Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 22, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/165/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109224126
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5109224126.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľa: M. B., N.. X.X.XXXX, A. K. W. XX, štátny občan SR,

právne zastúpený JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou, s.r.o., so sídlom v Žiline, Národná 17, IČO:
36 848 654, proti odporcovi: W. V., N.. X.X.XXXX, A. K. Č.. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený
Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom v Nezbudskej Lúčke 107, 013 24 Strečno, v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 28/252-ín v nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. W., zapísaných v PK vložke XXX ako parc. č. XXX/X pod
radovým číslom A., ktoré sú podľa znaleckého posudku Ing. Martina Krnáča č. 22/2007 zo dňa 15.7.2007

totožné s novo vytvorenými :

KNC parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha - dvor o výmere XXXX m2,

KNC parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha - dvor o výmere XXXX m2,

KNC parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha - stavba o výmere XX m2,

KNC parc. č. XXX/X - zastavaná plocha - stavba o výmere XXX m2

a KNC parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha - dvor o výmere XXX m2.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Magdy Poliačikovej
náhradu trov konania vo výške trov právneho zastúpenia 223,42 Eur a iných trov konania 30,- Eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 26.8.2009 sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva v podiele 28/252 v

nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. K. W., zapísaných v PK vl. č. XXX ako par. č. XXX/X
pod A., ktoré sú podľa znaleckého posudku Ing. Martina Krnáča č. 22/2007 zo dňa 15.7.2007 totožné
s novovytvorenými KN-C par. č. XXX/XXX - zastavaná plocha - dvor o výmere XXXX m2, KN-C
par. č. XXX/XXX - zastavaná plocha - dvor o výmere XXXX m2, KN-C par. č. XXX/XX - zastavaná
plocha - stavba o výmere XX m2, KN-C par. č. XXX/X - zastavaná plocha - stavba o výmere XXX
m2, KN-C par. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 (ďalej tiež „predmetné pozemky“).
Žalobca odôvodnil žalobu nadobudnutím predmetných pozemkov podľa ich zápisu v pozemkovej knihe

darovacou a zaopatrovacou zmluvou zo dňa 9.6.1969 a tým, že tieto aj boli zapísané na meno žalobcu.
AGROREGIÓN, a.s., si bez vedomia žalobcu protiprávne dal osvedčiť vydržanie vlastníckeho práva u
notárky JUDr. Heleny Rozborovej dňa 30.5.2000. Žalobca namieta pravosť držby a právne predpoklady
vydržania. Následne hoci AGROREGIÓN, a.s., nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, dňa2.11.2000 ich odpredal žalovanému. Naliehavý právny záujem žalobca odôvodil ohrozením právneho
postavenia žalobcu, ktoré sa nedá iným spôsobom odstrániť.

Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 29.12.2009 tak, že predmetné nehnuteľnosti od spoločnosti

AGROREGIÓN, a.s., nadobudol dobromyseľne, nemal dôvod skúmať právny titul zápisu vlastníckych
práv a označená notárka mu je neznáma. Na predmetné nehnuteľnosti zasahuje stavby, ktoré realizoval
jeho predchodca AGROREGIÓN, a.s.. Žalovaný požiadal dôsledne preskúmať namietané prekážka
vydržania a navrhol spojiť vec s konaním vedeným na Okresnom súde Žilina č.k. 27C 61/2003.

Tento návrh na spojenie vecí súd zamietol uznesením č.k. 8C 165/09-137 zo dňa 13.11.2012.

Podaním zo dňa 21.2.2012 žalovaný v právnom zastúpení sa vyjadril tak, že predmetom konania sú

pozemky, ktoré boli v minulosti využívané ako orná pôda v užívaní socialistických organizácií, dnešný
stav je výsledkom pozemkových úprav, ktoré sa vykonali v procese socializácie, resp. združstevňovania,
čo sťažuje možnosť vrátenia ich bývalým vlastníkom. Je potrebné ustáliť, z akého titulu užívalo JRD
Kamenná Poruba, resp. Štátny majetok Rajec, predmetné pozemky. Ak nedošlo k uzatvoreniu nájomnej
zmluvy, medzi vlastníkom a právnickou osobou užívajúcou pozemok vznikol nájom v zmysle § 22 ods.

2 zák. č. 229/1991 Zb. Nájomný vzťah možno vypovedať k 1.10. bežného roka. Pre náležité zistenie
skutkového stavu bude potrebné poznať a zistiť režimy, ktoré zakladali tzv. družstevného užívania a pre
ďalšie rozhodnutie podradiť zistený skutkový stav pod niektorý z užívacích titulov, čo bude rozhodujúcim
faktorom pre ďalší postup v konaní a konečné rozhodnutie. Združovanie do JRD prebiehalo v dôsledku
vydaných noriem, najmä Vládneho nar. č. 55/1947 Zb. a osobitne 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach

na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby. Podľa § 23 zák. č. 49/1959 Zb. o Jednotných roľníckych
družstvách, účinného od 1.10.1959 do 31.12.1975, každý člen družstva bol povinný združiť všetky
pozemky vrátane lesných ( a to nielen tých, ktorých bol výlučným vlastníkom ale aj pozemky, ktoré mal
v spoluvlastníctve, prípadne aj pozemky v nájme ) do spoločného družstevného užívania. K združeným
pozemkom náležalo družstvu právo družstevného užívania, ktorého obsah bol upravený v ust. § 24 ods.

3 zák. č. 49/1959 Zb. Toto právo malo povahu práva vecného, pričom vtedajšia právna úprava zásadne
nepredpokladala jeho zánik okrem výnimiek scudzovania takých pozemkov so súhlasom družstva, kedy
v praxi išlo prevažne o darovanie štátu „vyčlenením“ z družstevného užívania. Takéto vyčlenenie mohlo
znamenať iba súhlas k prevodu vlastníctva pozemku v zmysle § 23 ods. 3 zák. č. 49/1959 Zb. Pokiaľ
teda družstvo v odôvodnených výnimočných prípadoch nehodlalo združený pozemok využívať samo,

malo možnosť buď ( pri zachovaní práva družstevného užívania ) pozemok prenajať podľa § 24 ods.
3 zák. č. 49/1959 Zb. alebo podľa § 23 ods. 3 cit. zákona udeliť súhlas k jeho prevodu. Najprísnejšie
bolo právo užívania pôdy na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby ( a lesnej ) ako právo trvalé a
bezplatné. Vzniklo administratívnym rozhodnutím proti vôli vlastníka niekedy dohodou a veľmi často
vôbec bez právneho dôvodu. Bol to zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho

majetku na zabezpečenie výroby, predtým Vládne nariadenie č. 50/1955 Zb. V predmetnej veci má
význam zistenie, či nebola pôda užívaná v JRD na základe príkazu. Prikázanie upravil osobitný predpis,
a to Vlád. nariadenie č. 50/1955 Zb. Bol to predpis zameraný na likvidáciu kulakov, ale uplatnil sa voči
každému kto rezolútne odmietol vstúpiť za člena JRD. Spočiatku to malo byť len na 6 rokov, neskôr sa
lehota nepredlžovala a družstvo túto pôdu užívalo už bez právneho titulu, pričom zák. č. 123/1975 Zb.

pod tento režim zahrnul akékoľvek pozemky občanov, ktoré družstvo užívalo a nastolilo záväznosť § 2.
V takomto prípade však ide o jeden z reštitučných titulov. Snaha štátu oslabovať súkromné pozemkové
vlastníctvo občanov pred rokom 1990 sa prejavila v tom, že vlastníkovi pozemku zostávalo iba holé
vlastníctvo (nuda proprietas) zbavené bez akýchkoľvek oprávnení. Prevod pozemku bol možný cez
rôzne súhlasy a potvrdenia, napr. súhlas poľnohospodárskej organizácie, ktorá pozemok užívala. Podľa

§ 6 ods. 1, písm. t/ zák. č. 229/1991 Zb. v rámci reštitúcie sa vydávajú aj pozemky, ktoré boli prikázané
do užívania právnickej osoby na základe zák. č. 55/1947 Zb., alebo Vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb.
Pri preštudovaní súdneho spisu narazili na niektoré skutočnosti, ktoré poukazujú na reálnu možnosť, že
predmetné nehnuteľnosti boli používané Štátnym majetkom Rajec na základe príkazu v zmysle Vlád.
nar. č. 50/1955 Zb. Súčasťou spisu je aj spis bývalého štátneho notárstva č. R-I 564/69, na základe

ktorého bola registrovaná štátnym notárstvom darovacia a zaopatrovacia zmluva, na základe ktorej
Q. B. a jeho manželka rod. H. darovali žalobcovi okrem iných aj poľnohospodársku pôdu o veľkosti
3 ha a 20 árov, ktorá bola v tom čase v bezplatnom úžitku štátneho majetku. V rámci uvedenéhoje v rámci vyjadrenia JRD alebo inej socialistickej organizácie uvedená tá významná skutočnosť, že
štátny majetok v Rajci, hospodárstvo Kamenná Poruba súhlasí s prevodom roľníckej usadlosti B. Q.
z K. W. č. X na M. B., pričom poľnohospodárskej pozemky o výmere 3,24 ha začlenené do honov

JRD Kamenná Poruba boli rozhodnutím Rady MNV v Kamennej Porube č. 370/1966 zo dňa 9.9.1966
prikázané podľa § 6 Vlád. nar. č. 50/1955 Zb. na dobu 20 rokov do bezplatného užívania ŠM v Rajci,
t.j. od 1.10.1966 do 30.11.1986. Menovaný si ponechal v užívaní 1,6 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorá
je i predmetom prevodu. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu bude potrebné zabezpečiť
ďalšie dôkazy na potvrdenie, resp. vyvrátenie uvádzaných skutočností. Bude potrebné preštudovať

a prípadne predložiť súdu ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v archívnych fondoch a zbierkach
v Štátnom archíve Bytča, pobočka Žilina, ktorý je právnym nástupcom Okresného archívu v Bytči,
Okresného archívu v Rajci a Mestského archívu v Žiline, ktoré zanikli v r. 1960 a zlúčili sa do Okresného
archívu v Žiline. V archíve sú fondy organizácií, miest, obcí a jednotlivcov z rokov 1321 - 2003 z
okresu Bytča a Žilina. Bude teda potrebné preskúmať a zabezpečiť najmä dôkazy z bývalého ONV
v Žiline, resp. v Rajci, Okresnej poľnohospodárskej správy v Žiline, Miestneho národného výboru v

Kamennej Porube, JRD v Kamennej Porube. Za týmto účelom žalovaný vykoná štúdium spisových
materiálov a v prípade pozitívneho výsledku všetky listinné dôkazy predloží súdu, aby tento mal všetky
podklady potrebné pre náležité rozhodnutie. Je dôležitá aj skutočnosť, že pôvodné JRD Kamenná
Poruba zaniklo, resp. sa pretransformovalo do Štátneho majetku Rajec a právne zaniklo. Bude preto
potrebné v rámci náležitého zistenia skutkového stavu vykonať štúdium dokumentov v štátnom archíve

a dohľadať prípadné rozhodnutie o zániku družstva, resp. prevodu majetku na štátny majetok Rajec
a zistiť, či v rámci týchto úkonov nebol založený niektorý z reštitučných titulov, ktorý je uvádzaný v
§ 6 ods. 1, písm. o/, písm. p/ zák. č. 229/1991 Zb. Družstvá užívali okrem združených pozemkov aj
pozemky v štátnom vlastníctve. Dochádzalo k delimitáciám ( presunom držby ) pôdy medzi JRD a
štátnymi majetkami, družstvo získalo administratívnym rozhodnutím právo užívať tieto pozemky a dosť

času to bolo z tzv. „arondáciou“, keď družstvo časť pozemkov, ktoré malo s právom užívania presunulo
do užívania štátneho majetku, čo sa dialo najmä pri prevodoch časti družstva alebo pri likvidácii
zostávajúceho družstva premenou, prevodom do existujúceho štátneho majetku. V rámci uvedených
postupov sa stávalo, že družstvo v rámci delimitácie, resp. transformácie na štátny majetok previedlo
aj vlastníctvo k tzv. združstevneným pozemkom napriek tomu, že právo družstevného užívania bolo

síce univerzálne a obsahovalo v prospech družstva všetky práva vlastníka okrem práva scudzenia.
Pokiaľ teda došlo k prevodu vlastníctva k pozemkom v družstevnom užívaní družstva na Štátny majetok
Rajec, takéto konanie už zakladá reštitučný titul. Za tým účelom bude potrebné vyhľadať príslušné listiny
v štátnom archíve. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že nebol vykonaný zápis vlastníckeho práva
vkladom do pozemkovej knihy. Snaha štátu oslabovať význam evidovania nehnuteľností sa prejavila

aj tým, že nehnuteľnosti sa už nenadobúdali vkladom do pozemkovej knihy, teda intabuláciou ako to
bolo do 31.12.1950, ale od účinnosti zák. č. 141/1950 Zb. Obč. zákonníka, od 1.1.1951 začal platiť
konsenzuálny princíp, teda nehnuteľnosti sa nadobúdali uzavretím zmluvy. Čistý konsenzuálny princíp
platil do konca júna 1951, pretože s účinnosťou od 1.7.1951 sa zaviedla zákonom č. 65/1951 Zb.
ako podmienka aj privolenie vtedajšieho okresného národného výboru. Zápisy mali od 1.1.1951 iba

evidenčný význam, nie konštitutívny. Občiansky zákonník z r. 1964 zaviedol tzv. „registračný princíp“,
ktorý platil až do 31.12.1992. Spočíval v tom, že k zmluve o prevod nehnuteľností sa vyžadovala
aj registrácia na štátnom notárstve. Oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnom
období od 25.2.1948 do 1.1.1990 na základe niektorého z reštitučných titulov sa nemôže domáhať
ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov formou určenia vlastníckeho práva pokiaľ bol

daný reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb., zák. č. 403/1990 Zb., zák. č. 89/1991 Zb., alebo zák.
č. 503/2003 Z.z. Na základe uvedeného navrhuje odročiť pojednávanie na dobu troch mesiacov, počas
ktorých bude potrebné vykonať preskúmanie archívnych fondov v Štátnom archíve Bytča, pobočka
Žilina. Zároveň navrhuje, aby bol do konania pripojený spis bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. R-I
564/6,ktorýsat.č.nachádzaakoprílohavsúdnomspiseč.k.27C/63/2003vkonanívedenomOkresným

súdom v Žiline.

Na pojednávaní konanom dňa 22.2.2012 sa právne zastúpení účastníci pridržiavali svojich skutkových
tvrdení a právnych dôvodov.

Osobitne žalobca v právnom zastúpení sa vyjadril tak, že z vyhlásenia o oprávnenej držbe nie je pravda,
že Štátny majetok Rajec užíval predmetné nehnuteľnosti od r. 1960, užíval ich 1973 a predtým od

r. 1956 boli tieto nehnuteľnosti v užívaní JRD Kamenná Poruba. V žiadnom prípade však nemohlodôjsť k užívaniu predmetných nehnuteľností ako vlastných, pretože podľa vtedy platných zákonov
poľnohospodárska pôda bola len v užívaní JRD alebo štátneho majetku, a nie vo vlastníctve. Podľa
§ 24 zák. č. 49/1959 Zb. o JRD vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému

hospodárenie zostáva zachované. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 49/1959 Zb., právo družstevného užívania
oprávňuje družstvo pozemok užívať v rovnakom rozsahu v akom by náležalo vlastníkovi, družstvo
nemôže však pozemok zaťažiť ani scudziť. K písomnému podaniu PZ odporcu z 21.2.2012, ktoré
bolo aktuálne krátkou cestou doručené na pojednávaní, samotný navrhovateľ uvádza, že predmetné
nehnuteľnosti podľa neho prešli do užívania štátneho majetku to znamená, že on tvrdí, že rozhodnutím

rady MNV v Kamennej Porube č. 370/1966 zo dňa 9.9.1966 boli prikázané podľa § 6 Vládneho
nariadenia 50/55 na dobu 20 rokov do bezplatného užívania štátnemu majetku Rajec, t.j. od 1.10.1966
do 30.11.1986. To znamená, že nedošlo k prevodu vlastníctva, len k prevodu užívania. Podľa Obč.
zákonníka nebolo možné vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nová právna úprava zák. č.
131/1982 upravovala vydržanie v ustanovení § 132 a ods. 1, pričom táto skutková podstata vydržania
sa nevzťahovala na právnické osoby a taktiež nebolo možné vydržať nehnuteľnosť, ktorá nemohla byť v

osobnom vlastníctve. Navyše podľa poslednej známej judikatúry, pokiaľ v čase keď podľa vtedy platných
predpisov bola potrebná písomná zmluva a musela byť prípadne registrovaná štátnym notárstvom,
nie je možné vydržať nehnuteľnosti bez toho, aby existovala písomná zmluva, pretože nemohol byť
ten kto to užíval dobromyseľný. Existuje skutkový a právny omyl a pokiaľ teda užíval vo vedomí,
že je to jeho vlastné, tak pokiaľ teda nespĺňal všetky vtedy zákonom požadované podmienky na

nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, išlo o právny omyl, a v takomto právnom omyle
nemohol byť dobromyseľný. Navyše AGROREGIÓN nebol právnym nástupcom ani JRD ani Štátneho
majetku Rajec, takže nemá absolútne žiadny titul na to, aby mohol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Uvedené nehnuteľnosti boli využívané ako poľnohospodárska pôda v užívaní socialistických organizácií,
ktorá bola v súkromnom vlastníctve a neskôr časť bola zastavaná hospodárskymi budovami -

maštaľami, pričom aj tieto pozemky mali charakter súkromného vlastníctva, pretože ich výmera
presahovala výmeru 800 m2. Je zarážajúce, že predmetné osvedčenie o vydržaní vydal Notársky
úrad vo Vrábľoch, ktorý nemal žiadne objektívne informácie o tvrdení účastníka, ktorý žiadal spísať
predmetnú notársku zápisnicu v zmysle § 63 zák. č. 323/1992 Zb., nakoľko predmetné nehnuteľnosti
sa nachádzajú na opačnom konci Slovenska. Táto notárska zápisnica bola spísaná 30.5.2000 a

následne 2.11.2000 spoločnosť AGROREGIÓN odpredala uvedené nehnuteľnosti žalovanému a to
napriek tomu, že žalovaný musel vedieť, že AGROREGIÓN v žiadnom prípade nebol vlastníkom
predmetných nehnuteľností, a takisto to vedel aj AGROREGIÓN. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto sporu tvoria vlastnícke právo navrhovateľa, má navrhovateľ naliehavý právny
záujem na tom, aby sa domáhal na súde určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mu

vlastnícky patria podľa § 80 písm. c/ O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu (vypovedajúceho k osobne vnímaným skutočnostiam) a
listinnými dôkazmi.

Napojednávaníkonanomdňa22.2.2012žalobca osobnevypovedaltak,žeosobnevie,oktorépozemky
ide v tomto konaní, vedel by ich na mieste ukázať. Na tých pozemkoch on už ako malý chlapec pôvodne

hospodáril s otcom. Potom tie pozemky prevzalo roľnícke družstvo, ale tomu sa nedarilo, a tak ich
potom prevzali štátne majetky. Neskôr po nich ich prevzal p. K. (medzi sporovými stranami nesporne
predstaviteľ AGROREGIÓN, a.s.). Navrhovateľ približne odpovedá, že roľnícke družstvo tam vzniklo
asi v 50-tych rokoch. Po r. 1989 na týchto nehnuteľnostiach neboli uzatvárané nájomné zmluvy, ani
neboli podobne iným spôsobom ponúknuté pôvodným vlastníkom. On sám som robil v AGROREGIÓN

nočného strážnika, jeho syn zootechnika a vie, že p. K. napriek sľubom to zlikvidoval, zbavil sa traktorov,
trávy a podobne. On - žalobca sa nedomáhal vydania predmetného majetku, ani nevedel, že čo sa
deje, žiadne vyrozumenie nedostal. Vie z iných miest v súvislosti s jeho manželkou, že odtiaľ dostali
upozornenie z pozemkového úradu asi 5-krát. On v tých miestach robil za celý čas, kým tam boli štátne
majetky a potom, keď to prevzal p. K., tak ešte asi 2 roky robil nočného strážnika v AGROREGIÓNE.

Z listinných dôkazov súd zistil:Nehnuteľnosť zapísaná vo PKN vložke č. XXX k.ú. K. W. ako parcela č. XXX/X bola vedená pod radovým
č. XX v podiele 28/252-ín na vlastníka Q. B. (č.l. 6), ktorý darovacou a zaopatrovacou zmluvou uzavretou
dňa 9.6.1966, registrovanou bývalým ŠN v Žiline dňa 19.9.1969 pod č. RI 564/69 (č.l. 9 - 12 spisu)

daroval predmetný podiel na nehnuteľnosti tunajšiemu žalobcovi M. B.Á.. Navyše z príloh žalovaného
(opätovne zmluva č.l. 151, úradný záznam č.l. 152, dotazník a čestné vyhlásenie č.l. 153, zápisy č.l. 154 -
156, rozhodnutie č.l. 157) súd zistil, že Q. a M. B. prihlásili túto zmluvu na registráciu štátnym notárstvom
Rada MNV v Kamennej Porube udelila súhlas s prevodom celého poľnohospodárskeho majetku na M.
B. a Rozhodnutím Okresného národného výboru, odbor vodného hospodárstva a poľnohospodárstva a

lesníctva z 20.8.1969 bol udelený súhlas s prevodom nehnuteľností od vlastníkov Q. B. s manž. P., rod.
H., na M. B. s manž. W., rod. A.. Osobitne podľa zápisu opatreného pečiatkou Štátneho majetku Rajec
(č.l. 156 spisu - ako PZ žalovaného namieta vyššie: ) „poľnohospodárske pozemky o výmere 3,24 ha
začlenené do honov JRD Kamenná Poruba boli rozhodnutím Rady MNV v Kamennej Porbe č. 370/1966
zo dňa 9.9.1966 prikázané podľa § 6 Vlád. nar. č. 50/1955 Zb. na dobu 20 rokov do bezplatného užívania
ŠM v Rajci, t.j. od 1.10.1966 do 30.11.1986. Menovaný si ponechal v užívaní 1,6 ha poľnohospodárskej

pôdy, ktorá je i predmetom prevodu.“

Zo znaleckého posudku Ing. Martina Krnáča č. 22/2007 a geometrického plánu vypracovanému týmto
znaleckým posudkom súd zistil, že pôvodná PKN parc. č. XXX/X zodpovedá parcelám KN parc. č.: XXX/
XXX zastavaná plocha - dvor o výmere XXXX m2, č. XXX/XXX zastavaná plocha - dvor o výmere XXXX
m2, č. XXX/XX zastavaná plocha - stavba o výmere XX m2, č. XXX/X - zastavaná plocha - stavba o

výmereXXXm2ač.XXX/XX-zastavanáplocha-dvorovýmereXXXm2(všetkoposudok-časť3,č.l.16
spisu) a zároveň podľa výkazu zmien k tomuto geometrickému plánu (č.l. 20 spisu) všetky parcely podľa
novo vytvoreného právneho stavu sú vytvorené z doterajšieho právneho stavu v rozsahu jednotlivých
parciel, ktoré sú v tomto výkaze zmien vyhotovené z jednotlivých parciel (KNC parc. č. XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X),

všetkých zapísaných na LV č. XXXX.

Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. K. W. zo dňa 23.7.2005 (č.l. 158) súd zistil, že zapísaným vlastníkom KNC
parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXXX/X a ďalších, je žalovaný titulom kúpnych zmlúv č. M. XXXX/XXXX - XXX/XXXX, M.
XXX/XXXX - XX/XXXX.

Na notárskom úrade v Vrábľoch u notárky JUDr. Heleny Rozborovej v r. 2000 osvedčením
o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam si dala osvedčiť oprávnenú držbu ako titul
nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosť AGROREGIÓN a.s., so sídlom Rajec, Hollého 203/50,
IČO 36382973, zastúpená predsedom MVDr. Jozefom Korňanom. Podľa obsahu osvedčenia (č.l.
31 - 33 spisu) predmetné nehnuteľnosti „ užíval od r. 1960 Štátny majetok Rajec. Následne v

rámci privatizácie predmetné nehnuteľnosti odkúpila od Slovenského pozemkového fondu Bratislava
spoločnosť AGROREGIÓN spol. s r.o., Dlhé Pole , na základe zmluvy o predaji majetku štátu č. 63/1996
zavkladovanej pod č. V 4447/96, ktorou zároveň podľa čl. 2 bod 1 zmluvy prešli na túto spoločnosť
aj práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom. Následne potom AGROREGIÓN s.r.o., vložila
svoj majetok do spoločnosti AGROREGIÓN a.s. so sídlom v Rajci. Tak, ako sú predmetné parcely

zakreslené na citovanom GP (vypracovaným Geodéziou a.s., Žilina, č. 244-2130-405-903), užíva ich
AGROREGIÓN a.s.,, od roku 1960 so započítaním vydržacej doby právneho predchodcu. Uvedené
nehnuteľnosti užíva v dobrej viere, platí za ne daň a počas vydržacej doby si nikdy a nikto žiadne
vlastnícke nároky na nehnuteľnosti neuplatňoval.“

Kúpnou zmluvou zo dňa 2.11.2000 zapísanou na Správe katastra Žilina pod V 5137 AGROREGIÓN,

a.s., odpredal predmetné nehnuteľnosti žalovanému.V okolnostiach sporu je tunajšiemu súdu známe z úradnej činnosti (informatívne fotokópie č.l. 58 - 131
tunajšieho spisu), že na tunajšom Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27C 61/2003 prebieha konanie,
ktorého predmetom je určenie právnych skutočností s oporou v znaleckom posudku Ing. Martina Krnáča

č. 22/2007, ktorý bol zhodne predložený do tohto konania (tam opakovane po zmenách návrhu vo veci
samej na určenie rôznych právnych skutočností, najmä, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, aj na návrh
jednotlivých žalobcov oddelene), pričom jeho predmetom nie je žaloba o určenie, že tunajší žalobca M.
B. je vlastníkom nehnuteľností a napokon podľa uznesenia z 17.3.2011 (č.l. 127 tunajšieho spisu) tunajší
žalobca už nevystupuje ako účastník v tamojšom konaní.

Podľa § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej

OSP) Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) v platnom znení Vlastník je v
medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním.

Podľa § 39 ods. 1 OZ v platnom znení Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 132 ods. 1 OZ v platnom znení vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 868 OZ Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 47 ods. 2, 3 OZ v znení účinnom do 31.12.1991

2) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná

registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje.

3) Ak na návrh podaný do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu
alebo k registrácii, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa § 134 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.1991 (tiež v čase prevodu na tunajšieho žalobcu
zmluvou formou notárskej zápisnice z r. 1969, resp. tvrdeného ujatia sa držby v r. 1960 podľa obsahu

notárskej zápisnice JUDr. Rozborovej) Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde
o prevod do socialistického vlastníctva.

Podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. O notároch a notárskej činnosti v znení účinnom do 30.11.2000 V
notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným
podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo právazodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a
obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana
výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

Podľa § 129 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. OZ v platnom znení = účinnom od 1.1.1992 držiteľom je ten, kto
s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 OZ v platnom znení = účinnom od 1. 1. 1992 Ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 135a ods. 1 a 4 OZ v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991

1) Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má
nepretržite v držbe hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

4) Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal
vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 134 ods. 1 a 3 OZ v platnom znení = účinnom od 1. 1. 1992

1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 23 zák. č. 49/1959 Zb. O jednotných roľníckych družstvách

1) Družstevníci sú povinní združiť pozemky včítane lesných a odovzdať ostatné výrobné prostriedky do
spoločného družstevného hospodárenia v rozsahu a za podmienok určených stanovami.

2) Družstevník môže scudziť alebo zaťažiť svoje pozemky v družstevnom užívaní len vo výnimočných
prípadoch a len so súhlasom družstva.

3) Predpisy o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy zostávajú

nedotknuté.

Podľa § 24 zák. č. 49/1959 Zb. O jednotných roľníckych družstvách

1) Vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované.

2) K pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu, ako aj k pozemkom, ktoré za ne
pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pôdy boli dané do náhradného užívania, náleží družstvu

právo družstevného užívania.

3) Právo družstevného užívania oprávňuje družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom
by náležalo vlastníkovi; družstvo nemôže však pozemok zaťažiť ani scudziť. Družstvu preto najmä
náleží všetko, čo na pozemku vzchádza, má právo meniť jeho podstatu a čerpať z nej, a prevádzať
na ňom stavby. Právo družstevného užívania oprávňuje aj na pridelenie pôdy ako záhumienka rodinedružstevníka. Len družstvo môže združený pozemok prenajať a len v odôvodnených výnimočných
prípadoch.

Zákon Ústavodarného Národného zhromaždenia Československej Republiky č. 55/1947 Sb. „o pomoci

rolníkům při uskutečňování zemědělského výrobního plánu“ účinný do 25.10.1955 ukladal v záujme
výživy obyvateľstva obrábať poľnohospodársku pôdu a udržiavať výrobné prostriedky v užívania
schopnom stave a ako opatrenie v prípade nemožnosti u vlastníka pozemku umožňoval národným
výborom prikázať poľnohospodársku pôdu do povinného nájmu („pachtu“) iným roľníkom.

Nariadenie vlády Československej Republiky č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie
poľnohospodárskej výroby účinné do 31.12.1975 ukladalo vlastníkom poľnohospodárskej pôdy postarať

sa o to, aby ich poľnohospodárska pôda bola riadne obrábaná a ako opatrenie v prípade nemožnosti u
vlastníka pozemku umožňoval poľnohospodárskym radám okresných národných výborov viesť malých
a stredných poľnohospodárov vstúpiť do jednotných roľníckych družstiev, ukladalo postarať sa o
pomoc malým a stredným poľnohospodárom, prípadne prikázať poľnohospodársku pôdu do užívania,
prednostne socialistickým organizáciám, najmenej na dobu šesť rokov.

Zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie
výroby zakotvoval (§1), že Poľnohospodárske organizácie, ako aj štátne organizácie, ktoré plnia
vedeckovýskumné úlohy a úlohy výuky pre odvetvie poľnohospodárstva, užívajú pôdu, ktorú nemajú v
družstevnom alebo náhradnom užívaní, ako aj iný poľnohospodársky majetok, ktoré nie sú vlastníctvom
štátu, družstiev alebo spoločenských organizácií, na základe práva užívania na zabezpečenie výroby,

pokiaľ toto právo nezanikne. Osobitne podľa § 12, 12a tohto zákona: právo užívania zaniká prechodom
alebo prevodom užívaného majetku do vlastníctva poľnohospodárskeho družstva alebo štátu; inou
zmenou vlastníctva nie je právo užívania dotknuté. Právo užívania zaniká jeho zrušením. Právo užívania
zaniká uzavretím dohody o dočasnom užívaní pozemku poľnohospodárskou organizáciou. Okresný
národný výbor zruší právo užívania pozemku na návrh jeho vlastníka. Poľnohospodárske pozemky

možno vrátiť len na poľnohospodárske využitie.

Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (tiež zák. č. 141/1950 Zb. - OZ) účinného do
31.3.1964 Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v
socialistickom vlastníctve.

Podľa § 145 zák. č. 141/1950 Zb. - OZ účinného do 31.3.1964

1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným.

2) V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 166 zák. č. 141/1950 Zb. - OZ účinného do 31.3.1964

1) Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak

ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

2) Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu
predchodcu.Podľa § 1 zák. č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd Zákon sa vzťahuje
na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a súkromným právnickým osobám odňatím
vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959

Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru, podľa
zákona č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku, a
znárodnením zoštátnením na základe výmerov niektorých odvetvových ministerstiev, vydaných po roku
1955 a odvolávajúcich sa na znárodňovacie predpisy z roku 1948. 1) Za odňatie vlastníckeho práva
podľa tohto zákona sa považuje aj prechod vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy podľa § 4 ods.

1 a 2 vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.

Podľa § 2 zák. č. 403/1990 Zb. Zmiernenie následkov majetkových krívd podľa tohto zákona spočíva
vo vydaní veci fyzickej alebo súkromnej právnickej osobe, ktorej bola odňatá (ďalej len "vlastník") na
základe predpisov uvedených v § 1, v poskytnutí peňažnej náhrady alebo vo vydaní kúpnej ceny alebo
v doplatku rozdielu medzi peňažnou náhradou a kúpnou cenou.

Nariadenie vlády Československej Republiky č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých

vecí užívaných organizáciami socialistického sektora účinné od 25.3.1959 do 1.11.1990 zakotvovalo,
že (§1) Pre ďalšie upevnenie socialistických výrobných vzťahov a rozšírenie materiálnej základne
socialistického sektora sa týmto nariadením obmedzujú práva nakladať s niektorými vecami, ktoré
užívajú organizácie socialistického sektora, a uľahčuje sa získať tieto veci do socialistického vlastníctva,
(§2 ods. 2) Toto nariadenie sa nevzťahuje na veci užívané na základe právnych pomerov vzniknutých

podľavládneho nariadenia č.50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej
výroby a na veci užívané jednotnými roľníckymi družstvami na základe právnych pomerov vzniknutých
podľa predpisov upravujúcich vzťahy medzi týmito družstvami a ich členmi, (§ 4 ods. 1, 4) Nájomca môže
najatú vec kúpiť, ak ju nevyhnutne potrebuje na plnenie svojich úloh. Predmetom kúpy môžu byť len
veci hnuteľné v cene najviacej 10 000 Kčs a veci nehnuteľné veci najviacej 50 000 Kčs, Ak nedôjde ku

kúpe, rozhodne na žiadosť nájomcu o prechode najatej veci do socialistického vlastníctva a o náhrade
kompetentný orgán.

Zákon č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku zakotvoval
(podľa § 2 ods. 1), že Tento zákon sa vzťahuje na domy, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb alebo
súkromných právnických osôb a sú celkom alebo prevažne určené na bývanie.

Podľa § 1 zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách

1) Zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré
vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktami, urobenými v období
od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodné obdobie") v rozpore so zásadami
demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených

národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadvädzujúcimi medzinárodnými paktami o
občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

2) Zákon tiež upravuje podmienky uplatňovania nárokov vyplývajúcich zo zrušených výrokov o treste
prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo zhabania veci, ako aj spôsob náhrady a rozsah týchto
nárokov.

3) Tento zákon sa nepoužije na zmiernenie krívd, ktoré sú predmetom úpravy osobitného zákona. (Napr.
zákon č. 298/1990 Zb., zákon č. 403/1990 Zb.)

4) Tento zákon sa nepoužije na zmiernenie krívd, ktoré vznikli prevzatím poľnohospodárskej pôdy
využívanej na poľnohospodársku výrobu, včítane súvisiacich obytných a hospodárskych budov, lesnej
pôdy a vodných plôch.5) Tento zákon nemožno použiť pre prípady, keď majetok získali v čase neslobody osoby štátne
nespoľahlivé alebo v dôsledku rasovej perzekúcie.

Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

zakotvuje, že (§1 ods. 2) Zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov
a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom, (§4
ods. 1) Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý
pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti
prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom
uvedeným, resp. odvodene ustanovuje ďalšie oprávnené osoby (§ 4 ods. 2).

Podľa § 6 ods. 1 písm. o), p) zák. č. 229/1991 Zb. Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

o) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia
náhrady,

p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu.

Súd určil vlastníctvo žalobcu k predmetnému pozemku, lebo žalobca nadobudol vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam, a to podľa § 134 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.1991 darovacou a
zaopatrovacou zmluvou uzavretou dňa 9.6.1966, registrovanou bývalým ŠN v Žiline dňa 19.9.1969 pod
č. RI 564/69. Zároveň právny predchodca žalovaného AGROREGIÓN, a.s., zasiahol do vlastníckeho
práva žalobcu tým, že do notárskej zápisnice podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. O notároch a notárskej

činnosti v znení účinnom do 30.11.2000 vyhlásil svoju oprávnenú držbu, čo po preskúmaní ďalších
skutkových a právnych dôvodov sa ukázalo byť v rozpore so skutočnosťou, na základe uvedeného sa
nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností a práve preto podľa § 39 OZ v spojení s § OZ
tieto následne nemohol previesť na žalovaného, lebo previesť predmetné nehnuteľnosti bolo výhradne
právom ich vlastníka podľa cit. ust. § 123 OZ.

Východiskovo je pre súd príznačné, že k zápisu vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovaného
AGROREGIÓN, a.s., došlo na základe cit. ust. § 63 zák. č. 323/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000,
ktoré umožnilo zápis vlastníckeho práva na základe tohto vyhlásenia bez ohľadu na skutkový stav
týkajúci sa tvrdenej držby. Preto súd síce vychádzal z dôkazného bremena žalobcu v tom, či v jeho
prospech svedčí vlastnícke právo, ale v tom, či žalovaný alebo jeho právny predchodca boli oprávnenými

držiteľmi, súd videl dôkazné bremeno žalovaného, bez ohľadu na to, že na začiatku tohto konania
svedčil zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Aj keď pokiaľ obsahu tejto notárskej zápisnice
AGROREGIÓN, a.s., mal byť samotný právnym nástupcom iných subjektov v tvrdenej oprávnenej držbe,
súd celé toto dôkazné bremeno spravodlivo videl na strane žalovaného ako subjektu, ktorý vstúpil
do právneho vzťahu so spoločnosťou AGROREGIÓN, a.s., ako vyhlasovateľom svojej oprávnenej

držby. Pritom samotnému žalovanému každopádne neuplynula vlastná desaťročná vydržacia lehota k
držbe nehnuteľností, aj keď sa ujal držby predmetných nehnuteľností „pre seba“ na základe kúpnej
zmluvy so spoločnosťou AGROREGIÓN, a.s., zo dňa 2.11.2000, navyše s otvorenou právnou otázkou
dobromyseľnosti samotnej držby žalovaného.

Súd neuznal obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že v ďalšom období po odročení pojednávania bolo

relevantné skúmať právny titul držby právneho predchodcu žalovaného, lebo vyhlásenie o oprávnenej
držbe napadnuté v tomto konaní smerovalo proti pozemkom podľa ich zápisu v pozemkovej knihe a
posledný zápis takéhoto určenia pozemkov svedčal práve žalobcovi. Keďže žalobca mal stotožnené
pozemky k predmetu tohto konania, preukázal tak svoju aktívnu vecnú legitimáciu proti tomu, kto by malzapísané vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam práve na základe toho napadnutého vyhlásenia
vyhláseného bez ohľadu na kontinuitu vlastníckeho práva.

Je pravdou, že predmet sporu je poznačený zmenou spoločenských pomerov v období rokov 1989

- 1990, pričom v predchádzajúcom období dokonca kódex súkromného práva (občiansky zákonník
č. 141/1950 Zb. účiný od 1.1.1951, občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 v znení
účinnom do 31.12.1991) nezakotvoval vlastníctvo ako všeobecný slobodný právny inštitút. Namiesto
toho občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31.12.1991 v ustanoveniach § 123 -
127 zakotvil parciálne právne inštitúty Ad 1) socialistického vlastníctva a Ad 2) osobného vlastníctva
a takáto všeobecná právna úprava nepočítala s tým, že by prakticky fyzická osoba (súkromník) mohol

byť vlastníkom poľnohospodárskej pôdy. Okrem tohto občiansky zákonník upravoval aj právo osobného
užívania pozemkov podľa § 198, 199 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, ktorý sa týkal práv osobného
užívania k veciam, ktoré by boli v socialistickom vlastníctve (a tieto ustanovenia pre doplnkový význam
neboli citované). Lenže zároveň v tomto spoločenskom zriadení bolo zakotvené právo družstevného
užívania podľa cit. ust. § 24 zák. č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, pričom vlastníctvo

k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované. Jednotné
roľnícke družstvá pritom samotné boli socialistickými organizáciami. Znamená to, že právna úprava v
predchádzajúcom spoločenskom zriadení určitým spôsobom „trpela“ vlastnícke právo fyzických osôb
(súkromníkov) aj k pôde, napriek jeho nezakotveniu v súkromnoprávnom kódexe, pričom toto právo
zostávalo iba zapísané v pozemkovej knihe bez toho, aby vo všeobecnosti zaniklo.

Ďalšia právna úprava, ktorou právny zástupca žalovaného argumentoval, a to Zákon
Ústavodarného Národného zhromaždenia Československej Republiky č. 55/1947 Sb. „o pomoci
rolníkům při uskutečňování zemědělského výrobního plánu“ účinný do 25.10.1955, Nariadenie
vlády Československej Republiky č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie
poľnohospodárskej výroby účinné do 31.12.1975, a napokon Zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy

a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby, možno hodnotiť ako určitú osobitnú
právnu úpravu k úprave právnych vzťahov k poľnohospodárskej pôde, jednotne s cieľom zabezpečenia
poľnohospodárskej výroby potencionálne aj proti vôli vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov. Celá
táto právna úprava spolu, napriek zvýšenej prísnosti tejto úpravy postupne v čase, ktorou argumentoval
právny zástupca žalovaného (napokon bezodplatné užívanie na neurčitú dobu podľa zák. č. 123/1975

Zb.), tiež je v opatreniach obmedzená iba na stratu užívacieho práva vlastníkov, ale nezakotvuje stratu
ich vlastníckeho práva. Dohromady s právnou úpravou oboznámenou vyššie, najmä podľa zák. č.
49/1959Zb.ojednotnýchroľníckychdružstváchakourčitejvšeobecnejprávnejúpraveprávnychvzťahov
k pôde, možno hovoriť o narušení zásady v predchádzajúcom spoločenskom zriadení, že vlastník pôdy
má zásadne právo ju užívať. Lenže keď za všetkých týchto okolností námietky žalovaného k právnej

úprave podľa zák. č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, resp. k vyššie oboznámenej
„osobitnej“ právnej úprave, neboli spravodlivým dôvodom pre doplnenie dokazovania už len v teoretickej
etape tvrdenia kvôli tomu, že ani len potencionálne nemalo ísť o zmenu vlastníctva a teda ktorýkoľvek
z právnych predchodcov žalovaného by nemohol vychádzať z tohto, že vec drží pre seba, aby z toho
vyplynul titul oprávnenej držby ako dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

Pokiaľ ďalej žalovaný argumentoval ustanoveniami reštitučných zákonov, z nich prednostne č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ale obdobne už
predchádzajúci reštitučný zák. č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd
(osobitne kvôli odkazu na vládne nariadenie č. 15/1959 Zb., keď zák. č. 71/1959 Zb. sa netýkal
tohto predmetu konania) majú zhodný účel zhojiť vynútené zmeny vlastníctva, až včítane vrátenia

poľnohospodárskej pôdy po zmene spoločenských pomerov. Reštitučný zákon č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách sa prakticky netýkal predmetu tohto konania, keď jeho použitie vylučovalo
použitiezák.č.403/1990Zb.Lenžekaždopádnekeďnebolapreukázanázmenavlastníctvaoprotizápisu
do pozemkovej knihy, a ako súd odôvodnil vyššie, toto vlastníctvo bolo trpené aj v predchádzajúcom
spoločenskom zriadení, žalobca by mohol dosiahnuť aktualizovaný zápis svojho vlastníckeho práva

vychádzajúci zo zápisu do pozemkovej knihy bez ohľadu na úpravu podľa reštitučných zákonov. Natomto nič nemenia akékoľvek obmedzenia vlastníctva v predchádzajúcom spoločenskom zriadení, až
po tzv. „holé vlastníctvo“ - „nuda proprietas“, ktorým argumentuje právny zástupca žalovaného. Práve
tým, že pri tomto vyhlásení boli predmetné nehnuteľnosti určené svojím zápisom v pozemkovej knihe

ako zapísané na súkromného vlastníka už od r. 1969, by v tomto konaní bolo nadbytočné skúmať, či
žalobca splnil podmienky vydania majetku podľa reštitučných zákonov.

Je príznačné, že možnosť dosiahnuť zápis vlastníckeho práva jeho aktualizáciou vychádzajúcou zo
zápisu v pozemkovej knihe žalobcovi zmarilo až vyhlásenie AGROREGIÓN, a.s., o svojej oprávnenej
držbe, už ako súkromnej spoločnosti. Pokiaľ táto spoločnosť vychádza pri tomto vyhlásení zo svojho
tvrdeného právneho nástupníctva po iných subjektoch, nielenže toto nástupníctvo nepreukázala, ale

osobitne sa nemohla cítiť byť vlastníkom vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vzhľadom na
pretrvávajúci zápis vlastníckych práv.

Zatýchtookolnostísúdtiežzamietolnávrhnadoplneniedokazovaniaposkytnutímlehotyžalovanémuna
skúmanie možných nešpecifikovaných titulov držby právnych predchodcov žalovaného a pokiaľ navrhol
doplniť dokazovanie notárskym spisom k zápisnici zapísanej pod č. RI 564/69, táto samotná je súčasť

spisu tohto konania ako zavŕšený titul zápisu vlastníckeho práva žalovaného a pri kontinuite toho zápisu
nie je racionálne skúmať sprievodný spis notárskej zápisnice.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní bol úplne úspešný žalobca.

Priznané trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 30,- Eur (súd umožnil 29,85 Eur platiť
kolkom - v dostupnej výške) a z trov právneho zastúpenia.

Výšku odmeny advokáta súd určil podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej „vyhl.“) v
znení neskorších predpisov, jednotlivo vo výške 53,49 Eur v r. 2009 a 58,69 Eur v r. 2012.

K odmene súd priznal aj náhradu tzv. režijného paušálu (RP) podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za jednotlivé
roky 2009 a 2012 vo výške 6,95, resp. 7,63 Eur.

K odmene a RP súd priznal DPH v sadzbe 19% v r. 2009, resp. 20% v r. 2012.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta za úkony právnej pomoci podľa § 14 ods. l
písm. a), b), c) cit. vyhl.:

prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2009 odmena 53,49 + RP 6,95 + DPH (19%, resp. x 0,19) 11,48,
spolu 71,92 Eur,

podanie žaloby na súd v r. 2009, odmena 53,49 + RP 6,95 + DPH (19%, resp. x 0,19) 11,48, spolu

71,92 Eur,

účasť na pojednávaní dňa 22.2. 2012 odmena 58,69 + 7,63 + DPH (20%, resp. x 0,2) iba v uplatnenej
výške 13,26, spolu 79,58 Eur.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 223,42 Eur, náhrada trov konania predstavuje
spolu 253,42 Eur.

Na rozdiel od uplatnenia súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za poradu s klientom pred
pojednávaním dňa 20.2.2012 ako nie účelne uplatnenú, lebo skutkový stav bol ustálený a nebolo
prakticky možné reagovať na zmenené skutočnosti, keď napadnutým úkonom bol úkon z r. 2000, resp.
dodatočné vyjadrenie protistrany bolo PZ žalobcu doručené krátkou cestou až na pojednávaní.

Podľa § 149 OSP náhrada trov konania sa poskytuje advokátovi, advokátka žalobcu uvádza účet v L.

A., a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXX.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).