Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/454/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111206286
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6111206286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľa X. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Y., Y. Q. XX, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom
Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti odporcovi C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y., Y. Q. XX, v konaní o zaplatenie 2.033,77 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/106/2011-346 z 23. 04. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúdu,ktorýmuložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi2.033,77€vlehote
3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, potvrdzuje.

Odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol, odmieta.

Výrok rozsudku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške

1.224,72 € správne znie:

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.323,42 € spočívajúce v
zaplatenom súdnom poplatku vo výške 121,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.201,92 € na
účet právneho zástupcu navrhovateľa, vedený vo E. a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa vo výške 137,34 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.033,77 € do

3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti návrh zamietol; odporcovi uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 1.224,72 €, spočívajúce v zaplatenom
súdnom poplatku vo výške 121,50 € a trovách právneho zastúpenia vo výške 1.201,92 €.

Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalejvtexteaj„OZ“).Navrhovateľvpodiele2/3aodporcavpodiele1/6súspoluvlastníkminehnuteľností
- rodinného domu. Odporca svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa
20. 09. 2010 od svojej matky - sestry navrhovateľa, I. T., v rodinnom dome však býva už od októbra 2008.
OkremnichvrodinnombývalaajmatkanavrhovateľaastarámatkaodporcuS.S.spolusnesvojprávnym

synom, bratom navrhovateľa, G. S.. Medzi spoluvlastníkmi a obyvateľmi domu už v minulosti bola
uzavretá ústna dohoda o úhradách platieb za odber plynu a elektrickej energie tak, že každá domácnosťhradí jednu tretinu, každá po 3.000,-Sk, neskôr po 100 €. Existencia inej dohody (podľa počtu osôb alebo
podľa spoluvlastníckych podielov) preukázaná nebola. Odporca po príchode do rodinného domu k tejto
dohode pristúpil a uhrádzal 100 €; v takejto výške zaplatil navrhovateľovi za mesiac október, november,

december 2008 a január 2009. Od februára 2009 (vrátane) úhrady prestal vykonávať. Po nadobudnutí
spoluvlastníctva (20. 09. 2010) od októbra 2010 začal prispievať navrhovateľovi po 30 € mesačne,
a to až do apríla 2011. Zálohové platby za elektrinu a plyn vykonával navrhovateľ; inkasný lístok za
odber elektrickej energie bol vystavovaný na navrhovateľa, inkasný lístok na odber plynu na S. S., z
ktorej výpovede však jednoznačne vyplynulo, že inkasné lístky odovzdávala navrhovateľovi, ktorý ich

platil. Zálohové platby za elektrinu vrátane preplatkov a nedoplatkov od februára 2009 do augusta 2010
predstavovali 1.425,49 €, z toho 1/3-ový podiel predstavuje 356,37€. Za obdobie od septembra 2010 do
apríla 2011 zálohové platby za elektrinu vrátane preplatkov a nedoplatkov predstavovali 993,47 €, z čoho
1/3-ový podiel predstavuje 331,16 €. Za dodávku plynu od februára 2009 do augusta 2009 zálohové
platby vrátane preplatkov a nedoplatkov predstavovali 3.301,24 €, z čoho 1/3-ový podiel predstavuje
1.100,41 €. Za obdobie od septembra 2010 do apríla 2011 zálohové platby predstavovali sumu 1.524,98

€, z toho podiel 1/3 predstavuje 508,33 €. Nedoplatok vo výške 1/3 na jednotlivých zálohových platbách
vrátanevyúčtovaniapreplatkovanedoplatkovpotomspolupredstavujesumu2.415,06€.Ztejtocelkovej
sumy odporca zaplatil len 210 €; teda nárok navrhovateľa predstavuje 2.205,06 €. Navrhovateľ však
žiadal priznať len 2.033,77 € (v takejto výške žiadal pripustiť zmenu návrhu, o ktorej súd rozhodol); preto
súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi len 2.033,77 €.

Keďže v rodinnom dome dlhodobo koexistovali tri samostatné domácnosti, súd považoval podiel na
úhradách za odber plynu a elektrickej energie v 1/3 za rešpektovaný všetkými troma domácnosťami a
teda za dohodnutý, zaužívaný a spravodlivý. Odporca okrem zaplatených 210 € neuskutočnil žiadne iné
platby, čo bolo v konaní preukázané svedeckými výpoveďami aj listinnými dokladmi.

Preto súd návrhu ako dôvodnému čo do istiny vyhovel; považoval navrhovateľa za aktívne

legitimovaného, pretože z výpovede svedkyne S. S. mal jednoznačne preukázané, že platby za
elektrickú energiu ako aj plyn vykonával navrhovateľ a teda voči odporcovi mal právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Navrhovateľ súčasne žiadal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu aj úrok z omeškania z jednotlivých
mesačných platieb; súd v tejto časti návrh zamietol z dôvodu nedostatočnej špecifikácie uplatneného

nároku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania,
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 121,50 € a z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.201,92 €, za 2 úkony po 91,29 € (príprava a prevzatie, písomné podanie na súd

dňa 23. 03. 2011), 2 x režijný paušál po 7,41 €, za úkon porada s klientom dňa 11. 07. 2011 presahujúci
jednu hodinu vo výške 60,86 €, 1 x režijný paušál 7,41 € za písomné podanie na súd dňa 11. 07. 2011
- vyjadrenie k odporu vo výške 91,29 € + 7,41 € režijný paušál, písomné podanie na súd zo dňa 29.
11. 2011 - návrh na pripustenie zmeny návrhu v hodnote 91,29 € + 7,41 € režijný paušál, za účasť na
nemeritórnom pojednávaní dňa 29. 11. 2011 v hodnote 1 = 22,82 € + režijný paušál 7,41 €, za úkon -

účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 18. 09. 2012 vo výške 1 v hodnote 22,82 € + 7,63 € režijný
paušál, porada s klientom dňa 21. 09. 2012 nepresahujúce jednu hodinu v hodnote 30,43 € + 7,63 €
režijný paušál, účasť na pojednávaní dňa 30. 10. 2012 v hodnote 91,29 € + 7,63 € režijný paušál, porada
s klientom dňa 26. 12. 2012 nepresahujúcu jednu hodinu v hodnote 30,43 € + 7,63 € režijný paušál, za
úkon účasť na pojednávaní dňa 27. 11. 2012 v hodnote 91,29 € + 7,63 € režijný paušál, za účasť na

pojednávaní dňa 15. 01. 2013 v hodnote 91,29 € + 7,81 € režijný paušál, za úkon porada s klientom dňa
29. 01. 2013 nepresahujúcu jednu hodinu v hodnote 30,43 € + 7,81 € režijný paušál, za úkon porada
s klientom dňa 18. 03. 2013 presahujúca jednu hodinu v hodnote 60,86 € + 7,81 € režijný paušál + 2
úkony po 91,29 € (účasť na pojednávaní dňa 19. 03. 2013 a dňa 23. 04. 2013) + 2 x režijný paušál
po 7,81 €. Právny zástupca navrhovateľa si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v celkovej hodnote

1.597,96 €. Súd mu nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon písomné podanie na súd dňa 25.
09. 2012 - vyjadrenie, pretože súd o tento úkon nežiadal; zo dňa 27. 11. 2012 - návrh na vykonanie
dôkazu, pretože v uvedený deň sa konalo pojednávanie a právny zástupca navrhovateľa mal možnosť
dôkazynavrhnúťvrámcipojednávania;zodňa30.01.2013-predloženielistinnýchdôkazovsvýpočtom,
pretožeotentoúkonsúdtiežnežiadal;zodňa02.04.2013-špecifikáciauplatnenéhonároku-vyjadrenie

k podaniu navrhovateľa, pretože tento bol vyhotovený len z dôvodu nesprávneho predchádzajúcehovýpočtu právneho zástupcu navrhovateľa. Tiež mu nepriznal poplatky za vydanie duplikátov faktúr vo
výške 28,80 € + poštovné 0,40 €, spolu 29,20 €, pretože bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať svoje
tvrdeniapredloženímjednotlivýchvyúčtovaní,pričomjednotlivévyúčtovaniaafaktúrydodávokplynuako

aj elektrickej energie mu boli doručované dodávateľmi, teda navrhovateľ ako platiteľ ich mal k dispozícii;
súd tieto výdavky nepovažoval za účelne vynaložené.

Proti rozsudku podal včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca. Žiadal
rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznať mu trovy
prvostupňového i odvolacieho konania, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Požiadal o oslobodenie od poplatkovej povinnosti za podanie odvolania.

V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s dôvodmi v odvolaní a potvrdí rozsudok okresného súdu,
žiadal, aby o trovách konania prvostupňového i odvolacieho súdu rozhodol s prihliadnutím na dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p. na strane odporcu, pretože už tento preukázal svoje
nepriaznivé majetkové a osobné pomery, bol mu ustanovený právny zástupca z radov advokátov. Do
nepriaznivej majetkovej situácie sa dostal vzhľadom na svoju nezamestnanosť; od Sociálnej poisťovne

poberá dávku v nezamestnanosti; okrem toho má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.

Poukázal na nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku, pretože súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Medzi navrhovateľom a
odporcomnikdynedošlokžiadnejdohodeohľadomvýškyúhradspoločnýchnákladov;onlenpokračoval

v platbách, vykonávaných pred ním jeho matkou. Od októbra 2008 do septembra 2010 uhrádzal platby
mesačne vo výške 100 € buď k rukám navrhovateľa alebo k rukám S. S. a od októbra 2010 do
apríla 2011 vzhľadom na vyhrotenie vzťahov v rodine poštovými poukážkami. Od apríla 2011 žil v
predmetnej domácnosti sám; od tej doby všetky náklady hradil prevodom na bankový účet elektrární;
plyn dal navrhovateľ odpojiť a keďže odporca ho ani v minulosti nepoužíval, nedal plynovú prípojku

opätovne zapojiť. Nikdy nesúhlasil s rozpočítaním spoločných nákladov na užívanie nehnuteľností na
tri domácnosti; na tieto skutočnosti poukázal aj v priebehu súdneho konania. Neužíval celé prízemie
nehnuteľnosti, ale len jednu izbu (16 m2), kuchyňu (7,8 m2) a kúpeľňu (5,6 m2), obytný priestor o
veľkosti 29,40 m2; preto sa mali náklady vynaložené na spoločnú nehnuteľnosť rozúčtovať podľa výšky
spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ by súd postupoval podľa zákonného ustanovenia § 137 ods. 1

OZ, potom by suma, ktorou mal odporca prispievať na spoločné náklady za užívanie nehnuteľností,
ktoré v priemere za celé sporné obdobie vychádzajú na cca 250 €, predstavovala 42 € a v prípade
rozpočítania na osoby 62,50 €, resp. 83 €. Pri ktoromkoľvek z uvedených spôsobov výpočtu potom
platil odporca navrhovateľovi nepomerne viac, ako by mal. Priznal, že nevie preukázať svoje tvrdenie o
skutočne vykonaných úhradách inak, ako svedeckými výpoveďami. Navrhovateľ mu až do súčasnosti

nijakým spôsobom nevyúčtoval použitie ním zaplatených mesačných platieb okrem prehľadu úhrad,
ktoré navrhovateľ doložil v súdnom konaní; nikdy ho nevyzval na úhradu týchto platieb, neupozornil
ho na omeškanie s ich úhradou, preto sa odporca nikdy nemohol dostať do omeškania tak, ako to
tvrdil navrhovateľ. Tvrdil, že mal záujem s navrhovateľom sa dohodnúť na oddelení ním obývanej
časti spoločnej nehnuteľnosti a zabezpečení samostatných meračov energií, čo konajúci súd vôbec

nebral do úvahy. Navrhovateľ ako väčšinový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti (o veľkosti 4/6) a
ako opatrovník nesvojprávneho brata G. S. (vlastník spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6) si schválil
resp. zamietol jednotlivé body schôdze spoluvlastníkov, konanej dňa 08. 10. 2010 v neprospech odporcu
ako spoluvlastníka podielu o veľkosti 1/6. Súčasne ako väčšinový spoluvlastník rozhodol o tom, že
vylučuje odporcu ako spoluvlastníka z užívania spornej nehnuteľnosti, o čom svedčí aj podania návrhu

na vypratanie nehnuteľnosti na Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 17C/74/2010, ktoré konanie však
v konečnom dôsledku bolo zastavené vzhľadom na späťvzatie návrhu. Toto konanie však svedčí o
účelovosti krokov navrhovateľa a snahe zastrašiť odporcu s cieľom nadobudnúť spoločnú nehnuteľnosť
do svojho výlučného vlastníctva.

Súd považoval navrhovateľa za aktívne legitimovaného len na základe svedectva S. S., ktorá uviedla,

že mu dávala peniaze na úhradu nákladov za plyn. Toto sú nesprávne skutkové zistenia prvostupňového
súdu, ktoré mali dopad aj na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci. Prvostupňový súd nevykonal
dokazovanie v rozsahu, v akom ho vykonať mal a mohol, nepresvedčivo a nedostatočne sa vyporiadal
s dôvodmi, ktoré ho k rozhodnutiu viedli.Odporca vo svojom odvolaní požiadal o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za podanie
odvolania z dôvodu, že mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v súlade so zákonom č.
327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 137,34 €; poukázal na matematickú chybu pri výpočte
priznaných trov prvostupňovým súdom, keď namiesto 1.323,42 € okresný súd mu priznal 1.224,72 €.

Okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery a
rovnako správne ich právne posúdil. Jasným a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné. Medzi užívateľmi rodinného domu bola uzavretá dohoda, v zmysle ktorej tri domácnosti
sa dlhodobo podieľali na nákladoch súvisiacich s jeho užívaním rovným dielom a to vo výške 1/3.
Dohodu potvrdil na pojednávaní dňa 30. 10. 2012 nielen právny zástupca odporcu, ale aj samotný
odporca. Za účelové a rozporuplné považoval tvrdenia vypočutých svedkov, ktorí mali byť prítomní
pri mesačných úhradách, slúžiacich na krytie nákladov súvisiacich s užívaním domu, čo napokon

konštatoval aj prvostupňový súd. K tvrdeniu odporcu v tomto konaní, že navrhovateľ ako opatrovník
nesvojprávneho brata G. S. si neplní svoje povinnosti vo vzťahu k dôchodku, napriek tomu, že táto
skutočnosť nie je predmetom konania, navrhovateľ uviedol, že síce poberá za opatrovanca dôchodok,
avšak tento počas života S. S. odovzdával k jej rukám, ktorého spolu so svojím dôchodkom používala
na potreby svoje a nesvojprávneho syna G.. Tvrdenie odporcu v tomto smere považoval len za účelové

s úmyslom dehonestovať osobu navrhovateľa.

Vo vzťahu k odvolaniu odporcu proti výroku o trovách s odôvodnením, že prvostupňový súd mal
zohľadniťdôvodyhodnéosobitnéhozreteľavzhľadomnasociálnusituáciuúčastníkovkonania,poukázal
na nemožnosť aplikácie § 150 ods. 1 O. s. p., pretože predmetné súdne konanie vzniklo z dôvodu,
že odporca si neplnil svoju základnú povinnosť prispievať na reálne náklady, vzniknuté v dome, v

ktorom žil a nebolo možné vo veci vzhľadom na jeho neúnosné správanie ako aj jeho matky I. P.
dosiahnuť mimosúdnu dohodu. Toto spolužitie v jednom dome napokon skončilo tak, že navrhovateľ
sa v auguste v roku 2010 odsťahoval a S. S., ktorá dom postavila, a brat navrhovateľa G. S., ktorý bol
silno citovo naviazaný na dom a záhradu, museli z neho odísť týždeň pred Veľkou nocou v roku 2011.
Odôvodňovanie použitia § 150 ods. 1 O.s.p. zlou situáciou odporcu nepovažoval navrhovateľ v tomto

prípade namieste. Odporcovi bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/76/2010-252
zo dňa 11. 01. 2013 právoplatným 05. 03. 2013 a vykonateľným 06. 07. 2013 priznaná náhrada za
spoluvlastnícky podiel vo výške 19.333,33 €; preto navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok o
náhrade trov konania, ktoré on reálne musel vynaložiť na ochranu svojich práv nielen v tomto konaní
proti odporcovi, ale aj v iných konaniach proti jeho matke I. T., potvrdil. Samotná skutočnosť, že odporca

bol oslobodený od poplatkovej povinnosti voči štátu neznamená, že túto ochranu bude požívať aj proti
účastníkovi konania, ktorý bol vo veci úspešný.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods.
1, 2 O. s. p. potvrdil; výrok o trovách konania vzhľadom na zjavnú chybu pri počítaní opravil.

Podľa § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V danej veci sa navrhovateľ úspešne domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu po súdom

pripustenej zmene návrhu istinu 2.033,77 € spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania z jednotlivých
príslušných platieb, ako aj náhrady trov konania z dôvodu, že odporca ako podielový spoluvlastník sa
nepodieľal na nákladoch na energiách - plynu a elektriny v rodinnom dome. Poschodový rodinný dom
užívali tri domácnosti na základe ústnej dohody tak, že I. T., jej syn (odporca), jej bývalý manžel W. T.
a ich spoločný syn užívali na prízemí tri izby, kuchyňu a sociálne zariadenie; v jednej izbe žila S. S.

(matka navrhovateľa a stará matka odporcu) spolu s nesvojprávnym synom (bratom navrhovateľa) G.S. a na poschodí rodinného domu tri izby, kuchyňu a sociálne zariadenie obýval navrhovateľ s rodinou,
neskôr navrhovateľ sám. Ešte pred rokom 2008 sa obyvatelia domu podieľali na úhradách za plyn a
elektrinu po 4.500,-Sk, neskôr po 3.000,-Sk (100 €) každá rodina mesačne, t.j. T. 3.000,-Sk, S. 3.000,-Sk

a zostatok doplácala S. S.. Tieto skutočnosti vyplynuli zo svedeckých výpovedí (viď č. l. 218). Existencia
inej dohody (podľa počtu osôb alebo podľa spoluvlastníckych podielov) v konaní preukázaná nebola.
Odporca po príchode do predmetného rodinného domu k tejto dohode pristúpil a platil 100 € k rukám
navrhovateľa resp. starej matky S. S., a to v mesiacoch október, november, december 2008 a január
2009, čo potvrdil samotný navrhovateľ; od februára 2009 však prestal tieto úhrady vykonávať. Následne

od októbra 2010 po tom, čo sa stal spoluvlastníkom v 1/6 na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.
09. 2010 (V 4259/2010) od svojej matky I. T., svojvoľne začal prispievať sumou 30 € mesačne a to
až do apríla 2011. K novej dohode o úhradách medzi spoluvlastníkmi nedošlo. Zálohové platby za
elektrinu a plyn uhrádzal navrhovateľ; výška a platby uskutočnených úhrad bola v konaní preukázaná
vyúčtovaniami elektrární a plynární. Inkasný lístok na odber elektrickej energie bol vystavovaný na meno
navrhovateľa; inkasný lístok na odber plynu bol vystavovaný na S. S., ktorá v pozícii svedkyne potvrdila,

že inkasné lístky, i keď vedené na jej meno, odovzdávala navrhovateľovi - svojmu synovi, ktorý platby
aj za odber plynu uskutočnil. Svedkovia, najmä W. T., bývalý manžel I. T. (matky odporcu a sestry
navrhovateľa) potvrdil, že v čase, kým žil v spoločnej domácnosti na prízemí rodinného domu spolu s
nevlastným synom - odporcom a jeho matkou, vtedajšou manželkou, I. T., ako aj ich spoločným synom,
uhrádzali S. S. a potom švagrovi X. S. finančné prostriedky vo výške 4.500,-Sk mesačne (neskôr 3.000,-

Sk mesačne), ktoré boli používané na zaplatenie zálohových platieb na elektrinu a na plyn, resp. na
údržbu rodinného domu.

Zálohové platby na elektrinu vrátane preplatkov a nedoplatkov za obdobie od februára 2009 do apríla
2011 predstavovali spolu v 1/3 2.415,06 €. Odporca uhradil len 210 €. Nárok navrhovateľa predstavoval
2.205,06 €, avšak sám žiadal priznať iba 2.033,77 €, ktoré finančné prostriedky potom boli predmetom

konania.

Okresný súd správne vyhovel návrhu, keď zaviazal odporcu k zaplateniu 2.033,77 € ako bezdôvodného
obohatenia, ktoré je povinný vydať navrhovateľovi. Z listinných dôkazov, obsiahnutých v súdnom spise,
ale aj zo svedeckých výpovedí svedkov, vypočutých na pojednávaniach nevyplynulo, že by odporca
sa podieľal na platení zálohových platieb na energiách za sporné obdobie inak, ako to vyhodnotil

okresný súd. Aj odvolací súd má za to, že v predmetnom rodinnom dome dlhodobo spolu žili tri
samostatné domácnosti, ktoré sa dohodli na úhradách za odber plynu a elektrickej energie na každú
domácnosť, teda v podiele 1/3. Iná dohoda nebola v konaní preukázaná a aj odvolací súd ju považoval
rovnako ako okresný súd za rešpektovanú, dohodnutú, zaužívanú a spravodlivú. Táto dohoda má
prednosť pred zákonnou úpravou podľa spoluvlastníckych podielov (ako to žiadal vyhodnotiť odporca).

Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel spoluvlastníkov vyjadruje mieru, akou sa títo podieľajú na právach
a povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Výška podielu má svoj význam
najmä vo vzájomnom vzťahu medzi spoluvlastníkmi, ale aj vo vzťahu k tretím osobám. Vo vnútornom
vzťahu medzi spoluvlastníkmi ide predovšetkým o vymedzenie, v akom pomere budú spoluvlastníci
vykonávať užívacie právo k spoločnej veci. Spoluvlastníci sa majú o hospodárení so spoločnou vecou

dohodnúť, pričom sa prihliada na väčšinu, počítanú podľa veľkosti podielov (§ 139 OZ). Nič však nebráni,
aby sa spoluvlastníci na rozsahu užívania spoločnej veci dohodli inak, ako sú ich podiely. Pomer
veľkostí jednotlivých podielov totiž nemusí vždy zodpovedať skutočným potrebám spoluvlastníkov
užívať predmet spoluvlastníctva. Spoluvlastníci majú právo dohodnúť sa o výkone práv a povinností,
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva a nie sú pritom viazaní veľkosťou podielov. Táto dohoda o výkone práv

a povinností spoluvlastníkov nie je viazaná na žiadnu formu, môže byť teda uzavretá aj ústne, prípadne
konkludentne. Ak bola uzavretá na neurčitý čas, viaže účastníkov, až kým nedôjde ku zmene pomerov.
Dohodu možno zmeniť kedykoľvek novou dohodou spoluvlastníkov.

Okresný súd správne vyhodnotil aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že platby za energie vykonával navrhovateľ a teda bol vo veci aktívne legitimovaný

na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporca užíval nehnuteľnosti do 20. 09. 2010 bez právneho
dôvodu, resp. užíval byt v rodinnom dome so súhlasom spoluvlastníčky - jeho matky, a zjavne aj
ostatných spoluvlastníkov (čo v priebehu celého súdneho konania nebolo vôbec spochybňované) a
po 20. 09. 2010 užíval nehnuteľnosti ako spoluvlastník; bol teda povinný podieľať sa na nákladoch,
spojených s užívaním bytu, ktoré platil primárne na základe pôvodnej dohody spoluvlastníkovnavrhovateľ(novádohodaspoluvlastníkovuzavretápreukázateľnenebola).Aknavrhovateľovinezaplatil
dohodnuté platby za energie, vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je mu odporca povinný vydať.

Pokiaľ odporca namietol vo svojom odvolaní skutočnosť, že navrhovateľ ho nevyzýval na úhradu platieb

a teda sa nemohol dostať ani do omeškania, tieto námietky sú vo vzťahu k výrokom rozsudku právne
bezvýznamné. Okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa čo do istiny, keď mu priznal uplatňovanú
sumu v plnej výške (2.033,77 €); v prevyšujúcej časti - ohľadom úroku z omeškania - návrh zamietol.
V tejto nepatrnej časti bol neúspešný navrhovateľ, odvolanie však nepodal. Odporca, ako de facto
úspešný účastník v tejto časti výroku rozsudku, nie je vecne legitimovaný na podanie odvolania. Proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa je oprávneným na podanie opravného prostriedku, pokiaľ to zákon
nevylučuje, účastník konania (§ 201 O.s.p.), ak rozhodnutie súdu vyznelo v jeho neprospech. Ide
o subjektívny predpoklad na podanie odvolania. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo
veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Odvolací súd
odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietne (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), pričom sa vôbec
nezaoberáobsahomnapadnutéhorozhodnutia.Subjektívnastránkaprípustnostiodvolaniasatedaviaže

na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho
daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému
týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol
odvolateľ negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.

V kontexte vyššie uvedených skutočností sú odvolacie námietky odporcu bezpredmetné.

V prvostupňovom konaní bol úspešný navrhovateľ, preto mu okresný súd správne priznal trovy konania
a trovy právneho zastúpenia; neúspešný bol v nepatrnej časti, preto bolo namieste použitie ustanovenia
§ 142 ods. 3 O. s. p.. Okresný súd trovy konania aj správne vyčíslil; vo výroku však uviedol nesprávny
súčet súm (121,50 + 1.201,92 = 1.224,72). Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v
rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Keďže vo výroku rozsudku došlo len

v dôsledku chyby v počítaní k uvedeniu nesprávnej sumy trov právneho zastúpenia, ktoré je odporca
povinný zaplatiť navrhovateľovi, odvolací súd opravil výrok rozsudku okresného súdu; správne znenie
výroku je uvedené vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu (121,50 + 1.201,92 = 1.323,42).

Odporca navrhol rozhodnúť o trovách konania pre úspešného navrhovateľa s prihliadnutím na dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd nezistil žiadne takéto dôvody.

Po predložení odvolania právny zástupca odporcovi vypovedal plnú moc a zaslal krajskému súdu
oznámenie Centra právnej pomoci v Banskej Bystrici o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci
odporcovi v dôsledku zistenia, že po predložení dokladov za účelom prehodnotenia jeho príjmovej a
majetkovej situácie dňa 28.10.2013 vyšlo najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci mu bol
priznaný na základe nepravdivých a neúplných údajov (odporca bol v posudzovanom období riadne

zamestnaný a bol vyporiadaný spoluvlastnícky podiel odporcu vo výške 1/6 do výlučného vlastníctva
navrhovateľa za náhradu 19.333,33 € do 06.07.2013).

Úspešnému navrhovateľovi potom odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania podľa §
224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. vo výške 137,34 € za dva úkony právnej služby
v odvolacom konaní (ďalšia porada s klientom nepresahujúca jednu hodinu dňa 24. 06. 2013 vo výške

jednej tretiny (30,43 €) základnej sadzby tarifnej odmeny (91,29 €); písomné vyjadrenie k odvolaniu
odporcu 25. 06. 2013 vo výške 91,29 €) spolu s režijným paušálom podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods.
4 písm. a,/ § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v aktuálnom znení (91,29 € + 7,81 € + 30,43 € +7,81 €).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.