Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5P/323/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710212006
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Jombíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6710212006.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Jombíkovou vo veci starostlivosti o mal.

M. Q., I.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Zvolen, dieťa rodičov N. Q., I.. XX. XX. XXXX, bytom Z., Y. X, zastúpený JUDr. Karínou Uhrínovou,
advokátkou AK so sídlom Banská Bystrica, Nám. Š. Moyzesa 4 a Ľ. W., I.. XX. XX. XXXX, bytom E.,
B. XXX, zastúpená JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou AK so sídlom Banská Bystrica, Horná 27, o
návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd mal. M. Q., I.. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.

Otec, N. Q., I.. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. Q., I.. XX. XX. XXXX sumou
100 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.

Otec, N. Q., I.. XX. XX. XXXX je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. M. Q., I.. XX. XX. XXXX každý

párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný v stanovenú
hodinu dieťa pred bytom matky prevziať a v stanovenú hodinu ho opäť pred jej bytom vrátiť.

Matka je p o v i n n á dieťa na stretnutie s otcom riadne a načas pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu s odôvodnením, že
maloletý býva so svojou matkou a jej dcérou z prvého manželstva vo E.. Ku dnešnému dňu nebolo
vydané rozhodnutie vo veci zverenia dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov. Maloletého navštevuje
od jeho narodenia 18. 01. 2008 s počiatku v perióde každý víkend, neskôr vzhľadom na vzdialenosť 220
km a vysoké náklady na cestovanie cca raz za 10 až 14 dní, spravidla cez víkend. O syna sa v čase, keď

ho má na starosti riadne stará, spoločne trávia niekoľko dní na výletoch, dovolenkách, kde sa snaží syna
vychovávať s prihliadnutím na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho prostredia podľa
jeho možností a schopností. Narodením jeho jediného syna sa úplne od základu zmenil jeho pohľad
na otcovstvo a deti, kde sa k tejto veci stavia maximálne zodpovedne, napriek tej vzdialenosti, za ním
pravidelne cestuje, pričom sa medzi nimi vytvorilo silné puto, sú na seba vzájomne citovo naviazaní, čo
môže potvrdiť aj matka. Je schopný samostatne dlhodobo sa o syna postarať. Z jeho strany má maloletý
od malička všetko čo potrebuje, aktívne sa mu venuje, zakupuje mu veci na oblečenie, obuv, platí mu

výživné. Dáva mu všetko, čo také dieťa potrebuje a čo podľa neho patrí. Keď je v jeho starostlivosti
snaží sa mu pripraviť pestrý program, boli na dovolenke na Donovaloch v auguste 2009, strávili spolu4 dni vo Vysokých Tatrách v septembri 2009, alebo 4 dní počas Veľkonočných sviatkov 2010. Býva v
Bratislave v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, jeho pracovný čas je 8 hodín zásadne len v pracovné
dni. S výchovou maloletého by pomohla aj jeho matka, ktorá je dôchodkyňa, vo veku 60 rokov, je však

aktívna. O maloletého by sa celodenne mala starať matka, ktorá pracuje ako čašníčka v motoreste,
kde jej pracovná vyťaženosť je často krát od 08.00 hod. do 22.30 hod. aj počas víkendu. Počas jej
neprítomnosti sa o maloletého stará jej matka alebo maloletá B., čo sa nepriaznivo prejavilo dňa 08. 06.
2008, kedy došlo k vážnemu úrazu maloletého. Podľa predložených lekárskych správ matka vyhľadala
lekársku pomoc po ťažkom úraze dieťaťa až po dvoch dňoch. Matka podľa jej vyjadrenia býva naďalej vo

dvore u svojej matky spolu s dcérou z prvého manželstva. Len pred časom sa postupne presťahovala do
nedokončeného domu. V dome chýbali zábradlia, čo bolo obrovským rizikom pre maloletého. Maloletý
býva v nevyhovujúcom dome, kde matka nevie zabezpečiť jeho bezpečnosť. Od narodenia dieťaťa
sleduje starostlivosť matky, ale vidí, že nedostatočnou starostlivosťou priamo ohrozuje zdravie a život
maloletého ako aj jeho zdravý vývin. Dňa 06. 04. 2010 bola podpísaná mediačná dohoda, kde sa matka
niekoľkokrát vyjadrila, že táto už mohla byť spísaná dávno. Na základe dohody musel riadne stiahnuť

všetky jeho podania na súde v konaní 5P 530/2009. Matka dieťaťa od úplného začiatku porušovala
mediačnú dohodu, pričom v zásade súhlasila s dohodou ako aj s navrhovaným dodatkom z jeho strany
zo dňa 20. 05. 2010. Po skončení mediácie a vyhotovenia záverečnej správy zo dňa 14. 07. 2010 matka
sa v prvom rade zaujíma o nepodstatné veci, svoje potreby a požiadavky na otca, namiesto potrieb
maloletého. Dňa 16. 07. 2010 matka hrubo porušila mediačnú dohodu o úprave styku s dieťaťom, že

mu ho neodovzdala o čom boli vyhotovené záznamy. Z uvedených dôvodov žiadal maloletého zveriť do
svojej osobnej starostlivosti, matku zaviazať výživným v sume 66 Eur mesačne. Zároveň žiadal upraviť
styk matke s maloletým každý párny piatok od 12.00 hod. do nedele do 17.00 hod. ako aj počas letných
prázdnin od 01. 07. do 15. 07. a od 01. 08. do 15. 08., Vianočné sviatky od 24. 12. až 26. 12. každý
párny rok a Veľkonočné sviatky od štvrtka od 09.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. každý nepárny rok.

Dňa 17. 11. 2010 otec cestou právnej zástupkyni podal návrh na zmenu návrhu s tým, že žiadali
maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že otec je oprávnený a
povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého vždy od každej nedele v párnom týždni od
16.00 hod. do každej nedele v nepárnom týždni do 16.00 hod. a matka je povinná zabezpečiť osobnú
starostlivosť o maloletého vždy od každej nedele v nepárnom týždni od 16.00 hod. do nedele v párnom

týždni do nedele do 16.00 hod. s tým, že rodičia sú povinní prevziať maloletého v mieste trvalého
bydliska počas úpravy u otca a počas úpravy u matky.

Z výsluchu právnej zástupkyni otca súd zistil, že pôvodne návrhom sa otec domáhal zverenia maloletého
do jeho osobnej starostlivosti s tým, že bude zastupovať a spravovať majetok maloletého a matka bude
prispievať na jeho výživu. Zmenou návrhu zo dňa 17. 11. 2010 požiadali o striedavú osobnú starostlivosť.

Otec mal v rámci mediačnej dohody upravený styk s maloletým, pričom matka úmyselne mu dieťa
nedávala. Napr. podľa dohody malo byť dieťa u otca od 15. do 16.10. pričom bolo len 8 hodín, v čase
od 23. do 24. 10 mu dieťa nedala ani v čase od 6. 11. do 7. 11. Naposledy mal dieťa pred týždňom.
Problémy začali v úprave styku od polovice roku 2009 až 2010. Na dotaz sudkyne uviedla, že rodičia
nikdy nežili v spol. domácnosti. Dieťa pokiaľ je u otca, nikdy sa na matku nepýta. V roku 2009 bolo v

jeho domácnosti po dobu 4 dní, v roku 2008 bol aj spolu s matkou. Otec v súčasnej dobe obýva 2-izbový
byt v Bratislave, je schopný zabezpečiť starostlivosť maloletému dieťaťu, vybavil mu aj lekárku. Podľa
nich je striedavá starostlivosť v záujme mal. dieťaťa.

Z výsluchu otca súd zistil, že trvá na návrhu, pričom dôvod, prečo požiadal dieťa zveriť do striedavej
osobnej starostlivosti je ten, že si myslí, že mu bude skôr vyhovené. V roku 2008, 2009 sa s dieťaťom

stretával každý týždeň, neskôr každé dva týždne. V tomto roku mal dieťa v domácnosti 9 víkendov,
pričom júl, august to bolo od piatku do nedele, posledné mesiace sobotu, nedeľu. Stalo, že bol u neho
aj 4 dni. Pozná režim dieťaťa, ovláda domáce práce, vie variť. Pokiaľ je dieťa u mňa, nikdy sa na matku
nepýtalo. Na dotaz sudkyne uvádza, že jeho pracovná doba je od 7.00 hod. do 15.00 hod, pričom si
podal žiadosť o prijatie dieťaťa do MŠ, ktorú predložil k nahliadnutiu zo dňa 27. 10. 2010. Taktiež nebude

mať problém s lekárkou, pričom žiadosť potvrdila jeho ošetrujúca lekárka vo Zvolene.Z výsluchu právnej zástupkyni matky súd zistil, že čo sa týka návrhu otca na zverenie dieťaťa do jeho
osobnej starostlivosti s týmto matka nesúhlasí s prihliadnutím na vek dieťaťa ako aj na jeho potreby,
nakoľko vyžaduje pomoc pri bežných úkonoch od matky. O tom či je otec schopný sa o dieťa postarať

sa vyjadrí matka. Poukázala na tú skutočnosť, že deti v tomto veku sú citovo viac viazané na matku, čo
potvrdzujú aj psychológovia. Potvrdila, že styk v roku 2010 bol obmedzený, pričom k dôvodom sa vyjadrí
matka. Čo sa týka návštevy chlapca u otca po jeho príchode domov, tento bol doslova rozhádzaný, bol
agresívny, plačlivý, pričom matka vyhľadala aj lekársku pomoc. Pri vyšetrení bol aj otec, pričom súdu
predložila k nahliadnutiu lekársku správu MUDr. Guttenovej zo dňa 15. 11. 2010, z ktorej súd zistil, že

kópia správy je založená v spise, ktorú zaslal otec. Nesúhlasí ani so striedavou osobnou starostlivosťou,
taktiež s prihliadnutím na uvedené dôvody. V spise sa dočítala, že pri starostlivosti o maloletého by otcovi
vypomáhala aj jeho matka, pričom takúto pomoc potrebuje aj matka zo strany svojej matky, nakoľko
pracuje ako čašníčka v Školiacom stredisku. Denne dochádza na Donovaly pracovný čas má od 6.30 do
15.00 hod., ak sú akcie a školenie je to do 19.00 hod. Zároveň navrhla vykonať znalecké dokazovanie
s tým, že otázky na znalca doručí súdu v lehote 3 dní.

Z výsluchu matky súd zistil, že je pravdou, že s otcom nežili v spol. domácnosti, pričom ona bývala vo
Zvolene, on v Bratislave. Navštevovali sa, mal dobrý vzťah aj k jej dcére z prvého manželstva. Problémy
nastali, keď potratila, následne otehotnela. Otec dieťa odmietal, pričom bola toho názoru, že dieťa
vychová sama. Potvrdila, že mu zabraňovala v styku z dôvodov, ktoré uviedla jej právna zástupkyňa. Na
dotaz uviedla, že dieťa nemá problém odísť s otcom, vie sa o neho postarať. Je ochotná sa mimosúdne

dohodnúť na tom, že bude 3 dni u otca a 3 dni u nej s tým, že bližšie podmienky si stanovia cestou
právnych zástupcov.

Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu právnej zástupkyni matky ohľadom nariadenia znaleckého
dokazovania.

Na pojednávaní dňa 14. 09. 2011 právna zástupkyňa otca uviedla, že striedavá starostlivosť na základe

predbežného opatrenia bola zabezpečovaná od 22. 12. 2010 a maloletý z pohľadu otca striedavú
starostlivosť zvládal bez problémov. Adaptoval sa v jeho rodinnom prostredí, tak isto aj v škôlke,
ktorú pravidelne navštevoval a podľa vyjadrenia učiteliek z MŠ dieťa nemalo žiadne problémy, ani v
kolektíve, nemalo problémy ani v komunikácii s učiteľkami, v triede bol aktívny. Jedinou nevýhodou,
ktorú otec a hlavne dieťa pociťovalo, bolo časté cestovanie zo Zvolena do Bratislavy a naspäť a preto

striedavá starostlivosť rozdelená na 3 až 4 dni sa z toho dôvodu javila ako nevýhodná. Navrhovali
v písomnom vyjadrení vzhľadom na závery znaleckého posudku, aby ak súd striedavú starostlivosť
vyhodnotí ako neprijateľné a teda v neprospech dieťaťa, aby bol maloletý zverený do výlučnej osobnej
starostlivosti otca. Čo sa týka znaleckého posudku navrhli, aby znalkyňa bola vypočutá na pojednávaní
a aby vysvetlila závery, ktoré v znaleckom posudku uviedla. Znalkyňa skonštatovala, že maloletý má

rovnako pozitívny vzťah k otcovi ako aj k matke pri hodnotení rodičov tak isto konštatovala, že rodičia
majú vysoko pozitívny vzťah k dieťaťu, avšak v závere znaleckého posudku jej odpoveď na otázku 9
neodporučila striedavú starostlivosť, ale doporučila vymedziť styk otca s maloletým podľa klasického
modelu každý druhý týždeň od piatku do nedele, polovicu všetkých sviatkov a prázdnin. V znaleckom
posudku sa však nenachádzajú žiadne úvahy, ktorými sa znalkyňa riadila pri stanovení tohto záveru

ani pri vyhodnotení osobnostných predpokladov rodičov nevychádza hodnotenie otca nepriaznivejšie
ako matky a naopak. Z vykonaného dokazovania im teda vyplýva, že obidvaja rodičia majú rovnaké
predpoklady pre starostlivosť o dieťa a k obom má dieťa vytvorené citové väzby. Podľa ich názoru by bol
otec vhodnejší ako osoba, ktorému by malo byť dieťa zverené do starostlivosti a vychádzajúc z týchto
skutočností, berú do úvahy správanie sa matky od narodenia dieťaťa, ale hlavne posledné obdobie od

platnosti predbežného opatrenia, kedy matka zabraňovala bez vážnych dôvodov styku otca so synom.
Náhradný termín neposkytla, pričom otec vo februári 2011 podal návrh na výkon rozhodnutia a 4 trestné
oznámenia. O výkone rozhodnutia nebolo doteraz ešte rozhodnuté. Zanedbala zdravotný stav dieťaťa a
po jeho úraze, otec zisťoval stav dieťaťa, ktorý bol v roku 2008, má potvrdenie od lekára MUDr. Huraja,
že dieťa môže mať trvalé následky. Dňa 26. 03. 2011 matka odovzdala dieťa otcovi, keď malo vysokú

teplotu, čo otec zistil po príchode do Bratislavy, na druhý deň 27. 03. 2011 išiel na pohotovosť, kde
bolo zistené, že dieťa má teplotu 39 stupňov a boli mu predpísané lieky, o čom predložili k nahliadnutiu
lekársku správu MUDr. Eleny Balážovej, všeobecnej lekárky pre deti a dorast, Neštátnej ambulancii,
Rovňáková 1, Bratislava zo dňa 27. 03. 2011 o 11.11 hod. Zo správy súd zistil, že výsledky vyšetreniaboli nasledovné: teplota 39 stupňov, dýchanie čisté, voľné, len zápal čapov. Má predpísaný brufen a
paralen. Otec zobral dieťa na vyšetrenie ku klinickej psychologičke Kurucovej v Bratislave vo februári
2011, zúčastnil sa 3 sedení, ústne otcovi doktorka potvrdila, že dieťa je zanedbané, takže aj z toho

otec usudzuje, že matka sa dieťaťu nevenovala. Najzávažnejším dôvodom, pre ktorý by malo byť dieťa
zverené otcovi, je matkina neprítomnosť. Počas pracovného týždňa, kedy aj podľa jej vyjadrenia pri
znalkyni Stančíkovej, pracuje na Donovaloch ako servírka 8 rokov a podľa ich informácii matka pracuje
na týždňovky, to znamená, že nedochádza každý deň domov k maloletému. Otec preto vychádza ako
vhodnejšia osoba na zverenie maloletého, nakoľko aj svoje pracovné povinnosti má usporiadané tak,

že jeho pracovná doba končí o 15.00 hod., otec prispôsobil celý svoj život maloletému dieťaťu, toto
pravidelne navštevovalo počas vydaného predbežného opatrenia škôlku, dieťaťu sa maximálne venoval
a dieťa je pre otca priorita číslo 1.

Otec sa pridržal vyjadrenia právnej zástupkyni, pričom naďalej tvrdil, že matka zavádza súd s tým, že
má 8-hodinový pracovný čas, čo môžu v prípade potreby dosvedčiť svedkovia. Otec bol upozornený, že
správa od zamestnávateľa bola súdu doručená, takže z nej vyplýva, že má 8-hodinový pracovný čas.

Na dotaz, či po navštívení pohotovosti bol následne u ošetrujúcej lekárky uviedol, že nie, matke lístok
z pohotovosti neodovzdal, dal jej len lieky. Na dotaz uviedol, že v Bratislave je ošetrujúcou lekárkou
maloletého MUDr. Šašková. Čo sa týka osobných a majetkových pomerov toto sa nezmenilo.

Právnazástupkyňamatkynesúhlasilasnávrhomotcaotom,žemaloletýmábyťzverenýdojehoosobnej
starostlivosti, tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku, obaja rodičia majú síce predpoklady

na správnu a dobrú výchovu maloletého, ale vzhľadom k tomu, že znalkyňa vyslovene zdôraznila, že
v súčasnej situácii je prvoradý záujem dieťaťa smerujúci k zabezpečeniu bezpečného a nekonfliktného
prostredia pre maloleté dieťa, ktoré potrebuje v tomto veku najmä pocit istoty a bezpečia, žiadajú a
trvajú na tom, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, nakoľko v tomto prostredí
dieťa vlastne od narodenia vyrastá s tým, že s otcom bude mať upravený pravidelný styk. Súhlasia s

úpravou styku, tak ako bolo navrhnuté v znaleckom posudku, s tým, že poukazujú na tú skutočnosť,
tak ako to uviedol otec v príloh svojho vyjadrenia zo dňa 13. 09. 2011, že od 16. 07. 2011 sa styk
s maloletým realizuje aj po dohode kolízneho opatrovníka t. j. každý druhý víkend. Toto považujú za
adekvátne, pričom trvajú naďalej na tom, aby bolo dieťa zverené matke a otcovi bolo určené výživné 66
Eur mesačne, tak ako ho platil do februára 2011, od ktorej doby na výživné neprispel. Na dotaz uviedla,

že matka nastúpila do práce z dôvodu, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom otec k tomuto
dieťaťu, ktorý je v zahraničí, si vyživovaciu povinnosť neplní vôbec. Na dotaz uviedla, že je pravdou, že
sa matka na predvolanie doktorky Sopkovej nezúčastnila z dôvodu, že sa už predtým vykonalo znalecké
dokazovaniepreúčelysúdnehokonania,navyšematkamalauhradiť20Eurzajednosedenie.Vzhľadom
k tomu, že výživné od otca nedostávala, nemala to z čoho uhradiť.

Matka uviedla, že v rámci pojednávania bolo uvedené všetko, nemá do dodať.

Kolízny opatrovník vzhľadom k tomu, že rodičia nie sú schopní sa dohodnúť na úprave výkonu
rodičovských práv a povinností, doporučil nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie s tým, aby sa znalec
vyjadril, ktorému z rodičov by bolo najvhodnejšie dieťa zveriť do osobnej starostlivosti, prípadne či je
potrebné, aby sa rodičia podrobili psychologickému vyšetreniu s prihliadnutím k tomu, že medzi nimi nie

je možná komunikácia, takže nie je predpoklad ani k striedavej osobnej starostlivosti. V prípade, ak by
dospela k inému záveru, nech tento uvedie.

Z výsluchu znalkyne PhDr. Martiny Bečkovej na otázku právnej zástupkyni otca, aby vysvetlila rozdiel
medzi vzťahom a citovou väzbou uviedla, že vzťahová väzba zahŕňa citovú väzbu, keď vzťah môže
byť na rôznej úrovni a zahŕňa rôzne emocionálne úrovne, city súvisia so vzťahom a je to podkategória.

Na ďalšiu otázku uviedla, že pri vyšetrení boli použité diagnostické techniky ako aj pozorovanie a
rozhovor, kedy dieťa niekoľkokrát preferovalo matku pri rozhovore, pri pozorovaní a pri diagnostických
technikách. Jej sa ten vzťah javil ako intenzívnejší k matke. Na ďalšiu otázku, či vie usúdiť na základe
čoho bol ten vzťah intenzívnejší a čo spôsobilo tento vzťah uviedla, že to len usudzuje, nebola pri
výchovných postupoch a zaobchádzaní s dieťaťom. Na ďalší dotaz, či matka pomáhala dieťaťu pri

kreslení, či dieťa matku o toto požiadalo uviedla, že to nemôže povedať s určitosťou, nepamätá si to.S určitosťou vie, že sa následne na to pýta dieťaťa, dieťa rozpráva a vysvetľuje. Dieťa odpovedalo
spontánne. Ďalej právna zástupkyňa žiadala vysvetliť skutočnosť, že správanie u dieťaťa je oslabená
spontánnosťemocionálnehoprejavu,znalkyňauviedla,žemusízopakovať,ževyšetreniejezrozhovoru,

pozorovania, konkrétne si pamätá, že pri týždennom stretnutí kedy dieťa nevidelo matku bolo menej
spontánne, z anamnézy vyplývalo, že dieťa vyhľadáva emocionálny kontakt alebo dotykový kontakt s
blízkymi osobami. Na ďalšiu otázku, či podľa jej názoru mu matka dotykový kontakt prejavovala uviedla,
že práve preto písala, že dieťa má aj skúsenosť s absenciou. Na ďalšiu otázku z čoho vychádzala, že
významné vzťahové väzby s autoritami nie sú pre neho stabilné uviedla, že si myslela, že vo výchove sa

strieda príliš veľa autorít a tie väzby nie sú stabilné. Pod striedaním príliš veľa autorít myslela to, že dieťa
je v starostlivosti niekoľkých osôb a nie je to pre toto dieťa vhodné. Príčinu poruchy vidí v neprítomnosti
matky, myslí si, že kontakt by mal byť s ňou intenzívnejší a matka by mala byť k dispozícii dieťaťu, keď
si to vyžaduje, ktoré takúto potrebu vo svojom správaní vyjadruje. Myslí si, že keby vzťah v tomto veku
bol dostatočne intenzívny, potom by nehralo až takú rolu, či tam otec bol viac alebo menej. Na ďalšiu
otázku v prípade, ak by matka bola do 3 rokov intenzívnejšie s dieťaťom, či by nevznikla adaptačná

porucha uviedla, že je to pravdepodobné. Na otázku, aká je pozícia otca v tomto prípade uviedla, že ak
zlyháva tá väzba smerom k tej najvýznamnejšej osobnosti, môže tam nastúpiť niekto iný, kto prevezme
tú rolu, nie je to optimálne. Pokiaľ tá matka je, je prvoradý vzťah s ňou, ktorý musí docieliť a splniť si
danú povinnosť k dieťaťu. Na ďalší dotaz, či by mohol povinnosť nahradiť otec uviedla, že teoreticky by
mohol, ale bol by to pokus. Vzhľadom na to, že dieťa prejavilo pozitívny vzťah k matke, že ju potrebuje

a chce ju je intenzívnejší kontakt s matkou. Otec ako tretia osoba vo vzťahu vstupuje postupne. Právny
zástupkyňa uviedla, že v znaleckom posudku bolo konštatované, že adaptačnú poruchu zapríčinila
matka, takže či si myslí, že matkou je spôsobilá zabezpečiť kontakt znalkyňa uviedla, že vzájomný vzťah
matky s dieťaťom hodnotí ako prevažne pozitívny a písala to v odpovedi, že ak by bola matka schopná
prispôsobiťsvojepracovnévyťaženieapovinnostidieťaťu,nemyslísi,ženemánatopotenciál.Striedavú

osobnú starostlivosť vidí problematickú z hľadiska veľkej vzdialenosti bydlísk rodičov, kedy dieťa mení
nie len domácnosť, ale aj materskú školu a celé prostredie. Myslí si, že je to pre dieťa s adaptačnými
ťažkosťami navyše náročné. Na dotaz aké znaky má adaptačná porucha maloletého uviedla, že písala,
že tak ako je posun z materskej školy, ťažko vstupuje do kontaktov. Málo dokázal vstúpiť aj do kontaktu
s ňou, vyžiadala si aj správu z materskej školy, kde tiež málo vstupuje do kontaktu s rovesníkmi, pričom

dieťa na tejto úrovni by to malo dokázať. Koncentrácia je veľmi slabá, je ľahko rozrušiteľný, ťažšie
usmerniteľný, prejavuje sa ako emocionálne labilný, čo sa zhoduje so správou materskej školy. Menia sa
u neho nálady a v prípade negatívnych emócií, tieto ťažko zvláda čo sa prejavilo sebapoškodzovaním,
búchal si hlavu, snažil sa si ublížiť, keď bol preťažený. Na ďalší dotaz či si myslí, že posun k lepšiemu
podľa jednotlivých správ z materskej školy by mohol byť zapríčinený kontaktom s otcom uviedla, že

je to ťažko vyhodnotiť, ktorá správa je objektívna. Znova zopakovala, že možno to bude otec, ale je
to risk alebo zisk, možno to bude, treba sledovať. Ak sa dokáže odpútať od matky, keďže dieťa má
k matke pozitívny vzťah a možno tam stačí len častosť ich kontaktu a intenzita, to sú všetko úvahy a
myslí si to takto. Na ďalší dotaz, či si myslí, že dieťa potrebuje upevniť vzťah s otcom tak, že by bol
víkendovým otcom uviedla, že dieťa bude si ho upevniť, ak bude v poriadku a bude mať zvnútornený istý

vzťah s matkou. Bude schopný vytvárať aj ostatné vzťahy. Na ďalší dotaz, keby bola striedavá osobná
starostlivosť, či by mal pozitívny vzťah k otcovi uviedla, že pozitívny vzťah k otcovi má, ale intenzívnejší
sa javí s matkou. Na ďalší dotaz, že striedavá osobná starostlivosť by bola v záujme dieťaťa nanajvýš
v dočasnom období, aký čas mala na mysli uviedla, že je to individuálne, musí sa to odsledovať. Ak by
matka nebola ochotná sa prispôsobiť potrebám dieťaťa išlo by o tom, aby si vytvorilo novú väzbu na

osobu tak sa to musí objektívne sledovať. Na ďalší dotaz, či by videla riešenie v tom, že striedavá osobná
starostlivosť by bola do tej doby, kým by si matka nezabezpečila zmenu práce uviedla, že nevie, preto
toto dieťa by bolo najlepšie, keby to bolo hneď. Nemyslí si, že by si zvyklo. Pre neho je riešenie byť s
niekým. Aj to by sa dalo, pre dieťa to nie je optimálne. Musí rátať, že sa vyskytnú ťažkosti. Je to riešenie,
optimálneje,kebymatkazačalahneďfungovať.Naďalšídotazkeďnebudeochotnáaschopná,čipotom

je lepšie hľadať inú vzťahovú osobu. Zároveň upozornila, že matka neumrela, chýbala by mu, má k nej
vzťah. Keby by to bolo tak, že matka je psychicky chorá, tak áno. Keď je vzťah vybudovaný, je potrebné,
aby nastal progres. Ak by to bolo tak, že teda ide si budovať vzťah s otcom a otec bude zastupovať
rolu matky, tak áno, či to zafunguje, či je schopné v tom fungovať, to povedať nevie. Na dotaz právnej
zástupkyni matky, že dieťa pociťuje absenciu matky, môže byť spôsobené tým, že bola striedavá osobná

starostlivosť od roku 2010 a dieťa bolo u matky a u otca po týždni uviedla, že v každom prípade potrebuje
jej stabilnú väzbu. Matku intenzívne potrebuje, nedá sa vylúčiť, že je dieťa emocionálne labilné. Na ďalší
dotaz, že v posudku uviedla absenciu dotykových kontaktov v prípade striedavej osobnej starostlivosti
uviedla, keby otec mal nahradiť pozíciu matky ako pozíciu rodiča, či si myslí, že to bol krátky čas od roku2010, aby to otec dieťaťu vynahradil. Znalkyňa uviedla, že možno, že nebola na to šanca, nikde nebol
dostatočne dlho, aby sa nasýtil. Keby bol len tam a dlhšiu dobu, možno by to otec vedel zastúpiť. Dieťa
je objektívne menej spontánne, skôr zamerané na seba, uniká do fantázie, málo vstupuje do kontaktu

s deťmi a učiteľkami. Je tam ten deficit. Ale aj vzťah otca bol krátkodobý ako aj s matkou. Striedavá
osobná starostlivosť nebola šťastným riešením, nebolo to optimálne u neho, bol malý na to, nebol na
to pripravený.

Na ďalšiu otázku v prípade, že by bolo dieťa zverené matke a otec by mal kontakt s dieťaťom v 2-
týždňových intervaloch, či si myslí, že by sa vzťah k dieťaťu stabilizoval a prichádzala by do úvahy

striedavá osobná starostlivosť uviedla, že ak bude fungovať ako ostatné deti a bude normálne sa zdravo
vyvíjať nie je dôvod, prečo by to nezvládol. Teraz nie je na to pripravený.

Vzhľadom k tomu, že sa rodičia v priebehu pojednávania nedohodli, otec naďalej trval na striedavej
osobnej starostlivosti, pričom žiadal, aby bola zachovaná na základe rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici.

Matka naďalej so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila, pričom dieťa chce zveriť do svojej

osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného 100 Eur od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
žiadala upraviť styk otca s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do
18.00 hod. Žije v rodinnom dome, pričom má vyživovaciu povinnosť k dcére, ktorá ukončila 9. ročník
základnej školy. Na ňu bolo určené výživné 25 Eur, ktoré otec neplatí, toto si vymáha cestou centra
medzinárodnoprávnej ochrany pre deti a mládež. Podala tiež návrh na zvýšenie výživného asi vo výške

150 Eur. Jej príjem je 390 Eur, k tomu poberá rodinné prídavky na dve deti. V súčasnej dobe žije s
priateľom, ktorý pracuje, o výške jeho príjmu sa vyjadriť nevie. Vyživovacie povinnosti nemá. Mesačne
platí inkaso 107 Eur, dva stavebné úvery vo výške 56 Eur a 40 Eur.

Otec uviedol, že čo sa týka návrhu matky s týmto nesúhlasí, v prípade ak by súd dieťa zveril jej, prejavil
ochotu prispievať na jeho výživu 66 Eur. Jeho príjem je 900 Eur, platí nájomné 140 Eur, hypotéku na

byt 260 Eur od roku 2004. Telefón má 30 Eur. Maloletému platil materskú školu 13 Eur, stravné podľa
toho, koľko bol v škôlke. Žije s priateľkou a jej dvoma maloletými deťmi vo veku 7 a 5 rokov. Obývajú
2-izbový byt, priateľka má vlastný rodinný dom. Jej príjem je 700 Eur. Čo sa týka navrhovanej úpravy
styku s touto nesúhlasil, tento žiada upraviť každý párny týždeň od stredy od 12.00 hod. do nedele do
18.00 hod. Na dotaz uviedol, že je schopný si pracovnú dobu zariadiť.

Matkauviedla,ževprípade,akbydieťabolozverenéotcovi,bolabyochotnáprispievať66Eur,vprípade
ak bude dieťa zverené jej, súhlasí s navrhovanou úpravou styku.

Na dotaz právnej zástupkyni matky otec uviedol, že jeho príjem je 900 Eur z pracovného pomeru, k tomu
poberá výsluhový dôchodok 329 Eur, ktorý je v spise zdokladovaný.

Kolízny opatrovník vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, kde znalkyňa skonštatovala, že dieťa

má stabilné výchovné prostredie, doporučil dieťa zveriť matke, otcovi určiť výživné a styk upraviť tak,
ako navrhol otec, s čím súhlasila matka.

Súd výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi zadováženými v priebehu pojednávania, predbežným
opatrením OS Zvolen 5P 323/2010 zo dňa 16. 12. 2010, predbežným opatrením zo dňa 19. 12. 2011
v spojení s uznesením KS Banská Bystrica 15CoP 9/2012 zo dňa 23. 02. 2012, znaleckým posudkami

znalcov z odboru pedopsychológie, uznesením 5P 530/2009 zistil tento skutkový stav:

Rodičia maloletého nie sú manželia, pričom nežijú v spoločnej domácnosti. Zo spisu 5P 530/2009 súd
zistil, že otec podal návrh na vydanie predbežného opatrenia na odovzdanie maloletého dieťaťa zároveň
aj návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom uznesením zo dňa 05. 11. 2009 návrhotca na nariadenie predbežného opatrenia súd zamietol, uznesením zo dňa 16. 06. 2010 súd konanie
zastavil z dôvodu, že medzi ním a matkou došlo k mediačnej dohode, pričom zverenie maloletého do
starostlivosti otca v súčasnosti nie je predmetom sporu.

Súd na návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia uznesením 5P 323/2010-154 zo dňa 16. 12.
2010 maloletého zveril do osobnej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, tak že otec je oprávnený
zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého vždy do každej soboty od 17.00 hod. do každého utorka
do 17.00 hod. a matka je povinná a oprávnená zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého vždy
od každého utorka od 17.00 hod. do každej soboty do 17.00 hod. Proti tomuto uzneseniu podala

odvolanie matka, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 14CoP 7/2011-172 zo dňa 01. 02.
2011 uznesenie Okresného súdu potvrdil.

Dňa 14. 12. 2011 podal otec maloletého opätovne návrh na zmenu predbežného opatrenia, ktorým
ho opäť žiadal zmeniť v II. výroku uznesenia tak, že je povinný a oprávnený zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletého vždy v párny týždeň od piatku od 12.00 hod. do nasledujúceho piatku do 14.00
hod.amatkakaždýnepárnytýždeňodpiatkuod14.00hod.donasledujúcehopiatkudo12.00hod.Návrh

odôvodnil tým, že došlo k zmene pomerov, maloletý má 4 roky, pozitívne skúsenosti so starostlivosťou
oboch rodičov a je zrejmé, že by bol menej zaťažovaný, pričom aj z dôvodu vzdialenosti. Uznesením zo
dňa 19. 12. 2011 súd opätovne návrh otca zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec, pričom
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 15CoP 9/2012-301 zo dňa 23. 02. 2012 uznesenie okresného
súdu zmenil tak, že otec je povinný a oprávnený zabezpečovať starostlivosť o maloletého vždy od piatku

párneho týždňa od 12.00 hod. do nasledujúceho piatku do 12.00 hod. s tým, že je povinný maloletého
prevziať pred domom, v ktorom matka s maloletým býva alebo v materskej škôlke v stanovenom čase na
dobu určitú a matka je povinná prevziať maloletého pred domom, v ktorom maloletý býva v stanovenom
čase na určitú dobu. Matka je povinná a oprávnená zabezpečiť starostlivosť o maloletého vždy od piatku
nepárneho týždňa od 12.00 hod. do nasledujúceho piatku do 12.00 hod. Krajský súd dospel k záveru, že

sa stotožnil s argumentmi otca v odvolaní, keď v čase rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia
boli iné podmienky, dieťa bolo v útlom veku. Zmena pomerov nastala jednak vo veku dieťaťa, ktoré je
schopné dlhší čas tráviť u otca ako pri predchádzajúcom rozhodnutí, keď nebolo adaptované na nové
prostredie, na ktoré si postupom zvyklo a niet žiadnej zákonnej prekážky, aby dieťa nemohlo byť u otca
celý týždeň. Taktiež zohľadnil tú skutočnosť, že nie je vhodné, aby dieťa trávilo takú dlhú dobu na cestách

ako aj vzdialenosť medzi neustálym presúvaním sa po ceste medzi Zvolenom a Bratislavou, čo nie je
v prospech maloletého dieťaťa.

Zo záverom znaleckého posudku PhDr. Jarmily Stančíkovej zo dňa 15. 06. 2011 súd zistil, že t. č. sa
jej striedavá osobná starostlivosť o dieťa nejaví ako spĺňajúca obsahovo kritériá pre zavedenie inštitútu
striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Vysoko konfliktný vzťah rodičov neposilňuje v rámci striedavej

starostlivosti jeho vzťah k obidvom rodičom, ale ho silne traumatizuje ( viď. adaptačná porucha ). Rodičia
sa konštruktívne nedokážu dohodnúť o spoločnej výchove maloletého. Za negatívum považuje enormne
veľkú vzdialenosť medzi bydliskami oboch rodičov, čo zvýrazňuje nároky na adaptačné mechanizmy
dieťaťa, nabúrava to pocit istoty a bezpečia u dieťaťa. Prechod a separácia dieťaťa od matky k otcovi a
naopak návrat od jedného rodiča k druhému majú byť kontinuálne, založené na dôvere neohrozujúceho,

nestresujúceho, netraumatizujúceho tzn. nenásilného, láskyplného odovzdávania dieťaťa čo je v jeho
najlepšom záujme. Dieťa prežíva zo vzájomnej komunikácie rodičov konflikt, rodičia nedostatočne
spolupracujú. Doporučila preto vymedziť styk otca s maloletým podľa klasického modelu, každý druhý
týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. ako aj polovicu všetkých sviatkov a prázdnin.
Aj keď obidvaja rodičia majú adekvátne predpoklady na zabezpečenie riadneho citového vývoja

maloletého, čo podporuje aj šetrenie pomerov u matky a u otca. Rodičia sa však líšia vo výchovnom
prístupe k dieťaťu.

Z kontrolného znaleckého posudku znalkyni PhDr. Martiny Bečkovej ako aj jej samotného výsluchu na
pojednávaní súd zistil, že striedavá osobná starostlivosť je v tomto prípade problematická a riziková
z hľadiska veľkej vzdialenosti bydlísk oboch rodičov, zlej komunikácie medzi nimi, opakujúcich sa

regresívnych stavov u maloletého dieťaťa, kedy je potrebná stabilita výchovného prostredia ako aj
jednej emocionálne významnej vzťahovej osoby, čo bližšie vysvetlila na pojednávaní. Striedavá osobnástarostlivosť by bola v záujme dieťaťa nanajvýš v dočasnom období, kým by sa preukázalo, či by vzťah
s otcom dokázal dieťaťu saturovať emociálne potreby, poskytnúť intenzívnu, stabilnú, istú a bezpečnú
vzťahovú väzbu, v ktorej by dieťa dokázalo fungovať bez prejavov emocionálnych ťažkostí a primerane

uplatňovať osobnostný potenciál. Na to by bol potrebný aspoň 2-týždňový interval striedavej osobnej
starostlivosti za pravidelných kontrol u odborníka, ktorý by priebežne vyhodnocoval progres resp. regres
dieťaťa v súvislosti s takouto starostlivosťou. V súčasnej dobe vzťah s matkou sa javí ako emocionálne
intenzívnejšíapreferovaný,pričomneposkytujepravdepodobnedostatočnéuspokojenieemocionálnych
potrieb. Ak by mala matka dostatok časového priestoru a ochoty podriadiť svoje povinnosti a záujmy

potrebám dieťaťa v intenzívnom dennom kontakte zameranom na emocionálnu podporu a rozvoj
potenciálu dieťaťa, čo sa však doteraz nestalo, potom by doporučila zveriť maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti matky.

Zo správy o šetrení pomerov otca súd zistil, že otec maloletého vlastní v bytovom dome 2-garsónku, na
jeho kúpu získal hypotekárny úver s mesačnými splátkami vo výške 166 Eur. V jednej z izieb obývacej
má umiestnenú kuchynskú linku s moderným jedálenským nábytkom, druhá miestnosť slúži ako spálňa,

je zariadená vstavanými skriňami s veľkým úložným priestorom a dvojlôžkom. V tejto je umiestnený
aj pracovný kútik s počítačom. Byt má samostatnú kúpeľňu a toaletu. Byt je udržiavaný na dobrej
socio-hygienickej úrovni. Mesačné náklady predstavujú sumu 119 Eur. V byte žije prevažne sám, jeho
partnerka má svoj vlastný byt. Otec je zamestnaný vo firme SOMO, pracuje v pozícii vedúceho recepcií s
príjmom cca 630 Eur. Otec v návrhu ako aj viacerými doplneniami dohody s matkou maloletého uviedol,

že neviedli k jeho reálnemu a pravidelnému styku s dieťaťom, s čím sa ich vzájomný vzťah neupevňoval,
a otec z toho dôvodu sa nemohol ani čiastočne podieľať na výchove syna. Matka mu umožnila kontakt s
maloletým v predchádzajúcom roku 24. 12. 2009, následne až 06. 02. 2010, kedy došlo medzi matkou,
jej príbuznými a otcom maloletého k ostrému verbálnemu konfliktu a to aj za prítomnosti dieťaťa. Otec
uviedol, že od útleho veku dieťaťa sa opakovane stalo, že mu matka syna zverila často aj na 4 -

5 súvislých dní. Nikdy nemal problém maloletého nakŕmiť, prebaliť, okúpať. Je presvedčený, že vie
maloletému poskytnúť výchovu, starostlivosť a ochranu ako je v súčasnosti schopná alebo ochotná jeho
matka spolu so svojimi príbuznými. V blízkosti bydliska otca je množstvo predškolských zariadení, kde
by v blízkej budúcnosti mohol maloletý nastúpiť. Je schopný sa o dieťa postarať aj v prípade choroby,
v čom mu môže byť nápomocná aj jeho 59-ročná matka. Z prešetrených pomerov u otca, poskytnutím

videozáznamu z pobytov syna u otca ako aj z obsahu informácií, ktoré poskytol počas osobnej návštevy
na ich úrade, je zrejmé, že otec je na syna úzko citovo viazaný, záleží mu na jeho zdravom psychickom
a fyzickom vývine a má aj obavu o synovu bezpečnosť a zdravie. V domácnosti má vytvorené všetky
podmienky na jeho výchovu a starostlivosť.

Zo správy o šetrení pomerov matky súd zistil, že matka spolu s maloletým a staršou dcérou B., nar. 25.

12. 1996, ktorú má z prvého manželstva žije na uvedenej adrese v novopostavenom rodinnom dome,
ktorý je na spoločnom dvore so starou matkou. Na dome ešte prebiehajú dokončovacie stavebné práce.
Dom je dvojpodlažný, na prízemí je veľká hala s kuchyňou, v podkroví sú 3 izby. Deti majú vlastné izby,
maloletý zatiaľ spáva spolu s matkou v spálni. Maloletý M. od septembra 2010 navštevuje materskú
školu. Matka je zamestnaná v Rehabilitačno-rekreačnom zariadení na Donovaloch. V čase šetrenia bola

doma, maloletý bol chorý. Ako navštevuje materskú školu častejšie býva chorý, sú to bežné ochorenia
ako prechladnutie alebo kašeľ. Podľa vyjadrenia matky s otcom maloletého mali dobrý vzťah, stretávali
sa, otec si maloletého berával na víkendy do Bratislavy alebo na výlety. Výlety, ktoré absolvovali neboli
vhodné pre dieťa a vždy prišiel chorý. Nastali problémy, preto že matka odmietla dávať maloletého otcovi
na celý víkend i napriek mediačnej dohody po konzultáciách na ich úrade s rodičmi, začal maloletý opäť

chodiť k otcovi. Zase nastali také problémy, že po návrate maloletého od otca, maloletý chytal záchvaty
hnevu, hádzal sa po zemi, čo predtým nebývalo a preto matka bola nútená s maloletým navštíviť detskú
psychologičku MUDr. Guttenovú. Matka umožnila vzhľadom aj na vek maloletého stretávanie otca za jej
prítomnosti, naposledy to bolo v polovici októbra, kedy spoločne navštívili Bojnice. Matke s maloletým
pomáha stará matka, ktorá je na dôchodku, v prípade, že matka musí ostať dlhšie v práci, stará matka

dokáže zabezpečiť starostlivosť dieťaťu tak, ako jeho matka.

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 až 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú
manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť dieťaťu na základe predbežného opatrenia
zabezpečovali striedavo obidvaja rodičia. Súd vychádzajúc zo záverov znaleckých posudkov ako aj

výpovede znalkyne mal za to, že striedavá osobná starostlivosť na túto dobu nie je vhodná pre maloleté
dieťa, pričom vychádzal, že má silnejšie citové väzby k matke. Súd mal za to, že bude v záujme dieťaťa,
ak na túto dobu bude zverené do osobnej starostlivosti matky. Táto má predpoklady k tomu, aby mohla
zabezpečiť riadnu výchovu a výživu maloletému, avšak musí prehodnotiť svoje pracovné záležitosti tak,
aby sa v dostatočnej miere mohla venovať maloletému dieťaťu, na čo poukázala znalkyňa. Je nesporné,

že v súčasnej dobe ani jedna zo znalkýň neodporučila striedavú osobnú starostlivosť z dôvodu, že v
súčasnej dobe dieťa potrebuje a chce matku. Aj keď teda je nesporné, že otec je schopný sa o dieťa
postarať, aj napriek tomu, musel jeho návrh zamietnuť a dieťa v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia zveriť do osobnej starostlivosti matky s prihliadnutím aj na súrodenecké vzťahy.

Súd výživné určil vo výške 100 Eur mesačne tak, ako v priebehu pojednávania navrhol otec s

prihliadnutím k tomu, že podľa vlastného vyjadrenia má príjem od hlavného zamestnávateľa v priemere
900 Eur, k tomu poberá výsluhový dôchodok 329 Eur. Takéto výživné navrhla v priebehu pojednávania
aj matka, takže sa stotožnil súd s prihliadnutím na vek dieťaťa. Počiatok stanovenia výživného súd určil
dňom právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím k tomu, že do tejto doby sa realizovala striedavá osobná
starostlivosť, kde každý z rodičov zabezpečoval potreby maloletému dieťaťu.

Súd zároveň upravil aj styk otca s dieťaťom tak, ako požadovala matka s prihliadnutím k tomu, že by
nebolo v záujme dieťaťa, keby sa nestretával so svojim otcom, avšak na túto dobu potrebuje dieťa
stabilné prostredie. Pokiaľ by sa rodičia mimosúdne dohodli na širšej úprave styku otca s dieťaťom nič
tomu nebráni, pokiaľ do budúcna dieťa to bude dobre znášať a nebude mať problémy ako v minulosti.
Súd taktiež prihliadol aj na vzdialenosť bydlísk rodičov,

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, preto sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205 a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.).