Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/191/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915205524
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6915205524.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: APS
FUND ALPHA uzavřený investiční fond, a.s. so sídlom v Českej republike, Praha 1, Celetná 988/38,
IČO: 01596039, zastúpeného spoločnosťou JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o. so sídlom v Nitre, Štúrova 13
proti odporcovi: G. Š., Y..Č.. XXXXXX/XXXX, I. O. P. XXX o zaplatenie sumy 154,49 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 106,69 Eur spoločne s úrokom
z omeškania

- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12,40 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia,

- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 62,89 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia,

- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 31,40 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v znení:

"V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 3. tohto Dodatku, v
dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť
Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1."

uvedená v bode 4. prvá veta v spojení s Tabuľkou č. 1 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 25.05.2012, uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom služby a
odporcom ako užívateľom služby, j e n e p r i j a t e ľ n á .

Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 47,80 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 47,80 Eur od 26.09.2013 do zaplatenia s a z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 29,06 Eur, ktoré je povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 21.04.2015 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 154,49
Eur s prísl. z toho dôvodu, že odporca nezaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa - pôvodnému
veriteľovi: Slovak Telekom, a.s. cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, konkrétne

neuhradil faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX U. XXXXXXXXXX - spolu vo výške 106,69 Eur a
súčasne nezaplatil aj zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur, ktorá mu bola vyúčtovaná vo faktúre č.
XXXXXXXXXX.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že pôvodný veriteľ uzavrel s odporcom dňa 25.05.2012 Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné
služby.

Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 8,75 %, resp. 8,50 % ročne z
každej jednotlivej dlžnej sumy od nasledujúceho dňa po splatnosti príslušnej faktúry, a tiež trovy konania.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014 súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
postúpila pohľadávky na navrhovateľa, pričom ich súčasťou bola aj žalovaná pohľadávka voči odporcovi.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril, aj hoci návrh na začatie konania, prílohy a poučenia
prevzal dňa 22.05.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s faktúrami, podrobným mesačným výpisom pre telefónne
číslo XXXXXXXXXX, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.05.2012, Dodatkom zo dňa
25.05.2012, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb účinnými od 03.08.2012 a
Cenníkom pre poskytovanie služieb platným od 01.05.2012.

Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.05.2012 (ďalej len "Zmluva") a z Dodatku k tejto
Zmluve zo dňa 25.05.2012 (ďalej len "Dodatok") súd zistil, že odporca sa stal užívateľom programu
služieb "PROGRAM NAJ 200" na telefónnom čísle XXXXXXXXXX s dobou viazanosti 24 mesiacov
za zľavnený paušálny mesačný poplatok 11,99 Eur s DPH, pričom poskytovateľom týchto služieb bol
pôvodný veriteľ.

V súvislosti s poskytnutými službami vystavil pôvodný veriteľ odporcovi nasledovné faktúry:

- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2012 splatnú 25.10.2012 vo výške 12,40 Eur,

- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2012 splatnú 25.12.2012 vo výške 62,89 Eur,

- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.01.2013 splatnú 25.01.2013 vo výške 31,40 Eur.

Odporca vyfakturované sumy spolu vo výške 106,69 Eur pôvodnému veriteľovi a následne ani
navrhovateľovi nezaplatil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľovi žalovaný nárok vo výške 106,69 Eur.

Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 8,75 % ročne z každej
čiastkovej žalovanej sumy - spolu vo výške 106,69 Eur od 26.10.2012, 26.12.2012 a 26.01.2013 až do
zaplatenia, pretože nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky
súd zistil, že ku uvedeným dňom bola účinná základná úroková sadzba vo výške 0,75 % (ktorej zvýšenie
o 8 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. predstavuje 8,75
% ročne). Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania od uvedených dátumov, nakoľko
nasledujú po dňoch splatnosti tej ktorej žalovanej faktúry.

V súvislosti so zmluvnou pokutou vystavil pôvodný veriteľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa
08.09.2013 splatnú 25.09.2013 vo výške 47,80 Eur.

Z bodu 2. Dodatku vyplýva, že "Účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č.
1 tohto Dodatku (ďalej len "doba viazanosti") nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa
nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo
zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo
strany Účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď
Zmluvy zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako
aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku.
Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že počas doby viazanosti nemôže požiadať vo
vzťahu k SIM karte uvedenej v záhlaví tohto Dodatku o aktiváciu alebo zmenu aktivovaného programu
Služieb na program Služieb Podľa seba, okrem prípadu, ak sa jedná o zmenu už aktivovaného programu
Služieb Podľa seba a za splnenia podmienok stanovených Podnikom Podnik a Účastník sa dohodli, že na
žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa tohto bodu Dodatku sa považuje aj žiadosť Účastníka o
prenesenie telefónneho čísla uvedeného v záhlaví tohto Dodatku od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. k
inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu v Slovenskej republike. S ohľadom na Podnikom
poskytnutú zľavu z poplatku za vydanie SIM karty sa Podnik a Účastník dohodli, že po dobu viazanosti
uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku Účastník nepožiada o prenesenie čísla uvedeného v záhlaví tohto
Dodatku od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v
prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je v súlade s týmto bodom Dodatku
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku."

Z bodu 4. Dodatku vyplýva, že "V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b)
tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1."

Z bodu 1 písmeno b) Dodatku vyplýva, že "Predmetom tohto Dodatku je záväzok Účastníka riadne
a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb
a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami
pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku (ďalej len "Všeobecné
podmienky"), Cenníkom pre poskytovanie služieb Podniku (ďalej len "Cenník") a záväzok Účastníka
zaplatiť Podniku administratívny poplatok v súlade s Cenníkom za vykonanie administratívnych alebo
technických zmien v systémoch podniku v súvislosti s uzavretím tohto Dodatku k Zmluve, a to vo výške
3,98 € s DPH (ďalej len "Administratívny poplatok"), pričom Administratívny poplatok bude Účastníkovi
vyúčtovaný v prvej faktúre za služby vystavenej Podnikom a doručenej Účastníkovi..."

Z tabuľky č. 1 Dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je 47,80 Eur.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX, ale ani z inej listiny predloženej navrhovateľom, nevyplýva, či si navrhovateľ
uplatnil zmluvnú pokutu v súvislosti s bodom 2. alebo bodom 4. v spojení s bodom 1. písmeno b) Dodatku.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu podľa bodu 2., tak súd uvádza, že navrhovateľ v
konaní nepreukázal, že nastali tie skutočnosti (uvedené v bode 2.), ktorých následkom by mal byť vznik
nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu podľa bodu 4. v spojení s bodom 1. písmeno b)
Dodatku, tak súd uvádza nasledovné:

Súd konštatuje, že pôvodný veriteľ síce poskytol odporcovi nižší poplatok za program služieb, avšak
urobil tak dobrovoľne, pričom je nepochybné, že práve toto bolo účelom jeho marketingovej a obchodnej
stratégie.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. prináleží súdu kontrola zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a súčasne mu prináleží aj právo určiť konkrétnu zmluvnú podmienku za neprijateľnú s cieľom
vylúčiť jej ďalšie používanie dodávateľom v iných spotrebiteľských zmluvách.

Súd v zmysle ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. z úradnej moci aj bez návrhu preskúmal zmluvné
podmienky obsiahnuté v Zmluve, pričom konštatuje nasledovné skutočnosti:

Predmetný zmluvný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom a odporcom na základe Zmluvy je
vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v
neprospech spotrebiteľa.

Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter.

Pri uvedenom zákaze sa vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú
nerovné subjekty, kde práve spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné
poskytnúť ochranu proti "zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným
štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady
93/13/EHS).

Neprijateľnosť zmluvnej podmienky - dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od
počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania.

Zmluvná podmienka dojednaná v bode 4. v spojení s bodom 1. písm. b) Dodatku, je pre rozpor s § 53
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa a
súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola s odporcom dojednaná individuálne.

Z Dodatku, konkrétne z formulácie uvedenej v bode 4. v spojení s bodom 1. písm. b), vyplýva viazanie
vzniku nároku na zmluvnú pokutu v prospech pôvodného veriteľa na porušenie akejkoľvek povinnosti
zo strany odporcu.

Na druhej strane však nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech odporcu pre nedodržanie
akejkoľvek (alebo čo i len jednej) zmluvnej povinnosti zo strany pôvodného veriteľa.

Dohodnutá zmluvná podmienka navyše zaväzovala odporcu k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej
doby viazanosti 24 mesiacov. Nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške mal preto pôvodný veriteľ aj v
prípade, ak by odporca porušil akúkoľvek zmluvnú povinnosť hoci aj v posledný deň tejto doby napriek
tomu, že dovtedy by neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť.

V rámci dohodnutých zmluvných podmienok mal pôvodný veriteľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
v plnej výške aj v prípade, ak by bol odporca v omeškaní s úhradou za poskytnuté služby zo strany
pôvodného veriteľa hoci aj len čo do minimálnej sumy (napr. 5,- Eur).

Povinnosť odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu v plnom rozsahu bola dohodnutá v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti odporcom, a to čo i len jednej, pričom pôvodný veriteľ mal pri takto naformulovanej
zmluvnej podmienke možnosť pri každom ďalšom porušení povinnosti zo strany odporcu uplatňovať svoj
nárok na zmluvnú pokutu znova a znova, a to až do zániku Zmluvy vrátane Dodatku.

Súd má za to, že práve uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom
vzťahu, a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je
možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie
na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s
ním dodávateľ zmluvu neuzavrie.

Predmetné dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa v Dodatku nie je možné označiť ani
za zmluvnú podmienku individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS.

Podľa označených ustanovení sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom
nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Existenciu vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o pripojení, resp. o poskytovaní
verejných služieb a dodatkov zo strany pôvodného veriteľa obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku,
ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, zistil súd z veľkého množstva sporov vedených
navrhovateľom na tunajšom súde (v pozícii právneho nástupcu pôvodného veriteľa: Slovak Telekom,
a.s.).

Dodatky k zmluvám o pripojení, resp. o poskytovaní verejných služieb - obsahujúce ustanovenia o
zmluvnej pokute - sa svojím obsahom navzájom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných
službách, type a cene mobilného telefónu, dobe viazanosti a výške zmluvnej pokuty.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže:

- nepreukázal, že mu predmetný nárok vznikol podľa bodu 2. Dodatku, resp.

- nárok na zmluvnú pokutu upravený v bode 4. v spojení s bodom 1. písmeno b) Dodatku je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 47,80 Eur vrátane
prináležiacich úrokov z omeškania zamietol.

Súd na záver uvádza, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak poukazuje na
to, že treba mať na zreteli aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva
zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa. Taktiež treba mať na
zreteli, že osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku majú prednosť pred
všeobecnými ustanoveniami tej časti zákona, ktorá upravuje záväzkové právo.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného od
01.11.2011), má podnik právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného
od 01.11.2011), účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013) výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť

účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je
účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci
samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o
existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53a ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ jej povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu so spotrebiteľskej zmluvy aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa článku 3 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 odsek 2., prvá veta Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom postupoval podľa § 115a ods. 2 v spojení
s § 200ea ods. 1 O.s.p.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od
toho okamihu, ide o drobný spor.

O náhrade trov konania navrhovateľovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ
bol v konaní tým účastníkom, ktorý mal vo veci úspech čiastočný, pričom miera úspechu navrhovateľa
predstavuje 38 % (úspech mal v rozsahu 69 % a neúspech v rozsahu 31 %). Priznaná suma vo výške
29,06 Eur predstavuje nárok navrhovateľa na trovy konania v rozsahu zodpovedajúcom jeho miere
úspechu v konaní.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo sumy súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a z
trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 59,98 Eur (za 2 úkony právnej služby, t.j. za prevzatie
a prípravu zastúpenia a za vyhotovenie návrhu - dvakrát po 16,60 Eur, režijný paušál - dvakrát po 8,39
Eur, 20 % DPH), pričom zo súčtu uvedených trov konania predstavuje 38 % sumu 29,06 Eur.

Súd na zaplatenie trov konania v prospech navrhovateľa zaviazal odporcu, ako účastníka, ktorý mal vo
veci neúspech v rozsahu 69 %.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).

Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.