Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/519/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613211772
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613211772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov

senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Daniel Ilavský, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233
516, proti odporcom: 1. Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 2. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B.
XXX, obom zastúpeným advokátom: JUDr. Milan Sadloň, so sídlom Senica, V. Palínyho - Tótha 30, o
zaplatenie 1 523,55 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Senica č.k. 10C/9/2014-72 zo dňa 31.7.2014 - v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorou súd vo zvyšnej časti návrh
zamietol a ktorou rozhodol o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ýzaplatiť odporcom spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho
konania na trovách právneho zastúpenia vo výške 75,84 Eur, k rukám ich právneho zástupcu, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcov zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 098,40 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 098,40
Eur od 22.8.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej
časti súd návrh zamietol. Odporcov zaviazal k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi

aj trovy právneho zastúpenia v sume 126,05 Eur a iné trovy konania v sume 40,20 Eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch ..., § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, Občianskeho zákonníka, § 497, § 369
Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vecne súd argumentoval v podstate
tým, že predmetom návrhu bol nárok navrhovateľa, ktorý odvodzoval zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8100029884 zo dňa 28.5.2010. Navrhovateľ zároveň dňa 28.5.2010 uzatvoril s odporcami dohodu

o poskytnutí služby, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcom na ich žiadosť
odklad maximálne troch splátok a záväzok odporcov zaplatiť navrhovateľovi odmenu za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru v sume 215,75 Eur a za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur. Splatnosť tejto
odmeny bola dohodnutá v deň uzatvorenia tejto dohody tak, že táto bude započítaná s pohľadávkou
odporcov voči navrhovateľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru t.j. 1 500 Eur. Súd mal preukázané,
že odporcom na nimi určený účet bola dňa 31.5.2010 poukázaná od navrhovateľa suma úveru vo výške1 284,25 Eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ ponížil schválený úver odporcom o sumu
odmeny za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru v sume 215,75 Eur a to
aj napriek tomu, že v danom prípade išlo o revolvingový úver a teda suma úveru 1 500 Eur mala byť

správne ponížená o sumu 112,08 Eur, ktorá predstavuje odmenu za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu. To znamená, že odporcom mala byť na nimi určený
účet pripísaná suma 1387,92 Eur a nie suma 1284,25 Eur. V konaní nebolo sporu o tom, že na základe
dohody bola odložená splatnosť splátok č. 8, 9, 10 a že tieto splátky zaviazali sa odporcovia zaplatiť
ako splátky č. 43, 44, a 45. V ďalšom mal súd preukázané, že na základe dodatku zo dňa 13.12.2011

navrhovateľ dohodol sa s odporcom v 1. rade na odklade splatnosti splátok č. 17 a 18, pričom odporca
v 1. rade zaviazal sa tieto zaplatiť ako splátky č. 46 a 47. V dodatku sa zmluvné strany zároveň dohodli,
že za vykonanie odkladu splátok zaplatí dlžník navrhovateľovi zmluvnú odmenu v sume 160,74 Eur v
dvoch splátkach č. 48 a 49 po 80,37 Eur. Uvedené jednoznačne preukazuje aj splátkový kalendár zo
dňa 13.12.2011, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou dodatku, nakoľko je z neho jednoznačne a bez pochýb
preukázané, že poskytnutý úver a zmluvná odmena mali byť splatené v 49 mesačných splátkach v sume

80,37 Eur, pričom splátky č. 8, 9, 10, 17 a 18 sú vo výške 0 Eur každá a tieto sú odložené ako splátky
43, 44, 45, 46, 47 každá vo výške 80,37 Eur a zmluvná odmena vo výške 160,74 Eur je rozdelená
na dve splátky a to 48 a 49 každá vo výške 80,37 Eur. Teda spolu mali odporcovia povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 3 536,28 Eur. Z výsledkov vykonaného dokazovania je potom zrejmé, že z dlžnej
sumy 1 202,07 Eur je potrebné ešte odpočítať sumu 103,67 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou

215,75 Eur titulom odmeny za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru, o ktorú
navrhovateľ znížil odporcom schválený úver a sumou 112,08 Eur titulom odmeny za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu, o ktorú sumu mal byť poskytnutý úver
znížený. To znamená, že návrh navrhovateľa je podaný dôvodne len v časti sumy 1098,40 Eur s prísl.
Súd navrhovateľovi priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1098,40 Eur,

nakoľko mal preukázané, že jeho výška je v súlade s citovaným nariadením vlády SR.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech
len čiastočný, priznal náhradu trov konania vo výške 44,18% požadovanej náhrady, čo je primerané
podielu úspechu navrhovateľa vo veci. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 91,- Eur a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 285,31 Eur (tri úkony právnej služby á 71,37

Eur plus dva krát paušál á 7,81 Eur a jeden krát paušál 8,04 Eur, plus 20% DPH), celkom teda 376,31
Eur, z čoho 44,18% priznaných navrhovateľovi predstavuje sumu 166,25 Eur z toho trovy právneho
zastúpenia v sume 126,05 Eur a iné trovy konania v sume 40,20 Eur.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania podal prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd ktorým sa

domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že odporcov spoločne a nerozdielne
zaviaže aj k úhrade tých nárokov, ohľadne ktorých bol návrh zamietnutý a tiež aj k náhrade tej časti
trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré neboli v napadnutom rozsudku priznané, alternatívne,
aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil
nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a náhradu trov

právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 45,51 Eur vrátane DPH. Poukázal na to, že podľa
súdu pri vyplatení úveru nemalo dôjsť k odpočítaniu sumy zmluvnej odmeny vo výške 215,75 Eur, ale
len 112,08 Eur. Uvedený záver súdu je nesprávny a odporuje obsahu dohody o poskytnutí služby. V
prvom rade rozpor spočíva v tom, že výška zmluvnej odmeny pri uzavretí dohody o poskytnutí služby
je rozdielna pri poskytnutí úveru a pri poskytnutí revolvingu. Súd ich nesprávne zamieňa. Súčasne súd

nevzal do úvahy ani to, že daná zmluvná odmena sa platí samostatne pri poskytnutí úveru a samostatne
pri poskytnutí revolvingu. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z čl. 8, ods. 8.1 dohody o poskytnutí služby. Z
uvedených článkov plynie, že pri poskytnutí úveru na základe uzatvorenia dohody o poskytnutí služby sa
platí zmluvná odmena v sume 215,75 Eur a súd preto nesprávne uvádza, že by malo ísť o sumu 112,08
Eur. Čiastka 112,08 Eur by sa uplatnila len vtedy, ak by došlo k poskytnutiu revolvingu, poskytnutie

revolvingu však v konaní ani nikto netvrdil a ani nebolo preukázané. Vzhľadom k tomu je potrebné
skonštatovať, že súd nesprávne zamietol žalovanú sumu v časti 103,67 Eur (rozdiel medzi 215,75 Eur
a 112,08 Eur). Zároveň napáda aj závery súdu o počte splátok, ktorých súčet tvorí žalovanú sumu a
ktoré neboli uhradené. Ani v tejto otázke súd nedospel k záverom, ktoré by boli v súlade s obsahom
súdneho spisu a predložených listinných dôkazov. Súd nesprávne a v rozpore s kartou klienta uvádza,

že nebolo v konaní preukázané, že došlo k odkladu splátok č. 31 a 32. Z karty klienta, ktorá bolapredložená v konaní je zistiteľné, že nesporne došlo k odkladu splatnosti splátok č. 31 a 32. Súčasne aj
z údaju o poplatkoch za odklad splatnosti splátok vyplýva, že celková suma bola 321,48 Eur. Vzhľadom
k uvedenému súd nesprávne skonštatoval, že z jeho strany došlo k uvedeniu nepravdivých údajov v

splátke č. 50 a nasledujúce. Ako odvolacie dôvody preto uvádza dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., ako aj podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.

Odporcovia odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa prostredníctvom
právneho zástupcu písomne vyjadrili v tom smere, že prvostupňový súd správne vyhodnotil, že nebola
uzavretá dohoda o odklade splátok č. 31 a 32, resp. bola dohoda uzavretá konkludentne, avšak výška

odplaty za takého povolenie odkladu splátok už nebola zmluvne určená. Nie je tak možné bez ďalšieho
vyvodiť, že výška odplaty je analogicky ako v iných prípadoch 215,75 Eur, resp. 160,74 Eur. Súd
prvého stupňa teda správne posúdil, že navrhovateľ v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a v tejto
časti návrh zamietol. K požadovaným nárokom navrhovateľa dodávajú, že zmluva o revolvingovom
úvere bola uzavretá dňa 28.5.2010. Tento spotrebiteľský úver bol poskytnutý vo výške 1.500,- Eur bez
zabezpečenia so splatnosťou 42 mesiacov. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského

úveru bola v tomto období maximálne 76%. Podmienky poskytnutia revolvingového úveru zo dňa
28.5.2010, najmä výška odplaty za poskytnutie revolvingového úveru tak bola v rozpore s ust. § 3
ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Je pravdou, že v prvostupňovom konaní sa
nedovolali tých častí zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré odporujú kogentným ustanoveniam zákona o
spotrebiteľských úveroch, preto súd rozhodol vecne správne. Z uvedeného dôvodu preto odvolaciemu

súdu navrhujú napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdiť a pre prípad
úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 75,84 Eur, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia (1 úkon - prevzatie a príprava zastúpenia a prvá porada s klientom dňa 14.8.2014
á 29,88 Eur, 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 10.10.2014 á 29,88 Eur, 2x režijný
paušál 8,04 Eur, oba úkony právnej služby znížené o 50% v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ďalej O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), e), c), d) a f) O.s.p.), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods.
2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej
tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné

priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa
v napadnutých častiach s použitím § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
navrhovateľa, bolo prednostne posúdiť správnosť záveru súdu prvého stupňa, podľa ktorého
navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie sumy 103,67 Eur ako odpočítaný rozdiel medzi hodnotou

odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru platenej pri
poskytnutí úveru (215,75 Eur) a pri prípadnom poskytnutí revolvingu (112,08 Eur), nakoľko podľa
odvolateľa v konaní nikto netvrdil a ani nebolo preukázané, že by odporcom bol poskytnutý revolvingový
úver. V danom prípade bol poskytnutý odporcom úver, preto na základe dohody o poskytnutí služby
mu patrí odmena 215,75 Eur, nie súdom prvého stupňa uvádzaná odmena 112,08 Eur. Ďalej rovnako

ani nárok na zaplatenie sumy 321,48 Eur ako dohodnutú odmenu na odklade štyroch splátok v zmysle
dodatku k zmluve

Ajvzhľadomnaobsahodvolacejargumentácie,odvolacísúdnemoholnechaťbezpovšimnutiajednakto,
že celá konštrukcia služby odkladu splátok a odplaty za ňu ako je uvedená v čl. 8 zmluvy je neprijateľná,
výrazne zhoršujúca postavenie dlžníkov - odporcov ako spotrebiteľov a preto ako neprijateľná v zmysle §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Tento záver zodpovedá skutočnosti, že podľa dojednania
si navrhovateľ - veriteľ odplatu vyúčtováva v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či odporcovia budúmať o takúto „službu“ záujem alebo nie, resp. či im bude poskytnutá alebo nie /na jej poskytnutie nemá
odporca - dlžník podľa zmluvného dojednania právny nárok/ a odmena ako taká je naviac i neprimerane
vysoká, keď jej suma 222,95 Eur takmer dosahuje sumu troch splátok, ktoré môžu byť odložené (3

x 80,37 Eur t.j. 241,11 Eur). Na tomto závere nemôže zmeniť nič ani to, že odporcovia po uzavretí
zmluvy o službu reálne požiadali. Navrhovateľ - veriteľ preto nemal právo na takúto odplatu a preto aj
neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku odporcov na poskytnutie
úverovej sumy 1 500,- Eur. V tomto zmysle je potom potrebné za odporcami skutočne čerpanú sumu
úveru považovať sumu

1 277,05 Eur, ktorá im bola vyplatená, preto potom ani odvolacia argumentácia navrhovateľa nemohla
obstáť a nie sa potrebné ňou ďalej osobitne zaoberať. Rovnako za neprijateľnú je potom potrebné
považovať aj písomnú dohodu o zmluvnej odmene za vykonanie odkladu v zmysle Dodatku k zmluve
o revolvingovej pôžičke zo dňa 13.12.2014, konkrétne jej bodu 2 a 3, a tým aj tvrdenej ďalšej dohody o
vykonanom odklade za odmenu, tu navyše bez jej predloženia, každá odmena o odklade dvoch splátok
v sume 160,74 Eur, teda vo výške každej odloženej splátky (t.j. v prípade štyroch splátok vo výške každej

z nich 80,37 Eur, to predstavuje odmenu 321,48 Eur, čo skutočne nemožno považovať za prijateľné už
len vzhľadom na jej výšku, a tým potom už bez potreby zaoberania sa ostatnými aspektmi takéhoto
dojednania.

Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej

podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995
Z.z.), ale aj tá, ktorá je neprimeraná (teda aj neprimeraná odmena za poskytnuté plnenie, príp. službu).

Vzhľadom na konštatované sa potom žiada s odkazom na § 153 O.s.p. vysloviť neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, konkrétne písomnej dohody o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti

splátok úveru uvedenej v čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere účastníkov, ako aj písomnej dohody
o zmluvnej odmene za vykonanie odkladu splátok podľa Dodatku k zmluve o revolvingovej pôžičke,
keďže z dôvodu ich neprijateľnosti a tým potom neplatnosti, nemohol navrhovateľovi vzniknúť nárok na
nepriznané plnenie, pretože mu to nedovoľuje zásada zákazu reformationis in peius.

Zákazreformationisinpeius(zákazzmenykhoršiemu),ktorýsauplatňujevobčianskomsúdomkonanía

ktorý je možné vyvodiť z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., spočíva v tom, že odvolací súd je rozhodnutím
súdu prvého stupňa, ktorým bolo určitým spôsobom založené procesné postavenie účastníka konania,
viazaný, a preto toto rozhodnutie nemôže zmeniť v neprospech účastníka, ktorý odvolanie podal, a v
prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal. Tento zákaz je v širšom zmysle uplatnením dispozičnej
zásady, na základe ktorej účastník určuje rozsah svojho záujmu o súdnu ochranu, pričom tento rozsah

je súdom zásadne neprekročiteľný a platí i pre konanie na odvolacom súde. Rozsah preskúmavacej
činnosti odvolacieho súdu teda závisí od odvolacieho návrhu účastníka, predovšetkým čo do kvantity.
Výnimkou z tejto viazanosti sú prípady uvedené v § 212 ods. 2 a 3 O.s.p., čo však nie je daný prípad.

Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľa potom odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS
200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa zaoberajúcu sa ďalšími,
podľa súdu prvého stupňa absentujúcimi, podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere
účastníkov, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.Z uvádzaného potom odvolací súd uzatvára, že prvostupňový súd správne preskúmavaným rozsudkom
navrhovateľovi nepriznal nárok na zaplatenie sumy 425,15 Eur (103,67 Eur a 321,48 Eur) a ako
nedôvodný ho v tejto preskúmavanej časti zamietol; nadväzne s poukazom na pomer úspechu a

neúspechu účastníkov i úspešnejšiemu navrhovateľovi priznal pomernú náhradu trov konania, pričom
samotná výška priznanej náhrady trov konania nebola odvolacími dôvodmi navrhovateľa napadnutá,
preto netvorila predmet prieskumu odvolacieho súdu.

V odvolacom konaní plne úspešným odporcom vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi.

Trovy odporcov spočívajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava

zastúpenia a prvá porada s klientmi a vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa v zmysle § 14 ods. 1. písm.
a) a ods.3 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v účinnom znení (ďalej len cit. vyhl.) v sume po 29,88 Eur v zmysle § 10 ods. 1 a 2 cit.
vyhl., k čomu je potrebné pripočítať v zmysle § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky tzv. 2 x režijný paušál vo
výške 8,04 Eur. Celkové trovy advokáta v odvolacom konaní tak predstavujú sumu 75,84 Eur. Nakoľko

ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb uplatnená bola náhrada trov právneho zastúpenia
znížená o 50% v zmysle § 13 ods.2 vyhlášky, t.j. 37,92 Eur, ktorých náhradu zaviazal navrhovateľa
zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcov (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.