Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. júl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/102/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109220186
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8109220186.22

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne Q. Č., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Č.. XXXX/XX, O., proti žalovanému STAVEM, s.r.o., Skalická cesta 17,
831 02 Bratislava, IČO: 36 491 861, o určenie trvania pracovného pomeru a náhrade mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 4.726,59 eura brutto do 5 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 27.8.2009 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že pracovný pomer

medzižalobkyňouažalovaným,ktorývznikolnazákladepracovnejzmluvyzodňa23.8.2007naďalejtrvá
a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 820,- eur titulom náhrady mzdy a nahradiť trovy konania.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX uzavrela pracovný pomer A. Z. W. - Z. Y. a tento bol
uzavretý na dobu neurčitú s nástupom od 24.8.2007. Tento zamestnávateľ mal žalobkyni oznámiť, že k
9.6.2009 dochádza k prechodu práv a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu na spoločnosť STAVEM,

s.r.o. s tým, že podmienky dohodnuté v zmluve majú zostať zachované. Dňa 9.6.2009 žalovaný mal
predložiť žalobkyni dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že túto nepodpísala, nakoľko s
takýmto skončením nesúhlasila a žiadala, aby bol s ňou pracovný pomer skončený výpoveďou s
vyplatením náhrady mzdy, pričom žalovaný mal trvať na skončení pracovného pomeru.

Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že žalobkyňa mala so žalovaným uzavrieť dňa 9.6.2009 dohodu

o skončení pracovného pomeru, a teda týmto dňom mal pracovný pomer zaniknúť. Ďalej namietal, že
žalobkyňa uplatnila neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súdu až po uplynutí dvojmesačnej
prekluzívnej lehoty na úspešné uplatnenie nárokov žalobkyne.

Rozsudkom Okresného súdu O. Č..C.. XXC/XXX/XXXX -123 zo dňa 16.12.2010 bolo rozhodnuté
tak, že žalobu o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý vznikol na základe

pracovnej zmluvy z 23.8.2007 trvá, súd zamietol. a zaviazal žalovaného na náhradu mzdy, ktorej
výška bude stanovená v konečnom rozsudku, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.

Uznesením Krajského súdu v O. Č..C.. XCo/XX/XXXX-139 zo dňa 30.06.2011 bolo rozhodnuté o
odvolaniach oboch účastníkov tak, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec
na ďalšie konanie.Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2012, č.k. XXC/XXX/XXXX - 216 súd rozhodol
o základe nároku a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie
od 10.06.2009 do 30.09.2010 v rozsahu 100 %. Výška náhrady bude stanovená v konečnom

rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu o určenie, že pracovný pomer uzatvorený medzi žalobkyňou
a žalovaným, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy z 23.08.2007 trvá, zamietol. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2012.

Na pojednávaní dňa 19.10.2010 súd pripustil zmenu žaloby tak, že pracovný pomer medzi žalobkyňou

a žalovaným, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.8.2007 naďalej trvá a žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 5.240,- eura do 5 dní od právoplatnosti rozsudku

Predmetom konania zostalo rozhodnúť o náhrade mzdy za obdobie od 10.06.2009 do 30.09.2010.

Na pojednávaní dňa 10.7.2015 súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v

neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného. zásielka s predvolaním sa vrátila súdu dňa 26.5.2015
z dôvodu toho, že je adresát neznámy, pričom v tom čase súdu iná adresa nebola známa, a preto sa
zásielka považovala za doručenú dňa 30.5.2015.

Súd po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o základe nároku, vykonal dokazovanie

znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu O. zo dňa 15.11.2012, č.k. XXC/XXX/XXXX - 216 súd rozhodol o základe
nároku a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 10.06.2009
do 30.09.2010 v rozsahu 100 %.

Zo znaleckého posudku znalca T.. M. A. vyplýva, že žalobkyňa má nárok na náhradu mzdy v čistom
vo výške 4.112,49 eura.

Z výplatných pások vyplýva, že žalobkyňa mala v mesiaci január 2009 hrubú mzdu za odpracované dni

vo výške 295,50 eura pri odpracovaných 174 hodinách, v mesiaci február 2009 mala žalobkyňa hrubú
mzdu za odpracované dni vo výške 219,66 eura, pri odpracovaných 150 hodinách a v mesiaci marec
2009 mala žalobkyňa hrubú mzdu za odpracované dni vo výške 283,93 eura, pri odpracovaných 151
hodinách.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Podľa§118ods.2Zákonníkaprácemzdajepeňažnéplneniealeboplneniepeňažnejhodnoty(naturálna
mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky
zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie
zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu

pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za
pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi
v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo
pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 134 ods. 1,2,3,4,5 Zákonníka práce, Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný
mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času

zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol
nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný
zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie
zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný

minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto
minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa
§ 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne
skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ
uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2012, č.k. XXC/XXX/XXXX - 216 súd rozhodol o
základe nároku a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od
10.06.2009 do 30.09.2010 v rozsahu 100 %. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa zisťuje
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci

štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak
zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden

mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Z výplatných pások súd zistil hrubú mzdu žalobkyne. Rozhodujúcim obdobím je v danom prípade
január - marec 2009. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely bol zistený z hrubej mzdy zúčtovanej
žalobkyni na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného ňou v rozhodnom období.

Odpracovaná doba v rozhodnom období v hodinách:
január 16 dní - 174 hodín
február 14 dní - 150 hodín
marec 15 dní - 151 hodín

Spolu ....................................................................... 475 hodín

Mzda zúčtovaná v rozhodnom období :
Január 295,50 eura
Február 219,66 eura

Marec 283,93 eura
Spolu............799,09 eura.

Priemerný hodinový zárobok :
799,09 eura : 475 = 1,6822 eura

Hodinová minimálna mzda v roku 2009 bola vo výške 1,698 eura.
Hodinová minimálna mzda v roku 2010 bola vo výške 1,768 eura.- 21,74 - priemerný počet dní v mesiaci
- 8 hodinový pracovný deň uvedený v pracovnej zmluve

Keďže mzda žalobkyne bola nižšia ako minimálna mzda. zvýšila sa priemerná mzda v roku 2009 na
sumu 1.698,- eura za hodinu a v roku 2010 na sumu 1,768 eura za hodinu.

Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobkyni právo na náhradu mzdy za mesiac jún pomerne vo
výške 203,76 eura, za mesiace júla až december vo výške 1.755,41 eura a za

mesiace január až september vo výške 2.767,42 eura. Spolu 4.726,59 eura. Vzhľadom na uvedené súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.726,59 eura brutto a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Nakoľko úspešnejšia žalobkyňa trovy konania do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia nevyčíslila a iné trovy jej zo spisu nevyplývajú, súd jej náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).