Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Blažena Fedorková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/172/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615205458
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615205458.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci
navrhovateľky F. P., V.. XX.X.XXXX, P. X. XX, Q. Y. N. : X/ Y. P., V.. X.X.XXXX, P. R. V. X. XX, B..Č.. Ú.
D. Ú. Q.S. D. X/ Z. P., V.. XX.X.XXXX, P. C. matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Krompachy o zapretie otcovstva takto
r o z h o d o l :
U r č u j e, že Y. P., I. P., V. X.X.XXXX, nie je prirodzeným otcom maloletého Z. P., V. XX.X.XXXX z
matky F.L. P. I. P., V. XX.X.XXXX.
N e z a v ä z u j e odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.4.2015 domáhala, aby súd určil, že
odporca v 1. rade Y. P. nie je otcom maloletého Z. P.. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že jej manželstvo
s odporcom v 1. rade doposiaľ nie je rozvedené, avšak na súde sa vedie konanie sp. zn. 5P/256/2014
o rozvode ich manželstva. Odporca v 1. rade je už asi šesť rokov vo výkone trestu odňatia slobody.
Počas tejto doby žila s inými mužmi, naposledy s R. X., V.. XX.X.XXXX, s ktorým žije aj intímne a dňa
30.5.2012 sa im narodil syn Z.. V čase rozhodnom pre splodenie maloletého žila intímne iba s R. X.,
ktorý chce otcovstvo k dieťaťu dobrovoľne uznať. Okrem maloletého Z. má vyživovaciu povinnosť ku
ďalším trom maloletým deťom.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že ako otec jej dieťaťa Z. je v rodnom liste napísaný manžel Y. P.,
ktorý však nie je otcom jej syna. Jeho otcom je R. X., s ktorým žije v spoločnej domácnosti. S odporcom
v 1. rade nežije v spoločnej domácnosti 9.10.2009, kedy nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. S
R. X. žije v spoločnej domácnosti už dlhú dobu a intímne sa stýkajú. V rozhodnej dobe sa pohlavne
stýkala výlučne s R. X., ktorá jej pomáha s osobnou starostlivosťou o dieťa a v prípade zapretia mieni
uznať svoje otcovstvo k synovi.
Odporca v 1. rade sa na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil. Doručenie predvolania
mal súd riadne preukázané a preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Kolízny opatrovník maloletého odporcu v 2. rade doporučil návrhu vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:Maloletý Z. P.sa narodil dňa XX.X.XXXX, pričom v rodnom liste je ako jeho otec zapísaný Y. P., narodený
dňa X.X.XXXX.
Manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade, nebolo doposiaľ rozvedené. Vedie sa konanie o rozvod
manželstva pod spisovou značkou č. 5P/256/2014.
Zo správy Ústavu na výkon väzby, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice vyplýva, že odporca
v 1. rade si vykonáva trest odňatia slobody od 9.10.2009. Koniec trestu je určený na deň 8.10.2019.
Odsúdený nemá záujem zúčastniť sa pojednávania vo veci zapretia otcovstva.
Výsluchom navrhovateľky mal súd preukázané, že žije v spoločnej domácnosti s R. X., ktorého označila
ako otca svojho dieťaťa a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloletého.
Svedok R. X. vo svojej výpovedi uviedol, že žije s matkou mal. Z.a a intímne sa s ňou stýka už dlhšiu
dobu. Je otcom maloletého Z.a o ktorého sa riadne stará. Okrem Z. má ešte jedno neplnoleté dieťa,
ktoré je v starostlivosti jeho matky. Uznáva otcovstvo k synovi a chce byť zapísaný do jeho rodného
listu ako otec dieťaťa.
Podľa § 87 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Otcovstvo
voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku
asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť,
ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak. Ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym
dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie
svoje otcovstvo na súde. To neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo
do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva
vedel, že je tehotná.
Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.
Dokazovaním mal súd preukázanie, že maloletý Z. P. sa narodil v manželstve navrhovateľky a odporcu
v 1. rade, ktoré doposiaľ trvá. Preto zákonná domnienka otcovstva v zmysle ustanovenia § 85 ods. 1
Zákona o rodine svedčí o tom, že za otca maloletého Z. sa považuje odporca v 1. rade. Súd zistil
v konaní, že navrhovateľka a odporca v 1. rade od dňa 9.10.2009, kedy nastúpil odporca v 1. rade
do výkonu trestu odňatia slobody až do súčasnej doby nežijú v spoločnej domácnosti a pohlavne sa
nestýkajú. Navrhovateľka udržiava vzťah s R. X., s ktorým aj žije v spoločnej domácnosti a ktorý uznáva
otcovstvo k maloletému Z.. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd má za to, že v záujme maloletého
dieťaťa je, aby starostlivosť o neho a jeho výživu zabezpečoval jeho biologický otec a preto rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd nerozhodol poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
rozhoduje o trovách konania len na návrh, pričom účastníci konania si náhradu trov neuplatnili. Zároveň
súd neuložil odporcovi v 1. rade uhradiť súdny poplatok z návrhu, od platenia ktorého bolo odporkyni
priznané oslobodenie, pretože svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu a rozhodol tak, že
odporca v 1. rade sa k úhrade súdneho poplatku nezaväzuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.