Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/269/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509207824
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2509207824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, v mene
ktorej vystupuje ústredie, so sídlom 29. Augusta 8 - 10, Bratislava a pobočka Trnava, so sídlom ul.
Vl. Clementisa 24/A, Trnava, IČO 30 807 484, proti žalovanej: Mgr. Y. P., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXXX/X, O., o zaplatenie 1.114,25 eura, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany č. k. 3C/187/2009-117 zo dňa 21. februára 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd n a r i a ď u j e súdu prvého stupňa vykonať opravu úvodnej časti ním vydaného rozsudku
č.k. 3C/187/2009-117 zo dňa 21. februára 2014 tak, že neuvedie splnomocnenkyňu žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v poradí prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.114,25 eura. Súčasne jej v poradí druhým
výrokom uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť súdny poplatok vo výške
66,50 eura na účet súdu prvého stupňa. V poradí tretím výrokom žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania. Vecne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že právny predchodca žalovanej
(v ďalšom texte „poručiteľ“) podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba v období od 13.03.1995
do 31.12.2000. Vznikla mu tak povinnosť prihlásiť sa do regionálnej poisťovne v mieste svojho trvalého

pobytu najneskôr do ôsmich dní odo dňa vzniku poistenia, túto povinnosť si nesplnil. Tieto skutočnosti
medzi účastníkmi neboli sporné. Spornou bola skutočnosť, či sa právo žalobcu na poistné premlčalo
alebo nepremlčalo. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že právo žalobcu predpísať poistné na
nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčalo, nakoľko poručiteľ si nesplnil svoju
oznamovaciu povinnosť, žalobca preto poistné rozhodnutím alebo platobným výmerom nepredpísal.
Právo žalobcu vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie by sa premlčalo
za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru, ktorým

sa toto poistné predpísalo. Nakoľko poručiteľovi žalobca poistné nepredpísal, nie je možné aplikovať
ustanovenie o premlčaní práva žalobcu na vymáhanie poistného. Iná situácia by bola, keby poručiteľ
splnil svoju oznamovaciu povinnosť. V takom prípade by bolo na žalobcovi, aby svoje právo na poistné
uplatnil v zákonných lehotách. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že poručiteľovi vznikla povinnosť platiť
poistné už samou skutočnosťou podnikania ako samostatne zárobkovo činná osoba, teda nie až od
predpísania poistného. Súd prvého stupňa mal preukázané, že žalovaná je jedinou dedičkou poručiteľa,
pričom hodnota dedičstva po poručiteľovi predstavovala 1.000.000,- Sk (= 33.193,92 eura). K námietkežalovanej, podľa ktorej ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná, súd prvého
stupňa uviedol, že žalobca nepodal návrh na začatie konania o dedičstve, ale uplatnil svoje právo
voči dedičke dlžníka podľa ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobkyňa

bola od súdnych poplatkov oslobodená, žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.
Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1. 114,25 eura, z toho potom súdny poplatok predstavuje
sumu 66,50 eura. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 277 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 61 ods. 1 písm. a), § 62 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva
zákon č. 100/Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „vyhláška“), § 18 ods. 1 písm. c), § 20 ods. 4 veta

prvá, § 30 ods. 2 zákona č. 7/1993 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného
poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení zákona č. 85/1993 Zb. (účinnom
do 31.12.1993), § 14 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), § 18 ods. 1 písm. b) a ods. 4 veta prvá, § 19
ods. 2, § 21 ods. 2, § 24 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom
do 31.12.2003, § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o súdnom poplatku odôvodnil
ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. a), § 2 ods. 2 veta prvá, § 7 ods. 1 veta prvá, § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZoSP“) a položkou 1 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k ZoSP. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého
stupňapodľaustanovenia§142ods.1,§151ods.1vetaprváObčianskehosúdnehoporiadku(vďalšom
texte „OSP“), úspešnému žalobcovi však náhradu trov konania nepriznal, pretože ich náhradu nežiadal.

Proti tomuto rozsudku - proti v poradí prvému a druhému výroku podala v zákonnej lehote odvolanie

žalovaná a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v plnom
rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania žalovanej, alebo alternatívne napadnutý
rozsudok zruší a vráti na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, a to k vade podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, keď
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, poukazom na § 205 ods. 2 písm. b) OSP, keď konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a poukazom na § 205 ods.
2 písm. f) OSP, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa odvolateľky bol postup žalobcu neprofesionálny, zjavne v svojej práci pochybil, a zanedbanie
svojej povinnosti kompenzuje podaním žaloby na žalovanú, ktorá o údajných „dlhoch poručiteľa“ ani

nemala vedomosť. Poukázala na rozdiel medzi premlčaním práva predpísať poistné a premlčaním
práva vymáhať poistné. Žalobca sa vyjadroval len k premlčaniu práva predpísať poistné. Keďže poistné
žalobcom už bolo predpísané, lehota na uplatnenie práva vymáhať poistné zákonom stanovená na
šesť rokov, už dávno márne uplynula. Žalovaná zdôrazňovala, že nemala žiadnu vedomosť o tom, že
by jej právny predchodca mal akýkoľvek dlh, a už vôbec nie ako dôchodca v súvislosti s činnosťou

samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak sa Sociálna poisťovňa v rámci svojej štruktúry nedozvedela
až do právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní o úmrtí poručiteľa, nemôže to byť na ťarchu
žalovanej. Pre žalobcu platí rovnako aj v zmysle osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.03.2008, ktoré po
zomrelom Ing. Q.R. vydal notár JUDr. Milan Rovňák ako súdny komisár so sídlom v Piešťanoch, výška
dlhov poručiteľa: 0,- Sk. Žalobca si v dedičskom konaní neuplatnil žiadnu pohľadávku voči dedičstvu po

zomrelom poručiteľovi, a teda ani žiaden dlh na dediča neprešiel, keďže výška pasív bola uvedená nula.
ÚdajnýdlhprávnehopredchodcužalovanejnapoistnomvočiSociálnejpoisťovninebolzahrnutýdopasív
dedičstva po zomrelom poručiteľovi. Sociálna poisťovňa mala dostatočne dlhý čas na to, aby si svoju
údajnúpohľadávkuuplatnilavdedičskomkonaní,obštrukciežalobcuprizisťovaníúmrtiaporučiteľanech
idú na ťarchu samotného žalobcu. Žalovaná na základe už spomenutých skutočností zastáva názor,

že žalobcom evidované údajné nedoplatky, pohľadávky voči zomretému poručiteľovi sú premlčané v
zmysle§147zákonač.461/2003Z.z.ažalobcanemáprávnynárokichpožadovaťodžalovanej.Naviac,
vychádzajúc z § I75x ods. 1 OSP nemožno dodatočne prejednať v dedičskom konaní len dlh poručiteľa.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že poručiteľ bol v Sociálnej poisťovni,
pobočka Trnava registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba v období od 22.02.1991 do

11.02.1993 a v období od 13.03.1995 do 31.12.2000. Bol tak povinný odvádzať poistné podľa § 15 zák.
č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nepredpísaného poistného za obdobie od 03/1995 do
12/2000 eviduje žalobca vo výške 1. 114,25 eura (33 568,- Sk). Na základe zoznamu úmrtí za obdobie
11/2007 z Úmrtnej matriky Trnava, bola zistená skutočnosť, že poručiteľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. Po
prešetreníspisovéhomateriálupovinnéhobolidňa16.01.2008zaslanédožiadanianapríslušnéinštitúcie

a až na základe ich odpovedí Sociálna poisťovňa zistila, že poručiteľ vykonával činnosť podliehajúcudani z príjmu, na základe ktorej poručiteľovi vznikla povinnosť prihlásiť sa do regionálnej poisťovne
v mieste svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní odo dňa vzniku poistenia a platiť poistné.
Tvrdeniežalovanejopochybenízamestnancovžalobcusúabsurdnéaúčelové.Kpochybeniu,porušeniu

zákonných povinností došlo na strane poručiteľa tým, že sa neprihlásil do regionálnej poisťovne v mieste
svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní odo dňa vzniku poistenia (§ 20 ods.4 zákona č. 7/1993
Zb.) Sociálna poisťovňa poručiteľovi nepredpísala poistné z dôvodu porušenia, nesplnenia si zákonnej
povinnosti poručiteľa. Dlžné poistné nebolo predpísané, preto nemohlo dôjsť k premlčaniu dlžného
poistného, argumentácia odporcu sa nezakladá na správnom skutkovom stave a nemá oporu ani v

zákone. Nepredpísané poistné podľa § 30 ods. 2 zák. č. 7/1993 Zb. ak zamestnávateľ uvedený v §
20 neprihlásil svojho zamestnanca do poistenia alebo ak samostatne zárobkovo činná osoba nepodala
prihlášku za seba alebo za spolupracujúcu osobu, hoci tak bola podľa predpisov povinná urobiť, právo
predpísať poistné sa nepremlčuje. Pre vznik povinnosti platiť poistné je rozhodujúci vznik vykonávania
činnosti, ktorá podlieha dani z príjmu a nie predpísanie poistného ako mylne uvádza odporca vo
svojom odvolaní. Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa

premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti a právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a
dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť podľa § 18 ods. 4, v zmysle
ktorého samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom
zabezpečení podľa osobitného predpisu je povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho
trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom

zabezpečení a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom
zabezpečení. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, žalobca
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov -

Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 OSP), prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP)
a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát

odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o

konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovanej

poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, ktorou súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.114,25 eura a na účet súdu prvého stupňa zaplatiť súdny poplatok za
návrh v sume 66,50 eura.Z obsahu preskúmavaného spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaná je jedinou dedičkou
poručiteľa a nadobudla dedičstvo v čistej hodnote 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura). Uvedená skutočnosť
medzi účastníkmi nebola sporná. Medzi účastníkmi nebola sporná ani skutočnosť, že poručiteľ bol

samostatne zárobkovo činnou osobou. Poručiteľ bol zapísaný v živnostenskom registri vedenom na
Obvodnom úrade Piešťany, vykonával teda činnosť podliehajúcu dani z príjmu. Podľa oznámenia
Obvodného úradu Piešťany nemal živnostenské oprávnenie pozastavené ani zrušené. Podľa prehľadu
mesačných výkazov žalobcu, vznikol poručiteľovi nedoplatok na poistnom v roku 1995 za marec až
december v sume 3.808,- Sk, v roku 1996 za január až december v sume 5.124,- Sk, v roku 1997 za

január až december v sume 5.244,- Sk, v roku 1998 za január až december v sume 5.820,- Sk, v roku
1999 za január až december v sume 5.820,- Sk a v roku 2000 za január až december v sume 7.752,-
Sk, teda spolu v sume 33.568,- Sk (1.114,25 eura). Žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa a
aj vo svojom odvolaní namietala predovšetkým premlčanie práva žalobcu vymáhať poistné. Odvolací
súd sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa a konštatuje, že k premlčaniu
nedošlo.

Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého
ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na
poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania
a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla
pred1.januárom2004atátopovinnosťnebolado31.decembra2003splnená,priichplateníavymáhaní

sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Povinnosť platiť
poistné vzniklo poručiteľovi nepochybne pred 1. januárom 2004 (od marca 1995), pričom táto povinnosť
nebola do 31. decembra 2003 splnená.

Podľa § 24 zák. č. 274/1994 Z.z. účinného od 01.01.1995 do 31.12.2000 (v ďalšom texte „zák. č.
274/1994 Z.z.“) právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa

premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti (ods. 1). Právo vymáhať poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo (ods. 2). Ak osoby uvedené v § 14 ods. 1 písm. b) a
d) nesplnili oznamovaciu povinnosť uloženú týmto zákonom, právo predpísať poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje (ods. 3).

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z. poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie
sú povinní platiť

a) zamestnanci,

b) samostatne zárobkovo činné osoby,

c) spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len "spolupracujúce osoby"),

d) zamestnávatelia,

e) štát,

f) Fond zamestnanosti Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 18 zák. č. 274/1994 Z.z. oznamovacou povinnosťou na účely tohto zákona sa
rozumie

a) prihlásenie a odhlásenie zamestnanca zamestnávateľom,

b) prihlásenie a odhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby a spolupracujúcej osoby samostatne
zárobkovo činnou osobou v príslušnej pobočke (ods. 1). Samostatne zárobkovo činná osoba je
povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich
dní od vzniku oprávnenia na prevádzkovanie činnosti zakladajúcej účasť na nemocenskom poistení a

dôchodkovom zabezpečení a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku oprávnenia na prevádzkovaniečinnosti zakladajúcej účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení (ods. 4 prvá veta).
Oznamovacia povinnosť je splnená aj vtedy, ak sa prihláška alebo odhláška podá v lehote uvedenej v
odsekoch 2 a 4 na pošte alebo faxom. Prihlášku alebo odhlášku podanú faxom treba do troch dní odo

dňa doručenia potvrdiť písomne (ods. 5).

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolateľka správne poukazuje na rozdiel medzi
právom predpísať poistné a právom vymáhať poistné, obsah týchto práv a následky s nimi spojené
(teda aj premlčanie) si však nesprávne vykladá.

Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že poručiteľ si nesplnil svoju
oznamovaciu povinnosť podľa citovaného ustanovenia § 18 zák. č. 274/1994 Z.z., keď napriek

skutočnosti, že mu vzniklo oprávnenie na prevádzkovanie činnosti zakladajúcej účasť na nemocenskom
poistení a dôchodkovom zabezpečení (bol držiteľom živnostenského oprávnenia od marca 1995)
neprihlásil sa v pobočke žalobcu príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu. Pokiaľ žalovaná tvrdila,
že žalobca vydal rozhodnutie, ktorým poistné poručiteľovi predpísal, neprodukovala žiaden dôkaz na
podporu svojho tvrdenia, pritom dôkazná povinnosť bola v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 OSP na

jej strane. Súd prvého stupňa preto správne ustálil a vychádzal zo skutočnosti, že žalobca poručiteľovi
poistné rozhodnutím alebo výmerom nepredpísal. Nemôže preto nastať následok predpokladaný v
citovanom ustanovení § 24 ods. 2 zák. č. 274/1994, podľa ktorého sa právo vymáhať poistné na
nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Nakoľko poistné nebolo predpísané,

neexistuje rozhodnutie, ktoré by malo nadobudnúť právoplatnosť, teda premlčacia lehota, v rámci ktorej
by bolo možné vymáhať poistné, ani nezačala plynúť. Z uvedeného vyplýva, že právo žalobcu predpísať
poistné sa nepremlčalo, pretože si poručiteľ nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a nepremlčalo sa
ani právo žalobcu vymáhať poistné, pretože premlčacia lehota ani nezačala plynúť. Poručiteľovi však
vznikol dlh na poistnom, pretože platenie poistného je zákonná povinnosť, existujúca nezávisle od toho,

či poistné bolo alebo nebolo rozhodnutím žalobcu predpísané (§ 14 ods. 1 písm. b. zák. č. 274/1994 Z.z).

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

V ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov.

Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy.
Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič
zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda
neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak
iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič

dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred
negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol.
Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením
o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo
nadobudol (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 29. 9. 2010, sp. zn. 4 Obo 74/2010).

Z osvedčenia o dedičstve je zrejmé (a medzi účastníkmi nesporné), že odvolateľka nadobudla dedičstvo
v čistej hodnote 33.193,92 eura, dlh poručiteľa bol v sume 1.114,26 eura, za tento dlh teda odvolateľka
v zmysle citovaného ustanovenia zodpovedá. Na jej námietku, podľa ktorej uvedený dlh nebol uvedený
ako pasívum v osvedčení o dedičstve a žalobcom prihlásený v rámci konania o dedičstve po poručiteľovi
odvolací súd uvádza, že táto námietka je právne irelevantná. Podstatnou je skutočnosť, že tento dlh

existoval v čase smrti poručiteľa (dlh vznikol zo zákona - ako je vyššie uvedené), na žalovanú preto
prešiel smrťou poručiteľa bez ohľadu na to, či si žalobca v konaní o dedičstve pohľadávku uplatnil alebo
nie. Na žalovanú teda dlh poručiteľa prešiel a keďže hodnota nadobudnutého dedičstva je vyššia ako
hodnotadlhu,žalovanázatentodlhajzodpovedáajepovinnádlhsplniťazaplatiťžalobcovijehohodnotu
tak, ako správne uzavrel súd prvého stupňa. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 175x

OSP, na ktoré odvolateľka poukázala sa vzťahuje na konanie o dedičstve. Ako konštatoval už súd prvéhostupňa, predmetné konanie nie je konaním o novoobjavenom majetku (dlhu), ale konaním o zaplatenie
dlhu, ktoré konanie má právny základ v citovanom ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka.

Odvolateľka napadla odvolaním aj výrok, ktorým ju súd prvého stupňa zaviazal na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh z dôvodu, že úspešný žalobca je od poplatku oslobodený. Svoje odvolanie bližšie
neodôvodnila, preto sa odvolací súd v súlade s rozsahom a dôvodmi odvolania týmto výrokom bližšie
nezaoberal.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 219

ods. 1 OSP ako vecne správny, a to aj v časti trov konania potvrdil.

V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, v dôsledku čoho mu v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, nebola mu preto odvolacím súdom
priznané.

Podľa § 222 ods. 3 OSP v spojení s § 164 OSP odvolací súd súdu prvého stupňa uložil vykonať opravu
úvodnej časti rozsudku tak, že neuvedie splnomocnenkyňu žalovanej, nakoľko sa jedná o zrejmú chybu.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná splnomocnila splnomocnenkyňu na zastupovanie na konkrétnych
pojednávaniach - teda splnomocnila ju na jednotlivé úkony, nesplnomocnila ju na zastupovanie v konaní.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.