Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201003
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013201003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding,
a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie č. 12, Kežmarok, zastúpený Beňo & partners, Advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia č. 95, Poprad, proti žalovanej Slovenskej obchodnej
inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bratislava,
Prievozská č. 32, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 10.septembra 2013
zn. SK/0088/99/2013 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania citovaného rozhodnutia žalovanej, ktorým
zamietla odvolanie a potvrdila rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 14.12.2012 zn.: P/0310/07/12.

Žalobca žiadal obe rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie a priznať žalobcovi
náhradu trov konania.

Nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej žalobca definoval v otázke uloženia sankcie za
nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru podľa § 2 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v zmluve o
spotrebiteľskom úvere označené ako výška úveru celkom a to v tom, že žalovaný uložil sankciu v rozpore
s dikciou § 2 písm. d/, písm. g/, l/ a § 15 ods. 1 citovaného zákona v spojení s ustanovením § 3 ods. 1, 4
a § 32 Zákona o správnom konaní. Uviedol, že podľa §15 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o viazanom
spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver

výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom
tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok. Ďalej uviedol, že spotrebiteľom poskytol úver prostredníctvom
kontrolovaných zmlúv o spotrebiteľskom úvere v celkovej výške 6.000,69 EUR (zmluva č. 120113040 zo
dňa 19.08.2011), v celkovej výške 13.006,-- EUR (zmluva č. 120112920 zo dňa 12.08.2011) a v celkovej
výške 6.599,44 EUR (zmluva č. 120113399 zo dňa 16.09.2011) a táto výška je v zmluve uvedená v časti
spôsob financovania ako výška úveru celkom. S touto výškou, a teda v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedenou výškou poskytnutého úveru spotrebiteľa výslovne súhlasili a v predmetných veciach úver bol

poskytnutý na financovanie kúpy konkrétneho tovaru ako doplatok kúpnej ceny motorového vozidla,
na financovanie predmetu financovania B (poskytnutie doplnkového tovaru a služieb - príslušenstva
predmetu financovania A) a na financovanie konkrétnej služby (sprostredkovanie spotrebiteľského
úveru) a to v súlade s § 15 Zákona o spotrebiteľských úveroch. O uvedených skutočnostiach podľažalobcu boli spotrebitelia výslovne upovedomení jednak v predzmluvnom formulári podľa § 4 ods. 1
písm. c/ citovaného zákona, ale aj v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. g/ a s takouto
výškou súhlasili.

Žalobca namietal, že žiaden predpis, ktorý platí na území Slovenskej republiky, žiadnym spôsobom
nelimituje, čo má alebo čo nesmie tvoriť súčasť istiny úveru. Nákladmi spotrebiteľa, resp. akéhokoľvek
dlžníka zo zmluvy o pôžičke, resp. úvere je tá suma peňažných prostriedkov, ktorú je dlžník povinný vrátiť
nad istinu úveru, resp. pôžičky. Je výlučne na rozhodnutí spotrebiteľa, ktorý žiada o poskytnutie úveru

svojho budúceho veriteľa, o akú výšku úveru má záujem, teda v akej výške žiada od veriteľa poskytnúť
peňažné prostriedky a zároveň, na aký účel ich chce použiť.

Je toho názoru, že úver bol poskytnutý na financovanie kúpy konkrétneho tovaru ako doplatok kúpnej
ceny motorového vozidla, financovanie kúpy predmetu financovania B (doplnkového tovaru) a na
financovanie konkrétnej služby, teda sprostredkovanie spotrebiteľského úveru tak, ako upravuje § 15

Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Konštatoval, že finančné prostriedky poskytnuté na financovanie predmetu financovania B boli
poskytnuté spotrebiteľom na základe ich vzájomného dojednania s predávajúcim, teda spoločnosťou
Autocentrum AAA Auto, a.s. a to v osobitnom spotrebiteľskom záväzkovom vzťahu. Kontrolované

úverové zmluvy sú vzájomne závislými spotrebiteľskými zmluvami jednak s kúpnymi zmluvami,
predmetom ktorých bola kúpa predmetu financovania A, ako aj so spotrebiteľskými zmluvami
uzatvorenými medzi spoločnosťou Autocentrum AAA Auto, a.s., ako predávajúcim a poskytovateľom,
predmetom ktorých bolo dodanie doplnkového tovaru alebo doplnkových služieb od spoločnosti
Autocentrum AAA Auto, a.s..

Žalobca namietal, že nie je účastníkom ani jedného z vyššie uvedených záväzkových vzťahov predmetu
kúpy, predmet financovania A a predmetný doplnkový tovar - služby, predmet financovania B výhradne
len financuje a to na základe výslovného prejavu vôle spotrebiteľa. Kúpne zmluvy, ktorých predmetom je
kúpa predmetu financovania A, teda nemôžu obsahovať dojednanie o predmete financovania B (o kúpe,

poskytnutí doplnkového tovaru, doplnkových služieb), keďže tie sú predmetom iného spotrebiteľského
zmluvného vzťahu medzi dotknutými spotrebiteľmi a predávajúcim, teda spoločnosťou Autocentrum
AAA Auto, a.s.. Keďže žalobca nie je zmluvnou stranou predmetných osobitných spotrebiteľských
záväzkových vzťahov dojednaných medzi spoločnosťou Autocentrum AAA Auto, a.s. a predmetnými
spotrebiteľmi, nedisponuje uvedenými dohodami na preukázanie existencie daných záväzkových

vzťahov, ale disponuje faktúrami vystavenými spoločnosťou Autocentrum AAA Auto, a.s., predmetom
ktorých sú aj úvery a služby tvoriace predmet financovania B, ktoré predložil ako dôkaz v správnom
konaní a sú obsahom administratívneho spisu. Poukázal na presne identifikované faktúry.

Akcentoval, že prostriedky poskytnuté na financovanie konkrétnej služby v zmluve označené ako

náklady spojené s poskytnutím pôžičky sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere zahrnuté do výšky úveru
celkom, teda tvoria istinu predmetného úveru, pričom kontrolovaný subjekt, teda žalobca konštatoval, že
tieto prostriedky poukazuje výhradne sprostredkovateľovi zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak žalovaný
vytýkal, že absentuje špecifikácia predmetnej služby, teda nákladov spojených s poskytnutím pôžičky
v obsahu kúpnych zmlúv, predmetom ktorých je kúpa predmetu financovania A, namieta, že neexistuje

žiaden relevantný právny predpis, ktorý by ukladal, že obsahom kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je
kúpa osobného motorového vozidla, majú byť údaje o nákladoch spojených s poskytnutím pôžičky, ktoré
sa týkajú výhradne úverových zmlúv, nie sú ani podstatnou ani vedľajšou náležitosťou kúpnych zmlúv.

Zdôraznil, že spotrebitelia o celkovej výške súčtu všetkých troch položiek, teda výška predmetu

financovania A, výške predmetu financovania B a výške nákladov spojených s poskytnutím pôžičky boli
výslovne informovaní a to v textoch kontrolovaných zmlúv, ako aj v predzmluvných formulároch. Podľa
jeho názoru z vôle spotrebiteľov, ako aj následnej dohody medzi žalobcom a spotrebiteľmi v jednotlivých
prípadoch vyplýva, že sú tieto prostriedky súčasťou istiny predmetného úveru a zdôrazňuje, pokiaľ ide
o výšku úveru celkom, ktorá je jasne a zrozumiteľne uvedená v predmetných kontrolovaných zmluvách

a spotrebiteľských úveroch, ako aj v predzmluvných formulároch a je teda výlučne na rozhodnutí
spotrebiteľa, ktorý žiada o poskytnutie úveru svojho budúceho veriteľa, o aký úver má záujem, teda v
akej výške žiada od veriteľa peňažné prostriedky poskytnúť a zároveň, na aký účel ich chce použiť.Nestotožňuje sa s názorom správneho orgánu, že náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré sú
súčasťou istiny úveru, keďže spotrebiteľ vyjadril vôľu tieto prostriedky použiť práve na tento účel a
zároveň žiaden právny predpis taxatívne neurčuje, čo môže byť, resp. čo nesmie byť istinou úveru, nie

sú úverom. Vzhľadom na uvedené je správny orgán povinný preukázať a zdôvodniť, akým právnym
predpisom argumentuje, v čom je toto zmluvné konanie nezákonné, t.j. ktorému ustanoveniu zákona
odporuje, keďže žalobca má za to, že takéto dojednanie nie je v rozpore s definíciou § 2 Zákona o
spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené správne orgány porušili § 3 ods. 4 Zákona o správnom
konaní, lebo nebolo preukázané, v čom správny orgán vidí rozpor so zákonom. Podľa vyhľadávacej

zásady upravenej v § 32 Zákona o správnom konaní je konajúci správny orgán povinný, ak začne
konanie ex offo, hodnoverne preukázať nezákonnosť konania žalobcu a až po vyrovnaní sa s touto
otázkou môže udeliť sankciu.

Žalobca akcentoval, že správne orgány nie sú oprávnené tvrdiť o určitej skutočnosti, že je v rozpore so
zákonom a brať ju za preukázanú bez náležitého právneho posúdenia danej skutočnosti a náležitého

odôvodnenia rozhodnutia. V prípade, ak sa tak stane a rozhodnutie nebude dostatočne a hodnoverne
odôvodnené, správny orgán poruší zásadu materiálnej pravdy a rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Podľa jeho názoru si žalovaná osvojila závery prvostupňového správneho orgánu, avšak je povinná
rozhodnutie náležite a presvedčivo relevantnými právnymi argumentmi odôvodniť, v čom konkrétne
spočíva nezákonnosť postupu žalobcu.

Žalobca tiež namieta nesprávne právne posúdenie dojednanie žalobcu so spotrebiteľom vo vzťahu k
celkovej výške spotrebiteľského úveru, a teda bola mu uložená sankcia za konanie, ktoré je v súlade so
zákonom, a preto je rozhodnutie žalovaného nezákonné z dôvodu porušenia zásady legality v správnom
konaní podľa § 3 ods. 1 Zákona o správnom konaní.

Ďalšou námietkou žalobcu je, že nesprávne bola posúdená otázka údajného uvedenie spotrebiteľov
ním do omylu a to jednak v otázke hlavného predmetu plnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež v
otázke výšky odplaty spotrebiteľa za žalobcom poskytnutý úver a to v tom, že žalovaný udelil sankcie v
rozpore s § 49a Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d/, g/ a l/ a § 15 Zákona o spotrebiteľských úveroch

a § 59 Zákona o správnom konaní. Žalobca opätovne konštatoval, že vo všetkých kontrolovaných
spotrebiteľských zmluvách je jasne a v súlade so zákonom uvedená celková výška úveru v súlade
s ustanovením § 2 písm.l/, celková čiastka úveru podľa § 2 písm. a/, ako aj výška RPMN podľa § 2
písm. i/. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti, ako aj všetky
ekonomické ukazovatele v súvislosti s nákladmi, a teda cenou za poskytnutý spotrebiteľský úver, preto

tvrdenie žalovaného ohľadom uvádzania spotrebiteľa do omylu v súvislosti s cenou spotrebiteľského
úveru sa neopiera o žiadne právne relevantné zistenia a udelenie sankcie za toto údajné porušenie je
taktiež nezákonné. Jediným dôkazom žalovaného v tejto časti sú výpovede spotrebiteľov, ktoré podľa
názoru žalovaného je možné považovať za tendenčné (zrejme správne žalobcu). Keďže žalovaný o
tejto tvrdenej skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno a rozhodnutie o udelení sankcie v tejto časti

neodôvodnil, v čom konkrétne vidí nezákonnosť postupu a konania žalobcu. Z týchto dôvodov je v tejto
časti rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a je teda nezákonné.

Žalobca sa nestotožňuje ani s názorom správnych orgánov, pokiaľ ide o otázku posúdenia údajnej
neexistencie zhodného prejavu vôle zmluvných strán kontrolovaných spotrebiteľských zmlúv o výške

úveru a to v dôsledku tej skutočnosti, že súhlas so strany spotrebiteľa mal byť daný vo forme štandardnej
zmluvnej podmienky, čo žalovaný považuje za nezákonné. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
podľa správnych orgánov v tejto časti vyplýva z porušenia § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 ods. 1 a § 32 Zákona o správnom konaní. Za nepodložené a nepreskúmateľné považuje
žalobca tvrdenie správneho orgánu, že v kontrolovaných zmluvách nedisponuje zhodným prejavom vôle

spotrebiteľov vo vzťahu k celkovej výške spotrebiteľského úveru. Podstatnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je podľa § 9 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľskom úvere uvedenie celkovej
výšky a konkrétnej sumy spotrebiteľského úveru. Podľa jeho názoru v každej z kontrolovaných zmlúv
uviedol presnú celkovú výšku a menu spotrebiteľského úveru tak, ako mu to ukladá zákon. Poukázal
na zmluvy, ktoré sú v žalobe už citované vyššie. Podľa jeho názoru mal žalobca k dispozícii slobodný,

vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle spotrebiteľov byť s otázkou celkovej výšky spotrebiteľského
úveru(istinyúveru)viazanýpodľa§43cObčianskehozákonníkaasankciazauvedenéúdajnéporušenie
spotrebiteľského práva je teda v tejto časti bez akéhokoľvek odôvodnenia, a teda je v rozpore s § 3 ods.
1 a §32 Zákona o správnom konaní nezákonná.Žalobca sa nestotožňuje ani so závermi správnych orgánov, že si nesplnil povinnosť podľa §
4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda že neposkytol spotrebiteľovi informácie o

spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere,
a to nepreukázaním, že predmetný formulár bol spotrebiteľovi pred podpisom zmluvy odovzdaný a
obsahoval nepravdivé údaje a to z dôvodov, že v tejto časti je rozhodnutie nezákonné z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena žalovaného podľa vyhľadávacej zásady § 3 ods. 1 Zákona o správnom
konaní a to v otázke udelenia sankcie. Žalovaný udelil sankciu bez toho, aby relevantne a hodnoverne

preukázal porušenie zákona žalobcom.

Žalobca namietal, že nestotožňuje sa s názorom správnych orgánov, že žalobca nepreukázal, že splnil
zákonom uloženú povinnosť v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože zákon v tomto
ustanovení žalobcovi iba ukladá ako veriteľovi povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi informácie podľa §
4 ods. 1 citovaného zákona vo forme podľa § 4 ods. 2 tohto zákona v dostatočnom časovom predstihu

pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa jeho názoru túto povinnosť si splnil, pretože táto skutočnosť vyplýva zo zmluvného dojednania
(citácia): „Klient podpisom zmluvy a zmluvy o zabezpečení prehlasuje, že pred uzavretím zmluvy a
zmluvy o zabezpečení bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára

o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy a zmluvy o zabezpečení), ktorý
prevzal.“ Je toho názoru, že týmto dojednaním preukazuje skutočnosť, že formulár podľa § 4 ods. 2
spolu so všetkými jeho náležitosťami podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom úvere bol spotrebiteľom
riadne pred podpisom zmluvy odovzdaný a spotrebitelia si ho prevzali, teda povinnosť podľa § 4
citovaného zákona bola z jeho strany riadne a včas splnená a udelená sankcia je nezákonná.

Správny orgán v zmysle vyhľadávacej zásady bol povinný zistiť skutočný stav veci vo verejnom záujme
a dôkazné bremeno v zmysle uvedenej vyhľadávacej zásady postihovalo v plnom rozsahu konajúci
správny orgán, lebo žiaden z účastníkov konania nie je a nemôže byť procesne zodpovedný za to, či
sa určitú skutočnosť podarí alebo nepodarí preukázať. Preto tvrdenie správnych orgánov, že si žalobca

nesplnil túto zákonnú povinnosť, lebo ju nevedel právne relevantným spôsobom preukázať, nemôže byť
relevantným dôvodom na uloženie sankcie, a teda dostatočným nepreukázaním porušenia zákona a
rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je nezákonné.

Žalobca v tejto súvislosti namietal, že zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu zásady materiálnej

pravdy, pretože správne orgány žiadnym spôsobom nepreukázali porušenie Zákona o spotrebiteľských
úveroch podľa § 4 ods. 1. Konštatoval, že zásada materiálnej pravdy vyjadruje predovšetkým
požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre
rozhodnutie, ktorá zásada súvisí so zásadou zákonnosti ako jedným zo základných princípov právneho
štátu, ktorý je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky a táto zásada sa nevzťahuje len na procesné,

ale aj na hmotnoprávne predpisy, ktoré upravujú podmienky pre priznanie práv alebo určenie povinnosti.

Žalobca namietal, že ak sa žalovaný nestotožnil s jeho tvrdením o tom, že si svoje zákonné povinnosti,
ktoré mu ukladá ustanovenie § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch splnil, bol povinný podľa § 32 ods.
1 Zákona o správnom konaní vykonať dokazovanie, teda zistiť presne a úplne skutkový stav veci. Ak

teda mal žalovaný pochybnosti o jeho tvrdení a o listinnom dôkaze a to predloženom predzmluvnom
formuláre, že nebol predmetný predzmluvný formulár riadne a včas v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch spotrebiteľovi odovzdaný, mal podľa § 35 Zákona o správnom konaní predvolať svedka, teda
sprostredkovateľa predmetného spotrebiteľského úveru alebo aj dotknutého spotrebiteľa a vypočuť ich
o skutočnostiach, za akých okolností došlo k odovzdaniu predmetného formulára a či ostali zachované

lehoty určené zákonom. Správny orgán je povinný zistiť riadne skutkový stav veci, na základe neho
zákonne a spravodlivo rozhodnúť.

V ďalšej časti žaloby poukázal na tú skutočnosť, že zistenie skutočného stavu podľa zásady materiálnej
pravdy sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi a pri zisťovaní skutočného stavu veci musí správny orgán klásť dôraz na úplnosť a
presnosť jednotlivých zistení, čo má viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu v odôvodnení
rozhodnutia.Žalobca ďalej namietal, že nesúhlasí so závermi správnych orgánov v otázke posúdenia správnosti
výpočtu RPMN a to preto, že v tejto časti žalovaný potvrdil sankciu udelenú prvostupňovým správnym
orgánom bez toho, žeby sa s odvolacími dôvodmi v podanom odvolaní dostatočne vyrovnal, keďže

sa v tejto časti svojho rozhodnutia vôbec nevenoval a porušil ustanovenie § 59 ods. 1 Zákona
o správnom konaní. toto ustanovenie správnemu orgánu ukladá povinnosť v rámci preskúmania
rozhodnutia napadnutého odvolaním aj v prípade, ak neprihliadne na dôvody navrhované účastníkom,
v odvolaní v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujať k ním relevantné stanovisko, a preto je rozhodnutie
nezákonné v tejto časti aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalovaným podľa vyhľadávacej

zásady vzhľadom na § 3 ods. 4 Zákona o správnom konaní. Podľa jeho názoru žalovaný relevantne a
hodnoverne nepreukázal porušenie zákona žalobcom, a teda aj dôvod na udelenie sankcie.

Žalobca poukázal na to, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú v tejto časti nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a sú v rozpore s § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Ak správne orgány tvrdia, že
došlo k nesprávnym uvedeným hodnotách RPMN na kontrolovaných zmluvách, on tvrdí, že podľa § 2

písm. i/ ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa
§ 19. Je pre neho nezrozumiteľné, v čom spočíva nepravdivosť údaja RPMN, keďže v zmysle zákonnej
definície RPMN percentuálne vyjadrenie nákladov spotrebiteľského úveru za rok k pomeru celkových
nákladov spotrebiteľa a celkovej výšky spotrebiteľského úveru.

Žalobca argumentoval tým, že vo vzťahu ku kontrolovanej zmluve č. 120113399 zo dňa 16.09.2011
dosadením premenné podľa vyššie uvedenej definície, jeho výška je 14,34 % tak, ako je uvedené na
kontrolovanej zmluve, teda je nepochybné, že je vypočítaná oprávnene a správne, preto konštatovanie
správneho orgánu prvého stupňa o nepravdivosti tohto údaja je nepodložená a zavádzajúca. Rovnako

poukázal na ďalšie kontrolované zmluvy zo dňa 12.08.2011 a 19.08.2011. Uviedol, že poskytol
dotknutých spotrebiteľom úvery v celkových výškach 6.599,44 EUR, 13.006,60 EUR a vo výške
6.000,69 EUR a tieto údaje sú v kontrolovaných zmluvách uvedené v časti spôsob financovania
ako výška úveru celkom. S týmito výškami v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedenými výškami
poskytnutých spotrebiteľských úverov spotrebitelia výslovne súhlasili a časť úverov bola poskytnutá na

financovanie kúpy konkrétneho tovaru, teda doplatok kúpnej ceny motorového vozidla a kúpnej ceny
predmetu financovania B a tretia časť úverov bola poskytnutá na financovanie konkrétnych služieb a to
sprostredkovanie spotrebiteľského úveru tak, ako upravuje § 15 zákona č. 129/2010 Z.z..

Prostriedky poskytnuté na financovanie konkrétnej služby, ktoré sú v zmluvách označené ako náklady

spojené s poskytnutím pôžičky, sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere zahrnuté do výšky úveru celkom,
tedatvoriaistinupredmetnéhoúveruatietoprostriedkypoukazuježalobcavýhradnesprostredkovateľovi
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prostriedky určené na financovanie predmetu financovania B
žalobca poukazuje v súlade s osobitným záväzkovým vzťahom dojednaným medzi predávajúcim, teda
spoločnosťou Autocentrum AAA Auto, a.s., a spotrebiteľmi. Žalobca nemá k dispozícii predmetnú

dohodu, predmetom ktorej je dohoda o dodaní doplnkového tovaru alebo doplnkových služieb, keďže nie
je účastníkom predmetného vzťahu, má však k dispozícii faktúry vystavené spoločnosťou Autocentrum
AAA Auto, a.s., predmetom ktorej sú aj tovar a služby tvoriace predmet financovania B. Nestotožňuje
sa preto so záverom správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k financovaniu predmetu financovania
B, že ho nemožno zahrnúť do istiny, ak so spotrebiteľom jeho kúpa a následne jeho financovanie

prostredníctvomúverunebolaosobitnedojednaná.Ajvovzťahuktejtoskutočnostisprávnyorgánprvého
stupňa porušil zásadu materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 4 a § 32 Zákona o správnom konaní, nezistil
riadneskutkovýstavvecianedostatočnezistilpodkladyprerozhodnutie,pretožetakátoosobitnádohoda
medzi spoločnosťou Autocentrum AAA Auto, a.s., a dotknutými spotrebiteľmi nepochybne existuje, čo
je preukázané faktúrami.

Žalobca namietal, že o celkovej výške všetkých položiek, teda predmet financovania A, predmet
financovania B, ako aj výška nákladov spojených s poskytnutím pôžičky boli vo všetkých kontrolovaných
zmluvách spotrebitelia výslovne informovaní a to jednak v texte zmluvy, ako aj v predzmluvnom
formulári a z toho dôvodu nemôže byť tá istá suma súčasne v istine úveru a zároveň v nákladoch

úveru spotrebiteľa. Nákladmi spotrebiteľa, resp. akéhokoľvek dlžníka zo zmluvy o pôžičke je tá suma
peňažných prostriedkov, ktorú je dlžník povinný vrátiť na istine úveru, resp. pôžičky.Žalobca tvrdí, že žiaden právny predpis, ktorý platí v Slovenskej republike taxatívne neustanovuje, čo
konkrétne môže tvoriť istinu úveru, a teda čo môže byť prostredníctvom istiny úveru financované. Z
uvedeného vyplýva, že celkové výšky spotrebiteľských úverov v jednotlivých kontrolovaných zmluvách

sú uvedené správne, a teda aj súvisiaci výpočet RPMN v spotrebiteľských úveroch je správne
vypočítaný. Nezákonnosť rozhodnutia správnych orgánov žalobca vidí aj pri právnom posúdení
ustanovenia §9 ods. 2 písm. h/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a to v spojení s § 3 ods.
1 Zákona o správnom konaní z dôvodu, že v súlade s vôľou spotrebiteľa poskytol spotrebiteľovi
viazaný spotrebiteľský úver v celkovej výške 6.000,69 EUR vo vzťahu k spotrebiteľskému podnetu

č. PO 537/12, na základe ktorého bol so súhlasom spotrebiteľa podľa § 15 citovaného zákona
financovaný doplatok kúpnej ceny predmetu financovania A, teda ojazdené osobné motorové vozidlo
zn. VW Polo VIN: WVWZZZ9N8B012787, bol financovaný predmet financovania B, teda doplnkový
tovar k financovanému osobnému motorovému vozidlu (príslušenstvo k motorovému vozidlu) a v
súlade s § 15 citovaného zákona bola financovaná aj konkrétna služba poskytnutá sprostredkovateľom
spotrebiteľského úveru a to sprostredkovanie úveru. Podľa jeho názoru v súlade s § 9 ods. 2 písm.

h/ Zákona o spotrebiteľskom úvere žalobca opísal v zmluve o spotrebiteľskom úvere tovar a službu,
na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a následne poskytol spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver na ním stanový účel, ktorý je jasne a zrozumiteľne vyjadrený v kontrolovanej zmluve, s ktorou
spotrebiteľ prejavil výslovný súhlas. Preto sa porušenia zákona žalobca nedopustil a postupoval v súlade
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. h/ v spojení s ustanovením § 15 Zákona o spotrebiteľoch. Rovnako

opísal aj postup vo vzťahu k ďalším dvom spotrebiteľom.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrval na skutkových
zisteniach a právnom názore uvedených v napadnutom rozhodnutí.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 14.12.2012 č. P/0310/07/12
Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre
Prešovský kraj ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 4, § 4 ods. 1, 2 písm. g/ zákona č. 128/2002
Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov po spojení

vecí vedených pod sp. zn.: P/0310/07/12, P/0311/07/12, P/0312/07/12 na spoločné konanie vedené
pod sp. zn.: P/0310/07/12 rozhodol tak, že účastníkovi konania Consumer Finance Holding, a.s.... pre
porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej
starostlivosti, a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu
k finančnej službe podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
zistené pri kontrolách dňa 20.09.2012, 21.09.2012 a 28.09.2012 vykonaných v sídle Inšpektorátu SOI so
sídlomvPrešoveprePrešovskýkrajzameranýchnaprešetreniespotrebiteľskýchpodnetovevidovaných
správnym orgánom pod vyššie uvedenými číslami vo veci spotrebiteľských úverov poskytovaných
účastníkom konania na základe zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120113040 zo dňa 19.08.2011, č.

120113399 zo dňa 16.09.2011 a č. 120112920 zo dňa 12.08.2011 rozhodla tak, že podľa § 24 ods.
1 Zákona o ochrane spotrebiteľa uložila žalobcovi pokutu vo výške 30.000,-- EUR, ktorú bol žalobca
povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 10.09.2013 č. SK/0088/99/2013 podľa § 58

ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní podľa § 59 ods. 2 tohto právneho predpisu tak, že
odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

Poukázala na tú skutočnosť, že v dňoch 20.09.2012, 21.09.2012 a 28.09.2012 inšpektori
prvostupňového správneho orgánu vykonali kontroly, ktoré boli zamerané na dodržiavanie príslušných

ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to prešetrenie
spotrebiteľských podnetov evidovaných správnym orgánov pod sp. zn.: PO 537/12, PO 307/12, PO
501/12 a podkladmi boli listiny predložené žalobcom a to vo vzťahu k spotrebiteľskému podnetu PO
537/12:

- zmluva a Zmluva o zabezpečení č. 120113040 zo dňa 19.08.2011
- štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, divízia Quatro Car- štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, divízia Quatro Car ako dôkaz účastníka
konania o tom, že spotrebiteľovi boli v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením predmetnej
zmluvy poskytnuté informácie v súlade s §4 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z.z.

- splátkový kalendár k zmluve č. 120113040 zo dňa 19.08.2011
- všeobecné obchodné podmienky VOP 17/2011 platné od 01.06.2011
- korešpondencia so spotrebiteľom (žiadosť o predčasné splatenie pôžičky zo dňa 16.09.2011,
vyúčtovanie predčasného splatenia pôžičky zo dňa 05.10.2011)
- prehľad o úhrade splátok spotrebiteľského úveru

Spotrebiteľ predložil v prílohe podnetu aj:
- kúpnu zmluvu zo dňa 19.08.2012
- faktúru FVBB 1330 - 1100332

K spotrebiteľskému podnetu PO 307/12 účastník konania predložil:

- zmluvu a Zmluvu o zabezpečení č. 120112920 zo dňa 12.08.2011
- štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, divízia Quatro Car
- všeobecné obchodné podmienky VOP 17/2011 platné od 01.06.2011
- splátkový kalendár k zmluve č. 120112920 zo dňa 12.08.2011
- návrh - vyúčtovanie predčasného splatenia zo dňa 14.10.2011

Spotrebiteľ predložil v prílohe podnetu aj:
- kúpnu zmluvu zo dňa 12.08.2012
- faktúru FVNT 1630 - 110042
- list účastníka konania zo dňa 14.10.2011 adresovaný spotrebiteľovi

- list spotrebiteľa zo dňa 22.11.2011 adresovaný predajcovi Autocentrum AAA Auto, a.s.
- odpoveď predajcom zo dňa 22.12.2011
- list účastníka konania (bez uvedenia dátumu) adresovaný spotrebiteľovi, v ktorom účastník konania
vyslovuje poďakovanie za využitie ich služieb pri kúpe tovaru

K spotrebiteľskému podnetu PO 501/12 účastník konania predložil:
- zmluvu a Zmluvu o zabezpečení č. 120113399 zo dňa 16.09.2011 spolu s kúpnou zmluvou na predmet
financovania vrátane príloh
- štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, divízia Quatro Car
- všeobecné obchodné podmienky VOP 17/2011 platné od 01.06.2011

- splátkový kalendár k zmluve č. 120113399 zo dňa 16.09.2011
- korešpondenciu účastníka konania so spotrebiteľom (list účastníka konania zo dňa 09.01.2012
adresovaný spotrebiteľovi)

Na základe týchto podkladov správny orgán zistil, že účastník konania je:

- predávajúcim v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý spotrebiteľovi v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti poskytuje finančné služby
- veriteľom v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý spotrebiteľovi poskytuje spotrebiteľské
úvery
- dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti uzatvára so spotrebiteľom spotrebiteľské zmluvy.

Žalovanýďalejpoukázalnazáveryprvostupňovéhosprávnehoorgánu,podľaktorýchžalobcavoveciach
spotrebiteľských úverov, ktoré spotrebiteľom poskytol na základe zmlúv o úvere na produkt pod značkou

Quatro Car používal nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k finančnej
službe, čím porušil ustanovenie § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ Zákona o ochrane
spotrebiteľa.

Poukázal na to, že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Tento právny predpis v § 2 písm. d/ upravuje, že spotrebiteľským úverom, zmluvou ospotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľovi
spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa písm. g/ tohto ustanovenia celkovými nákladmi spotrebiteľa

a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver,
alebo aby ho získal za ponúknutých podmienok. Ustanovenie § 2 písm. l/ citovaného zákona upravuje,

že celkovou výškou spotrebiteľského úveru je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podľa § 2 písm. i/ ročnou
percentuálnou mierou sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené
ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru.

Citoval ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to § 15 ods.1, podľa

ktorého spotrebiteľským úverom, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom
úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho
tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka a osobitných náležitostí podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade

viazaného spotrebiteľského úveru musí obsahovať aj opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje.

Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e/ Zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje, že veriteľ alebo finančný
agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými
podmienkami ponúknutými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o tovare alebo službe,
na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a o cene tovaru alebo poskytnutej služby,
ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere a to prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o

spotrebiteľskom úvere.

V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný poukázal na obsah odvolania, ktoré je úplne identické so žalobnými
námietkami.

S odvolacími námietkami sa žalovaný vyrovnal tak, že posúdením postupu a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu bolo zistené, že účastník konania preukázateľne porušil zákonnom
stanovený zákaz vyplývajúci z § 7 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Zo Zákona o ochrane
spotrebiteľa jasne vyplýva, že spotrebiteľ má právo na ochranu pred používaním nekalých obchodných
praktík zo strany predávajúceho, ktoré sú v rozpore s odbornou starostlivosťou a môžu podstatne narušiť

ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k službe. Odvolací orgán sa domnieva, že dôkazom
o charaktere protiprávneho konania účastníka konania je i obsah spotrebiteľských podnetov, ktoré
inšpektoriprešetrovali,azktorýchjednoznačnevyplýva,žespotrebiteľboluvedenýdoomylu,vdôsledku
ktorého pristúpil k uzavretiu zmluvy, ktorú by inak neuzatvoril.

Sama spotrebiteľka vo svojom podnete, ktorý je na inšpektoráte evidovaný pod č. PO 537/12, uviedla,
že pri kúpe motorového vozidla značky VW POLO z autobazáru AAA AUTO, a. s., v Banskej Bystrici
bola uvedená do omylu hraničiaceho s podvodom. Úver vo výške 3.730,57 EUR (tak ako je to uvedené
v kúpnej zmluve), ktorý bol vybavovaný sprostredkovateľom spotrebiteľských úverov AAA AUTO, a.
s., so spoločnosťou HOME KREDIT, kde boli vypočítané splátky úveru vo výške 77,00 EUR na 72

mesiacov, spotrebiteľke schválený nebol. Sprostredkovateľ sa preto z uvedených dôvodov obrátil na
účastníka konania, ktorý úver na financovanie doplatku ceny osobného automobilu VW POLO schválil,
ale určil mesačnú splátku vo výške 125,00 EUR, s výškou ktorej spotrebiteľka nakoniec súhlasila.
Následne účastník konania zaslal spotrebiteľke rozpis splátok úveru, pričom v splátkovom kalendári bola
už uvedená výška istiny 6.000,69 EUR, ktorá mala pozostávať nielen z doplatku kúpnej ceny v sume

3.730,57EUR,aleajzkúpnejcenypredmetufinancovaniaBvsume476,00EURaznákladovspojených
s poskytnutím pôžičky vo výške 1.794,12 EUR. Samotná fotokópia zmluvy a zmluvy o pôžičke bola
spotrebiteľke odovzdaná až následne na základe telefonickej urgencie z jej strany. Od spotredkovateľa
úveru AAA Auto, a.s., žiadnu zmluvu o pôžičke neobdržala. Spotrebiteľka tvrdí, že už len pri zmienkeo poplatku 150,00 EUR za pristavenie vozidla by zmluvu nepodpisovala. Ak by vedela o ďalšej sume
1.794,00 EUR, ktorá jej bola k úveru prirátaná nevediac, o aké náklady ide, o ktorých ju ani neinformovali,
s takýmito nákladmi spojenými s poskytnutím pôžičky by nesúhlasila a zmluvu by určite nepodpísala.

V podnete č. PO 307/12 spotrebiteľ uviedol, že dňa 12.08.2011 podpísal s firmou AAA Auto, a.s., kúpnu
zmluvu na kúpu automobilu Škoda Octavia v cene 13.506,00 EUR a ako časť kúpnej ceny bolo od neho
odkúpené jeho auto v hodnote 4.051,80 EUR. Zostatok kúpnej ceny v sume 9.454,20 EUR mal byť
uhradený prostredníctvom úveru poskytnutého spoločnosťou Quatro Car (divízia účastníka konania).

V zmluve a v zmluve o zabezpečení mu však spoločnosť AAA Auto, a.s., naúčtovala ešte doplnkový
tovar v sume 543,00 EUR, ktorý nikdy neprevzal, pričom pri otázke, o aký doplnkový tovar ide, mu bolo
oznámené, že ide o tzv. schovaný poplatok za sprostredkovanie pôžičky. A keď v októbri 2011 spotrebiteľ
požiadal o vyčíslenie zostatku úveru, nakoľko mal v úmysle tento úver predčasne splatiť, po vyčíslení
zostatku v sume 13.102,24 EUR ostal spotrebiteľ z vyčíslenej sumy prekvapený, nakoľko potreboval
pôžičku na kúpu auta len vo výške 9.454,20 EUR a v tejto výške o ňu aj požiadal. Spotrebiteľ uviedol, že

pri kúpe ojazdeného auta zaplatil v hotovosti akontáciu vo výške 2.430,87 EUR. Na doplatenie kúpnej
ceny si vzal úver s deklarovanou hodnotou RPMN 14,34 %. Keďže aj banky poskytujú úvery s podobnou
RPMN, neprišlo mu to podozrivé. Až doma si však všimol poplatok za úver v sume 2.280,00 EUR a zistil,
že RPMN nie je 14,34 %, ale viac ako 36 %.

Za účelom prešetrenia spotrebiteľských podnetov a zistenia skutočného stavu veci. najmä zistenia,
či účastník konania pri poskytovaní spotrebiteľských úverov postupuje v súlade s príslušnými
ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, správny orgán vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, ktoré vo veci predložili účastník konania a spotrebitelia. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
19.08.2011medzispoločnosťouAUTOCENTRUMAAAAuto,a.s.Bratislavaaspotrebiteľom-pisateľom

podnetu PO 537/12 správny orgán zistil, že predajca a spotrebiteľ sa dohodli na predmete kúpnej zmluvy
- ojazdené motorové vozidlo zn. VW, model Polo, na kúpnej cene predmetu kúpnej zmluvy v sume
6.323,00 EUR, na časti kúpnej ceny (zálohe) zaplatenej pri podpise kúpnej zmluvy v sume 2.592,43
EUR, na doplatku zvyšnej časti kúpnej ceny v sume 3.730,57 EUR a na tom, že doplatok zvyšnej časti
kúpnej ceny v sume 3 730,57 EUR bude zaplatený prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere č.

120113040 uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s..

Zo zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120113040 zo dňa 19.08.2011 bol zistený opis predmetu
financovania A - osobné ojazdené motorové vozidlo zn. Volkswagen Polo 1 .4 TDI Comfortiine, kúpna
cena predmetu financovania A v sume 6.323,00 EUR, kúpna cena predmetu financovania B v sume

476,00 EUR, celková výška úveru v sume 6.000,69 EUR s tým, že spotrebiteľ podpisom zmluvy a zmluvy
o zabezpečení berie na vedomie, že úver pozostáva z doplatku kúpnej ceny predmetu financovania
A v sume 3.730,57 EUR, z predmetu financovania B v sume 476,00 EUR a z nákladov spojených s
poskytnutím pôžičky v sume 1.794,12 EUR. Taktiež bolo zistené, že v zmluve a zmluve o zabezpečení
chýba identifikácia predmetu financovania B a identifikácia nákladov spojených s poskytnutím pôžičky,

na ktoré sa viazaný spotrebiteľský úver (v zmysle § 15) vzťahuje. Ročná percentuálna miera nákladov
je v zmluve a zmluve o zabezpečení uvedená v hodnote 15.7 %.

Z obsahu Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere divízia QUATRO Car (formuláru)
správny orgán zistil, že išlo o viazaný spotrebiteľský úver, výšku úveru v sume 6.000,69 EUR, opis tovaru

predmetu financovania A - totožný ako v zmluve a zmluve o zabezpečení, predajnú cene tovaru predmet
financovania A v sume 6.323,00 EUR, akontáciu v sume 2.592,43 EUR, predajnú cenu predmetu
financovania B v sume 476,00 EUR a ročnú percentuálnu mieru nákladov v hodnote 15,7 %. Formulár
neobsahuje opis tovaru alebo služby predmetu financovania B v sume 476,00 EUR, ani identifikácia
nákladov spojených s poskytnutím pôžičky v sume 1.794,12 EUR.

Z návrhu vyúčtovania predčasného splatenia zmluvy a zmluvy o zabezpečení č. 120113040
zo dňa 05.10.2011 správny orgán zistil, že návrh obsahuje (okrem iného) predmet
financovania - motorové vozidlo, výšku úveru - 6.000,69 EUR a celkové vyúčtovanie, podľa
ktorého mal spotrebiteľ účastníkovi konania z dôvodu splatenia spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti zaplatiť sumu 5.942,85 EUR. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2011 uzatvorenej medzi
spotrebiteľom - pisateľom podnetu, ktorý je evidovaný na inšpektoráte pod číslom PO 307/12, a
predajcom bolo zistené, že spotrebiteľ a predajca sa dohodli na predmete kúpnej zmluvy - ojazdené
motorové vozidlo zn. Škoda, model Octavia, na kúpnej cene predmetu kúpnej zmluvy v sume 13.506,00EUR, na výške preddavku na kúpnu cenu zaplateného pri podpise kúpnej zmluvy v sume 4.051,80 EUR
anatom,žezvyšnáčasťkúpnejcenyvsume9.454,20budepredajcovizaplatenáprostredníctvomúveru
na základe zmluvy o úvere č. 120112920 uzatvorenej medzi kupujúcim a Consumer Finance Holding,

a.s..

Zo zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120112920 zo dňa 12.08.2011 bol zistený opis tovaru predmetu
financovania A - osobné ojazdené motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1 .9 TD1 Collection, kúpna
cena predmetu financovania A v sume 13.506,00 EUR, kúpna cena predmetu financovania B v sume

543,00 EUR, celková výška úveru v sume 13.006,60 EUR, s tým, že spotrebiteľ podpisom zmluvy a
zmluvy o zabezpečení berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej
ceny predmetu financovania A vo výške 9.454,20 EUR, kúpnu cenu predmetu financovania B vo výške
543,00 EUR a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 3.009,40 EUR. Zároveň bolo zistené,
že v zmluve a zmluve
o zabezpečení chýba opis tovaru alebo služby predmetu financovania B, na ktoré sa spotrebiteľský úver

vzťahuje a identifikácia nákladov spojených s poskytnutím pôžičky. V zmluve a zmluve o zabezpečení
účastník konania deklaruje nočnú percentuálnu mieru nákladov v hodnote 13,7 %.

Zobsahuformuláravzťahujúcemusakzmluveazmluveozabezpečeníč.120112920zodňa12.08.2011
bol zistený druh úveru - viazaný spotrebiteľský úver, výška úveru v sume 13.006,60 Eur, opis tovaru

predmetu financovania A a jeho kúpna cena v sume 13.506,00 EUR, výška akontácie zaplatenej pri
podpise zmluvy v sume 4.051,80 EUR, predajná cena predmetu financovania B v sume 543,00 € (bez
opisu tovaru alebo služby) a ročná percentuálna miera nákladov v hodnote 13,7 %. Formulár neobsahuje
identifikáciu nákladov spojených s poskytnutím pôžičky v sume 3.009,40 EUR.

Z návrhu vyúčtovania predčasného splatenia zmluvy a zmluvy o zabezpečení č. 120112920 zo dňa
14.10.201 I správny orgán zistil, že návrh obsahuje opis tovaru predmetu financovania - Škoda Octavia
1.9 TDI Collection, výšku úveru v sume 13.006.60 EUR a celkové vyúčtovanie, podľa ktorého mal
spotrebiteľ účastníkovi konania v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
zaplatiť sumu 13.102,24 EUR.

V prípade spotrebiteľa - pisateľa podnetu PO 501/12 správny orgán z kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2011
zistil, že spotrebiteľ a predajca sa dohodli na predmete kúpnej zmluvy -ojazdenom motorovom vozidle
zn. KIA, model Ceed, na kúpnej cene predmetu kúpnej zmluvy v sume 6.232,99 EUR, na výške zálohy
zaplatenej pri podpise zmluvy v sume 2.430,87 EUR a na výške doplatku kúpnej ceny v sume 3.802,12

EUR, ktorá bude predajcovi zaplatená prostredníctvom úveru na základe Zmluvy o úvere č. 120113399
uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s..

Zo zmluvy a Zmluvy o zabezpečení 120113399 zo dňa 16.09. 2011 bol zistený opis tovaru predmetu
financovania A - osobné ojazdené motorové vozidlo zn. KIA Ceed 1.6 CVVT Extra, kúpna cena predmetu

financovania A v sume 6.233,00 EUR, kúpna cena predmetu financovania B v sume 515.00 EUR,
výška úveru 6.599,44 EUR stým, že spotrebiteľ podpisom zmluvy a zmluvy o zabezpečení berie na
vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania A vo
výške 3.802,13 EUR, kúpnu cenu predmetu financovania B vo výške 515,00 EUR a náklady spojené
s poskytnutím pôžičky vo výške 2.282.31 EUR. Správny orgán aj v tomto prípade zistil, že zmluva a

zmluva o zabezpečení neobsahuje opis tovaru alebo služby predmetu financovania B a opis, resp.
identifikáciu nákladov spojených s poskytnutím pôžičky. V zmluve a zmluve o zabezpečení účastník
konania spotrebiteľovi deklaruje ročnú percentuálnu mieru nákladov v hodnote 14,34 %.

Formulár k predmetnej zmluve o úvere obsahuje druh spotrebiteľského úveru - viazaný spotrebiteľský

úver, výšku úveru v sume 6.599,44 EUR, opis predmetu financovania A a jeho kúpnu cenu v sume
6.233,00 EUR, výšku akontácie zaplatenej spotrebiteľom pri podpise zmluvy v sume 2.430,87 EUR,
predajnúcenupredmetufinancovaniaB(bezopisutovarualeboslužbyabezbližšejidentifikácie)aročnú
percentuálnu mieru nákladov v hodnote 14,34 %. Formulár neobsahuje opis ani identifikáciu nákladov
vsunie 2.282,31 EUR spojených s poskytnutím pôžičky.

Z uvedených listinných dôkazov mal správny orgán za preukázané, že vo všetkých prípadoch kúpna
zmluva a zmluva a zmluva o zabezpečení sú vzájomne závislými spotrebiteľskými zmluvami, ktoré
vznikli pri tom istom rokovaní, a ktoré tvoria jeden obchodný celok. Kúpna zmluva obsahuje zhodnýprejav vôle spotrebiteľa a predajcu spotrebiteľským úverom výhradne financovať predmet kúpnej zmluvy
(tzv. predmet financovania A - doplatok kúpnej ceny); kúpna zmluva neobsahuje predmet financovania
B, či službu - náklady spojené s poskytnutím pôžičky, ktoré podľa zmluvy a zmluvy o zabezpečení

majú byť financované spotrebiteľským úverom - v zmluve a zmluve o zabezpečení absentuje zhodný
prejav vôle zmluvných strán o výške úveru; spotrebiteľ sumu úveru pozostávajúcu nielen z predmetu
financovania A (doplatku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy), ale aj z ceny predmetu financovania B
a z nákladov spojených s poskytnutím pôžičky podmienky včlenenej do textu zmluvných podmienok,
podpisom zmluvy len berie na vedomie - v zmluvných dokumentoch (v kúpnej zmluve, zmluve a zmluve

o zabezpečení, v predzmluvnom formulári) absentuje opis tovaru alebo služby, ktoré tvoria predmet
financovania B a nákladov spojených s poskytnutím pôžičky - hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov je vypočítaná zo sumy úveru navýšenú o predmet financovania B a o náklady spojené s
poskytnutím pôžičky, v zmluvných dokumentoch chýba právne relevantný dôkaz o tom, že účastník
konania spotrebiteľov pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne v súlade s § 4 ods.
1 Zákona o spotrebiteľských úveroch informoval o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru

prostredníctvom formulára.

K námietke účastníka konania ohľadom konštatovania prvostupňového správneho orgánu v rozhodnutí,
že účastník nepreukázal, že spotrebiteľov v dostatočnom predstihu pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere informoval o podstatných. zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru

prostredníctvom formulára, tak ako je to uvedené v Zákone o spotrebiteľských úveroch, odvolací
orgán uviedla, že povinnosť informovať spotrebiteľov v dostatočnom predstihu pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere o podstatných zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru vyplýva
účastníkovikonaniapriamozozákonaajevjehozáujmevedieťpreukázať orgánudozoru,žesiuvedenú
povinnosť splnil, najmä ak spotrebitelia namietajú porušenie svojich práv pri uzatváraní spotrebiteľských

úverov.

Na základe uvedených skutočností žalovaná zdôraznila, že charakter uvedených porušení povinností
účastníka má negatívny dopad v tom, že vo vzťahu k spotrebiteľovi je spôsobilý privodiť vážnu
majetkovú ujmu tým, že naruší jeho ekonomické správanie a spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by

inak neurobil. Rozsah porušenia je o to závažnejší, že nedostatky boli zistené pri dojednaní poskytnutia
spotrebiteľského úveru. Účastník konania plne zodpovedá za protiprávny skutkový stav zistený v čase
kontroly SOI a to bez ohľadu na dôvody a skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Podľa žalovanej
prvostupňový správny orgán v predmetnom rozhodnutí náležité odôvodnil právne závery, ku ktorým
dospel pri posudzovaní prípadu a pri určovaní výšky pokuty zohľadnil okolnosti daného prípadu, ako aj

dôvody zisteného porušenia zákona. Na základe hore uvedených skutočností pokladal odvolací orgán
skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, správny orgán
nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Odvolací správny orgán uviedol, že o výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1

Zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom alebo právnymi
aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, dovozcovi
alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66.387,83 EUR.

Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter

protiprávneho konania/závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Pri rozhodovaní o výške pokuty bolo prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť
veci, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, ktorými sú porušenie práv spotrebiteľa pri
nedodržaní zákazu použitia nekalej obchodnej praktiky, čím bol znížený rozsah práv spotrebiteľa

priznaný mu zákonom č. 250/2007 Z. z. Účastník konania pri svojej činnosti využíval nekalé obchodné
praktiky, ktoré zákon zakazuje a ktoré môžu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní
o obchodnej transakcii. K uvedenému konaniu došlo dojednaním neurčitých podmienok, podmienky v
rozpore so zákonom, neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej so spotrebiteľom ako
ajupieranímprávaspotrebiteľanaochranujehoekonomickýchzáujmov,čímúčastníkkonanianedodržal

úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú bolo možné od neho rozumne očakávať. Skutočnosť,
že účastník konania neinformoval spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani v
zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, značne obmedzila
schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácií inakneurobil. Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadal na charakter uzatvorenej zmluvy, ktorá má
charakter spotrebiteľskej zmluvy, s ustanoveniami ktorej sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Správny orgán prihliadol na skutočnosť, že

účastník konania vo vzťahu k spotrebiteľovi zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany, keď do
spotrebiteľskej zmluvy zakotvil neurčité podmienky, podmienku v rozpore so zákonom a neprijateľnú
podmienku.

Pri určení výšky pokuty vzal do úvahy spoločenskú nebezpečnosť používania nekalej obchodnej

praktiky vo vzťahu k spotrebiteľovi spočívajúcu v spôsobe určenia odplaty za spotrebiteľský úver,
ktorý vyvoláva dojem, že cena spotrebiteľského úveruje výrazne nižšia, než v skutočnosti je. Náklady
spojené s poskytnutím pôžičky, ktoré nie sú zahrnuté do celkových nákladov spojených s poskytnutím
spotrebiteľského úveru sú s prihliadnutím na výšku spotrebiteľského úveru neprimerane vysoké. A to o
to viac. keď si tieto náklady účtuje účastník konania ako poplatok za uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré uzatvára opakovane v mnohých prípadoch v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Vysokú spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania účastníka konania je potrebné vidieť však
najmä v tom. že o týchto nákladoch spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy nie je informovaný. O skutočnej
cene a podmienkach spotrebiteľského úveru sa spotrebiteľ dozvedá až zo splátkového kalendára,
ktorý je mu však doručovaný až po podpise zmluvy, kedy už nemôže zrušiť účinky svojho konania.
Rovnako správny orgán prihliadol na skutočnosť, že používanie nekalej obchodnej praktiky pri konaní

so spotrebiteľom, je závažným zásahom do práv spotrebiteľa chránených zákonom. Takéto konanie je
o to závažnejšie, keď v dôsledku takéhoto konania dochádza k porušovaniu ekonomických záujmov
spotrebiteľov v značnom rozsahu.

Správny orgán zároveň prihliadol na územnú pôsobnosť účastníka konania, ktorý svoju podnikateľskú

činnosť zameranú na poskytovanie spotrebiteľských úverov vykonáva na celom území Slovenskej
republiky. Prihliadol na skutočnosť, že používanie nekalej obchodnej praktiky pri konaní so
spotrebiteľom, je závažným zásahom do práv spotrebiteľa chránených zákonom. Takéto konanie je o to
závažnejšie, keď v dôsledku takéhoto konania dochádza k porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa
vo veľkom rozsahu. Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočnosti, že

došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa, a to vytvorením nerovnováhy vo vzájomných vzťahoch
použitímpodmienok,ktorémôžuspotrebiteľaprinedodržanídobromyseľnostiaodbornejstarostlivostizo
strany predávajúceho, poškodiť. Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom
vyjadrený v ustanovení § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého každý spotrebiteľ okrem iného má právo na
informácie, na ochranu svojho zdravia a bezpečnosti a na ochranu ekonomických záujmov vzhľadom

na zistené nedostatky v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol. Odvolací správny
orgán mal za to, že pokuta uložená vo výške stanovenej rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň
pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Podkladom
pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, a preto podľa § 59 ods. 2

Správneho poriadku druhostupňový správny orgán odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú
súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy. Podľa ods. 2 - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a

postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa ods. 3 citovaného
ustanovenia - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom
konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa
rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu

žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.Z obsahu administratívneho spisu, rozhodnutí správnych orgánov a obsahu žaloby je nepochybné, že
u žalobcu boli vykonané kontroly na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z.z. v spojení so zákonom č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

Zákon o ochrane spotrebiteľa v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje, že tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo

zriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia -
tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území
Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm. a/ - na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov

svojej domácnosti, podnikateľom podľa § 2 bod 1. je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo
predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.

Podľa § 2 písm. i/ - službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne
alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor

profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.

Podľa § 2 písm. p/ - obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo
vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s
propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné
obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§
2 písm. r/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Práva spotrebiteľa Zákon o ochrane spotrebiteľa v § 3 ods. 1 upravuje tak, že každý spotrebiteľ má právo
na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie,
ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností
orgánomdozoruakontrolyaobcipriporušenízákonompriznanýchprávspotrebiteľaapodľaods.3tohto
ustanoveniakaždýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkamivspotrebiteľských

zmluvách.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ - predávajúci je povinný predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté
ceny, d/ správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa - nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia - obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 ods. 1 stanovuje predmet úpravy tak, že tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 - na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúknutý alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel,
ako na výkon zamestnania, povolenia alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti.

V § 2 písm. d/ je zmluva o spotrebiteľskom úvere definovaná ako zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g/ - celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej

služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 2 písm. h/ - celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

§ 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 ročnú percentuálnu mieru nákladov definuje tak, že sú to celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 4 ods. 1 - veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu

pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom
úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo
požiadavkami spotrebiteľa informácie o
a) druhu spotrebiteľského úveru,
b) veriteľovi, prípadne finančnom agentovi spotrebiteľského úveru, v rozsahu obchodné meno, sídlo

a identifikačné číslo veriteľa, prípadne finančného agenta, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa alebo
finančného agenta, ak ide o fyzickú osobu,
c) celkovej výške, konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania,
g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej

pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť... .

Zákon č. 129/2010 Z.z. v § 15 ods. 1 - zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o

kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný
celok. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1 tvoria obchodný celok,
a) predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby je zároveň veriteľom alebo
b) veriteľom je tretia osoba a
1. veriteľ využíva služby predávajúceho tovaru alebo poskytovateľa služieb pri uzatváraní alebo príprave

zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
2. konkrétny tovar alebo poskytnutie konkrétnej služby je výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere.

Z listinných dôkazov pripojených v spise a to kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.08.2011 medzi

spoločnosťouAutocentrumAAAAuto,a.s.,aspotrebiteľom-pisateľompodnetuPO537/12,jenesporné,
že predajca a spotrebiteľ sa dohodli na predmete kúpnej zmluvy - ojazdené motorové vozidlo zn.
VW,model Polo, na kúpnej cene predmetu kúpnej zmluvy v sume 6.323,00 EUR, na časti kúpnej ceny
(zálohe) zaplatenej pri podpise kúpnej zmluvy v sume 2.592,43 EUR, na doplatku zvyšnej časti kúpnej
ceny v sume 3.730,57 EUR a na tom, že doplatok zvyšnej časti kúpnej ceny v sume 3.730,57 EUR bude

zaplatený prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere č. 120113040 uzatvorenej medzi kupujúcim
a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s..Zo zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120113040 zo dňa 19.08.2011 bol zistený opis predmetu
financovania A - osobné ojazdené motorové vozidlo zn. Volkswagen Polo 1,4 TDI Condortline, kúpna
cena predmetu financovania A v sume 6.323,00 EUR, kúpna cena predmetu financovania B v sume

476,00 EUR, celková výška úveru v sume 6.000,69 EUR s tým, že spotrebiteľ podpisom zmluvy a zmluvy
o zabezpečení berie na vedomie, že úver pozostáva z doplatku kúpnej ceny predmetu financovania
A v sume 3.730,57 EUR, z predmetu financovania B sume 476,00 EUR a z nákladov spojených s
poskytovaním pôžičky v sume 1.794,12 EUR. Taktiež bolo zistené, že v zmluve a zmluve o zabezpečení
chýba identifikácia predmetu financovania B a identifikácia nákladov spojených s poskytovaním pôžičky,

na ktoré sa viazaný spotrebiteľský úver (§ 15) vzťahuje. Ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve
a zmluve o zabezpečení uvedená v hodnote 15,7 %.

Z obsahu štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere Quatro Car vyplýva, že ide o
viazaný spotrebiteľský úver, výšku úveru v sume 6.000,69 EUR, opis tovaru predmetu financovania A -
totožný ako v zmluve a zmluve o zabezpečení, predajnú cenu tovaru predmetu financovania A v sume

6.323,00 EUR, akontáciu v sume 2.592,43 EUR, predajnú cenu predmetu financovania B v sume 476,00
EUR a ročnú percentuálnu mieru nákladov v hodnote 15,7%. Formulár neobsahuje opis tovaru alebo
služby predmetu financovania B v sume 476,00 EUR, ani identifikácia nákladov spojených s poskytnutím
pôžičky v sume 1.794,12 EUR.

Z návrhu vyúčtovania predčasného splatenia zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120113040 zo dňa
05.10.2011 je zrejmé, že návrh obsahuje (okrem iného) predmet financovania - motorové vozidlo, výšku
úveru-6.000,69EURacelkovévyúčtovanie,podľaktoréhomalspotrebiteľúčastníkovikonaniazdôvodu
splatenia spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti zaplatiť sumu 5.942,85 EUR.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2011 uzatvorenej medzi spotrebiteľom - pisateľom podnetu PO 307/12
a predajcom bolo zistené, že spotrebiteľ a predajca sa dohodli na predmet kúpnej zmluvy - ojazdené
motorové vozidlo zn. Škoda, model Octavia, na kúpnej cene predmetu kúpnej zmluvy v sume 13.506,00
EUR, na výške preddavku na kúpnu cenu zaplateného pri podpise kúpnej zmluvy v sume 4.051,80 EUR
a na tom, že zvyšná časť kúpnej ceny v sume 9.454,20 EUR bude predajcovi zaplatená prostredníctvom

úveru na základe zmluvy o úvere č. 120112920 uzatvorenej medzi kupujúcim a Consumer Finance
Holding, a.s..

Zo zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120112920 zo dňa 12.08.2011 bol zistený opis tovaru predmetu
financovania A - osobné ojazdené motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI Collection, kúpna

cena predmetu financovania A v sume 13.506,00 EUR, kúpna cena predmetu financovania B v sume
543,00 EUR, celková výška úveru v sume 13.006,60 EUR s tým, že spotrebiteľ podpisom zmluvy a
zmluvy o zabezpečení berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej
ceny predmetu financovania A vo výške 9.454,20 EUR, kúpnu cenu predmetu financovania B vo výške
543,00 EUR a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 3.009,40 EUR. Zároveň bolo zistené,

že v zmluve a zmluve o zabezpečení chýba opis tovaru alebo služby predmetu financovania B, na ktoré
sa spotrebiteľský úver vzťahuje a identifikácia nákladov spojených s poskytnutím pôžičky. V zmluve a
zmluve o zabezpečení účastník konania deklaruje ročnú percentuálnu mieru nákladov v hodnote 13,7 %.

ZobsahuformuláravzťahujúcemusakzmluveaZmluveozabezpečeníč.120112920zodňa12.08.2011

bol zistený druh úveru - viazaný spotrebiteľský úver, výška úveru v sume 13.006,60 EUR, opis tovaru
predmetu financovania A a jeho kúpna cena v sume 13.506,00 EUR, výška akontácie zaplatenej pri
podpisezmluvyvsume4.051,80EUR,predajnácenapredmetufinancovaniaBvsume543,00EUR(bez
opisu tovaru alebo služby) a ročná percentuálna miera nákladov v hodnote 13,7 %. Formulár neobsahuje
identifikáciu nákladov spojených s poskytnutím pôžičky v sume 3.009,40 EUR.

Z návrhu vyúčtovania predčasného splatenia zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120112920 zo dňa
14.10.2011 vyplýva, že návrh obsahuje opis tovaru predmetu financovania - Škoda Octavia 1,9 TDI
Collection, výšku úveru v sume 13.006,60 EUR a celkové vyúčtovanie, podľa ktorého mal spotrebiteľ
účastníkovi konania v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti zaplatiť

sumu 13.102,24 EUR.

V prípade spotrebiteľa - pisateľa podnetu PO 501/12 z kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2011 bolo zistené,
že spotrebiteľ a predajca sa dohodli na predmete kúpnej zmluvy - ojazdenom motorovom vozidle zn.KIA, model Ceed, na kúpnej cene predmetu kúpnej zmluvy v sume 6.232,99 EUR, na výške zálohy
zaplatenej pri podpise zmluvy v sume 2.430,87 EUR a na výške doplatku kúpnej ceny v sume 3.802,12
EUR, ktorá bude predajcovi zaplatená prostredníctvom úveru na základe Zmluvy o úvere č. 120113399

uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s..

Zo zmluvy a Zmluvy o zabezpečení 120113399 zo dňa 16.09.2011 bol zistený opis tovaru predmetu
financovania A - osobné ojazdené motorové vozidlo zn. KIA Ceed 1,6 CVVT Extra, kúpna cena predmetu
financovania A v sume 6.233,00 EUR, kúpna cena predmetu financovania B v sume 515,00 EUR,

výška úveru 6.599,44 EUR s tým, že spotrebiteľ podpisom zmluvy a zmluvy o zabezpečení berie na
vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania A vo
výške 3.802,13 EUR, kúpnu cenu predmetu financovania B vo výške 515,00 EUR a náklady spojené
s poskytovaním pôžičky vo výške 2.282,31 EUR. Aj v tomto prípade zmluva a zmluva o zabezpečení
neobsahuje opis tovaru alebo služby predmetu financovania B a opis, resp. identifikáciu nákladov
spojených s poskytnutím pôžičky. V zmluve a zmluve o zabezpečení účastník konania spotrebiteľovi

deklaruje ročnú percentuálnu mieru nákladov v hodnote 14,34%.

Formulár k predmetnej zmluve o úvere obsahuje druh spotrebiteľského úveru - viazaný spotrebiteľský
úver, výšku úveru v sume 6.599,44 EUR, opis predmetu financovania A a jeho kúpnu cenu v sume
6.233,00 EUR, výšku akontácie zaplatenej spotrebiteľom pri podpise zmluvy v sume 2.430,87 EUR,

predajnúcenupredmetufinancovaniaB(bezopisutovarualeboslužbyabezbližšejidentifikácie)aročnú
percentuálnu mieru nákladov v hodnote 14.34 %. Formulár neobsahuje opis ani identifikáciu nákladov
v sume 2.282,31 EUR spojených s poskytnutím pôžičky.

Z citovaných zmlúv a zmlúv o zabezpečení úveru, ktoré sú uzatvárané v ten istý deň, je bez akýchkoľvek

pochybností zrejmé, že ide o vzájomne závislé spotrebiteľské zmluvy, ktoré vznikli pri tom istom
rokovaní, a ktoré tvoria jeden obchodný celok. Kúpna zmluva obsahuje zhodný prejav vôle spotrebiteľa
a predajcu spotrebiteľským úverom výhradne financovať predmet kúpnej zmluvy, teda predmet
financovania A, v daných prípadoch kúpa motorového vozidla ako doplatok kúpnej ceny. Kúpna zmluva
však neobsahuje predmet financovania B, či službu, náklady spojené s poskytnutím pôžičky, ktoré podľa

zmluvy a zmluvy o zabezpečení majú byť financované spotrebiteľským úverom. Je bez akýchkoľvek
pochybností, že v zmluve o zabezpečení chýba zhodný prejav vôle zmluvných strán o výške úveru.
Spotrebitelia sumu úveru pozostávajúcu z predmetu financovania A, teda doplatku kúpnej ceny podľa
kúpnej zmluvy, ale aj z ceny predmetu financovania B a z nákladov spojených s poskytnutím pôžičky
vo forme štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu podmienok, podpisom zmluvy berie iba

na vedomie. V zmluvných dokumentoch a to v kúpnej zmluve, v zmluve a v zmluve o zabezpečení, v
predzmluvnom formulári chýba opis tovaru alebo služby, ktoré tvoria predmet financovania B a nákladov
spojených s poskytnutím pôžičky. Pokiaľ ide o hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, táto je
vypočítaná zo sumy úveru navýšenú o predmet financovania B a o náklady spojené s poskytnutím
pôžičky. Rovnako žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa

ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebitelia boli informovaní
o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru prostredníctvom formulára.

Na základe skutkového stavu vyplývajúceho z predloženého administratívneho spisu súd dospel k
záveru, že skutkový stav bol zistený dostatočne a právny názor žalovaného v spojení s rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu je správny. V konaní bolo preukázané, že žalobca svojim konaním
porušil zákaz používania nekalej obchodnej praktiky, keď bolo preukázané, že kúpna zmluva, aj zmluva
o spotrebiteľskom úvere vznikli pri tom istom rokovaní a z kúpnej zmluvy bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že doplatky kúpnej ceny mali byť doplatené predávajúcim z pôžičky, ktorý mu na ten účel mal
poskytnúť žalobca, ktorá však predstavovala bez špecifikácie sumy tak, ako sú citované z predložených

dokladov.

V preskúmavanej veci niet žiadnych pochybností o tom, že v súvislosti s aplikáciou §7 ods. 1, 2 písm.
a/, b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je treba zmluvy, ktoré boli predmetom kontroly
považovať za spotrebiteľské zmluvy, a že je nevyhnutné v konaní aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Občiansky zákonník súčasne v ustanovení § 53 ods. 1, 2, 4 písm. a/, d/ a v ods. 5 a 10 upravuje,
že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
d/ vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neprijateľné. Neprijateľnosť
zmluvných podmienok treba hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Súčasne Občiansky zákonník v § 54 ods. 1, 2 stanovuje, že zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V súvislosti s nekalými obchodnými praktikami podnikateľov voči spotrebiteľom súd poukazuje aj na
rozsudok Súdneho dvora 6. komory z 19.decembra 2013 sp.zn.: C 281/12, ktorý vyslovil, že obchodná
praktika sa má posúdiť ako klamlivá v zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a

Rady 2005/29/ES z mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom
na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 84/450/EHS Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 2006/2004 (Smernica o nekalých obchodných praktikách), pokiaľ táto praktika jednak obsahuje
nesprávne informácie alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa a jednak je spôsobilá

zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Článok 2
písm.k/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že pojem rozhodnutie o obchodnej transakcii
zahrňuje akékoľvek rozhodnutie, ktoré priamo súvisí s rozhodnutím o tom, či kúpiť alebo nekúpiť určitý
výrobok.

Z predloženého administratívneho spisu podľa názoru súdu vyplýva, že správne orgány v konaní
postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Zákon č. 250/2007 Z.z. v ustanovení § 7 ods. 1, 2 jednoznačne definuje tak, ako súd toto ustanovenie
citoval vyššie v tomto rozsudku. Správne orgány pod nekalú obchodnú praktiku vo vzťahu k žalobcovi

subsumovali porušenie ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ide však o
skutkovú podstatu jedného právneho deliktu. Aj podľa názoru súdu z listinných dôkazov pripojených
v administratívnom spise je nesporné, že žalobca spotrebiteľov neinformoval pred uzavretím zmlúv
o spotrebiteľskom úvere ale ani o zmluvách o spotrebiteľskom úvere jednoznačne, určito a jasne o
podstatných podmienkach zmlúv, čo značne obmedzilo spotrebiteľa v schopnosti urobiť rozhodnutie o

obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácii neurobil.

Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v § 24 ods. 1 upravuje, že za porušenie povinnosti
ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktami Európskej únie v oblasti ochrany
spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe

uvedenej v § 26 pokutu do 2.000.000,-- Sk (66.387,83 EUR), za opakované porušenie povinnosti počas
12 mesiacov uloží pokutu do 5.000.000,-- Sk (165.969,59 EUR) a podľa ods. 5 - pri určení výšky
pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob
a následky porušenia povinnosti.Výška uloženej sankcie je vecou správneho uváženia správneho orgánu a podľa ustanovenia § 245
ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy

(správne uváženie) preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

V súlade so zákonom teda postupovali správne orgány, ak za nekalú obchodnú praktiku žalobcovi uložili
pokutu vo výške 30.000,-- EUR, pričom jej výšku v súlade s ustanovením § 24 ods. 5 Zákona o ochrane

spotrebiteľa odôvodnili.

Rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a sú dostatočne a
presvedčivo odôvodnené podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
v spojení s § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom,
a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania

nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.