Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010224
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614010224.1

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Podhorcovej

a prísediacich Milady Staroňovej a Dušana Chomu na hlavnom pojednávaní dňa 2. septembra 2015 v
Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

ml. L. Č., nar. X. X. XXXX O. Y. W., trvale bytom N.
XXXX/X, Y. W.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
v období roku 2012 do konca augusta 2012 v pivnici bytového domu na N. U. XXXX/X O. Y. W.,

opakovane najmenej trikrát vykonal súlož s maloletou S. K., I.. X. XX. XXXX, Z. Y. W., N. U. XXXX/X,
napriek tomu, že vedel, že nedovŕšila 15 rokov veku,

t e d a

vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 188 ods. 3, § 117 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/, § 42 ods. 1 Trestného
zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 117 ods. 5 Trestného zákona súd z a r a ď u j e mladistvého obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 1T/61/2013 zo dňa 29. 5. 2013, ktorým bol obžalovanému podľa § 188 ods. 3, § 117 ods.
1,§38ods.3,§36písm.j/,l/,§39ods.2písm.d/,ods.4Trestnéhozákonauloženýtrestodňatiaslobody

vo výmere 23 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Súd
súčasne zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na ml. L. Č. obžalobu pre skutok kvalifikovaný
ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.

Ml. obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a mal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. Prokurátorka nemala záujem uzavrieť dohodu o vine a
treste.

Ml. obžalovaný odpovedal kladnou odpoveďou „áno“ na následné otázky predsedníčky senátu položené
podľa ust. § 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu, podľa § ust. 333 ods. 3 písm. d) Trestného poriadku, či bol poučený o svojich právach,
najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom
mohol radiť o spôsobe obhajoby, podľa § ust. 333 ods. 3 písm. f) Trestného poriadku, či rozumie právnej

kvalifikácii skutku ako zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, podľa
§ ust. 333 ods. 3 písm. g) Trestného poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za zločin jemu kladený za vinu, podľa § ust. 333 ods. 3 písm. h) Trestného poriadku, či
sa priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.

Súd v súlade s ust. § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie ml. obžalovaného, a podľa § 257
ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom ml. obžalovaný priznal spáchanie
skutku, nevykoná, a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Ml. obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom
pravdivosti jeho priznania svedčia i ďalšie dôkazy zadovážené v konaní.

Ml. obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 1T/61/2013 zo dňa 29. 5. 2013 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a/

Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený podľa § 188 ods. 3, § 117 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm.
j/, l/, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 23 mesiacov so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Vzhľadom k tomu, že súd v prejednávanej trestnej veci ukladal obžalovanému trest za trestný čin, ktorý

spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, za
zbiehajúcu sa trestnú činnosť mu ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľmi trestného

činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest samozrejme musí vyjadrovať
aj morálne odsúdenie páchateľa.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, súd
vyhodnocoval zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosť jeho nápravy, a taktiež i
rovnováhu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Obžalovaný pred spáchaním zbiehajúcej sa trestnej
činnosti nebol súdne trestaný, a túto okolnosť súd považoval za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36
písm. j/ Trestného zákona, že viedol riadny života, keď zistená bola i ďalšia poľahčujúca okolnosť, že sa

priznal ku trestnej činnosti a túto i oľutoval. Zistená bola jedna priťažujúca okolnosť podľa ust. § 37 písm.h/ Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností
podľa ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Podľa ust. § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné

sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica
zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva
roky.

Berúc do úvahy, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu, čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, pri dodržaní hore uvedených kritérií a
zásad ukladania trestu, je súd toho názoru, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov je
primeraným obrazom individuálnej i generálnej prevencie.

Vzhľadom k tomu, že súd ukladal za zbiehajúcu sa trestnú činnosť súhrnný trest odňatia slobody,
súčasne zrušil skorší výrok o treste, pri zachovaní zásady, že súhrnný trest nemôže byť miernejší, ako

trest uložený skorším rozsudkom. Súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Hoci obžalovaný dovŕšil 18 rokov dňa 2. 9. 2014, a teda inak sú splnené formálne podmienky pre
zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre dospelých, súd aplikoval ust. § 117 ods. 5

Trestného zákona a zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, prihliadajúc
najmä na dĺžku trestu a na stupeň a povahu narušenia obžalovaného, ktorý spáchal prejednávanú
trestnú činnosť ešte ako mladistvý, a aj v súčasnosti je stále vo veku blízkom veku mladistvých.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš

do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.