Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215202508
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215202508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej

veci žalobcu: Prima banka Slovensko, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti
žalovanému:T.,O.,Z..X.G.XXXX,B.XXXXXO.X.Č..XXX,ozaplatenie3.163,15eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti zaplatenia istiny 470,00 eur a poplatkov vo výške 60,00 eur zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2067,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00
% ročne zo sumy 4736,45 eur od 04.07.2012 do 12.07.2012, s úrokom z omeškania vo výške 9,00
% ročne zo sumy 4567,80 eur od 13.07.2012 do 19.08.2012, s úrokom z omeškania vo výške 9,00
% ročne zo sumy 4474,65 eur od 20.08.2012 do 19.09.2012, s úrokom z omeškania vo výške 9,00

% ročne zo sumy 4381,14 eur od 20.09.2012 do 18.10.2012, s úrokom z omeškania vo výške 9,00
% ročne zo sumy 4287,62 eur od 19.10.2012 do 12.02.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,00
% ročne zo sumy 3987,62 eur od 13.02.2014 do 12.03.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 %
ročne zo sumy 3687,62 eur od 13.03.2014 do 11.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 3537,62 eur od 12.06.2014 do 11.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo
sumy 3337,62 eur od 12.08.2014 do 20.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
3187,62 eur od 21.10.2014 do 20.11.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy

3087,62 eur od 21.11.2014 do 21.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
2937,62 eur od 22.12.2014 do 22.02.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
2787,62 eur od 23.02.2015 do 22.03.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
2687,62 eur od 23.03.2015 do 20.04.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
2587,62 eur od 21.04.2015 do 19.05.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
2467,62 eur od 20.05.2015 do 8.07 2015, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2247,62
Eur od 09.07.2015 do 10.08.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2067,62 Eur

od 11.08.2015 do zaplatenia.

Súd povoľuje žalovanému splácať uvedený dlh sumou vo výške 200 Eur mesačne, počnúc od
právoplatnosti rozsudku, vždy do 30.dňa kalendárneho mesiaca, s tým, že omeškaním čo i len jednej
splátky je zročný celý dlh.

Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

Žalovaný jepovinnýzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavovýške34,68eurnatrováchspočívajúcich
v zaplatenom súdnom poplatku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.februára 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 3.163,15 eur s príslušenstvom. Svoj

návrh odôvodnil tým, že na základe úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX uzatvorenej dňa 18.novembra 2011
poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný
zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol
žalovaný povinný splatiť do 22.novembra 2021. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje
zmluvné povinnosti, a preto bol listom z 20.júna 2012 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého
úveru v lehote do 3.júla 2012.

Súdny poplatok žalobca zaplatil až 17.júna 2015 v sume 213 eur (č.l. 32).

Súd doručil žalobu podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4
Občianskehosúdnehoporiadkužalovanémudovlastnýchrúkdňa4.júna2015,ktorývosvojomvyjadrení
z 18.júna 2015 uviedol, že doposiaľ uhradil 1.820 eur, pričom pripojil aj potvrdenia o úhrade.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä výpisom

z účtu žalovaného (č.l. 5), úverovou zmluvou č. 50/282/11 z 18.novembra 2011 (č.l. 6 - 8), všeobecnými
obchodnými podmienkami (č.l. 10 - 14), výzvou na predčasné splatenie úveru z 20.júna 2012 (č.l. 15),
upomienkou z 26.marca 2012 (č.l. 17), poslednou upomienkou z 24.apríla 2012 (č.l. 16), všeobecnými
obchodnými podmienkami (č.l. 18 - 22), stanoviskom žalobcu zo 7.apríla 2015 (č.l. 31) a 19.júna 2015
(č.l. 47), vyjadrením žalovaného z 18.júna 2015 (č.l. 33 - 35), potvrdeniami o úhrade (č.l. 36 - 46) a

(č.l. 55 - 56), prehľadom evidovaných úhrad žalovaným (č.l. 48), ako aj výsluchom žalovaného a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zúdajovzobchodnéhoregistra,ktorýjeverejnedostupný(www.orsr.sk)vyplýva,že
žalobca má v predmete podnikania okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalobca ako dodávateľ služieb
- veriteľ a žalovaná ako fyzická osoba - občan uzavreli úverovú zmluvu č. 50/282/11 z 18.novembra

2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 5.000 eur, s úrokovu sadzbou 17,3% ročne,
s RPMN 20,14%, s celkovou čiastkou, ktorú musí žalovaný zaplatiť 10.880 eur, s priemernou RPMN
17,88%, s poplatkom (bod 4.1 zmluvy) za poskytnutie úveru 100 eur, s poplatkom za správu úverového
účtu 1,99 eur mesačne. V Bode 5 sa dohodli na 120 mesačných splátkach vo výške 87,85 eur, ktoré sú
splatné k 20.dňu v mesiaci. V bode 7 mali dohodnuté sankcie, a to zmluvnú pokutu vo výške 7% ročne

z nesplatenej splátky a ďalšie.

V danej zmluve však chýba údaj o adrese predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ podať sťažnosť alebo
reklamáciu; chýba výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca tiež pripojil
výzvu na predčasné splatenie úveru, ktorým vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu s odôvodnením,
že rozhodol o predčasnej splatnosti. Doručenku o doručení tejto výzvy nepredložil.

Z výpisu z účtu (č.l. 5), vyplýva, že žalovaný čerpal úver v sume 5.000 eur a žalobca mu túto sumu
vyplatil 18.novembra 2011.

Z predžalobnej výzvy z 20.júna 2012 (č.l. 15) vyplýva, že žalovaný bo vyzvaný na predčasné splatenie
zostatku istiny s príslušenstvom a to do 3.júla 2012. Z uvedenej výzva však vôbec nevyplýva koľko má
žalovaný zaplatiť, koľko je z toho na istinu, koľko na úroky a na poplatky. Obdobne z predchádzajúcich

upomienok nie je možné zistiť pre ktorú splátku, ktorým dňom sa dostal do omeškania.

Žalovaný vo vyjadrení z 18.júna 2015 (č.l. 33) tvrdil, že doposiaľ po zosplatnení na splátkach zaplatil
1.350 eur a po podaní žaloby zaplatil ďalších 470 eur, čo činí spolu 1820 eur, ktoré vyplývajú aj z
pripojených potvrdeniek o úhrade.Zo stanoviska žalobcu z 19.júna 2015 vyplýva, že u žalovaného evidujú platby v celkovej výške 2.268,83
eur. Z výpisu prijatých platieb, ktoré sú súčasťou stanoviska žalobcu (č.l. 48) je však zrejmé, že k 20.máju
2015 žalovaný zaplatil 2.532,38 eur.

Ďalším predloženými platbami na pojednávaní žalovaný preukázal zaplatenie 220 eur dňa 9.júla 2015
a 180 eur 11.augusta 2015.

Súd teda zistil, že žalovaný doposiaľ zaplatil 2.932,38 eur.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkonom ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré (a) má spotrebiteľ plniť a
s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je

o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť

dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z

dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej

súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,

na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Na dôvažok súd pripomína, že predmetná zmluva je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou
predchodcom žalobcu, v ktorej sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky
a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.

V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. c) a k) zákona
129/2010 Z. z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho
písomného prijatia - akceptácie žalovaným) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy
o úvere, alebo prečerpaní účtu uvedenými konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz
(takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne dohodnuté náležitosti boli

zrejmé.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne ďalšie podklady, ani na výzvu
súdu nereagoval, ktorým by preukázal splnenie zmluvných podmienok v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na predloženú zmluvu sa hľadí ako na bezúročnú a bez
poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie

vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu,
napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok
boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ
nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi

podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Zo žalobcom predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že zmluva neobsahuje výšku počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a ďalšie vyššie uvedené zákonom dané podmienky. Pre tento nedostatok
sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol

žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur, pričom žalovaný zaplatil celkom 2.932,38 eur.
Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej
istiny vo výške 2.067,62 eur, ako aj v časti nároku žalobcu na úrok z omeškania špecifikovanom v petite
žaloby. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku. V ostatnej časti čo do
úrokov, poplatkov, zmluvných pokút a iných sankcií, v zmysle vyššie uvedeného, je žaloba nedôvodná,

preto ju v tejto časti súd zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.Súd zohľadnil aj vyjadrenie žalovaného prednesenom na pojednávaní, v ktorom poukázal na svoju
nepriaznivú finančnú situáciu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, postupujúc v intenciách ustanovenia § 160
ods. 1 O.s.p., súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 200 eur s tým, že

omeškanie splnenia čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, v termínoch ako
je uvedené vo výroku. Výšku splátky 200 eur súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky
a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené, a to vzhľadom
na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy, jeho práva. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom
rozsahu úspešný žalobca (úspech žalobcu je vo výške 58,14%, a teda neúspešný bol v časti 41,86%,

preto jeho pomer úspechu predstavuje 16,28%). Súd mu teda náhradu trov konania priznal podľa jeho
úspechu v konaní, t.j. vo výške 16,28% z uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 213
eur, t.j. vo výške 34,68 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalovaný nemôže podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva účinne vzdal po

vyhlásení rozsudku. Žalobca môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd
v Trnave cestou tunajšieho súdu. Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).