Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Daniela Pilarčíková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/148/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010362
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813010362.11

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov
senátu T. X. a T.. Q. K., v trestnej veci proti obžalovanému Y.. T.. O. L., pre zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku

obž. Y.. T.. O. L.,nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., B. Ľ. P. č. XXX/XX, okr. O.,slobodného, na
slobode, o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo
č. k. Pv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pre skutok kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že

v presne nezistený čas dňa XX.XX.XXXX v B., okr. B., po predchádzajúcej ústnej dohode uzatvoril s I. R.,

rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. XXX, okr. B. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odpredaj
jednej polovice bytu nachádzajúceho sa v B., na ulici S. a T. č. XXX/X číslo bytu X, v ktorej bolo v bode
V. odsek 2 uvedené, že kupujúca prevzala 5.000,- Eur a do XX.XX.XXXX zvyšnú časť vo výške 30.000,-
Eur a to v mesačných splátkach od januára do júna vždy do konca mesiaca po 5.000,- Eur, kde následne
v ďalšom odseku 2 predmetnej zmluvy bolo uvedené, že kúpna cena dojednaná v čl. V odsek 1 vo výške

XX.XXX,- Eur je splatná v deň podpísania tejto zmluvy obidvoma zmluvnými stranami a v odseku 3 tohto
bodu bolo uvedené, že predávajúca podpísaním predmetnej zmluvy prehlasuje, že v deň uzatvorenia
zmluvy prevzala od kupujúceho v hotovosti celkovú kúpnu cenu vo výške XX.XXX,- Eur, pričom katastru
nehnuteľností bola predložená iná zmluva, kde je už vypustená časť 2/ kupujúca prevzala X.XXX,- Eur
a do XX.XX.XXXX zvyšnú časť vo výške XX.XXX,- Eur a to nasledovne: od januára do júna vždy do
konca mesiaca po X.XXX,- Eur, predávajúcej odovzdal hotovosť X.XXX,- Eur, využil omyl predávajúcej

a nevyplatením zvyšku sumy za predmetný byt jej spôsobil škodu vo výške XX.XXX,- Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú I. R., rod. W., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom I. č. XXX
odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv XXX/XX podal dňa XX.XX.XXXX tunajšiemu
súduobžalobunaY..T..O.L.,prezločinpodvodupodľa§221ods.1,3písm.a/ Tr.zákonanaskutkovom
základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poškodená I. R. sa pripojila s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu vo výške 31.000,-Eur.

Obžalovaný na nariadenom hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX urobil vyhlásenie, že je nevinný a
odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveďobžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný vypovedal, že dňa XX.XX.XXXX po predchádzajúcej
ústnej dohode uzatvoril s poškodenou písomnou formou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odpredaj
polovice bytu č. X v B., na ulici S. a T., pričom poškodenej vyplatil celú dohodnutú kúpnu cenu vo výške

XX.XXX,- Eur. Predmetnú kúpnu zmluvu mala poškodená k dispozícii, bola s ňou uzrozumená u neho
v kasíne v B. a ešte pred overením podpisu na Notárskom úrade v B., poškodenej bola vyplatená
celá kúpna cena v kasíne ešte pred podpisom zmluvy. Po podpise zmluvy, cestou ako ju viezol domov,
poškodená ho požiadala o jeden výtlačok zmluvy, naliehala, že sa vracia späť do G. a preto súhlasil a
vybral sa s ňou do O., kde jej vytlačil zmluvu z počítača, poškodenej omylom vytlačil len pracovnú verziu,

na ktorej boli uvedené dva spôsoby vyplatenia kúpnej ceny a tiež nesprávnosti ohľadom označenia
dotknutej nehnuteľnosti a keďže poškodená chcela overené podpisy, podpisy na zmluve boli overiť na
matrike v O..

Svedkyňa poškodená I. R. vypovedala, že spolu s bývalým priateľom W. Y. bola spoluvlastníčkou bytu,
od ktorého odkúpila jeho polovicu, kúpnu zmluvu im vyhotovil obžalovaný. Asi v roku 2010 W. Y. vyplatila

sumu XXX.XXX,- Sk, kúpnu cenu mu vyplatila v eurách. Na časové súvislosti si už presne nepamätá.
Potom ako odkúpila polovicu bytu od W. Y., odišla pracovať do G. a keďže pracovala v G., tak sa rozhodla
byt predať. Obžalovaný jej navrhol, že byt odkúpi a že pripraví zmluvy tak, že keď príde z G., aby ich už
len podpísala, že všetko už bude pripravené. Potom sa spolu dohodli na konkrétnom dátume a pokiaľ si
pamätá, bolo to XX.XX.XXXX. Keďže sa na tomto dátume dohodli, uvedeného dňa autobusom prišla z

I. do B., bolo to v ranných hodinách, niekedy okolo 07.00 hod. Ešte obžalovaného čakala na nástupišti v
B.. Potom spolu s obžalovaným išli do O., nakoľko obžalovaný jej povedal, že nemá prichystané zmluvy,
že ich má v kancelárii. Chvíľu ho počkala v O. v aute, on išiel do svojej kancelárie, potom sa vrátil a
podpisy na zmluve overovali v O.. Ani nevie čo podpísala, či to bola zmluva, boli to také hárky, ani si
nepamätá či boli zviazané. Potom nastúpili do auta a išli zasa niečo podpisovať a overovať do B. k

notárke I., kde opäť podpisovala nejaké hárky, ktoré on vybral z tašky. Boli dohodnutí s obžalovaným
tak, že jej vyplatí XX.XXX,- Eur, ale obžalovaný jej povedal, že peniaze nemá, že jej ich bude splácať
po X.XXX,- Eur, ktoré jej bude zasielať na jej účet, ktorého číslo mu dala. Takto sa vlastne dohodli ešte
pred O. na parkovisku, keď boli tie zmluvy podpisovať. Dohodli sa vtedy tak, že jej vyplatí každý mesiac
od januára XXXX do júna XXXX sumu po X.XXX,- Eur. Ešte toho dňa jej obžalovaný v aute vyplatil

X.XXX,- Eur z toho sumu XXX,- Eur mu vrátila ako poplatok na povolenie vkladu do katastra. Potom
v januári čakala prvú splátku za byt, ktorá ale neprišla, a tak mu v januári telefonovala, že kedy jej
pošle peniaze. Obžalovaný jej stále tvrdil, že má počkať, že to trvá dlho a že nejaké peniaze jej poslal,
žiadne peniaze jej však neprišli, a tak mu opäť volala a aj písala SMS správy. Obžalovaný jej už telefón
nedvíhal a na správy nereagoval. V marci XXXX sa spolu s manželom vracali na U. a išli rovno vyhľadať

obžalovaného k nemu domov do O.. Keď prišli k domu kde býva, tak obžalovaný vychádzal z domu.
Obžalovaný jej povedal, že aby nastúpila do auta, že peniaze zoženie a že jej ich vyplatí. Keďže manžel
ju s obžalovaným nechcel pustiť samú, tak išli všetci traja autom obžalovaného do B.. Na obžalovaného
naliehala a on ešte v aute telefonoval, že peniaze zoženie. Potom ich zaviezol na nábrežie v B., dosť
dlho tam čakali, obžalovaný stále telefonoval. Zastavili sa aj pred herňou v B., ktorú obžalovaný vlastní,

ona ostala v aute a on išiel do herne, myslela si, že peniaze jej donesie z herne. Peniaze však nedoniesol
a potom ich spolu s manželom zaviezol pred políciu, že ich ide obviniť, že ho obmedzujú. Pred políciou
ostala sedieť v aute, z auta vystúpiť nechcela a obžalovaný povedal, že peniaze im nevyplatí, že ich
už vyplatil. Potom ho požiadala, aby ich odviezol k ich autu, a potom s manželom boli podať trestné
oznámenie v B.. Na doplňujúce otázky uviedla, že pred podpisom zmluvy nečítala, obžalovaný je právnik

o ona mu verila. Zmluvu síce mala pri sebe, ale ju nečítala ani pri podpise. Prvý krát si zmluvu prečítala
až v januári XXXX, keď jej neprišla prvá splátka. Keď si zmluvu doma prečítala, tak zistila, že v jednom
bode bolo uvedené, že jej bude vyplácať mesačné splátky po X.XXX,- Eur od januára do júna a v druhom
bode tej istej zmluvy bolo uvedené, že sumu XX.XXX,- Eur jej vyplatil v deň podpísania zmluvy. Vtedy
zistila, že je to nejaký podvod. Na presne časové súvislosti si nepamätá, ale ráno okolo 7.00 hod. jej

išiel autobus z I., cesta z I. do B. trvá 10. minút. Na obžalovaného čakala len chvíľočku, a potom išli
do O.. Do O. išli vozidlom obžalovaného, povedal jej, že zmluvy nemá prichystané, že ide pre ne do
kancelárie. Pred podpisom zmluvy u notárky I., si možno prečítala prvú stranu zmluvy, ako bydlisko, či je
tam správna adresa, ale viac zmluvu nečítala. V predmetnej veci podala aj civilnú žalobu, prvostupňový
sud rozhodol, proti rozhodnutiu súdu podala odvolanie o odvolaní ešte nerozhodol odvolací súd. Nevie

prečo išli overovať podpisy aj do O. aj do B.. Keď kupovala polovicu bytu od Y., podpisovala zmluvu,
podpisovala ju s pánom Y., bol tam aj obžalovaný. Obžalovaný jej dal do ruky zmluvu, keď už odchádzali
od pani I., nevie či pred podpisom zmluvy mala možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Obžalovaný jej
zmluvu dal po podpise sám, od obžalovaného zmluvu nepýtala.Svedok T. R., manžel poškodenej vypovedal, že všetko sa začalo tým, že vtedy ešte jeho priateľka,
teraz už manželka, chcela predať byt. O tieto záležitosti sa nezaujímal, neboli ešte manželia a všetko

vybavovala s obžalovaným. Keď došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy, bol vtedy v G., s poškodenou si
len volali a do telefónu mu poškodená povedala, že obžalovaný jej vyplatil za byt X.XXX,- Eur alebo
X.XXX,- Eur, že ostatné peniaze jej bude splácať. V januári XXXX však obžalovaný splátku neposlal
a keď si prezrel zmluvu, zistil, že v skutočnosti je to len zdrap papiera. Obžalovaný na začiatku s
poškodenou telefonicky komunikoval, potom jej však nedvíhal telefón a niekedy reagoval sms správou.

Keďže obžalovaný prestal reagovať, spolu s poškodenou išli za ním domov a toho istého dňa aj podali
na obžalovaného trestné oznámenie. Keď obžalovaného stretli pred jeho domom, poškodená sa ho
opýtala, že kedy jej chce vyplatiť peniaze, na čo obžalovaný reagoval, že on jej všetky peniaze vyplatil,
že to má v zmluve. Poškodená sa rozplakala a obžalovaný na to povedal, že peniaze nemá, že pôjdu
do B.. Obžalovaný celú cestu do B. telefonoval a potom ich odviezol pred políciu, že ide podať trestné
oznámenie za vydieranie. On aj vystúpil z auta, ale poškodená ostala v aute sedieť, plakala a niečo sa s

obžalovaným v aute rozprávali. Potom ich obžalovaný odviezol k ich autu. O tom, že poškodená predal
byt mu povedala cez telefón, ešte toho istého dňa ako ho predala, ale čo sa týka podmienok predaja,
kedy ho s nimi oboznámila, sa vyjadriť nevedel. Z O. do B. môže trvať cesta asi 30. minút. Počul, keď
obžalovaný do telefónu povedal jeho manželke, že „ja ti ich dám“, bolo to tak, že ani hlava, ani päta.

Svedok W. Y., ktorý nebol očitým svedkom skutku vypovedal, že bol spoluvlastníkom bytu v B. spolu s
poškodenou. Svoju polovicu bytu predal, ale už si nepamätá či poškodenej alebo obžalovanému, bol
vtedy v T.. S odstupom času si nepamätá na podmienky predaja svojej polovice bytu, ale peniaze za
polovicu bytu určite dostal. Obžalovaný mu v súčasnej dobe nedlhuje žiadne finančné prostriedky za
prevod bytu a nemá ani pohľadávku a ani záväzok voči poškodenej. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy

zo dňa XX.XX.XXXX opoznal svoj podpis. Nepamätá si za akých okolností došlo k podpisu tejto zmluvy,
ani či peniaze za predaj mu boli vyplatené na účet alebo v hotovosti. Nepamätá si, či mu bola vyplatená
kúpna cena a v akej výške. Poškodená mu povedala, že si chce odkúpiť jeho polovicu bytu, ona bola
vtedy v G., on v G. a už nevie, ako to bolo. Najskôr si polovicu od neho kúpila, ale nevie ako to potom
dopadlo. Myslí si, že mu aj dala nejaké peniaze za ten byt, a potom prišla s tým, že ho ide predať.

Nespomína si, že by podpisoval poškodenej nejaké potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti, ale ak to
podpísal, tak tú finančnú hotovosť prevzal. Bolo mu umožnené nahliadnuť do spisu, na čo podpis na
potvrdení opoznal. Nepamätá si, či pri podpise tohto potvrdenia mu peniaze v sume XX.XXX Eur boli
vyplatené. Na polovicu bytu, ktorý predával bol vzatý úver, ale nevie v akej výške bola ešte nesplatená
istina z tohto úveru v čase, keď sa byt predával.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológia vyplynulo, že poškodená I. R. má dostatočnú mentálnu,
pamäťovú a osobnostnú kapacitu podať pravdivú výpoveď, vierohodnosť jej výpovede je zachovaná, z
klinického hľadiska nie je dôvod považovať jej výpoveď za nevierohodnú.

Na návrh prokurátora, za splnenia procesných podmienok boli prečítané výpovede svedkov Y.. X. I. ,
R. C., T. Z., N.. H. L. , T.. P. , O. W..

Svedkyňa Y.. X. I., že na notárskom úrade overuje podpisy na dokumentoch jej zamestnankyňa. K
súdenému skutku sa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa R. C., zamestnankyňa notárskeho úradu vypovedala, že predmetného dňa overila len podpis
na zmluve, obsah zmluvy neskúmala. K časovým súvislostiam sa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa T. Z. zamestnankyňa T. úradu v O. vypovedala, že overovala podpis na kúpnej zmluve, k jej

obsahu sa vyjadriť nevie. K overeniu podpisu došlo medzi XX.XX hod až XX.XX hod., overenie podpisu
je zapísane v osvedčovacej knihe, obžalovaný s poškodenou prišli spolu, podpísali kúpnu zmluvu a
spolu aj odišli.
Svedkovia N.. H. L. a T.. P. L., rodičia obžalovaného zhodne vypovedali, že vedeli o predmetnej kúpe
bytu, jednalo sa o kúpnu cenu XX.XXX,- Eur, obžalovanému požičali peniaze, obaja po XX.XXX,-Eur.

Pri podpise zmluvy a vyplatení kúpnej ceny neboli.

SvedokO.W.vypovedal,žeprevádzkujeherňuvT.vB.aobžalovanýprevádzkujevtejtohernibar.Medzi
ním a obžalovaným je korektný obchodný vzťah, považuje ho za dobrého a spoľahlivého obchodnéhopartnera, a preto mu dňa X.X.XXXX poskytol bezúročnú pôžičku. O tom, že obžalovaný kupoval nejaký
byt nemá žiadnu vedomosť a ani nevie ako predmetná pôžička má súvisieť s prejednávanou vecou.

Na hlavnom pojednávaní súd pristúpil aj k oboznamovaniu sa s listinnými dôkazmi, najmä: rozhodnutím
Správy katastra B. č. vkladu V XXXX/XX; kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX, predmetom ktorej je odpredaj
polovice bytu nachádzajúceho sa v B., na ulici S. a T. č. XXX/X číslo bytu X, v ktorej okrem iných
nepresností ohľadom označenia nehnuteľnosti, v bode V. je dvakrát uvedený odsek 2 (s protichodnými
dojednaniami o zaplatení kúpnej ceny), že „kupujúca prevzala 5.000,- Eur a do XX.X.XXXX zvyšnú

časť vo výške XX.XXX,- Eur a to v mesačných splátkach od januára do júna vždy do konca mesiaca
po X.XXX,- Eur“ a pokračuje, že „kúpna cena dojednaná v čl. V odsek 1 vo výške XX.XXX,- Eur je
splatná v deň podpísania tejto zmluvy obidvoma zmluvnými stranami“ a v odseku 3 tohto bodu bolo
uvedené, že „predávajúca podpísaním predmetnej zmluvy prehlasuje, že v deň uzatvorenia zmluvy
prevzala od kupujúceho v hotovosti celkovú kúpnu cenu vo výške XX.XXX,- Eur“, podpisy zmluvných
strán overené na matrike v O.; kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol odpredaj polovice

bytu nachádzajúceho sa v B., na ulici S. a T. č. XXX/X číslo bytu X, v ktorej sú opravené chyby v označení
predmetu zmluvy a v bode V. je jednoznačne uvedené, že kúpna cena dojednaná v čl. V odsek 1 vo
výške XX.XXX,- Eur je splatná v deň podpísania tejto zmluvy obidvoma zmluvnými stranami a v odseku
3 je uvedené, že predávajúca podpísaním predmetnej zmluvy prehlasuje, že v deň uzatvorenia zmluvy
prevzala od kupujúceho v hotovosti celkovú kúpnu cenu vo výške XX.XXX,- Eur, podpis overený na

notárskom úrade (na základe tejto zmluvy bol U. katastra nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho
práva k predmetnému bytu v prospech obžalovaného); rozhodnutím U. katastra B. č. vkladu V XXXX/XX;
LV č. XXXX, k.ú. B.; fotokópie osvedčovacej knihy z notárskeho úradu ako aj z matriky O., oznámenie
Notárskej komory SR o čase pridelenia registračného čísla k vydanému osvedčeniu o pravosti podpisu
a iné listinné dôkazy.

Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona sa dopustí, kto na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku
značnú škodu.

Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zákona,
pretože chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom.

Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku

alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej
stonásobok sumy 266 eur.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
tieto dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu tak jednotlivo ako aj v ich súhrne a za použitia zásady in dubio pro reo

rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre
ktorý je obžalovaný stíhaný.

V predmetnej veci boli produkované dve skupiny dôkazov. Na jednej strane výpoveď obžalovaného,
ktorý popiera trestnú činnosť s tým, že poškodenej vyplatil kúpnu cenu vo výške XX.XXX,- Eur, a to v

znení písomne uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá je zároveň potvrdením o jej prevzatí, pričom k odovzdaniu
kúpnej ceny došlo pred podpisom zmluvy, ktorá bola podpísaná na Notárskom úrade v B.. Existenciu
kúpnej zmluvy predloženej poškodenou vysvetlil, že po podpise zmluvy poškodená naliehala, že chce
jeden výtlačok zmluvy, na ktorom budú tiež overené podpisy. Na jej naliehanie išli spolu z B. do O.,
kde poškodenej vytlačil omylom a v rýchlosti verziu zmluvy, na ktorej boli uvedené viaceré nepresnosti,

vrátane časti o kúpnej cene. Podpisy na vytlačenej zmluve boli overiť na matrike v O.. Poškodená
mala následne jeho pochybenie zneužiť tým, že na základe tejto verzie kúpnej zmluvy sa domáhala,
opätovného vyplatenie časti kúpnej ceny. Jeho výpoveď nepriamo potvrdzovali svedkovia N.. H. L. a
T.. P. L., ktorí potvrdili, že mali vedomosť o kúpe bytu obžalovaným, ktorému aj na tento účel poskytlifinančné prostriedky a tiež jeho výpoveď ohľadom časových súvislostí korešpondovala s výpoveďou
svedkyne T. Z. a oznámením z notárskeho centrálneho registra. Na druhej strane stála výpoveď
svedkyne poškodenej I. R., ktorá zároveň predložila druhú verziu kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorá bola vo viacerých bodoch, ale najmä v časti zaplatenia kúpnej ceny formulovaná úplne zmätočne,
pričom k podpisu zmluvy došlo tiež dňa XX.XX.XXXX a pravosť podpisov bola osvedčená na matrike
v O.. V prospech výpovede poškodenej vyznela aj výpoveď svedka T. R. (manžela poškodenej), ktorý
ale nebol prítomný pri uzatváraní kúpnej zmluvy a informácie o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny mal
tak sprostredkované, práve od poškodenej. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že z klinického

hľadiska možno jej výpoveď považovať za vierohodnú.

Na uznanie viny je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú navzájom
sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti
žalovaného skutku, ale zároveň usvedčujú obžalovaného. Výrok o vine obžalovaného môže byť
založený len na dôkazoch, ktoré celkom vylúčia pochybnosť o tom, či sa skutok stal a kto skutok

spáchal. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si
navzájom odporujú, a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny
dôkazov. V danom prípade pri dojednávaní podmienok kúpnej zmluvy, pri zaplatení kúpnej ceny boli
prítomní výlučne iba obžalovaný a poškodená. Kúpna zmluva síce bola uzavretá písomnou formou
dňa XX.XX.XXXX, existujú však dve rozdielne písomné vyhotovenia zmluvy, pričom podpisy na oboch

týchto zmluvách boli osvedčené príslušnými úradmi. V danom prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako
jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybňovaný, či dokonca vyvrátený. V predmetnej veci bola obžaloba postavená predovšetkým
na výpovedí svedkyne poškodenej, ktorú súd vyhodnocoval v kontexte s inými výpoveďami svedkov

a listinnými dôkazmi. Pri hodnotení výpovedí svedkov, súd prihliada najmä k vnútornej štruktúre ich
výpovede, či si neodporujú v podstatných okolnostiach, k logickým súvislostiam a predovšetkým, či
výpoveď svedkov je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, a tiež vzťah
svedka k obžalovanému. V danom prípade dospel súd k záveru, že výpoveď poškodenej nie je tak
jednoznačná a presvedčivá, aby postačovala na uznanie viny obžalovaného. Svedkyňa poškodená

uvádzala, že do B. prišla ranným autobusovým spojom okolo o 07.00 hod z obce I., v B. ešte chvíľu
čakala na obžalovaného a potom išli do O., kde sa obžalovaný zastavil v kancelárii pre zmluvy, čakala
ho v aute a potom išli na matriku v O., na matrike podpísali zmluvy a išli do B. na notársky úrad, kde opäť
podpísali nejaké zmluvy. S obsahom zmluvy sa mala možnosť oboznámiť, ale zmluvu si neprečítala,
obžalovanému dôverovala. Z osvedčovacej doložky vyznačenej na kúpnej zmluve bolo zistené, že

pokiaľ ide o overenie pravosti podpisu na Notárskom úrade v B., centrálny register osvedčených
podpisov pridelil osvedčovanému podpisu poškodenej poradové registračné číslo XXXXXXX/XXXX,
pričom z oznámenia správy Notárskej komory SR vyplynulo, že uvedené registračné číslo bolo na
notárskom úrade zaregistrované dňa XX.XX.XXXX o X.XX hod. Z výpovede svedkyne T. Z., ktorá
osvedčovalapravosťpodpisovpoškodenejaobžalovanéhonamatrikevO.zasavyplynulo,žekovereniu

pravosti podpisov na kúpnej zmluve došlo na matrike medzi XX.XX hod až XX.XX hod., svedkyňa si
na časový údaj pamätala, lebo krátko po odchode obžalovaného a poškodenej z matriky išla svedkyňa
na obed. V súhrnne týchto dôkazov tak logicky vyplynulo, že z časového hľadiska došlo najskôr k
osvedčeniu pravosti podpisov na kúpnej zmluve na Notárskom úrade v B. (o X.XX hod) a následne na
matrike v O. (medzi XX.XX hod a XX.XX hod), čo je v rozpore s tým, čo tvrdila poškodená a naopak

toto zistenie korešponduje s verziou výpovede obžalovaného. Len okrajovo súd uvádza, že pokiaľ ide o
hodnotenie výpovede svedka T. R., v jeho výpovedi sa vyskytli isté nezrovnalosti, svedok tvrdil, že v čase
uzavretia kúpnej zmluvy bol v G. a poškodená ho ešte v ten deň telefonicky informovala, že obžalovaný
jej vyplatil za byt X.XXX,- Q. alebo X.XXX,- Eur, že ostatné peniaze jej bude splácať a následne v ďalšej
časti výpovede zhodne uviedol, že poškodená mu o predaji bytu povedala cez telefón, ešte toho istého

dňa, ale zároveň uviedol, že čo sa týka podmienok predaja, kedy ho s nimi oboznámila, sa už vyjadriť
(napriek skoršiemu tvrdeniu) nevie.

Vzhľadom na vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní, musel súd konštatovať pochybnosti o
skutkových tvrdeniach v obžalobe, keďže vykonané dôkazy pripúšťali aj iný záver ako tvrdila obžaloba.

Súd preto v zmysle zásady "v pochybnostiach v prospech", obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Súd
nemôže pri svojom rozhodovaní vychádzať len z domnienok a predpokladov a po vyhodnotení dôkazov
nebolo spoľahlivo preukázané, že sa skutok stal, teda nebola vylúčená možnosť aj iného záveru, než
ako je uvedený v obžalobe.Poškodenú, ktorá sa pripojila s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu súd len formálne
odkázal na občianske súdne konanie, keďže obžalovaný bol s pod obžaloby oslobodený a poškodená

si riadne uplatnila nárok na náhradu škody

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.