Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2013

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Er/148/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305213491
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Zakarová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2013:4305213491.2

Uznesenie

Okresný súd v Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast. v konaní Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému:
W. S., N.. XX.X.XXXX, A. Y. XXXX/X, R., o vymoženie 418,24 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 7Er/148/2005 za neprípustnú.

Súd zastavuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 7Er/148/2005.

Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy
exekúcie v sume 25,96 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice poverením č. 5402 031195* vydaného dňa 14.11.2005 poveril súdneho exekútora
JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, vykonaním exekúcie vo veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. v konaní

Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: W. S., N.. XX.X.XXXX, A. Y.Ž.
XXXX/X, R., o vymoženie 418,24 eura s príslušenstvom.

Oprávnený podal dňa 23.11.2010 v zmysle § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení účinnom od
1.9.2005 do 30.11.2006) (ďalej len EP) na súd návrh na zmenu exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára a
navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Exekučným titulom je Notárska zápisnica spísaná v Bratislave na Flöglovej ulici číslo 8 notárom JUDr.

Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, ulica generála Svobodu 1069/4 pod sp.zn. N. XXXX/
XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, zo dňa 3.7.2005. V predmetnej notárskej zápisnici povinný,
zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere číslo 4440099 zo
dňa 17.2.2005 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátska kancelára Údernícka 5, Bratislava, uznal záväzky
vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2
písm. c) Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.Podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila.

Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako pri
ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna a
materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v

dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením § 41 ods. 2 písm. c) EP.

Splnenie všetkých podmienok pre zákonné vedenie exekúcie pritom exekučný súd skúma počas
celého trvania exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez takéhoto návrhu.
Po preštudovaní predmetného spisového materiálu súd dospel k záveru, že v danom prípade tieto
podmienky splnené nie sú.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pri právnom

úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom
plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Vyššie uvedená zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 331,93
eura (10.000,-Sk) a povinný sa zaviazal oprávnenému vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške
86,30 eura (2.600,- Sk) v 2 mesačných splátkach po 209,12 eura (6.300,- Sk) počnúc dňom 17.3.2005,
bola medzi účastníkmi uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej aj „ObZ“). Zmluvné strany si zároveň dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať

Obchodným zákonníkom (čl. 18) Všeobecných podmienok poskytnutia úveru).

Podľa § 323 ods. 1 ObZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa
bola v čase uznania už premlčaná.

Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník

uznávasvojurčitýzáväzokajesnímspojenávyvrátiteľnáprávnadomnienka,žezáväzokvčaseuznania
v uznanom rozsahu existoval. Z ustanovenia § 323 ObZ vyplýva, že zákon za podstatnú náležitosť
uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku a na účinnosť takéhoto uznania predpisuje
obligatórne písomnú formu.

Zmluvné zastúpenie povinného vzniklo zároveň v deň uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, teda v čase,

keď žiaden dlh neexistoval a kedy bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však
určité, v akej výške.

Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 574 ods. 2 OZ kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa

niekto vzdal práva (v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v
budúcnosti. Takáto dohoda je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 OZ.Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje na skutočnosť, že Mgr. Tomáš Kušnír v minulosti vystupoval ako právny zástupca

oprávneného v mnohopočetných exekučných konaniach vedených na tunajšom súde, a preto sa má
za to, že jeho splnomocnenie za účelom uznania dlhu je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého
sú v rozpore so záujmami zastúpeného. K veci je potrebné uviesť aj to, že zmluva o úvere číslo
4440029 zo dňa 23.6.2004 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným
ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň táto zmluva obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje Mgr.

Tomáša Kušníra, advokátska kancelára Údernícka 5, Bratislava. Už táto skutočnosť preukazuje, že Mgr.
Kušnír ešte pred vyhotovením tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo
oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy Mgr. Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinného,
ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Ak oprávnený dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka, spochybnil samotný predpoklad,

žesplnomocnenecnemásoprávnenýmžiadnybližšívzťah.Vdanomprípadeekonomickéhocharakteru,
ktorý by mohol spôsobovať jeho jednostranne smerovaný záujem, ktorý v konečnom dôsledku smeruje
proti splnomocniteľovi, teda vlastnému mandantovi. Exekučný súd konštatuje, že Mgr. Tomáš Kušnír
súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom je poskytovanie
úverov.

Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do Zmluvy o úvere, vyplýva, že takáto
dohoda o zastúpení určite nebola medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia
splnomocnenia. Z prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinným
v zastúpení, vyplýva, že v Zmluve o úvere je na tej istej listine, jednak zmluva o úvere a jednak dve
plnomocenstvá, pričom druhé z nich podľa obsahu možno posúdiť zároveň aj ako návrh na uzatvorenie

dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý
je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákona, prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy,
urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto

písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená, odoslal, resp. urobil úkony,
ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená vôľa doručená, či už poverením
inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z
predloženej listiny je nepochybné, že dlžník podpísal Zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých
plnomocenstiev dňa 23.6.2004 v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ďalej z predmetnej

Zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník dostal a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej listiny. Z
uvedeného je nepochybné, že dlžník neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane
vybranému advokátovi. Predloženou listinou nie je prezentované ani prijatie návrhu advokátom a už
vôbec nie doručenie prijatia návrhu v čase, keď navrhovateľ bol svojim návrhom viazaný.

Rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného sa nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol

zástupca splnomocnený. Postačí akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorá môže
vyvolať pochybnosť, že zástupca bude riadne vykonávať svoje práva a povinnosti vyplývajúce preň
zo zastúpenia. Právne úkony urobené zástupcom v rozpore s § 22 ods. 2 OZ sú v zmysle § 39 OZ
neplatné. Potom takéto splnomocnenie je pre obchádzaním zákona, a teda neplatným právnym úkonom.
Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým je splnomocnenie na spísanie notárskej

zápisnice, ktorým došlo jednak k uznaniu záväzku povinného ako aj k určeniu lehoty na plnenie je
zrejmé, že ani exekučný titul - notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim viesť
voči povinnému nútený výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titule.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na
ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a

nemôžebyťkonvalidovanáanidodatočnýmodpadnutímdôvoduneplatnosti.Plnenie,kuktorémudošlozabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonuzakladábezdôvodnéobohatenie.Absolútnaneplatnosťprávneho
úkonu sa nepremlčuje.

V zmysle § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru o
absolútnej neplatnosti dohody o plnomocenstve uzavretej medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom

v predmetnej zmluve o úvere, v dôsledku ktorej notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie
predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto súd exekúciu z dôvodu jej
neprípustnosti aj bez návrhu zastavil v súlade § 57 odsek 1 písmena g) Exekučného poriadku.

Súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože by bolo nehospodárne
a nadbytočné rozhodovať o tomto návrhu oprávneného samostatne. Súd mal za to, že návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora nie je možné vyhovieť, keďže exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s
cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia
svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné
právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pre nadmernými a neopodstatnenými
zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.

Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať

len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje
zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku
povinného.Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípovuplatňujúcichsavexekučnomprávespôsobuje
neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon.
Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie

exekúcie.

Z uznesenia Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16: „Jedným z predpokladov
vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu
vykonať, a preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver
krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť

exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná,
čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1
Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo

môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovanýmustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.“

Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár si v súvislosti so zastavením exekúcie na výzvu súdu vyúčtoval

trovy doterajšieho exekučného konania v sume 25,96 eura.

V zmysle ustanovenia § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Ustanovenie § 200 ods. 1 EP uvádza, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Sám oprávnený spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi a

tomu predchádza z jeho strany nedostatok odbornej starostlivosti. Toto malo význam pri rozhodovaní o
trovách exekučného konania, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov súdnemu
exekútorovi. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 25,96 eura (vrátane
DPH), ktoré pozostávajú:

• z odmeny 15,94 eura (vrátane DPH) za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu - § 14 ods. 1 písm.

a), ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len Vyhlášky) - t.j. 2 x 6,64 eura - za úkony: žiadosť o udelenie poverenia (30 min.),
upovedomenie o začatí exekúcie (40 min.), žiadosť o súčinnosť (Dopravný inšpektorát) (20 min.),

•z náhrady hotových výdavkov (poštovné 8,35 eura, administratívny materiál 1,67 eura) podľa § 22
Vyhlášky 10,02 eura (bez DPH).

Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z odmeny exekútora napriek zneniu
ustanovenia § 196 EP s poukazom na to, že súdny exekútor bol v čase rozhodovania súdu platiteľom
dane z pridanej hodnoty a nakoľko uplatnené trovy exekúcie neboli platené v mene a na účet fyzickej
alebo právnickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočňovalo, ale išlo o sumy podliehajúce u
súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty.

Čo sa týka trov exekúcie, súd preskúmal vyčíslenie trov predložených súdnym exekútorom dňa
23.5.2011 a dospel k záveru, že toto vyčíslenie nebolo v úplnom súlade s Vyhláškou, a tak časť trov
žiadaných súdnym exekútorom nepriznal z nižšie uvedených dôvodov.

Chybou v špecifikácii trov exekúcie je uplatňovanie odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky
podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za nasledujúce úkony: spracovanie vzniknutých

trov exekúcie (30 min.). Podľa názoru súdu tento úkon nie je úkonom, ktorý by smeroval k účelnému
výkonu exekúcie, a preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za tento úkon.

Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky (v znení do 30.4.2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených ma exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti.Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa ods. 1, písm. a) je 6,64 eura za každú aj
začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

V zmysle § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), ak súd

uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť
lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné
sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s
ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so
zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú, zastavil exekúciu, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 25,96 eura v lehote 3 dní
od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods. 1 OSP.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)

uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.