvorila dňa 30.4.2010 zmluvu o revolvingovom
úvere, na základe ktorej jej navrhovateľ poskytol úver vo výške 810,- Eur. Peniaze jej boli vyplatené
na účet, avšak či v skutočnosti jej bolo vyplatené tých 810,- Eur uviesť nevedela. Od navrhovateľa
obdržala oznámenie veriteľa o schválení úveru, toto jej však bolo poslané až dodatočne, nejaký týždeň
po uzatvorení samotnej zmluvy o úvere. Je tiež pravdou, že úver splácala z počiatku pravidelne, neskôr

však už nepravidelne s tým, že celkovo navrhovateľovi uhradila na úvere sumu vo výške 832,29 Eur.
Je taktiež pravdou, že obdržala i oznámenie o zosplatnení. Okrem samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere žiadny iný formulár nevyplnila.

Súd vo veci vykonal výsluchom odporkyne, oboznámením sa so Zmluvou o revolvingovom úvere,
všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o zosplatnení, oznámením veriteľa o schváleníúveru, kartou klienta, doručenkou ako i ďalším náležitým obsahom spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 30.04.2010 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom uzatvorená

Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo
výške 810 Eur a ktorý sa zaviazala odporkyňa uhradiť v pravidelných 42 mesačných splátkach po
43,40 Eur. Úrok bol dohodnutý vo výške 70,01 % a v prípade revolvingu 75,21%.

Podľa karty klienta, ale aj podľa tvrdenia odporkyne táto uhradila na úvere sumu vo výške 832,29 Eur.

Podľa listu navrhovateľa zo 24.06.2012 malo byť odporkyni oznámené, že k uvedenému dňu je v
omeškaní s úhradou splátok č. XX, XX, XX spolu vo výške 130,20 Eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej

splátke je 74 dní a v prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok
o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky
zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

Podľa § 497 Obch.Z, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 4 ods. 1 z.č. 258/2001Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 z.č. 258/2001Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, pri nesplnení

podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa§4ods.4z.č.258/2001Z.z.,platnéhoaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,odspotrebiteľanemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 4 ods. 8 z.č. 250/2007 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o
revolvingovom úvere, v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 810 Eur a ktorý mala splácať po

43,40 Eur mesačne po dobu 42 mesiacov.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Hoci
maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách
ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu

zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto
vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M
Cdo 1/2009)

Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou o úvere, ktorá bola uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Keďže však odporkyňa uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods.
4 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa ( zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. ), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 4 ods. 8 z.č.
250/2007 Z.z., navrhovateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými

mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V zmysle zmluvy výška ročného úroku z úveru predstavovala podľa zmluvy 70,01 % ročne, pričom z
internetovej stránky NBS boli priemerné úrokové miery z úverov od 1 do 5 rokov v apríli r. 2010 13,67%.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd
považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu
priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa
jeho neskúsenosť, ľahkomyselnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa

ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva v časti odplaty neplatná. O
takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v
čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo

v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o úvere v časti odplaty pre rozpor s dobrými mravmi,
pri ktorej bola dohodnutá výška úrokov 70,01 % a v prípade revolvingu 75,21 % ročne za absolútne
neplatnú, vzhľadom k tomu, že podstatným spôsobom prevyšovali úroky, ktoré boli poskytované v čase
uzavretia zmluvy peňažnými ústavmi.

Súd ďalej udáva, že podľa § 4 ods. 2 písm. i) z.č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. I keď zmluva obsahuje
počet splátok a splatnosť splátok, zmluva musí obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú
výšku splátok. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30.04.2010 takýto konkrétny splátkový

kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,
posúdenie či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný
posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených
listinných dokladov vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30.04.2010 presnú výšku, počet, a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy. V ďalšom súd poukazuje i na to, že zmluva o
revolvingovom úvere neobsahuje ani konečnú splatnosť úveru a to podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g) z.č.
258/2001 Z.z., keď tu platí to isté, čo súd konštatoval už vyššie. Nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemalk dispozícii splátkový kalendár, ktorý by mu prehľadne a jasne označoval jednotlivé splátky, to je ich
splatnosť, výšku, z čoho pozostávajú, teda výšku úrokov a poplatkov a ani konečnú splatnosť, preto súd
je toho názoru, že nebola splnená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) a g) z.č. 258/2001 Z.z.

Nakoľko v zmluve (ktorá podľa zmluvných dojednaní v čl. 2 nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
dlžníka, spoludlžníka a veriteľa - teda v tomto prípade 30.04.2010) nebola splnená základná náležitosť
podľa § 4 ods. 2 písm. i) a g) z.č. 258/2001 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku
splátok ako aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, je potrebné považovať úver za bezúročný a

bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z..

Súd mal preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi 832,29 Eur. Nakoľko vzhľadom na už vyššie
uvedené súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov (pre absenciu základných náležitostí zmluvy
v zmysle § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z., ale aj z dôvodu neplatnosti odplaty), a vzhľadom k tomu, že
odporkyňa zaplatila na úvere, ktorý jej bol poskytnutý v sume 810 Eur (v skutočnosti však bola vyplatená
suma 693,58 Eur po odrátaní odplaty za odklad troch splátok), súd zohľadňoval rozdiel medzi tým, čo

odporkyňa dostala (693,58 Eur) a čo vrátila (832,29 Eur), keď je zjavné, že navrhovateľovi zaplatila viac
ako mala a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

K dohode o poskytnutí služby uzatvorenej podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka z dôvodu
možnosti odkladu troch splátok súd ešte udáva, ide o formulárovú zmluvu, ktorej podmienky opäť
neboli individuálne dojednané a súd je toho názoru, že spotrebiteľ túto podpísal v rozrušení, pričom

navrhovateľ využil a zneužil svoje postavenie, ľahkomyselnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť
spotrebiteľa. Výška odplaty (116,42 Eur v prípade úveru a v prípade revolvingu 60,48 Eur), o ktorú mala
byť započítaním odporkyni vyplatená nižšia suma (693,58 Eur) ako bola dojednaná v zmluve (810 Eur)
síce bola dopísaná ručne, v konečnom dôsledku však nie je zrejmé akým spôsobom bola uvedená
odplata vyčíslená.Jejvýškasavšakopäťsúdujavíakovýška,ktorájevrozporesdobrýmimravmipokiaľ

jej výška dosahuje skoro trojnásobok mesačnej splátky, keď výška mesačnej splátky bola 43,40 Eur a
to najmä s prihliadnutím na odklad troch splátok. Preto opäť súd poukazuje na to, že takéto dojednanie
odplaty je v rozpore s ust. § 3 ods.1 OZ a v zmysle ust. § 39 OZ je neplatné.

Tu súd poukazuje aj na rozhodnutie KS v Prešove pod č.k. 20Co 12/2012 zo dňa 16.10.2012, kde
vyslovil, „ Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru (causa) je poskytnutie

peňažnýchprostriedkovspravidlazaodplatu(úroky)naurčitúdobuzaúčelomichekonomickéhovyužitia
podľa predstavy dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp.
odplata za úver v rozsahu 85% resp. 88% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré
by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a nie je dôvod na iné, ako úžerné označenie
takýchto úrokov (porov. Rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými

mravmi. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ustanovenie § 39 OZ“. Preto súd považoval už aj
z vyššie uvedených dôvodov pri výške úveru ako sume poskytnutej odporkyni v sume 693,58 Eur, ktorá
zodpovedala sume vyplatenej.

Preto vzhľadom k vyššie uvedenému súd nepovažuje nárok navrhovateľa za dôvodný a preto žalobu
v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporkyňa ako procesne úspešný
účastník má právo na náhradu trov konania, avšak nakoľko si žiadne neuplatnila a zo spisu jej žiadne
nevyplývajú, súd o trovách konania rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.