Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/146/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613210444
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613210444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Prvá

stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcom v 1. rade A. Z., D..
XX. XX. XXXX, S. X. F. N. Z., D.. XX. XX. XXXX, S. X. F. H. Z., D.. XX. XX. XXXX, odporcovia v 1. - 3.
rade bytom U. O., A. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 4 841,83 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 2 367,08 eur a úroky z omeškania
7,7 % ročne zo sumy 3 297,35 eur od 23. 05. 2013 do 07. 10. 2014,

7,7 % ročne zo sumy 2 797,35 eur od 08. 10. 2014 do 09. 10. 2014 a 7,7 % ročne zo sumy 1
297,35 eur od 10. 10. 2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 150,-eur, prvá splátka splatná v
mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade

nezaplatenia čo aj len jednej splátky s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia
povinnosť ostatných odporcov.

V časti o zaplatenie 2 000,-eur sa konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 232 eur, ktoré sú odporcovia v 1.
- 3. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 11. 10. 2013, uplatnil navrhovateľ voči odporcom v 1. - 3.
rade pohľadávku 4 841,83 eur, 4,7 %-ný úrok zo sumy 4 739,83 eur od 01. 09. 2013 do zaplatenia

a 3 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 4 739,83 eur od 01. 09. 2013 do zaplatenia a náhradu
trov konania. Podaním zo dňa 07. 11. 2013, doručeným súdu dňa 21. 11. 2013, navrhovateľ doplnil
a zmenil návrh a žiadal zaviazať odporcov v 1. - 3. rade na zaplatenie istiny 4 841,83 eur so 7,7 %-
ným úrokom z omeškania zo sumy 4 739,83 eur od 01. 09. 2013 do zaplatenia a priznať náhradu
trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2389741 4 03 bola
s odporcami v 1. - 3. rade uzatvorená Zmluva o stavebnom úvere č. 2389741 4 03 zo dňa 06. 04.
2009 (ďalej len „zmluva o stavebnom úvere“), v súlade s ktorou poskytol odporcovi v 1. rade stavebný

úver vo výške 7 557,10 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporca 1.
zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne v mesačných splátkach vo výške
116,38 eur. Odporcovia v 2. a 3. rade prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju
neuspokojí odporca v 1. rade. Odporca porušil zmluvné dohodnuté podmienky a stavebný úver prestalriadne splácať. Listom zo dňa 16. 05. 2013 navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval odporcu
v 1. rade, aby v 7 - dňovej lehote vrátil zostatok úveru. Odporca v 1. rade peňažné prostriedky nevrátil.
O odstúpení od zmluvy boli upovedomení aj odporcovia v 2. a 3. rade. Dňa 30. 04. 2009 sa uskutočnilo

čerpanie stavebného úveru tak, že odporcovi v 1. rade bola vyplatená suma 7 474,30 eur a v zmysle
čl. II zmluvy o stavebnom úvere bol zaúčtovaný pri prvej splátke poplatok za spracovanie stavebného
úveru vo výške 66,30 eur a za biankozmenku 16,50 eur. Splátka úveru bola splatná prvého každý mesiac
a musela byť uhradená veriteľovi do 15. dňa každého mesiaca. Úroky sa pripisovali ku koncu roka. V
priemere z dohodnutej splátky predstavovali úroky sumu 14,90 eur pri dodržaní riadneho a včasného

splácania, čo však dodržané nebolo. Odporcovia sa dostali do omeškania dňa 16. 10. 2012, a preto
navrhovateľ v súlade s ustanovením § 506 Obchodného zákonníka odstúpil od úverovej zmluvy listom zo
dňa 16. 05. 2013 a domáhal sa vrátenia zostatku poskytnutých úverových prostriedkov s príslušenstvom.
Do účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy dňa 21. 05. 2013 sa stavebný úver úročil dohodnutými
4,7 %-nými úrokmi ročne. Od účinnosti odstúpenia navrhovateľ úročí pohľadávku zmluvne dohodnutým
úrokomzomeškaniavovýške7,7%ročne.Tátovýškaúrokuzomeškanianeprevyšujemaximálnuvýšku

úroku z omeškania ustanovenú právnym predpisom. Pohľadávku 4 841,83 eur navrhovateľ špecifikoval
ako istinu 4 739,83 eur a úroky z omeškania vo výške 7,7 % ročne od 22. 05. 2013 do 31. 08. 2013,
čo je 102,-eur.

Podaním zo dňa 13. 10. 2014 navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť z dôvodu, že od podania návrhu
na súd boli vykonané úhrady v celkovej výške 2 000,-eur. Z týchto úhrad navrhovateľ zaúčtoval na 7,7

%-ný úrok z omeškania 102,-eur, 7,7 %-ný úrok z omeškania za obdobie od 01. 09. 2013 do 30. 09.
2014 vo výške 395,-eur a na istinu 1 503,-eur a v tejto časti zobral návrh späť. Po tomto čiastočnom
späťvzatí návrhu žiadal priznať istinu 3 236,83 eur, 7,7 %-ný úrok z omeškania za obdobie od 01. 10.
2014 do 09. 10. 2014 vo výške 9,-eur a 7,7 % -ný úrok z omeškania zo sumy 3 236,83 eur od 10. 10.
2014 do zaplatenia.

Navrhovateľ a odporcovia v 1. a 3. rade sa neustanovili na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň
14. 10. 2014 s tým, že navrhovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť písomne. Účastníci boli riadne
predvolaní, a potom súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal aj v neprítomnosti
navrhovateľa a odporcov v 1. a 3. rade.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že celá situácia vznikla vtedy, keď odporkyňa v 1. rade (ktorá je dcérou

odporkyne v 2. rade a odporcu v 3. rade) tvrdila, že si s priateľom chcú kúpiť byt. Nakoľko odporca
v 3. rade mal stavebné sporenie, tak si odporkyňa v 1. rade cez Stavebnú sporiteľňu vybavila úver a
odporcovia v 2. a 3. rade išli dcére za ručiteľov. Dcéra však byt nekúpila a peniaze minula z dôvodu,
že jej priateľ narobil dlhy. Odporkyňa v 1. rade je v súčasnom období na materskej dovolenke, čaká
narodenie druhého dieťaťa, takže žije z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, ktoré poberá na

syna. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že pracuje ako predavačka s minimálnou mzdou a odporca v 3. rade
jeinvalidnýmdôchodcomapoberáinvalidnýdôchodokvovýške170,-eur.Bývajúvrodinnomdome,ktorý
patrí rodičom odporcu v 3. rade, ktorí s nimi v tomto dome aj bývajú. Na energie prispievajú odporcovia
v 2. a 3. rade mesačne po 200,-eur. Pokiaľ bola pred pojednávaním zaplatená navrhovateľovi splátka
2 000,-eur, tak 500,-eur poskytla matka odporcu v 3. rade a 1 500,-eur odporca v 3. rade. Odporkyňa

v 2. rade súhlasila so splátkami 150,-eur mesačne, ktoré požadoval navrhovateľ v poslednom podaní
adresovanom súdu. K výške uplatneného nároku sa odporkyňa v 2. rade nevedela vyjadriť.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou v 1. rade, ako
dlžníčkou a odporcami v 2. a 3. rade, ako ručiteľmi, zmluvu o stavebnom úvere dňa 06. 04. 2009.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie stavebného úveru odporkyni v 1. rade vo výške 7 576,11 eur. Výška

úrokovej sadzby stavebného úveru bola určená 4,7 % ročne a mesačné splátky 116,38 eur, splatné
vždy do 15. dňa v mesiaci. Listom zo dňa 16. 05. 2013, doručeným odporkyni v 1. rade dňa 21. 05.
2013, navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy a zároveň požiadal o okamžité vrátenie poskytnutých
úverových prostriedkov. Odstúpenie od úverovej zmluvy oznámil navrhovateľ aj ručiteľom - odporcom
v 2. a 3. rade listom, ktorý im bol doručený takisto dňa 21. 05. 2013. Z výpisu z účtu vyplýva, že úver

nebol splácaný riadne už od júna 2010, odkedy síce boli vykonávané vklady finančných prostriedkov,
ale v nepravidelných výškach. Po tom, ako 20. 09. 2012 bol uskutočnený vklad 117,-eur, žiadne splátkyneboli vykonávané až do 03. 04. 2013, kedy bol vykonaný vklad 200,-eur, 23. 04. 2013 vklad 117,-eur a
16. 05. 2013 posledný vklad 50,-eur. Po podaní návrhu na súd boli vykonané úhrady zo strany odporcov
a to dňa 07. 10. 2014 vo výške 500,-eur a dňa 09. 10. 2014 vo výške 1 500,-eur.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá
nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 559 ods. 1, 2 Obč. zák.

(1) Splnením dlh zanikne.

(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 52 Obč. zák. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 od s. 1, 2, 3 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o stavebnom úvere

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len Obchod. zák.) v znení platnom v čase

uzavretia zmluvy, touto časťou sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchod. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v súlade s citovanou právnou úpravou bol v čase
začatia konania návrh dôvodný v časti, pokiaľ si navrhovateľ uplatnil istinu vo výške 4 367,08 eur. Z
výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru totiž vyplýva, že ku dňu 16. 05. 2013 predstavovala dlžná

čiastka 4 736,80 eur, pričom navrhovateľ mal ku dňu odstúpenia od zmluvy nárok na zmluvne dojednané
úroky z úveru, ktoré vyčíslil sumou 3,3 eur, spolu 4 739,83 eur. Táto výsledná suma však pozostáva
okrem iného aj zo zaúčtovaných poplatkov za dobu od 30. 04. 2009 do 16. 05. 2013 spolu vo výške
372,75 eur.

Zmluvuostavebnomúvereuzavrelnavrhovateľvrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostiaodporcovia

v 1. a 3. rade ako fyzické osoby, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, takže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Právne vzťahy účastníkov v tomto
konaní sa preto musia posudzovať primárne podľa zákona o ochrane spotrebiteľov a v prípade, ak tento
zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle
slova podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa síce
jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchodného

zákonníka možno použiť iba v prípade, ak by táto právna úprava bola výhodnejšia ako úprava
Občianskeho zákonníka.

V zmluve o stavebnom úvere neboli individuálne účastníkmi dojednané žiadne poplatky a pokiaľ
navrhovateľ odkazoval v zmluve na vlastný Sadzobník, jednalo sa o ustanovenia, obsah ktorých
odporcovia, ako spotrebitelia, nemohli ovplyvniť, a potom s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2

Občianskeho zákonníka navrhovateľovi nepatrí náhrada týchto poplatkov. Po odpočítaní poplatku vo
výške 372,75 eur dlh odporcov ku dňu odstúpenia od zmluvy o stavebnom úvere predstavoval čiastku
4 367,08 eur.

Podľa § 566 ods. 2 Obč. zák. pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv
na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Odporcovia v priebehu konania zaplatili sumu 2 000,-eur, čo bolo medzi účastníkmi nesporné. V zmysle
citovanej právnej úpravy potom platbu 2 000,-eur súd započítal na úhradu istiny a odporcov zaviazal na
zaplatenie sumy 2 367,08 eur.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta Obchod. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky.

Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

V zmysle tejto právnej úpravy je potrebné odlišovať zmluvné úroky od úrokov z omeškania, na
ktoré vzniká veriteľovi právo zo zákona. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru však nevzniká
právo na ďalšie úroky z omeškania (R 70/1995). Podľa judikatúry Občiansky zákonník ani Obchodný

zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania,
pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (RC 5/2006). Z toho dôvodu potom
navrhovateľovi patria do odstúpenia od zmluvy úroky z úveru, ktoré sú zahrnuté do istiny 4 367,08 eur
(resp. po započítaní platby 2 000,-eur od priznanej sumy 2 367,08 eur). Dlh z úveru boli odporcovia
povinní splatiť v dohodnutej lehote a keď navrhovateľ od zmluvy odstúpil pre porušenie zmluvných

dojednaní zo strany dlžníka, odporkyňa v 1. rade bola povinná vrátiť prostriedky v navrhovateľovi. Potom
dodobysplatnostiúveruodporcoviasúpovinníplatiťzmluvnéúroky,posplatnostisplnenísúvomeškaní
a sú povinní platiť len úroky z omeškania. Úroky z omeškania však odporcovia nie sú povinní platiť z
úrokov z úveru.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Navrhovateľ odstúpil od zmluvy listom zo dňa 16. 05. 2013, doručeným odporkyni v 1. rade dňa 21. 05.
2013 a v tento deň súčasne bolo doručené aj odporcom v 2. a 3. rade oznámenie o odstúpení od zmluvy.
Navrhovateľ vyzval odporkyňu v 1. rade, ako dlžníčku, na okamžité vrátenie poskytnutých úverových
prostriedkov, takže dlh mala odporkyňa v 1. rade splniť nasledujúci deň, teda 22. 05. 2013 a keď tak
neurobila, do omeškania sa dostala dňom 23. 05. 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom k 31. 01. 2013 (záväzkový

vzťah vznikol pred 01. 02. 2013 - § 10c citovaného Nariadenia vlády), výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ku dňu vzniku omeškania bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,5
%, a potom v zmysle citovanej právnej úpravy úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o

8 percentuálnych bodov, čo je 8,5 % ročne. Navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania vo výške 7,7 %
ročne a to v zmysle bodu 7 čl. VII zmluvy o stavebnom úvere. Súd preto v súlade s návrhom priznal
navrhovateľovi úroky z omeškania 7,7 % ročne. Úroky z omeškania však súd nepriznal z úrokov z úveru.
V zmysle vyššie uvedených dôvodov bol návrh navrhovateľa ku dňu odstúpenia od zmluvy dôvodný v
rozsahu 4 367,08 eur, ale v tejto sume boli započítané aj úroky z omeškania spolu vo výške 1 069,73

eur. Pretože úroky z omeškania aj úroky z úveru sú príslušenstvom pohľadávky a v zmysle právnej
úpravy navrhovateľovi neprináležia úroky z omeškania z úrokov z úveru, súd priznal úroky z omeškania
vo výške 7,7 % ročne zo sumy 3 297,35 eur (4 367,08 mínus úroky z úveru 1 069,73 eur) od 23. 05.
2013 do 07. 10. 2014. Dňa 07. 10. 2014 bola na účet navrhovateľa vložená splátka 500,-eur, takže od
nasledujúceho dňa, t. j. od 08. 10. 2014 súd priznal úroky z omeškania 7,7 % ročne zo sumy 2 797,35

eur (3 297,35 eur mínus 500,-eur) do 09. 10. 2014, kedy bola na účet vložená ďalšie splátka 1 500,-eur.
Po jej započítaní potom súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania 7,7 % ročne zo sumy 1 297,35
eur od 10. 10. 2014 do zaplatenia.

Povinnosť splatiť úver spolu s príslušenstvom súd uložil odporkyni v 1. rade, ako dlžníčke, ktorá
nedodržala zmluvné dojednanie a úver nesplatila riadne. Odporcovia v 2. a 3. rade prevzali ručiteľský

záväzok, a preto sú v zmysle § 548 ods. 1 Obč. zák. povinní splniť dlh, keď ho nesplnila odporkyňa v
1. rade. Vzhľadom na sociálnu situáciu odporcov, súd s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O. s. p.
povolil na zaplatenie úveru spolu s príslušenstvom mesačné splátky po 150,-eur s tým, že prvá splátka
bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ povolené splátky nebudú
dodržané, nezaplatením čo aj len jednej splátky sa stane splatným celý dlh naraz. Nakoľko odporkyňa

v 1. rade a odporcovia v 2. a 3. rade zodpovedajú za vzniknutý dlh na základe iného právneho titulu súd
rozhodol, že plnením jedného z odporcov v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť ostatných odporcov.

Po tom, ako v priebehu konania odporcovia zaplatili na úhradu úveru čiastku 2 000,-eur, navrhovateľ
v tejto časti zobral návrh späť a to pred prvým pojednávaním. V súlade s ustanovením § 96 O. s. p.
preto súd v časti o zaplatenie 2 000,-eur konanie zastavil. Pokiaľ navrhovateľ uplatnil voči odporcom

pohľadávku vo väčšom rozsahu ako bolo priznané rozhodnutím súdu, návrh dôvodný nebol, čo vyplýva
z vyššie uvedených dôvodov, a preto súd vo zvyšku návrh zamietol.

Náhradu trov konania si v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil iba navrhovateľ. Zo spisu vyplýva,
že navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku 290,-eur. Navrhovateľ mal však v konaní
úspech iba čiastočný, pretože z uplatnenej pohľadávky 4 841,83 eur bol návrh dôvodný iba vo výške 4

367,08 eur, čo je 90 % (čiastočné späťvzatie návrhu v rozsahu 2 000,-eur procesne zavinili odporcovia,
pretože túto sumu zaplatili v priebehu konania). Po započítaní úspechu navrhovateľa 90 % s jeho
neúspechom rovnajúcim sa 10 %, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 80 %, čo
zo sumy 290,-eur predstavuje 232,-eur. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania súd uložil všetkým tromodporcom spoločne a nerozdielne s tým, že na zaplatenie trov poskytol súd, vzhľadom na ich sociálnu
situáciu, lehotu splatnosti 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.