Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Denisa Mesárošová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114217633
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114217633.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS

a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04, Bratislava, zast. JUDR. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na
vŕšku 12, 811 01, Bratislava, proti odporkyni: P. D., bytom N., A. 6, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie
sumy XXX,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 10.6.2014 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 632,-eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne počnúc od 25.9.2010 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzatvorená Zmluva o úvere č.
220092746 na sumu 700 eur, za celkový poplatok za správu vo výške 483,- eur. Odporkyňa sa zaviazala
celkovú čiastku vo výške 1183,- eur uhradiť v v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach
vo výške 91,- eur mesačne.
Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi , ak sa
nedohodnú zmluvné strany inak.

Podľa § 115a ods.2 O.S.P., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.S.P., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od tohto

okamihu ide o drobný spor.

Vo veci ide o drobný spor ( § 200ea O.S.P.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 115a
ods. 2 O.S.P. ).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluva o úvere, s oznámením o zosplatnení

záväzku a zistil tento skutkový a právny stav :

Dňa 14.12.2009 bola medzi navrhovateľom a odporkyňou uzavretá Zmluva o úvere č.XX,XX , na
základektorejnavrhovateľpožičalodporkynisumu700eur,zacelkovýpoplatokzasprávuvovýške483,-eur. ktorú sa odporkyňa zaviazala uhradiť v pravidelných rovnomerných 13-tich mesačných splátkach vo
výške 91,- eur s tým, že prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka
až do úplného zaplatenia bola splatná do 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, s doporučeným

termínom úhrady 12 - ty deň.
Odporkyňa sa zaviazala okrem požičanej istiny vo výške 700 eur uhradiť navrhovateľovi aj celkový
poplatok za správu úveru vo výške 483,- €. RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13
mesiacov bola dojednaná vo výške 48,96 %.
Z návrhu navrhovateľa bolo zistené, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi čiastku vo výške 5,- eur,

pričom posledná uhradená suma vo výške 5,- eur bola uhradená dňa 14.3.2011.
Odporkyni bolo oznámené zosplatnenie záväzku z dôvodu omeškania so splácaním úveru ku dňu
24.9.2010.
Zmluva bola odporkyňou podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky,
osobitne podľa bodu 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 206,73 %.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý
má určený začiatok plynutia.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie
odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa ust. 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Občiansky zákonník stojí na
princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol").
Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je
actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.

Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh na
začatie súdneho konania. To, odkedy začína plynúť premlčacia doba, je pre jednotlivé skupiny prípadov
uvedené v ustanovení § 102 až § 105 OZ.

Pod možnosťou uplatnenia práva sa teda rozumie predovšetkým možnosť úspešného domáhania sa

práva na súde alebo u iného príslušného orgánu. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je
teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá
súdom pre predčasnosť.

V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať ( dare ), začína

premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať , je spravidla
deň splatnosti pohľadávky.

Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie

odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Avšak v prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá a
ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol.

Právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporkyňou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy a preto súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa

§ 52 ods. 1 OZ.
Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorá nemá postavenie podnikateľa
a nemohla ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok.

Súd na základe oboznámených listinných dôkazovv, ako aj na vyššie cit. zák. ustanovenie § 5b zák.
č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 dospel k právnemu názoru , že návrh navrhovateľa na
zaplatenie žalovanej sumy nie je podaný dôvodne a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril navrhovateľ
s odporkyňou dňa 14.12.2009 a to Zmluvu o úvere č. XXX,- , na základe ktorej navrhovateľ požičal

odporkyni sumu 700 eur, za celkový poplatok za správu vo výške 483,- eur. ktorú sa odporkyňa zaviazala
uhradiť v pravidelných rovnomerných 13-tich mesačných splátkach vo výške 91,- eur s tým, že prvá
splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola
splatná do 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, s doporučeným termínom úhrady 12 - ty deň
a z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok.

V článku 1., obchodných podmienok sa účastníci ako zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
ktorejkoľvek splátky v plnej výške.
Dňa 16.9.2010 navrhovateľ písomne odporkyni oznámil, že ku dňu 24.9.2010 sa stal záväzok zo zmluvy
úvere č. 220092746 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním.

Pod zosplatnením sa rozumie určenie splatnosti celého dlhu v prípadoch, kedy bolo vrátenie dlhu
dohodnuté vo forme splátok. Okamih zosplatnenia úveru pritom nemá za následok zánik nároku veriteľa
na poskytnuté peňažné prostriedky, ani na úroky.
Zosamotnéhoobsahuspisuvyplýva,ženavrhovateľsadomáhazaplateniasumyvovýške632,-eur,na
základevyššiecit.Zmluvyoúvere,pričompredmetnýzáväzokzozmluvybolzosplatnenýdňa24.9.2010.

Premlčanie má za následok zánik nároku patriaceho obsahu práva, teda zánik jeho súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému ( navrhovateľovi ) priznať.
Navrhovateľovi začala plynúť trojročná premlčacia doba dňa nasledujúci deň po zosplatnený celého
dlhu, t. j. 25.9.2010 , odporkyňa však v priebehu plynutia premlčacej doby dňa 14.3.2011 uhradila naúčet navrhovateľa finančnú čiastku vo výške 5,00 eur, čím došlo k prerušeniu premlčacej doby dňom
15.3.2011, a od tohto dátumu začala plynúť opätovne nová premlčacia doba a to trojročná, pričom
navrhovateľ svoj návrh na súd podal až dňa 10.6.2014, t.j., po márnom uplynutí premlčacej doby.

Súd vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporkyni z dôvodu premlčania
nároku , na ktoré súd prihliadol na základe ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od
1.5.2014 aj bez návrhu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a návrh navrhovateľa
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.