Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113203666
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113203666.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: AUTOMONT Žilina, spol. s r.o., Murgašova 7/241, 010 01 Žilina, IČO: 36 401 510,
zastúpený: JUDr. Ivan Mikloška, advokát, Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti odporcovi v rade 1/ Sberbank
Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, odporcovi v rade 2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o.,
Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281 a odporcovi v rade 3/ doem, s.r.o., Komenského
31, 010 01 Žilina, IČO: 36 395 480, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor Müller & Mgr.
Martin Dikoš, s.r.o., Tolstého 20/1201, 010 01 Žilina, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi v rade 1/ na účet jeho právneho zástupcu trovy konania
vo výške 7.210,51 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi v rade 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporcovi v rade 3/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 04.02.2013 žiadal navrhovateľ určiť neplatnosť dražby nehnuteľností - pozemku
parcela CKN č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX C.X a stavby - obchodné priestory
na parcele č. XXXX/XX nachádzajúce sa v katastrálnom území Ž., zapísané na LV č. XXXX, ktorá
sa konala dňa 06.11.2012 o 10.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. P. E. a na základe ktorej bol
odporcovi v rade 3/ ako vydražiteľovi udelený príklep. Návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako
záložcom a odporcom v rade 1/ ako záložným veriteľom bola uzatvorená Zmluva o záložnom práve k
nehnuteľnostiam, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, a to

pozemok a rozostavaná stavba - novostavba obchodných priestorov. Účelom zmluvy o záložnom práve
bolozabezpečeniepohľadávokzáložnéhoveriteľavyplývajúcichzozmluvyokontokorentnomúvereazo
zmluvy o splátkovom úvere. Keďže navrhovateľ svoje záväzky z uzatvorených úverových zmlúv riadne
neplnil, pristúpil odporca v rade 1/ k realizácii záložného práva predajom založených nehnuteľností na
verejnej dražbe v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách. Realizáciou dobrovoľnej dražby poveril
odporca v rade 1/ odporcu v rade 2/. Odporca v rade 2/ určil prvé kolo dražby na deň 01.03.2012,
pričom najnižšie podanie bolo stanovené na 900.000,- Eur a vychádzalo z ohodnotenia predmetu

dražby podľa znaleckého posudku W.. J. P. zo dňa 04.01.2012. V posudku znalec stanovil všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti na sumu 904.000,- Eur. Prvé kolo dobrovoľnej dražby bolo neúspešné a založené
nehnuteľnosti neboli predané. Odporca v rade 2/ tak stanovil opakovanú dražbu na deň 11.04.2012,
pričomnajnižšiepodaniebolostanovenéna678.000,-Eur,pričompodkladompreoceneniebolopätovneuvedený znalecký posudok W.. P.. Ani opakovaná dražba nebola úspešná. Ďalšie kolo dražby stanovil
odporca v rade 2/ na deň 06.11.2012. Na tejto dražbe došlo k vydraženiu založených nehnuteľností
odporcom v rade 3/ za cenu 360.000,- Eur a odporca v rade 3/ sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností.

Navrhovateľ namieta platnosť opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 06.11.2012, nakoľko v priebehu
prípravy dražby a jej realizácie odporca v rade 2/ ako dražobník porušil viaceré ustanovenia Zákona
o dobrovoľných dražbách, ktoré mali za následok priamu ujmu navrhovateľa spočívajúcu v dosiahnutí
zjavne nízkeho výťažku z dražby. Dôvodom pre neplatnosť dražby je:
1/ Oznámenie o dražbe, ktoré podľa §-u 11 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách musí byť

dražobníkom zverejnené najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území
sa predmet dražby nachádza. Okrem toho oznámenie o dražbe musí byť umiestnené na predmete
dražby na viditeľnom mieste. Tieto povinnosti odporca v rade 2/ ako dražobník porušil, nakoľko
oznámenie o opakovanej dražbe nezverejnil na úradnej tabuli obce a na predmete dražby neumiestnil
oznámenie o konaní dražby predpísané zákonom. Tým došlo k zmareniu možnosti účasti ďalších
subjektov na dražbe a dražby sa zúčastnil iba jeden subjekt. Účasť viacerých osôb na dražbe by sa

prejavila dosiahnutím vyššej ceny.
2/ Ohodnotenie predmetu dražby, nakoľko v zmysle §-u 22 ods. 1 zákona, v prípade opakovanej
dražby nemusí dražobník zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší
ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Napriek tomu odporca v rade 2/ hoci mohol použiť
pôvodný znalecký posudok W.. P., dal vypracovať nový znalecký posudok W.. C. V., ktorým boli

dražené nehnuteľnosti ohodnotené na sumu 719.000,- Eur. Pre navrhovateľa je šokujúce, že podľa
týchto znaleckých posudkov bol zistený rozdiel v cene dražených nehnuteľností vo výške 185.000,-
Eur, pričom tento rozdiel mal vzniknúť v priebehu 8 mesiacov, čo je časový rozdiel medzi vyhotovením
oboch posudkov. Navrhovateľ namieta správnosť posudku W.. V., keďže tento je vyhotovený v rozpore
s vyhláškou o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a znalcom určená hodnota nehnuteľností

nezodpovedá reálnej cene.
3/ Odporca v rade 2/ v oznámení o opakovanej dražbe stanovil najnižšie podanie vo výške 720.000,-
Eur s možnosťou minimálneho prihodenia 1.000,- Eur. V zmysle §-u 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných
dražbách v tomto prípade nemôže byť najnižšie podanie nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom. Podľa §-u 17 zákona pritom dražobník v oznámení o dražbe musí uviesť

okrem iného najnižšie podanie. Navrhovateľ tak zastáva názor, že odporca v rade 2/ mohol najnižšie
podanie znížiť o 50 %, avšak len za predpokladu, že takéto najnižšie podanie uvedie v oznámení o
konaní dražby. Z oznámenia o opakovanej dražbe vyplýva najnižšie podanie vo výške 720.000,- Eur,
pričom gramatickým výkladom je možno dospieť k záveru, že najnižšie podanie je skutočne podaním
najnižším, a nie je možné ho akýmkoľvek spôsobom znížiť. Zníženie najnižšieho podania malo výlučne

špekulatívny charakter v snahe umožniť vydraženie nehnuteľností výlučne odporcovi v rade 3/.
Na základe týchto skutočností žiada navrhovateľ určiť neplatnosť dražby nehnuteľnosti uskutočnenej
dňa 06.11.2012.

Odporca v rade 1/ v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Čo sa týka prvého dôvodu namietanej neplatnosti, Mestský úrad Žilina na základe žiadosti odporcu
v rade 2/ zverejnil na úradnej tabuli Mesta Žilina vrátane internetovej stránky oznámenie o dražbe
v termíne od 19.10.2012 do 06.11.2012. Čo sa týka povinnosti označiť predmet dražby, jedná sa
o jednorazovú povinnosť, ktorú musí dražobník splniť v 15-dňovej zákonnej lehote pred konaním
dražby. Ak dražobník predmet označí, nemá povinnosť kontrolovať, či označenie predmetu dražby je

naďalej riadne zachované a nemá povinnosť ho obnovovať v prípade, ak niekto označenie odstráni.
Z priložených fotografii je zrejmé, že dražobník umiestnil na predmet dražby oznámenie o opakovanej
dražbe a predmet označil páskou s nápisom „Dražba“. Na fotografiách je dátum ich vyhotovenia
17.10.2012, teda v lehote určenej zákonom. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal pochybenie
dražobníka v súvislosti so zverejňovaním podmienok konania dražby. Z dokladov vyplýva, že dražobník

svoju zákonnú publikačnú povinnosť splnil. Čo sa týka námietky ohľadom zabezpečenia nového odhadu
predmetu dražby, nehnuteľnosti sa v predmetnej veci dražili celkovo 3-krát. Keďže v prvých dvoch
kolách dražby neboli speňažené, dražobník po dohode s odporcom v rade 1/ pristúpil k zabezpečeniu
nového odborného odhadu všeobecnej hodnoty predmetu dražby. Ak by cena predmetu dražby vo
výške 719.000,- Eur určená znaleckým posudkom W.. V. bola neprimerane nízka, nejednalo by a o

porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, ale o porušenie povinnosti znalca vypracovať
znalecký posudok riadne, účelne, hospodárne a nestranne, čo by mohlo zakladať nanajvýš právo
na náhradu škody tým spôsobenej, a nie právo domáhať sa neplatnosti dražby. Navrhovateľ bol s
novým ohodnotením predmetu dražby oboznámený, keďže dotknutý znalecký posudok mu bol zaslanýpoštou dňa 04.10.2012. Napriek tomu navrhovateľ k tomuto posudku do konania dražby nevzniesol
žiadne námietky. Čo sa týka zníženia najnižšieho podania, námietka, že cena dosiahnutá vydražením
je nedostačujúca a neprimerane nízka, vôbec navrhovateľovi z právneho hľadiska neprináleží. Žiadny z

účastníkovdražbynapriekopakovanýmvýzvamneurobilaninajnižšiepodanie,vdôsledkučohoodporca
v rade 2/ pristúpil po dohode s odporcom v rade 1/ k jeho zníženiu. Odporca v rade 2/ pritom rešpektoval,
že najnižšie podanie nie je možné dohodnúť nižšie ako stanovuje § 16 ods. 6 zákona, teda pod polovicu
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie
a suma, o ktorú je možné najnižšie podanie znížiť, vyplýva zo zmluvy o vykonaní dražby uzavretej

medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom. Zníženie najnižšieho podania o polovicu znalcom zistenej
hodnoty vytvára základ pre úspešnú dražbu. Žalobca zrejme nerozlišuje medzi najnižším podaním
uvedeným v oznámení o dražbe a sumou, o ktorú má licitátor toto najnižšie podanie právo znížiť. Výška
tejto sumy je predmetom zmluvy o vykonaní dražby, kde navrhovateľ dražby určuje minimálnu možnú
a pre neho akceptovateľnú sumu, na ktorú môže dražobník počas licitovania klesnúť. Informácia o
spôsobe znižovania najnižšieho podania je v zmysle §-u 8 ods. 2 zákona pred konaním dražby alebo

opakovanej dražby neprístupná, a preto námietka navrhovateľa o jej nezverejnení je argumentačne
neudržateľná. Z okruhu tzv. povinných písomností, ktoré je dražobník povinný sprístupniť k nahliadnutiu
pred konaním dražby, je vyňatá časť zmluvy o vykonaní dražby týkajúca sa práve údajov o znížení
najnižšieho podania. Týmto sa sleduje predchádzanie špekulatívnym úmyslom, keď by predčasné
zverejnenie tejto informácie mohlo poškodiť dlžníka alebo záložného veriteľa, pretože nehnuteľnosť

sa následne mohla vydražiť za nižšiu cenu, než aká by sa vydražila pri utajení tejto informácie.
Dražobník teda pri príprave a vykonaní dražoby neporušil žiadnu z povinností, ktoré mu ukladá zákon.
Pri akceptovaní argumentácie navrhovateľa by účastníci dražby boli motivovaní čakať s podaním až
dovtedy, kým sa najnižšie podanie zverejnené v oznámení o dražbe nezníži na vopred známu minimálnu
hranicu. Licitovanie by tak stratilo akýkoľvek význam a došlo by tým k popretiu zmyslu a účelu dražby.

Treba tiež poukázať na to, že podľa §-u 21 ods. 2 zákona nepostačuje na určenie neplatnosti dražby
akékoľvek porušenie ustanovení zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorým je osoba, ktorá porušenie
namieta, dotknutá na svojich právach. Preto je potrebné vyhodnotiť, či vôbec došlo k porušeniu
ustanovení zákona, či toto porušenie negatívne zasahuje do práv navrhovateľa a poškodzuje ho a či
toto porušenie bolo tak intenzívne a významné, že je na mieste zasiahnuť do absolútnych vlastníckych

práv dobromyseľného vydražiteľa tým, že by dražba bola vyhlásená za neplatnú. Navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že by bol dotknutý na svojich právach a nepreukázal ani akékoľvek porušenie zákona.
Dražba bola vykonaná transparentným spôsobom pri rešpektovaní práv a právom chránených záujmov
všetkých zúčastnených osôb.

Odporca v rade 2/ v písomnom vyjadrení uviedol, že splnil svoju zákonnú povinnosť a zverejnil
oznámenie na úradnej tabuli obce, a to v dňoch od 02.02. do 01.03.2012, od 24.05. do 04.06.2012
a od 19.10. do 06.11.2012. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené aj v dennej tlači, a to konkrétne v
denníku Nový čas. Čo sa týka ohodnotenia predmetu dražby, zákonné znenie dražobníkovi nezakazuje
zaistenie nového odhadu, teda dražobník je oprávnený požiadať o vypracovanie nového odhadu

predmetu dražby aj skôr ako je jeden rok od vypracovania pôvodného znaleckého posudku. Čo sa
týka rozdielu všeobecnej ceny dražených nehnuteľností v predmetných posudkoch, znalec W.. V. vo
svojom posudku uviedol, že hodnotené nehnuteľnosti sa nachádzajú v oblasti vhodnej na bývanie a
obchodovanie so stálym záujmom o kúpu nehnuteľnosti, avšak v čase výrazne zníženého dopytu. Na
trhu s nehnuteľnosťami v uvedenom čase došlo k podstatným zmenám oproti situácii, ktorá bola v

dobe vypracovania prvého posudku. Dražobník žiadosťou o vypracovanie dvoch znaleckých posudkov
preukázal snahu o čo najlepšie stanovenie hodnoty predmetu dražby. Navrhovateľ síce namieta
správnosť znaleckého posudku W.. V., avšak neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, iba konštatovanie
o porušení vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Tvrdenie, že znalcom určená hodnota
nehnuteľnosti nezodpovedá reálnej cene, je právne irelevantné, keďže navrhovateľ nie je znalcom a

ani odborníkom v oblasti ohodnocovania nehnuteľností. Čo sa týka námietky vo vzťahu k najnižšiemu
podaniu, podľa §-u 16 ods. 7 zákona je možné v zmluve dohodnúť oprávnenie licitátora znížiť najnižšie
podanie a zároveň sa uvedie suma, o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť. Zákon teda priamo
dovoľuje zníženie aj najnižšieho podania.

Odporca v rade 3/ v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dražobník riadne splnil svoje povinnosti a
zverejnil oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce a tiež v dennej tlači. Čo sa týka námietok ohľadom
vypracovania ďalšieho znaleckého posudku a námietkam k určeniu ceny znalcom W.. V., odporca v rade
3/ uvádza, že zrejme samotný navrhovateľ prostredníctvom realitnej kancelárie ponúkal predmet dražbyna predaj za cenu 499.000,- Eur. Cena podľa posudku č. 2 tak pre navrhovateľa za žiadnych okolností
nemôže byť šokujúca. Zákon pritom dražobníkovi nezakazuje zabezpečiť v prípade opakovanej dražby
aktuálne ocenenie predmetu dražby. Zabezpečením ďalšieho znaleckého posudku konal odporca v rade

2/ v súlade s jeho povinnosťou postupovať pri výkone dražbe s odbornou starostlivosťou. Čo sa týka
zníženia najnižšieho podania, tvrdenie navrhovateľa je v rozpore s ustanovením §-u 16 ods. 7 zákona,
ktoré umožňuje dohodnúť oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie. Odporca v rade 3/ tak žiada
návrh zamietnuť.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov a ich právnych
zástupcov, oboznámením návrhu na začatie konania, písomných vyjadrení odporcov, znaleckých
posudkov, dokladov týkajúcich sa predmetnej dražby a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Dňa 14.02.2007 uzatvoril navrhovateľ ako záložca s právnym predchodcom odporcu v rade 1/ Zmluvu
o záložnom práve k nehnuteľnostiam. Predmetom zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,

a to parcela č. XXXX/XX a rozostavaná stavba - obchodné priestory na tomto pozemku. Záložné právo
sa zriaďuje za účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa zo zmluvy o kontokorentnom úvere
a zo zmluvy o splátkovom úvere. Podľa Článku 4 bod 1 zmluvy, ak zabezpečovaná pohľadávka nebola
splatená dlžníkom riadne a včas, je záložný veriteľ oprávnený v lehote 30-tich dní odo dňa oznámenia
o začatí výkonu záložného práva začať výkon záložného práva okrem iného predajom založených

nehnuteľností na verejnej dražbe podľa Zákona o dobrovoľných dražbách.

Podľa Znaleckého posudku č. 1/2012 vypracovaného W.. J. P., Q.., bola všeobecná hodnota dražených
nehnuteľností určená sumou 904.000,- Eur.

Z predložených oznámení je zrejmé, že odporca v rade 2/ určil prvé kolo dobrovoľnej dražby na deň
01.03.2012 a druhé kolo dobrovoľnej dražby na deň 11.04.2012. Obidve dražby boli neúspešné.

Dňa 11.06.2012 uzatvoril odporca v rade 1/ pod pôvodným obchodným menom VOLKSBANK
Slovensko, a.s., s odporcom v rade 2/ Zmluvu o vykonaní opakovanej dražby. Podľa bodu 5.6 sa

zmluvné strany dohodli na najnižšom podaní vo výške všeobecnej hodnoty predmetu dražby určenej
novým znaleckým posudkom zaokrúhlenej na celých 10.000,- Eur nahor. Podľa bodu 5.8 je licitátor
dražobníka oprávnený v prípade, ak žiadny z účastníkov opakovanej dražby neurobí napriek opakovanej
výzve licitátora ani najnižšie podanie, postupne znižovať najnižšie podanie vždy o 60.000,- Eur, a to aj
opakovane až na sumu rovnajúcu sa 50 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

Podľa bodu 6.1 bude cena predmetu opakovanej dražby určená novým znaleckým posudkom.

Podľa Znaleckého posudku č. 206/2012 vypracovaného znalcom W.. C. V. bola ku dňu 30.09.2012
určená všeobecná cena dražených nehnuteľností sumou 719.000,- Eur po zaokrúhlení.

Podľa Oznámenia Mesta Žilina zo dňa 07.11.2012 adresovaného odporcovi v rade 2/ bol na základe
žiadosti o zverejnenie oznámenia o opakovanej dražbe č. 95/2011 doručenej mestskému úradu dňa
17.10.2012 zverejnené predmetné oznámenie na úradnej tabuli mesta vrátane internetovej stránky
Mesta Žilina od 19.10.2012 do 06.11.2012 (zvesené dňa 07.11.2012).

Podľa predloženej fotokópie denníka Nový čas zo dňa 22.10.2012 bolo zverejnené oznámenie odporcu v
rade 2/ o opakovanej dražbe predmetných nehnuteľností s uvedeným dátumom dátumu konania dražby,
najnižšieho podania a miesta konania dražby.

Podľa Oznámenia o opakovanej dražbe zo dňa 10. októbra 2012 odporca v rade 2/ na základe

návrhu odporcu v rade 1/ oznámil termín konania opakovanej dražby dňa 06.11.2012 o 10.00 hod. na
Notárskom úrade I.. P. E.. Predmetom dražby sú vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX.
Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom na hodnotu 718.875,03 Eur. Najnižšie podanie
je stanovené sumou 720.000,- Eur, minimálne prihodenie sumou 1.000,- Eur a dražobná zábezpeka
sumou 45.000,- Eur.

PodľaNotárskejzápisniceč.L.XXX/XXXXnapísanejI..P.E.sao10.00hod.,prezentovaljedenúčastník
dražby, ktorému bolo pridelené číslo 1, a to spoločnosť doem, s.r.o., Žilina. Keďže na výzvu ohľadom
záujmuopredmetnénehnuteľnostizavyvolávaciucenu720.000,-Eur,účastníkdražbynevykonalžiadnepodanie, licitátor následne znižoval vyvolávaciu cenu postupne o 60.000,- Eur až na sumu 360.000,-
Eur. Účastník dražby vykonal podanie vo výške 360.000,- Eur a následne licitátor účastníkovi dražby
pridelil príklep za túto sumu. Vydražiteľom sa tak stal odporca v rade 3/ - doem, s.r.o., Žilina.

Odporca v rade 3/ predložil inzerát spoločnosti REALITY holding+ na odpredaj objektu v Žiline so
zastavanouplochouXXXm2aúžitkovouplochouXXXm2,atozacenu499.000,-Eur.Súčasťouinzerátu
sú fotografie predmetného objektu. Po porovnaní týchto fotografií s fotografiami, ktoré sú súčasťou
znaleckých posudkov, možno dospieť k záveru, že sa jedná o totožný objekt.

Odporca v rade 1/ predložil do súdneho spisu fotografie predmetného objektu, z ktorých je zrejmé,
že na vstupných dverách tohto objektu bolo umiestnené oznámenie o opakovanej dražbe, ktoré bolo
orámované páskou s nápisom „Dražba“.

Navrhovateľ do súdneho spisu rovnako predložil fotografie predmetného objektu, na ktorých je viditeľné

umiestnenie oznámenia o dražbe vrátane pásky na vstupných dverách do objektu. Z fotografií je zrejmé,
že celý objekt páskou označený nebol.

Navrhovateľ do súdneho spisu predložil Znalecký posudok č. 30/2011 vypracovaný dňa 16.09.2011
znalcom W.. J. P.. Podľa tohto posudku je všeobecná hodnota dražených nehnuteľností 919.000,- Eur.

Odporca v rade 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 07.04.2014 uviedol, že používa zákonom stanovené
rozmery pre lepiacu pásku určenú na označenie predmetu dražby, pričom viditeľnosť tejto pásky je
zvýraznenáoprotiprílohezákona,tedaniejemožnésijuzameniť.Páskamápredpísanúšírkuorozmere
100 mm a odporca v rade 2/ zároveň časť pásky spolu s dodacím listom k tejto páske predkladá. Je

absurdné, aby navrhovateľ spochybňoval rozmery zákonom stanovenej šírky lepiacej pásky bez toho,
aby ňou disponoval. Predmet dražby bol celkovo olepený 4-krát, a teda navrhovateľ minimálne 4-krát
mohol zmerať jej šírku. Odporca v rade 2/ dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
podľa ktorého nie každé nedodržanie Zákona o dobrovoľných dražbách spôsobuje neplatnosť dražby.
Ak by aj predložená páska mala menej ako 100 mm, odporca si nevie predstaviť ako by mohla byť

touto skutočnosťou poškodená osoba navrhovateľa na svojich právach, nakoľko informovanosť o dražbe
bola zabezpečená v zmysle zákona aj nad rámec zákonných povinností, a to uverejnením oznámenia
v celoštátnom periodiku s najväčším denným nákladom.

Podľa predloženého dodacieho listu spoločnosti LAVAKOM SK, s.r.o., dodala táto spoločnosť odporcovi

v rade 2/ lepiacu pásku s potlačou s rozmermi 100/66 m.

Odporca v rade 2/ predložil do súdneho spisu časť lepiacej pásky obsahujúcej nápis „Dražba“ a
označenie Dražobník. Premeraním na pojednávaní konajúci súd zistil, že šírka tejto pásky je 10 cm.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu. Pri príprave dražby, oceňovaní
nehnuteľností aj pri dražbe dochádzalo k porušeniu ustanovení zákona, a to predovšetkým pri určení
ceny, za ktorú sa nehnuteľnosť predávala. Nehnuteľnosť nebola označená spôsobom, ktorý vyžaduje
zákon. Označenie bolo len na bočnom vchode a nebolo zabezpečené, aby nehnuteľnosť bola označená
10 cm širokou páskou. Nehnuteľnosť má byť páskou označená v celosti. Navrhovateľovi nie je

zrejmé, ako mohla cena nehnuteľnosti v priebehu jedného roku klesnúť o viac ako 200.000,- Eur.
Znalecký posudok W.. V. navrhovateľ považuje za účelový, ktorý nezodpovedá vyhláške o oceňovaní
nehnuteľnosti, a nie je tak možné z neho vychádzať. Proces dražby bol smerovaný tak, aby bola
nehnuteľnosť predaná vopred určenému záujemcovi. V tejto súvislosti poukazuje navrhovateľ aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a namieta porušenie Článku 20 ods. 1 Ústavy, ktorý garantuje

práva týkajúce sa vlastníctva. V čase dražby bola pohľadávka banky vo výške cca 300.000,- Eur
a nehnuteľnosť v hodnote 900.000,- Eur bola predaná na dražbe za 360.000,- Eur. Z fotografií
predmetných nehnuteľností možno laickým prepočítaním dospieť k záveru, že ak formát A4 má šírku 20
cm, tak použitá páska nemá šírku 10 cm. Nehnuteľnosť pritom mala byť označená na viditeľnom, verejne
prístupnom mieste. Bežne sa nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby, označujú tak, že sa páskou

oblepí celá nehnuteľnosť. V súvislosti s ocenením nehnuteľnosti poukazuje navrhovateľ na rozhodnutie
Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011, podľa ktorého ocenenie predmetu dražby nemôže byť v príkrom
rozpore so skutočnou cenou nehnuteľnosti. Keďže už boli vypracované 3 znalecké posudky, navrhuje
navrhovateľ vykonať ocenenie predmetu dražby novým znaleckým posudkom spracovaným znaleckouorganizáciou, najlepšie Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline. Okrem toho navrhovateľ žiada nariadiť
znalecké dokazovanie znalcom z odboru polygrafie, ktorý by aj z fotografií mohol zistiť skutočnú šírku
pásky použitej na označenie nehnuteľnosti. Čo sa týka faktúry a pásky, ktorú predložil odporca v rade 2/,

tieto doklady nepreukazujú, že táto páska skutočne bola použitá aj na označenie predmetnej draženej
nehnuteľnosti. Okrem toho oznámenie o dražbe bolo vyvesené len na bočnom vchode, pričom podľa
praxe sa označuje celá nehnuteľnosť. V dôsledku navrhovateľom namietaných porušení zákona došlo
k výraznému zásahu do ústavou garantovaného vlastníckeho práva navrhovateľa.

Právny zástupca odporcu v rade 1/ na pojednávaní trval na svojom písomnom vyjadrení. Dražba
prebehla v súlade so zákonom. Na označenie predmetu dražby postačuje oznámenie o formáte
A4, ktoré na nehnuteľnosti bolo umiestnené. Dražba bola oznámená aj na úradnej tabuli obce a
zverejnená v celoštátnom denníku, pričom zákon vyžaduje len zverejnenie v rámci obce. Tak isto
páska, ktorou bola nehnuteľnosť označená, spĺňa požadované náležitosti. Zákon nezakazuje vykonanie
nového odhadu ceny nehnuteľnosti v prípade opakovanej dražby. Tento postup je odôvodnený aj

tým, že prebehlo dlhšie časové obdobie niekoľkých mesiacov medzi prvou a opakovanou dražbou.
Námietky navrhovateľa ohľadom určenia ceny nemôžu byť predmetom súdneho konania, keďže súd
nie je oprávnený posudzovať, či znalec postupoval v súlade so zákonom a vyhláškou o oceňovaní
nehnuteľností. Súd by tak nahrádzal činnosť znalca. Navrhovateľ sa teda môže obrátiť na orgán dozoru,
ktorým je ministerstvo spravodlivosti. Aj ak by použitá páska mala skutočne menej ako 10 cm, nemohlo

bysajednaťotaképorušeniezákona,ktorébyznamenalozásahdoprávnavrhovateľa.Takétoporušenie
by nemalo dostatočnú intenzitu na to, aby sa mohlo hovoriť o takom zásahu, ktorý by vyžadoval určenie
neplatnostidražby.Odporcavrade1/všakpopiera,žebypáskamalamenejako10cm,nakoľkoodporca
v rade 2/ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá dražbami, používa pásky, ktoré sú v súlade so zákonom.
V tomto konaní je súd oprávnený posudzovať len otázku, či došlo k porušeniu ustanovení Zákona o

dobrovoľných dražbách, a nie posudzovať postup znalca pri vypracovaní posudku. Súd môže skúmať
len to, či pri dražbe bol použitý posudok, ktorý nie je starší ako 6 mesiacov, resp. pri opakovanej dražbe
starší ako jeden rok a prípadne, či tento posudok bol doručený dotknutým osobám. Ocenenie by bolo
možné skúmať, len ak by sa cena určovala odhadom dražobníka, a nie v tomto prípade, kedy sa určovala
znaleckým posudkom. Dôkazné návrhy navrhovateľa sú tak nedôvodné. Odporca v rade 1/ potom žiada

návrh zamietnuť.

Konateľ odporcu v rade 2/ trval na svojom písomnom vyjadrení a pripojil sa tiež k stanovisku odporcu v
rade 1/. Nehnuteľnosť bola označená v súlade so zákonom, bolo na nej uvedené oznámenie, že sa bude
dražiť a bola označená páskou s predpísanou 10 cm šírkou a nápisom „Dražba“. Táto nehnuteľnosť

bola označená na, podľa názoru odporcu v rade 2/, jedinom prístupnom vchode. Tento vchod je
prístupný verejne, z verejnej komunikácie cez chodník a jedná sa o hlavný vchod do budovy, ktorý sa
v danom čase používal. Na tomto vchode bolo oznámenie o dražbe vo formáte A4. Tento formát je
bežný, na tomto formáte bolo oznámenie vyhotovené a doručované aj všetkým dotknutým subjektom.
Ohľadom používanej pásky zákon vyžaduje len 10 cm širokú pásku s nápisom „Dražba“. Nápis na

páske, ktorú odporca v rade 2/ používa, je cca 10-krát väčší ako je nápis vyžadovaný zákonom. Zákon
nebráni tomu, aby sa pri opakovanej dražbe vykonalo nové ocenenie nehnuteľnosti. V tomto prípade sa
nehnuteľnosť dlhší čas nedarilo predať na základe pôvodnej ceny určenej prvým znaleckým posudkom.
Tieto skutočnosti boli komunikované aj s konateľom navrhovateľa pánom G. a následne bolo pristúpené
ku kontrolnému znaleckému dokazovaniu, kedy bola určená nová cena nehnuteľnosti. Páska, ktorú

odporca v rade 2/ používa, má šírku 10,2 cm a pri dražbách ju používajú viac ako 4 roky. Nehnuteľnosti
neoznačujú po celom obvode okrem iného z dôvodu, že páska sa na nehnuteľnosť lepí a mohlo by
dôjsť k poškodeniu alebo znečisteniu fasády. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť, aby
bola páskou označená celá nehnuteľnosť a postačuje označenie na viditeľnom mieste. Pán G. dokonca
žiadal, aby na nehnuteľnosti oznámenie ani nebolo vyvesené, nakoľko sa bál, že to zhorší podnikanie

jeho firmy. Dražba bola zverejnená aj v denníku Nový čas, čo je najčítanejší denník na Slovensku
s najvyšším nákladom. Ak by sa aj navrhovateľom požadovaným znaleckým posudkom zistil rozpor
s cenou určenou v rámci prípravy dražby, nemohlo by to byť podkladom pre súdne rozhodnutie na
určenie dražby za neplatnú. Zákon stanovuje, že dražba môže byť vyhlásená za neplatnú, len ak dôjde
k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách, a nie k porušeniu iných právnych predpisov. Odporca

v rade 2/ tak žiada návrh zamietnuť, nakoľko nemohlo dôjsť k žiadnemu poškodeniu navrhovateľa. V
rámci procesu dražby boli niektoré povinnosti plnené aj nad rámec zákonom stanovených povinnosti,
najmä čo sa týka oznámenia o uskutočňovanej dražbe.Právny zástupca odporcu v rade 3/ trval na svojom písomnom vyjadrení. Zo strany navrhovateľa
sa jedná o účelový postup. Ak sa navrhovateľ domáha ochrany svojich ústavných práv, je treba
poukázať aj na to, že ústavou garantované práva má rovnako aj odporca v rade 3/, ktorý nehnuteľnosť

nadobudol na dražbe, a touto žalobou je zasahované do jeho ústavného práva v pokoji túto nehnuteľnosť
užívať. Navrhovateľ je ohľadom svojich tvrdení o porušení Zákona o dobrovoľných dražbách nositeľom
dôkazného bremena a má dôkaznú povinnosť. Dôkazy na preukázanie porušenia ustanovení zákona
však navrhovateľ nepredložil. Čo sa týka navrhovaného znaleckého dokazovania, zákon dáva povinnosť
zabezpečiťznaleckýposudokniestaršíako6mesiacov,resp.jedenrok,čovtomtoprípadebolosplnené.

Ak by výsledkom znaleckého dokazovania bola cena o 10,- Eur vyššia, nevie, ako by bolo možné
posudzovať, ktorý z týchto znaleckých posudkov je ten správny. Ak bude 10 znalcov určovať cenu
nehnuteľností, tak určia 10 rozdielnych všeobecných hodnôt.

Podľa §-u 11 ods. 1 Zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách - miesto, dátum a čas začatia dražby
musiabyťurčenédražobníkompodohodesnavrhovateľomdražbytak,abynebolaobmedzenámožnosť

účasti na dražbe.
Podľa odseku 4 - ak je predmetom dražby dom, byt, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník
je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o
opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej
lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na

ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom
podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie
zverejniť.
Podľa odseku 5 - dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním
dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni

oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe.

Podľa §-u 12 ods. 1 tohto zákona - dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej
v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku,
alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí

byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší
ako 6 mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva
nezaniknú a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

Podľa §-u 16 ods. 1 tohto zákona - dražbu je možné vykonať, len na základe písomnej zmluvy o vykonaní

dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom.
Podľaodseku2-zmluvaovykonanídražbymusíobsahovaťoznačenienavrhovateľadražby,dražobníka
predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo
spôsob jej určenia, alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne.
Podľa odseku 6 - vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo

opakovanej dražby byt, alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu,
najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu
dražby určenej znaleckým posudkom.
Podľa odseku 7 - v zmluve možno dohodnúť aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a zároveň

sa uvedie suma, o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť; v prípade výkonu záložného práva najnižšie
podanie nie je možné dohodnúť nižšie ako ustanovuje tento zákon.

Podľa §-u 17 ods. 1 tohto zákona - dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom
uvedie

a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,
b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby,
c) či ide o opakovanú dražbu,
d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis

stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu,
e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť,
f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu
miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výškedražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou
alebo šekom,
g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie

tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s
nadbytočnými ťažkosťami,
h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania
obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky,
i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené,

j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi,
k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to
vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13),
l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
Podľa odseku 7 - oznámenie o dražbe spolu s dodatkami je dražobník povinný pred začatím dražby
vyvesiť vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná. Podľa §-u 20 ods. 10 tohto zákona

- ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve
o vykonaní dražby.

Podľa §-u 21 ods. 2 tohto zákona - v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona môže osoba,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo

domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, okrem
prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu
domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý
pobyt podľa osobitného predpisu.
Podľa odseku 4 - účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ

dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa §-u 22 ods. 1 tohto zákona - opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby, predchádzajúcej a dražobníkom, ktorý
vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená

vydražiteľom; dražobník v tomto prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k
dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je určenie neplatnosti opakovanej dražby nehnuteľnosti,
ktorá sa uskutočnila dňa 06.11.2012. Ako prvou sa súd v konaní zaoberal otázkou dodržania lehoty

stanovenej v §-e 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Toto ustanovenie zakotvuje 3-mesačnú
prekluzívnu lehotu, ktorá sa počíta odo dňa príklepu. Keďže príklep bol udelený na dražbe dňa
06.11.2012, počnúc dňom 07.11.2012 začala plynúť uvedená 3-mesačná lehota. Posledný deň tejto
lehoty tak pripadol na deň 06.02.2013. Navrhovateľ podal návrh na konajúcom súde osobne dňa
04.02.2013, a preto možno konštatovať, že tento návrh bol navrhovateľom podaný včas. Právo

navrhovateľa domáhať sa určenia neplatnosti dražby tak uplynutím tejto lehoty nezaniklo.

Zákon zároveň v ustanovení §-u 21 ods. 4 stanovuje okruh účastníkov konania o neplatnosť dražby.
Účastníkmi takéhoto konania tak musí byť navrhovateľ dražby, čo je v tomto prípade odporca v rade
1/, dražobník, ktorým je v tomto prípade odporca v rade 2/, vydražiteľ, ktorým je odporca v rade 3/, a

predchádzajúci vlastník, resp. osoba, ktorá namieta porušenie svojich práv. Touto osobou a zároveň
predchádzajúcim vlastníkom je navrhovateľ. Možno preto dospieť k záveru, že účastníkmi konania sú
všetky osoby, ktorých účasť v takomto konaní zákon v uvedenom ustanovení vyžaduje.

Navrhovateľ namieta tri dôvody, pre ktoré má byť uvedená dražba vyhlásená za neplatnú. Týmto

dôvodmi sú nedostatky pri zverejnení oznámenia o dražbe, ďalej nedostatky týkajúce sa ohodnotenia
predmetu dražby a namietaná skutočnosť týkajúca sa určenia výšky najnižšieho podania.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi navrhovateľom ako pôvodným vlastníkom dražených
nehnuteľností a odporcom v rade 1/ boli uzatvorené úverové zmluvy. Na zabezpečenie nárokov

odporcu v rade 1/ ako veriteľa z týchto úverových zmlúv došlo k uzatvoreniu zmluvy o záložnom
práve k predmetným nehnuteľnostiam. V zmysle tejto zmluvy odporca ako veriteľ bol oprávnený
založené nehnuteľnosti predať na verejnej dražbe. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ
svoje povinnosti podľa úverových zmlúv voči odporcovi v rade 1/ neplnil. Následne odporca v rade 1/uzatvoril zmluvu s odporcom v rade 2/ o vykonaní dražby. Na základe tejto zmluvy bola určená dražba
predmetných nehnuteľností na deň 01.03.2012, a keďže táto dražba bola neúspešná, následne bola
určená dražba na deň 11.04.2012. Táto dražba rovnako nebola úspešná. Odporca v rade 1/ s odporcom

v rade 2/ potom uzatvorili zmluvu o vykonaní opakovanej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 06.11.2012,
na ktorej došlo k udeleniu príklepu odporcovi v rade 3/ ako vydražiteľovi.

Čo sa týka prvej z námietok navrhovateľa, navrhovateľ tvrdí, že odporca v rade 2/ porušil svoje
povinnosti podľa zákona, keď nezverejnil oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce a na

predmete dražby neumiestnil predpísané oznámenie. Z vykonaných dôkazov však súd dospel k záveru,
že toto tvrdenie navrhovateľa nie je dôvodné. Odporca v rade 2/ do súdneho spisu predložil doklady
preukazujúce skutočnosť, že doručil Mestu Žilina, teda obci, na území ktorej sa nachádzajú dražené
nehnuteľnosti, žiadosť o uverejnenie oznámenia o konaní opakovanej dražby. Mesto Žilina podľa svojho
vyjadrenia toto oznámenie uverejnilo jednak na úradnej tabuli obce a jednak na internetovej stránke
mesta, a to v období od 19.10.2012 do 06.11.2012. Zákon pritom v ustanovení §-u 11 ods. 4 dáva

dražobníkovi povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe najmenej 15 dní pred jej konaním. Keďže dražba
sa uskutočnila dňa 06.11.2012, bolo povinnosťou odporcu v rade 2/ zabezpečiť zverejnenie oznámenia
o konaní tejto dražby na úradnej tabuli mesta najneskôr ku dňu 21. októbra 2012. Keďže toto oznámenie
bolo na úradnej tabuli už od dňa 19.10.2012 a bolo zvesené až v deň nasledujúci po konaní dražby
07.11.2012, možno konštatovať, že dražobník túto svoju povinnosť splnil a na úradnej tabuli súdu v

súlade so zákonom oznámenie o dražbe uverejnil.

Dražobník je ďalej povinný oznámenie o dražbe zverejniť aj v periodickej tlači. Zákon pritom vyžaduje,
aby sa jednalo o tlač s pôsobnosťou minimálne pre územie obce, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza. Odporca v rade 2/ do súdneho spisu predložil stranu denníka Nový čas, čo je denník s

celoštátnoupôsobnosťou,zktorejbolozistené,žeoznámenieoopakovanejdražbebolovtomtodenníku
uverejnené. Odporca v rade 2/ teda splnil aj túto svoju publikačnú povinnosť a nad rámec zákonného
rozsahu tejto povinnosti zverejnil oznámenie v tlači s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky,
pričom postačovalo, aby oznámenie bolo uverejnené v periodickej tlači s pôsobnosťou na území Mesta
Žilina.

Navrhovateľ vo vzťahu k oznámeniu o konaní opakovanej dražby namietal, že na predmete dražby
nebolo uverejnené oznámenie predpísané zákonom. Ohľadom spôsobu, akým bolo oznámenie o
dražbe umiestnené na draženej nehnuteľnosti, predložil tak navrhovateľ, ako aj odporca v rade 2/
fotodokumentáciu. Z tejto fotodokumentácie je zistiteľné, že na vchode do draženej nehnuteľnosti

bolo umiestnené oznámenie o konaní opakovanej dražby. Navrhovateľ namietal, že formát A4 nie je
dostatočný a že páska, ktorá bola na označenie nehnuteľnosti použitá, nespĺňala zákonom stanovené
náležitosti.

V súvislosti s touto námietkou konajúci súd dáva do pozornosti ustanovenie §-u 11 ods. 5 Zákona o

dobrovoľných dražbách. Toto ustanovenie určuje odporcovi v rade 2/ ako dražobníkovi povinnosť na
predmet dražby umiestniť oznámenie o dražbe, a to na viditeľnom mieste a zároveň predmet dražby
označiť podľa prílohy. Žiadne ďalšie náležitosti ohľadom presného miesta, kde oznámenie o dražbe
má byť umiestnené, resp. akým spôsobom sa má dražená nehnuteľnosť označiť, zákon nestanovuje.
Z fotodokumentácie je pritom zrejmé, že oznámenie o dražbe bolo umiestnené na vstupných dverách

do draženej nehnuteľnosti, pričom z vyjadrenia odporcu v rade 2/, ktoré navrhovateľ nespochybnil,
vyplýva, že sa jedná o vstup do budovy, ktorý je prístupný z verejnej komunikácie prechodom cez
chodník. Zároveň odporca v rade 2/ uviedol, že tento vstup, na ktorom oznámenie bolo umiestnené, je
hlavným využívaným vstupom do predmetnej nehnuteľnosti. Ani toto tvrdenie navrhovateľ nespochybnil.
Čo sa týka namietaného formátu A4, zo žiadneho zo zákonných ustanovení nevyplýva, aký formát má

mať oznámenie, ktoré sa má na draženej nehnuteľnosti umiestniť. Formát A4 je pritom najbežnejším
formátom, ktorý sa používa na vyhotovenie písomností, a ak zákon nestanovuje povinnosť zverejniť
oznámenie vo formáte väčšom, tak podľa názoru súdu odporca v rade 2/ dostatočným spôsobom
splnil svoju povinnosť, ak na draženej nehnuteľnosti umiestnil oznámenie práve v tomto formáte.
Navrhovateľ ďalej namieta, že nehnuteľnosť mala byť označená páskou po celom svojom obvode.

Opätovne v tejto súvislosti možno poukázať na uvedené ustanovenie zákona, ktoré žiadnu takúto
povinnosť odporcovi v rade 2/ ako dražobníkovi neukladá. Na predmete dražby je dražobník povinný
umiestniťlenoznačeniepodľaprílohy.Prílohouzákonajepritomgrafickévyobrazeniepásky,ktorásamá
na nehnuteľnosť umiestniť. Táto páska má mať šírku 10 cm a obsahovať označenie o dražbe. Rozsahoznačenia nehnuteľnosti určením dĺžky pásky, ktorá sa má použiť, či rozsahom oblepenia nehnuteľnosti,
zákon nestanovuje. Rovnako nie je stanovená povinnosť oblepiť celú draženú nehnuteľnosť. O tom,
že páska s označením „Dražba“ bola na nehnuteľnosti umiestnená, svedčia fotografie predložené

tak navrhovateľom, ako aj odporcom v rade 2/. Ak podľa zákona odporca v rade 2/ ako dražobník
nebol povinný označiť páskou celú nehnuteľnosť, tak takúto povinnosť umiestnením pásky výlučne na
vchodové dvere do nehnuteľnosti dražobník ani nemohol porušiť.

Vo vzťahu k použitej páske navrhovateľ namietal, že táto páska nemá zákonom stanovenú šírku 10

cm. Následne odporca v rade 2/ časť tejto pásky predložil. Z tejto časti bolo zistené, že páska spĺňa
zákonom stanovenú požiadavku a jej šírka je 10 cm. V konaní však nebolo zistené, či presne táto páska s
uvedenou šírkou bola skutočne použitá aj na označenie draženej nehnuteľnosti a v tejto súvislosti žiadal
navrhovateľ nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru polygrafie, ktorý by z fotodokumentácie
zistil, aká bola skutočná šírka použitej pásky. Podľa názoru súdu však táto otázka pre posúdenie
prípadnej platnosti, či neplatnosti dražby nemôže byť rozhodujúca. Ak by aj v konaní, napr. na základe

nariadeného znaleckého dokazovania, bolo zistené, že odporca v rade 2/ ako dražobník použil pásku
s menšou šírkou ako zákonom stanovených 10 cm, tak by sa podľa názoru nejednalo o také porušenie
zákona, ktoré by v zmysle ustanovenia §-u 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách malo mať za
následok porušenie práv navrhovateľa. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s odôvodnením predloženého
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/335/2013-191 zo dňa 30. januára 2014. Podľa tohto

rozhodnutia nie každé nedodržanie Zákona o dobrovoľných dražbách spôsobuje neplatnosť dražby,
musí ísť o také porušenie, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach a musí ísť o porušenie
takej intenzity, v dôsledku ktorého by osoba bola na svojich právach poškodená.

Ak by aj v konaní bolo zistené, že dražená nehnuteľnosť bola označená páskou s menšou ako

predpísanou šírkou, je súd toho názoru, že takéto porušenie by nemalo za následok poškodenie
navrhovateľa na jeho právach. Podstatné je, že z predloženej fotodokumentácie jednoznačne vyplýva,
že na danej nehnuteľnosti bolo umiestnené jednak oznámenie o tom, že sa dražba koná, a bola tam
nepochybne umiestnená aj páska s nápisom „Dražba“. Len samotná navrhovateľom tvrdená menšia
šírka tejto pásky ešte nemôže mať taký zásadný následok, že by spôsobovala neplatnosť dražby.

Podstatné v tomto prípade je splnenie zákonnom stanovenej oznamovacej a uverejňovacej povinnosti
a označenie draženej nehnuteľnosti na verejne prístupnom mieste takým spôsobom, aby bolo možné
okamžitenehnuteľnosťidentifikovaťakopredmetdražby.Tentoúčelbyzabezpečilaajpáskasprípadnou
menšou šírkou. Okrem toho v konaní nebol zistený žiadny relevantný dôvod, prečo by odporca v
rade 2/ ako dražobník mal v tomto prípade použiť inú pásku, než pásku, ktorú predložil a ktorú podľa

svojho vyjadrenia používa už 4 roky. Samotný dražobník ako osoba, ktorá realizuje proces dražby, má
bezpochyby záujem na tom, aby dražba bola vykonávaná v súlade so zákonom a aby ním vykonané
dražby neboli následne spochybňované, či prípadne súdom vyhlásené za neplatné. Dražobníkom v
tomto prípade je obchodná spoločnosť, ktorá dražby vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
pričomtútočinnosťvykonávanazákladezmlúvuzatvorenýchsosubjektmi,ktorésúoprávnenéuspokojiť

svoju pohľadávku predajom zálohu na verejnej dražbe. Odporca v rade 2/ tak má predovšetkým
ekonomický záujem na tom, aby ním vykonané dražby neboli spochybňované a nemôže mať žiaden
rozumný dôvod používať pásku, ktorá by bola v rozpore so zákonom.

Súd preto dospel k záveru, že ani tento dôvod neplatnosti dražby tvrdený navrhovateľom v konaní nebol

preukázaný. Ak by aj v konaní bolo zistené, že použitá páska má menšiu ako zákonom predpísanú šírku,
nejednalo by sa o také porušenie zákona, ktoré by malo za následok poškodenie práv navrhovateľa a
ktorébytakmohlobyťdôvodompreurčeniedražbyzaneplatnú.Ztohtodôvodupotomsúdneakceptoval
ani dôkazný návrh navrhovateľa na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru polygrafie
na určenie skutočnej šírky použitej pásky. Ak by aj výsledkom takéhoto znaleckého dokazovania bolo

zistenie, že páska bola užšia ako zákonom požadovaných 10 cm, na rozhodnutie súdu by to vzhľadom
na vyššie uvedené závery nemalo žiaden vplyv.

Ďalšímdôvodom,prektorýnavrhovateľtvrdíneplatnosťdražby,jecenadraženýchnehnuteľnostízistená
na základe predložených znaleckých posudkov. Navrhovateľ do súdneho spisu predložil dva znalecké

posudky, ktoré určovali cenu dražených nehnuteľností v roku 2011 a začiatkom roku 2012 vo výške
919.000,- Eur, resp. vo výške 904.000,- Eur. V tejto súvislosti navrhovateľ namietal znalecký posudok,
ktorý bol podkladom pre opakovanú dražbu, v ktorom bola cena nehnuteľnosti určená na sumu 719.000,-Eur. Navrhovateľ zároveň namietal, že v tomto prípade nebolo potrebné vyhotovovať nový znalecký
posudok, keďže bolo možné použiť pôvodný znalecký posudok použitý pri prvej dražbe.

Čo sa týka týchto námietok navrhovateľa, súd sa stotožňuje s vyjadrením navrhovateľa v tom smere,
že pri opakovanej dražbe skutočne nebolo potrebné vykonávať nové znalecké dokazovanie. Zároveň
však treba poukázať na to, že Zákon o dobrovoľných dražbách nariadenie nového znaleckého
dokazovania pred opakovanou dražbou ani nezakazuje. Ak teda dražobník pred opakovanou dražbou
zabezpečil nové ohodnotenie predmetu dražby, tak žiadnu zo svojich povinnosti podľa Zákona o

dobrovoľných dražbách neporušil. V tejto súvislosti treba poukázať aj na skutočnosť, že dražobník
zabezpečoval nové ohodnotenie predmetu nehnuteľnosti na základe dohody o opakovanej dražbe, ktorú
mal uzatvorenú s odporcom v rade 1/, kde účastníci tejto zmluvy dohodli, že pred opakovanou dražbou
sa vykoná nové ocenenie nehnuteľnosti. Len samotná skutočnosť, že pred opakovanou dražbou bola
nehnuteľnosť opätovne oceňovaná znaleckým posudkom pritom nemôže byť žiadnym dôvodom pre
určenie neplatnosti dražby, nakoľko sa nejedná o žiadne porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách.

Navrhovateľ ďalej namieta, že cena určená znaleckým posudkom W.. V. je neprimerane nízka. Ani s
touto námietkou navrhovateľa sa konajúci súd nestotožňuje. Navrhovateľ námietku odôvodňuje tým,
že znalecký posudok je vyhotovený v rozpore s Vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku. Treba však poukázať na to, že navrhovateľ sám neuvádza žiadne konkrétne porušenie

tejto vyhlášky, ale obmedzuje sa len na všeobecné konštatovanie rozporu znaleckého posudku s touto
vyhláškou. Ak navrhovateľ tvrdí neplatnosť dražby, tak je povinný v rámci povinnosti tvrdenia uviesť aj
konkrétne okolnosti a porušenia konkrétnych predpisov, ktoré podľa jeho názoru majú neplatnosť dražby
spôsobovať.Okremtohojeajnositeľomdôkaznéhobremenaajepovinnýtvrdenéskutočnostipreukázať
navrhnutými alebo predloženými dôkazmi. Navrhovateľ však poukazuje len na rozpor v cenách určených

podľa znaleckých posudkov. Súd je pritom toho názoru, že v rámci konania o preskúmanie platnosti,
či neplatnosti dražby, súd nie je oprávnený posudzovať, či znalec postupoval alebo nepostupoval v
súlade s vyhláškou, a to predovšetkým z toho dôvodu, že dôvodom na určenie neplatnosti dražby v
zmysle ustanovenia §-u 21 ods. 2 zákona môže byť len porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných
dražbách. Zákon výslovne stanovuje, že určiť neplatnosť dražby možno len v prípade, ak boli porušené

ustanovenia tohto zákona. Zákon nehovorí vo všeobecnosti o porušení zákonov, či iných právnych
predpisov,aleurčenieneplatnostidražbyviaževýlučnenaporušenieustanoveníZákonaodobrovoľných
dražbách. Ak by teda aj v konaní bolo zistené, že znalec nepostupoval v súlade s vyhláškou o oceňovaní
majetku, tak by takéto porušenie vyhlášky nemohlo byť podkladom pre určenie neplatnosti dražby. V
súvislosti s oceňovaním draženej nehnuteľnosti zákon dáva dražobníkovi výlučne povinnosť zabezpečiť

ocenenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Súd by preto mohol konštatovať neplatnosť dražby len
v prípade, ak by dražba prebehla bez toho, aby dražená nehnuteľnosť bola znaleckým posudkom
ocenená, alebo ak by bola porušená povinnosť vykonať ocenenie znaleckým posudkom nie starším
ako 6 mesiacov, resp. nie starším ako jeden rok. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/131/2011. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je však zrejmé,

že v tomto prípade bola určená neplatnosť dražby práve z dôvodu, že v danom prípade dražobník
nezabezpečil ocenenie draženej nehnuteľnosti znaleckým posudkom, ale sa uspokojil len s odborným
stanoviskom znalca. Závery tohto rozhodnutia preto v prebiehajúcom súdnom konaní nie je možné
aplikovať. Rovnako neobstojí odkaz navrhovateľa na rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 237/2011. V
tomto rozhodnutí ústavný súd zrušil rozhodnutie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného

opatrenia. Predbežné opatrenie v tomto prípade bolo požadované z dôvodu, že znalecký posudok
použitý ako podklad pre pripravovanú dražbu bol v rozpore s inými znaleckými posudkami a určoval
výrazne nižšiu cenu nehnuteľnosti. Ústavný súd pritom konštatuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho
práva v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere ku skutočnosti sa
čonajviacpribližujúcejcenetohtopredmetuvlastníctva.Vdanomprípadetedadražbaešteneprebehlaa

bola len v štádiu prípravy, pričom dotknutý vlastník nehnuteľností žiadal predbežným opatrením zakázať
predaj nehnuteľností za cenu vyplývajúcu zo sporného znaleckého posudku. V tejto súvislosti treba
poukázať na to, že podľa vyjadrenia odporcu v rade 2/ navrhovateľ mal vedomosť o tom, na základe
akého znaleckého posudku sa bude realizovať opakovaná dražba. Samotný navrhovateľ teda mohol
obdobným spôsobom žiadať vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa domáhal zákazu realizácie

opakovanej dražby podľa ceny určenej týmto znaleckým posudkom. Žiadne takéto predbežné opatrenie
však zo strany navrhovateľa navrhnuté nebolo.Vsúvislostisurčovanímcenydraženýchnehnuteľnostítrebapoukázaťnaskutočnosť,žepredsamotnou
namietanou opakovanou dražbou prebehli dve neúspešné dražby, ktoré sa realizovali práve na podklade
znaleckého posudku, ktorý podľa názoru navrhovateľa má odzrkadľovať skutočnú cenu nehnuteľnosti.

V tejto súvislosti treba poukázať na samotný účel dražby ako osobitného spôsobu predaja majetku.
Dražba predstavuje predaj, pri ktorom sa vec ponúka verejne súčasne väčšiemu počtu záujemcov,
pričom predávaný objekt získa ten, kto zaň ponúkne najviac. Práve dražba je tak prostriedkom, ktorý
v danom mieste a čase môže určiť skutočnú cenu predmetu dražby, a to bez ohľadu na cenu určenú
znaleckým posudkom. Ak sa v tomto prípade na základe ceny určenej podľa znaleckého posudku

W.. P. uskutočnili dve neúspešné kolá dražby, je zrejmé, že cena určená týmto znaleckým posudkom
nezodpovedala všeobecnej trhovej cene týchto nehnuteľností v danom mieste a čase. Všeobecnej cene
nehnuteľnostinezodpovedaladokoncaanicenaurčenáznaleckýmposudkomW..V.,nakoľkovýsledkom
dražby bola cena len vo výške 50 % ním určenej ceny. Ak by cena dražených nehnuteľností mala byť
výrazne vyššia tak, ako to tvrdí navrhovateľ, tak by sa pri splnení všetkých povinností týkajúcich sa
oznámenia a zverejnenia dražby nepochybne na danej dražbe zúčastnili záujemcovia, ktorí by prípadne

boli ochotní zaplatiť navrhovateľom tvrdenú cenu. Napriek splneniu všetkých oznamovacích povinností
sa však na dražbe zúčastnil len jeden záujemca a tento bol ochotný za dražené nehnuteľnosti zaplatiť
len polovicu znalcom určenej ceny. Tým je situácia odlišná od situácie, ktorú riešil ústavný súd, kde podľa
odôvodnenia pred dražbou, ktorá mala byť zakázaná predbežným opatrením, žiadna iná dražba, ktorá
byprípadnebolaneúspešná,neprebehla.Vdanomprípadetakbolonamiestenamietaťvýraznérozdiely

v ocenení podľa znaleckých posudkov. Ak však v prejednávanom prípade prebehli dve neúspešné kolá
dražby, bolo namieste aby znalec W.. V. tak, ako to uviedli odporcovia, v rámci znaleckého posudku
zohľadnil aj skutočnosť, že za predtým určenú cenu bola dražená nehnuteľnosť nepredajná.

Ohľadom námietky navrhovateľa k rozporu ceny určenej znaleckým posudkom W.. V. a ceny určenej

inými znaleckými posudkami treba prihliadnuť aj na odporcom v rade 3/ predložený inzerát. Ako už bolo
uvedené vyššie, z tohto inzerátu vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli ešte pred samotnou dražbou
ponúkané na predaj za cenu 499.000,- Eur, teda za cenu, ktorá je výrazne nižšia, než je cena určená
znaleckým posudkom W.. V.. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že cena týchto nehnuteľností v danom
mieste a čase bola výrazne nižšia nielen od cien určených znaleckými posudkami W.. P. a W.. P., ale aj

od ceny určenej znaleckým posudkom W.. V., ktorý ako jediný v konaní navrhovateľ namieta.

V súvislosti s námietkou ohľadom oceňovania predmetu dražby žiadal navrhovateľ nariadiť znalecké
dokazovanie, ktorým by súdom ustanovený znalec určil cenu dražených nehnuteľností. Podľa názoru
súdu je však toto znalecké dokazovanie nadbytočné. Ako už bolo uvedené vyššie, skutočná cena

dražených nehnuteľností v danom mieste a čase sa určuje práve procesom dražby, kde každý, kto
má o danú nehnuteľnosť záujem, môže navrhnúť cenu, za ktorú je ochotný nehnuteľnosť kúpiť. Ak by
teda aj znaleckým posudkom bola určená cena, nemalo by to žiaden vplyv na cenu, ktorú by prípadný
záujemca bol ochotný v rámci procesu dražby zaplatiť. Okrem toho, ako už bolo uvedené vyššie,
zákon umožňuje určiť súdu neplatnosť dražby len v prípade, ak došlo k porušeniu ustanovení Zákona o

dobrovoľných dražbách a nie k porušeniu iných právnych predpisov. Ak by teda aj v konaní bolo zistené,
že znalec porušil svoju povinnosť podľa vyhlášky o oceňovaní majetku, tak by takýto záver nemohol byť
podkladom pre rozhodnutie súdu o neplatnosti dražby. Ak dražobník ako osoba zodpovedná za prípravu
a priebeh dražby splnil všetky svoje zákonom stanovené povinnosti, vrátane povinnosti zabezpečiť
znalecký posudok, tak v samotnom priebehu dražby nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení Zákona

o dobrovoľných dražbách. Aj z týchto dôvodov potom súd zamietol ako nedôvodný návrh navrhovateľa
na nariadenie znaleckého dokazovania na opätovné ocenenie dražených nehnuteľností.

Posledným dôvodom, pre ktorý navrhovateľ namieta neplatnosť dražby, je podľa jeho tvrdenia zníženie
najnižšieho podania v rozpore so zákonom. Z oznámenia o konaní opakovanej dražby vyplýva, že suma

najnižšieho podania bola určená podľa ceny určenej znaleckým posudkom a podľa dohody uzatvorenej
medzi odporcom v rade 1/ a odporcom v rade 2/ vo výške 720.000,- Eur. Navrhovateľ argumentuje tým,
že toto najnižšie podanie je podaním najnižším, teda podaním, ktoré už v priebehu samotného procesu
dražby nie je možné akýmkoľvek spôsobom znížiť. Toto tvrdenie navrhovateľa je však jednoznačne v
rozpore so zákonom. Zákon v ustanovení §-u 16 ods. 6 určuje, aká je minimálna výška najnižšieho

podania. Zákon pritom rozlišuje situácie, kedy predmetom dražby je byt alebo dom, v ktorom má dlžník
hlásený trvalý pobyt, a ostatné prípady výkonu záložného práva. V tomto prípade sa nejedná o predmet
dražby, v ktorom by navrhovateľ mal hlásený trvalý pobyt, a preto pre určenie najnižšieho podania
je rozhodujúca minimálna zákonom stanovená výška rovnajúca sa polovici hodnoty predmetu dražbyurčenej znaleckým posudkom. V prípade napadnutej opakovanej dražby bolo v oznámení o dražbe
určené najnižšie podanie vo výške rovnajúcej sa cene určenej znaleckým posudkom. Zároveň však
podľa dohody o opakovanej dražbe uzatvorenej medzi odporcom v rade 1/ a odporcom v rade 2/ bol

v prípade nedostatočného záujmu odporca v rade 1/ oprávnený toto najnižšie podanie znižovať vždy
o sumu 60.000,- Eur, a to aj opakovane, až na sumu rovnajúcu sa 50 % hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom. Zákon teda priamo počíta s tým, že v záujme úspešného realizovania
dražby môže dražobník na základe dohody s navrhovateľom dražby najnižšie podanie znížiť podľa
ustanovenia §-u 16 ods. 7 až na jeho najnižšiu zákonom prípustnú výšku, čo v tomto prípade je polovica

hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Aby prípadne nemohlo dopredu dôjsť ku
kalkulácii smerujúcej k tomu, že sa predmet dražby kúpi za cenu nižšiu ako najnižšie podanie uvedené
v oznámení, zákon vylučuje údaj o možnom znížení najnižšieho podania z rozsahu údajov, ktoré je
dražobník povinný sprístupniť vlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi dražby (§ 8 ods. 2
zákona). Odporca v rade 2/ ako dražobník tak postupoval v súlade s dohodou s odporcom v rade 2/
ako navrhovateľom dražby a v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, ak v dôsledku nezáujmu

účastníka dražby postupne výšku najnižšieho podania znížil až na polovicu hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom. Ani v tomto prípade tak nebolo zistené akékoľvek porušenie ustanovení
Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by mohlo zakladať dôvod pre určenie neplatnosti dražby.

Na základe všetkých uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je

dôvodný. Navrhovateľ nepreukázal ani jeden z ním tvrdených dôvodov, pre ktoré by opakovaná dražba
konaná 06.11.2012 mala byť neplatná. Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého vzniklo úspešným

odporcom právo na náhradu trov voči neúspešnému navrhovateľovi.

Odporcovi v rade 1/ vznikli trovy titulom trov právneho zastúpenia. Právny zástupca odporcu v rade 1/
vyčíslil trovy konania z tarifnej hodnoty veci 360.000,- Eur. V odôvodnení tohto svojho návrhu uviedol,
že v zmysle judikatúry ústavného súdu je pri rozhodovaní o trovách advokáta potrebné zohľadňovať,

aké bude mať meritórne rozhodnutie súdu v konaní účinky, resp. vplyv na zmenu hmotno-právneho
postavenia účastníkov konania (II. ÚS 226/2012). Zároveň poukázal na znenie ustanovenia §-u 34
ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti, podľa ktorého v prípade rozhodnutia súdu
o neplatnosti dobrovoľnej dražby okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou. Účinky právoplatného rozsudku, ktorým súd určí neplatnosť dražby, tak budú

identické s účinkami rozsudku, ktorým súd určí vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Preto je potrebné
o odmene advokáta rozhodovať podľa ustanovenia §-u 10 ods. 2 advokátskej tarify, podľa ktorého
sa za tarifnú odmenu okrem iného považuje hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. S touto
argumentáciou právneho zástupcu odporcu v rade 1/ sa konajúci súd stotožňuje, a preto vychádzal pri
rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty veci rovnajúcej sa hodnote príklepu, ktorá

bola dosiahnutá napadnutou dobrovoľnou dražbou, teda zo sumy 360.000,- Eur.

Právny zástupca odporcu v rade 1/ v konaní uskutočnil 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie
zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, písomné vyjadrenie zo dňa 21.11.2013 a 2 x účasť na pojednávaní),
za čo patrí odmena vo výške 5 x 1.143,65 Eur a náhradu režijného paušálu. Režijný paušál za 3 úkony

uskutočnené v roku 2013 bol priznaný vo výške 3 x 7,81 Eur a za 2 úkony uskutočnené v roku 2014 vo
výške 2 x 8,04 Eur. Právnemu zástupcovi odporcu v rade 1/ ďalej patrí náhrada cestovných výdavkov
za 2 cesty na pojednávanie z Bratislavy do Žiliny a späť, každá cesta v dĺžke 404 km (2 x 202 km).
Za túto cestu patrí paušálna náhrada vo výške 0,183 Eur za 1 km, čo za dané dve cesty zodpovedá
sume 2 x 73,93 Eur. Právny zástupca odporcu v rade 1/ však uplatnil túto náhradu len vo výške 2

x 18,30 Eur a týmto návrhom je konajúci súd viazaný. Právny zástupca odporcu v rade 1/ uplatnil aj
náhradu výdavkov za spotrebované pohonné hmoty. Z jeho strany však nebol predložený žiaden doklad
špecifikujúci použité motorové vozidlo a jeho spotrebu. V tejto časti je tak uplatnená náhrada hotových
výdavkov nepreskúmateľná, a preto súd právnemu zástupcovi odporcu 1/ náhradu hotových výdavkov
za spotrebované pohonné hmoty nemohol priznať. Ďalej za dané dve cesty patrí náhrada za stratu času

za 2 x 8 začatých polhodín po 13,40 Eur, čo za dve cesty zodpovedá strate čase v hodnote 2 x 107,20
Eur. Celkovo trovy právneho zastúpenia vrátane náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času
zodpovedajú sume 6.008,76 Eur, čo po zvýšení o DPH vo výške 20 % zodpovedá sume 7.210,51 Eur.
Súd tak uložil navrhovateľovi povinnosť náhrady trov odporcovi v rade 1/ tejto výške.Vo vzťahu k odporcom v rade 2/ a 3/ rovnako možno konštatovať, že im vznikol nárok na náhradu trov
konania, keďže aj voči ním bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. Odporcovia v rade 2/ a 3/ si pritom v
priebehu konania uplatnili právo na náhradu trov konania. V zmysle ustanovenia §-u 151 ods. 1 OSP boli

potom povinní trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. V uvedenej
lehote ani odporca v rade 2/ a ani odporca v rade 3/ trovy konania nevyčíslili. Podľa ustanovenia §-u
151 ods. 2 OSP by im potom súd mohol priznať výlučne náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu s
výnimkou trov právneho zastúpenia. Týmto odporcom však zo spisového materiálu vznik žiadnych trov
nevyplýva. Právny zástupca odporcu v rade 3/ trovy právneho zastúpenia nevyčíslil. Konajúci súd tak

potom podľa §-u 151 ods. 2 OSP nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi
v rade 2/ a odporcovi v rade 3/ v rozsudku, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní. Preto súd o náhrade trov
konania odporcu v rade 2/ a odporcu v rade 3/ rozhodol tak, že týmto odporcom právo na ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.