Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 5, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Cbi/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113219606
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113219606.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci

navrhovateľa S.. I. I. I., so sídlom kancelárie Lazovná 38, 974 01 Banská Bystrica, správca úpadcu
SCRAPMET, s. r. o. „v konkurze", so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO. 36 802 492,
právne zast. JUDr. Lukáš Tyko, advokát, Banícka 61, 902 01 Pezinok, proti AOS Real, s. r. o., so sídlom
Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 091 599, právne zast. Mgr. Miroslava Kováčiková,
advokátka, Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi 413,34 Eur trov právneho zastúpenia, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22. 07. 2013 domáhal určenia, že právny úkon - Kúpna zmluva zo dňa
24. 11. 2011 uzavretá medzi úpadcom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim, na základe ktorej
došlo dňa 29. 11. 2011 Správou katastra Nitra pod č. V XXXX/XX k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k
pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území Nitra, obec Nitra, okres Nitra, evidovaného Správou
katastra Nitra na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/
X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 489 m2 je voči všetkým konkurzným veriteľom

v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
2K 23/2012 právne neúčinný a odporca je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú
náhraduvovýške12792,29Eur.Uviedol,žeúpadcauzavreldňa24.11.2011sodporcomKúpnuzmluvu,
na základe ktorej úpadca previedol na odporcu vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v
katastrálnomúzemíNitra,obecNitra,okresNitra,evidovanýchSprávoukatastraNitranalistevlastníctva
č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 489 m2. Vklad vlastníckeho práva bol príslušnou Správou katastra Nitra

povolený dňa 29. 11. 2011 pod č. k. V XXXX/XX. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 10 000,-- Eur bez
DPH, spolu s DPH vo výške 12 000,-- Eur, pričom odporca bol povinný kúpnu cenu zaplatiť úpadcovi
najneskôr do 9 mesiacov odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy. Pri určení obvyklej ceny plnenia určenej v
ustanovení § 58 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. navrhovateľ poukazuje na Znalecký posudok č. 181/2010
vyhotovenýznalcomF..Š.K.dňa03.09.2010,zktoréhonastrane14vyplýva,žehodnotaprevádzaného
pozemku je 22 792,29 Eur. Podľa názoru navrhovateľa od času vyhotovenia Znaleckého posudku do
dňa uzavretia Kúpnej zmluvy nedošlo v danej lokalite k takej zmene pomerov na trhu nehnuteľností,

ktoré by znížili cenu prevádzaného pozemku. Z uvedeného vyplýva, že úpadca previedol na odporcu
Kúpnou zmluvou vlastnícke právo k pozemku za kúpnu cenu, ktorá je oproti obvyklej hodnote tohto
pozemku určenej Znaleckým posudkom nižšia o sumu vo výške 12 792,29 Eur, teda rozdiel medzi cenou
určenou Znaleckým posudkom vo výške 22 792,29 Eur a kúpnou cenou dojednanou v Kúpnej zmluve,t. j. 10 000,-- Eur. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 24. 11. 2011. Z účtovníctva úpadcu a zo zoznamu
pohľadávok vyhotoveného v konkurznom konaní úpadcu vyplýva, že úpadca neplnil viac ako 30 dní po
lehote splatnosti peňažné záväzky voči veriteľom, a to veriteľ Hydraulika Petráš, s. r. o. Luhačovice,

Česká republika, pohľadávka vo výške 4 950,-- Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených
pohľadávok z právneho dôvodu oprava rotavátoru vyúčtovaná faktúrou č. FVU1100151 zo dňa 26. 08.
2011 na sumu 4 950,-- Eur, splatná dňa 09. 09. 2011 a pohľadávka vo výške 1 905,-- Eur z právneho
dôvodu dodania hydraulického valca vyúčtovaná faktúrou č. FVU1100144 zo dňa 26. 08. 2011 na sumu
1 905,-- Eur, splatná dňa 09. 09. 2011, deň zistenia pohľadávok 04. 10. 2012, veriteľ Environmentálny

fond, Bratislava pohľadávka vo výške 1 000,-- Eur z právneho dôvodu uloženej pokuty rozhodnutím
zo dňa 17. 05. 2011 vykonateľným dňa 07. 07. 2011 a zistená dňa 21. 09. 2012, veriteľ KOVOD, a.
s. Banská Bystrica pohľadávka vo výške 25 819,73 Eur z právneho dôvodu dodania železného šrotu
vyúčtovaného faktúrou č. 1010100030 zo dňa 15. 12. 2010 na sumu 686 356,43 Eur, splatná dňa 29.
12. 2010 a zistená dňa 03. 10. 2008 a veriteľ M 8 Slovakia, spol. s r. o. Bratislava pohľadávka vo výške
157 150,-- Eur z právneho dôvodu dodania železného šrotu vyúčtovaného faktúrou č. 201001 zo dňa

31. 03. 2010 na sumu 820 000,-- Eur splatná dňa 29. 06. 2010 a zistená dňa 03. 10. 2012. Z uvedeného
preukázateľne vyplýva, že právny úkon úpadcu bol urobený už počas úpadku, nakoľko úpadca v čase
uzavretia Kúpnej zmluvy neplnil viac ako 30 dní po lehote splatnosti uvedené peňažné záväzky, t. j. bol
platobne neschopným, a teda v úpadku. Zo zoznamu pohľadávok vyhotoveného v konkurznom konaní
úpadcu vyplýva, že celková suma pohľadávok veriteľov úpadcu je viac ako 1,5 milióna Eur, pričom

trhová hodnota úpadcovho majetku uvedeného v súpise majetku nie je podľa názoru správcu viac ako 30
000,-- Eur. Ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu spočíva v tom, že hodnota
majetku úpadcu sa uskutočnením právneho úkon spočívajúceho v uzavretí Kúpnej zmluvy úpadcom
zmenšila, a to o sumu spočívajúcu v rozdiele medzi obvyklou cenou nehnuteľností a kúpnou cenou
dojednanou v Kúpnej zmluve, teda o sumu vo výške 12 792,29 Eur. Za predpokladu, že by úpadca

bol naďalej vlastníkom nehnuteľností, jej predajom by sa dosiahlo vyššie uspokojenie prihlásených
pohľadávok veriteľov. Konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté s účinkami ku dňu 20. 06. 2012,
Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 24. 11. 2011, teda právny úkon bol urobený počas jedného roka pred
začatím konkurzného konania a zachovaná je aj lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu
úpadcu. Navrhovateľ sa preto domáha jednak určenia neúčinnosti právneho úkonu, ako aj práva na

vyplatenie peňažnej náhrady za nehnuteľnosti vo výške 12 792,29 Eur.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že má za to že navrhovateľ nepreukázal ani všeobecné
predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu ustanovené Zákonom č. 7/2005 Z. z.. Právnemu úkonu
bez primeraného protiplnenia možno odporovať iba za kumulatívneho splnenia zákonom stanovených

podmienok. Dôkazné bremeno o existencii všetkých predpokladov je v tomto konaní na navrhovateľovi.

S poukazom na § 121 O.s.p. je známe, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
2K/23/2012-88 zo dňa 16. 08. 2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 162/2012 deň vydania
22. 08. 2012, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za správcu podstaty bola ustanovená JUDr.

Zdenka Majerová Tőkőlyová. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/23/2012 zo dňa 28.
11. 2012 zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 234/2012 deň vydania 04. 12. 2012 bola JUDr.
Zdenka Majerová Tőkőlyová odvolaná z funkcie správcu konkurznej podstaty a za správcu podstaty
úpadcu bol ustanovený navrhovateľ.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že dňa 23. 11. 2011 úpadca ako
predávajúci a odporca ako kupujúci uzatvorili v písomnej forme Kúpnu zmluvu. Článok I. upravoval
Predmet zmluvy tak, že podľa článku I. bod 1 predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré
sú zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Nitra, katastrálne územie Nitra na LV č. 6545
- parcela KN „C“ č. 4690/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 489 m2. Podľa článku II. bod 1

predávajúci týmto predáva a kupujúci kupuje do svojho výlučného vlastníctva všetky nehnuteľnosti,
ktoré sú popísané v článku I. tejto zmluvy. Článok III. upravoval Kúpnu cenu tak, že podľa článku
III. bod 1 predávajúci a kupujúci sa dohodli na kúpnej cene spolu v sume 12 000,-- Eur s DPH, keď
podľa článku III. bod 2 sa dohodli, že kupujúci je povinný vyplatiť dohodnutú kúpnu cenu v lehote
najneskôr do 9 mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy. V článku IV. bod 1 predávajúci vyhlásil, že na

prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, dlhy, vecné bremená, obmedzenia, záložné
práva, vady alebo akékoľvek pohľadávky tretích osôb a všetky poplatky, dane a iné platby viažuce sa
k odpredaným nehnuteľnostiam sú ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy vysporiadané v celom rozsahu.
Článok V. upravoval Záverečné ustanovenia, keď podľa článku V. bod 1 vlastníctvo k nehnuteľnostiamuvedeným v článku I. zmluvy prechádza na kupujúceho dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností príslušnou Správou katastra.

Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ označil a predložil aj Znalecký posudok č. 181/2010 znalca
F.. Š. K., Banská Bystrica vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností tvoriacich priemyselný
areál na zber a výkup druhotných surovín v katastrálnom území Nitra, obec Nitra, keď účelom
znaleckého posudku bol podklad pre prevod nehnuteľností v rámci reštrukturalizácie spoločnosti
KOVOD RECYCLING, s. r. o. a záver znaleckého posudku bol taký, že všeobecná hodnota pozemkov

úpadcu - parcela č. 4690/5 o výmere 489 m2 je 22 792,29 Eur.

Zo Zoznamu prihlásených pohľadávok úpadcu súd zistil, že prihlásenými pohľadávkami bola aj
pohľadávka veriteľa Environmentálny fond Bratislava v prihlásenej celkovej sume 1 000,-- Eur za
nezaplatenú pokutu zistená dňa 21. 09. 2012, veriteľa Hydraulika Petráš, s. r. o. Luhačovice v celkovej
sume 6 900,-- Eur zistená dňa 04. 10. 2012, veriteľa KOVOD, a. s. Banská Bystrica v celkovej sume

27 259,73 Eur zistená dňa 03. 10. 2013 a veriteľa M 8 Slovakia, spol. s r. o. Bratislava v celkovej sume
157 150,-- Eur zistená dňa 03. 10. 2012 a súčasne navrhovateľ ako listinné dôkazy označil a predložil
aj prihlášky pohľadávok týchto špecifikovaných veriteľov, vrátane príloh jednotlivých prihlášok.

Odporca ako listinný dôkaz označil a predložil aj súvahu úpadcu ku dňu 30. 11. 2011, v ktorej na strane

aktív bol uvádzaný spolu majetok vo výške 6 652 291,-- Eur, záväzky vo výške 4 549 681,-- Eur a vlastné
imanie úpadcu vo výške 2 102 610,-- Eur.

Ako listinný dôkaz v konaní odporca označil a predložil aj Kúpnu zmluvu zo dňa 21. 07. 2009 uzatvorenú
medzi spoločnosťou LINEM, s. r. o. Banská Bystrica ako predávajúcim a úpadcom ako kupujúcim, ktorej

predmetom podľa článku I. bod 1 a článku II. bod 1 boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
Správy katastra Nitra, katastrálne územie Nitra na LV č. 6545 - parcela KN „C“ č. 4690/5 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 489 m2. V článku III. zmluvné strany dojednali kúpnu cenu, a to podľa
článku III. bod 1 spolu v sume 11 900,-- Eur bez DPH. V článku IV. bod 1 predávajúci vyhlásil, že na
odpredávaných nehnuteľnostiach viaznu ťarchy, a to záložné právo v prospech Všeobecná úverová

banka, a. s. Bratislava.

Ako listinný dôkaz v konaní odporca označil a predložil aj Sumár stavu majetku úpadcu ku dňu 30. 11.
2011, ku ktorému dňu zostatková cena bola 973 989,35 Eur, keď pôvodná obstarávacia cena bola 1
171 325,38 Eur.

Súd ďalej zistil, že Daňový úrad Banská Bystrica Rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane č.
9600403/5/1766245/2012/Pau zo dňa 16. 07. 2011 vyrubil úpadcovi rozdiel dane v sume 811 798,64
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, keď rozdiel dane bol splatný do
15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného Rozhodnutia.

Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ ďalej označil a predložil aj Záznam rozpravy so schvaľovacej
schôdze dlžníka KOVOD RECYCLING, s. r. o. „v reštrukturalizácii“ Banská Bystrica zo dňa 15. 07. 2010
obsahujúci vyjadrenie konateľa úpadcu týkajúce sa pošredovej frakcie, Inventúrne zostatky úpadcu ku
dňu 30. 11. 2011, Súvahu úpadcu zostavenú ku dňu 30. 12. 2011, Poznámky individuálnej účtovnej

závierky zostavenej k 31. 12. 2011, Mesačnú závierku úpadcu za mesiac november 2011, mesačnú
závierku úpadcu za mesiac december 2012, Výkaz ziskov a strát úpadcu k 22. 08. 2012, Výkaz ziskov
a strát úpadcu k 31. 12. 2012, Neuhradené faktúry odberateľské tuzemské do novembra 2011.

Odporca ďalej ako listinný dôkaz označil a predložil Dopyt odporcu Finančnej správe Slovenskej

republiky zo dňa 07. 05. 2014, Odpoveď Finančnej správy na dopyt odporcu, daňové priznanie úpadcu
k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011, Rozpisy dodávok pošredovej frakcie a Rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR 2/2014.

Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že pohľadávky 4 veriteľov, ktoré boli uvedené v návrhu, boli

uvedené príkladmo, pričom navrhovateľ ako dôkaz predložil tiež Zoznam pohľadávok, z ktorého vyplýva,
že veriteľ - Daňový úrad Banská Bystrica si prihlásil do konkurzného konania úpadcu pohľadávku vo
výške 1 033 658,20 Eur, pričom právnym dôvodom časti tejto pohľadávky vo výške 811 517,51 Eur
je neuhradená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Uvedená pohľadávkavznikla daňovou povinnosťou úpadcu pri vykonaní dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, na základe ktorej
úpadca pri podávaní daňového priznania pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november
2011 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 51 853,56 Eur, pričom správna daňová povinnosť

zistená správcom dane pri daňovej kontrole úpadcu bola vo výške 863 652,20 Eur. Tento rozdiel vznikol
tak, že úpadca vyhotovil účtovný doklad - faktúru s dňom dodania 11. 11. 2011, v ktorej uviedol daň z
pridanej hodnoty vo výške 51 853,56 Eur, avšak správca dane vyhodnotil túto daňovú povinnosť ako
nesprávnu a Rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane zo dňa 16. 07. 2012 vyrubil úpadcovi správnu výšku
dane. Z uvedeného vyplýva, že dňa 11. 11. 2011 vznikla úpadcovi daňová povinnosť vo výške 863

652,20 Eur, nie vo výške 51 853,56 Eur. Z uvedeného vyplýva, že hodnota prihlásených pohľadávok
konkurzných veriteľov existujúcich v čase účinnosti Kúpnej zmluvy je vo výške 1 002 342,24 Eur, nakoľko
k hodnote pohľadávok 4 veriteľov uvedených v návrhu, je potrebné pripočítať hodnotu pohľadávky
veriteľa Daňový úrad Banská Bystrica týkajúcu sa vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie november 2011, ktorá taktiež vznikla pred uzavretím Kúpnej zmluvy. Je teda
splnený predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu, nakoľko navrhovateľ preukázal vznik viacerých

pohľadávokveriteľovpreduzavretímKúpnejzmluvy.PodľanázorunavrhovateľavčaseuzavretiaKúpnej
zmluvy nebol rozdiel medzi majetkom a záväzkami úpadcu vo výške 2 102 610,-- Eur, tak ako je uvedené
v riadku 67 súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011. Zo súvahy úpadcu ku dňu 31. 12. 2011 z riadku 67
vyplýva, že vlastné imanie úpadcu je záporné, a to vo výške -1 423 973,-- Eur. Hodnota vlastného imania
úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 nemohla teda objektívne dosahovať sumu 2 102 610,-- Eur, nakoľko za

jeden mesiac nie je objektívne možné s prihliadnutím na predmet podnikania úpadcu a hodnotu jeho
majetku zmena hodnoty majetku vo výške 3 526 583,-- Eur. Navrhovateľ poukazuje aj na Poznámky
individuálnej účtovnej závierky úpadcu zostavenej ku dňu 31. 12. 2011 a je zrejmé, že úpadca k 31. 12.
2011 nedokázal uspokojovať svoje záväzky, pričom išlo o obdobie, ktoré je iba 1 mesiac po zostavení
súvahy, ktorú predložil odporca a taktiež je zrejmé, že úpadca už prestal vykonávať ekonomickú činnosť.

Podľa súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 evidoval úpadca tovar v celkovej hodnote 671 983,-- Eur
podľa riadku 36 danej súvahy. Naproti tomu iba o 1 mesiac neskôr evidoval v súvahe ku dňu 31. 12.
2011 tovar iba v celkovej hodnote 48 674,-- Eur. Uvedený rozdiel vznikol tak, že k tomuto tovaru bola
vytvorená opravná položka vo výške 612 375,-- Eur a tento tovar v skutočnosti nebol majetok úpadcu,
ktorýbybolomožnéodplatnepreviesťnatretiuosobuazozískanéhoplneniauspokojiťveriteľovúpadcu,

ale išlo o tovar, ktorý nie je možné speňažiť. Skutočná hodnota tovaru úpadcu ku dňu 30. 11. 2011
teda bola iba vo výške 59 608,-- Eur. Hodnota tovaru uvedená v súvahe úpadcu ku dňu 30. 11. 2011
nebola reálna a trhová, ale bola iba účtovnou položkou, ktorá neodzrkadľovala skutočný stav majetku
úpadcu. Podľa súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 evidoval úpadca samostatné hnuteľné veci a súbory
hnuteľnýchvecívcelkovejhodnote835476,--Eurpodľariadku14danejsúvahy.Vtejtosumejezahrnutá

aj hodnota hnuteľných vecí, ktoré neboli vo vlastníctve úpadcu, ale boli do majetku úpadcu zahrnuté z
dôvodu ich finančného leasingu. Úpadca tak evidoval 4 hnuteľné veci v celkovej hodnote 793 236,37
Eur, ktoré však neboli v jeho vlastníctve a nebolo možné ich speňažiť, ale išlo o hnuteľné veci, o ktorých
účtoval úpadca ako o majetku iba z dôvodu ich finančného leasingu. Uvedené tvrdenie preukazuje aj
súvaha úpadcu zostavené ku dňu 31. 12. 2011, v ktorej evidoval úpadca samostatné hnuteľné veci

a súbory hnuteľných vecí iba v celkovej hodnote 94 427,-- Eur. Rozdiel vznikol tak, že dňa 01. 12.
2011 uzavrel úpadca dve Zmluvy o zámene účastníkov Leasingovej zmluvy, na základe ktorých úpadca
bezodplatne postúpil práva z leasingových zmlúv na tretiu osobu. Skutočná hodnota samostatných
hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 tak bola iba v hodnote 42 239,63
Eur. Na základe uvedeného rozdiel medzi hodnotou tovaru a samostatných hnuteľných vecí a súborov

hnuteľných vecí evidovaných úpadcom v súvahe ku dňu 30. 11. 2011 a skutočnou trhovou hodnotou
tovaru a samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí je vo výške 1 405 611,37 Eur. Podľa
súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 evidoval úpadca záväzky v celkovej hodnote 4 549 681,-- Eur podľa
riadku 88 danej súvahy. Z uvedených záväzkov tvorili daňové záväzky a dotácie celkovú výšku 13 180,--
Eur podľa riadku 115 danej súvahy. Naproti tomu v súvahe ku dňu 31. 12. 2011 evidoval úpadca daňové

záväzky a dotácie už v celkovej hodnote 1 048 281,-- Eur. Uvedený rozdiel vznikol tak, že úpadca v
súvahe ku dňu 30. 11. 2011 nezohľadnil svoj záväzok vo výške 811 517,51 Eur. Rozdiel medzi hodnotou
záväzkov evidovaných úpadcom v súvahe ku dňu 30. 11. 2011 a skutočnosťou hodnotou záväzkov
ku dňu 30. 11. 2011 je tak vo výške 811 517,571 Eur. Na základe predložených tvrdení a dôkazov
navrhovateľa je potom možné konštatovať, že skutočná hodnota majetku úpadcu nebola ku dňu 30. 11.

2011 vo výške 6 652 291,-- Eur, ale vo výške najviac 5 246 679,63 Eur, skutočná hodnota záväzkov
úpadcu nebola ku dňu 30. 11. 2011 vo výške 4 549 681,-- Eur, ale najmenej vo výške 5 361 198,51
Eur a vlastné imanie úpadcu nebolo k dňu 30. 11. 2011 vo výške 2 102 610,-- Eur, ale bolo v zápornej
hodnote vo výške -114 518,88 Eur. Úpadca v čase uzavretia Kúpnej zmluvy už fakticky prestal vykonávaťpodnikateľskú činnosť, pričom za týchto okolností bolo jeho povinnosťou podať včas návrh na vyhlásenie
konkurzu na jeho majetok, čo však neuskutočnil. Podmienka odporovateľnosti, ktorú uvádza odporca,
t. j. že právnemu úkonu nemožno úspešne odporovať v prípade, ak zostávajúca hodnota dlžníkovho

majetku postačuje na uspokojenie všetkých jeho záväzkov, nemá žiadnu oporu v Zákone č. 7/2005
Z. z.. Podľa názoru navrhovateľa je rozhodujúce, že veriteľ prihlásenej pohľadávky, ktorá vznikla pred
uskutočnením odporovaného právneho úkonu, nebol nikdy dlžníkom uspokojený a právnym úkonom
úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia jeho prihlásenej pohľadávky. Ak by bolo pravdivé tvrdenie odporcu
o tom, že úpadca evidoval po uzavretí Kúpnej zmluvy majetok v hodnote vyššej ako všetky jeho záväzky,

nemohlo by dôjsť k neuspokojeniu pohľadávok veriteľov, ktorých navrhovateľ uviedol, nakoľko z majetku
úpadcu mali byť ich pohľadávky uspokojené. Navrhovateľ v plnom rozsahu trvá na svojom tvrdení a
predloženom dôkaze, ktorým je Znalecký posudok a ktorým určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom Kúpnej zmluvy, pričom cenu určenú v tomto Znaleckom posudku považuje za
reálnu a trhovú. Úpadca previedol vlastnícke právo k pozemku na odporcu síce za rovnakú kúpnu cenu
ako bola jeho obstarávacia cena na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21. 07. 2009, avšak v čase jej

nadobudnutia úpadcom bolo k nehnuteľnosti zriadené záložné právo a v čase uzavretia Kúpnej zmluvy
úpadca prevádzal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcu bez akejkoľvek ťarchy.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že má za to, že nie je splnená základná zákonná podmienka
odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z., teda že odporovať je

možné len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka. Pre posúdenie, či úkon dlžníka ukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných
veriteľov existujúcich v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu je rozhodujúce to, či majetok
úpadcu v čase vykonania, resp. účinnosti tohto právneho úkonu, postačuje na ich uspokojenie v celom
rozsahu, teda či týmto právnym úkonom bolo alebo nebolo uspokojenie práve týchto pohľadávok

ukrátené. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať
sa úspešne odporovateľnosti, ak ostatný majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie
pohľadávok, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Zo
súvahyúpadcukdátumu30.11.2011jezrejmé,žedeňnasledujúcipoúčinnostiodporovanéhoprávneho
úkonu úpadca vlastnil majetok vo výške viac ako 6 miliónov Eur a jeho vlastné imanie bolo vo výške

2 102 610,-- Eur, teda vo výške, ktorá by postačovala na uspokojenie dokonca všetkých prihlásených
pohľadávok v konkurznom konaní, nielen pohľadávok existujúcich v čase účinnosti odporovaného
právneho úkonu. Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že úpadca ako mesačný platca DPH podal
daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 elektronickou formou dňa 27. 12.
2011 v súlade s § 78 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z., keď dňa 25. 12. 2011 bol deň pracovného

pokoja, preto posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadol na nasledujúci pracovný
deň. V zmysle § 2 písm. e) Zákona č. 563/2009 podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie
vznikla správcovi dane daňová pohľadávka na dani z pridanej hodnoty. Daňový úrad Banská Bystrica
po vykonaní daňovej kontroly určil rozhodnutím zo dňa 16. 07. 2012 správnu výšku DPH za zdaňovacie
obdobie november 2011 a dorobil úpadcovi rozdiel dane. Keďže úpadca nedoplatil rozdiel DPH, Daňový

úrad Banská Bystrica si prihláškou prihlásil do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu
pohľadávku, ktorá predstavuje daňový nedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo
výške 811 517,51 Eur. V zmysle § 2 písm. f) Zákona č. 563/2009 Z. z. daňovým nedoplatkom je dlžná
suma dane po lehote splatnosti dane, t. j. v tomto prípade po 27. 12. 2011. Z uvedeného je zrejmé, že ku
dňuúčinnostinapadnutejkúpnejzmluvy,t.j.kudňu29.11.2011,daňovémuúradueštenevznikladaňová

pohľadávka, ani daňový nedoplatok voči úpadcovi na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011.
Dňa 07. 05. 2014 odporca podal dopyt na Finančnú správu SR, ktorá v odpovedi uviedla, že podaním
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom je uvedená vlastná daňová povinnosť platiteľa,
vzniká správcovi dane pohľadávka na dani z pridanej hodnoty a trvá až do vzniku daňového nedoplatku
a nedoplatok je v zmysle § 2 písm. f) Zákona č. 563/2009 Z. z. dlžná suma dane po lehote splatnosti.

Aj tento listinný dôkaz potvrdzuje, že až podaním daňového priznania, t. j. dňa 27. 12. 2011, vznikla
Daňovému úradu Banská Bystrica daňová pohľadávka k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011.
Dňa 29. 11. 2011, kedy došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom odporovanej kúpnej zmluvy, konkurzný veriteľ Daňový úrad Banská Bystrica, nemal voči
úpadcovi daňovú pohľadávku na DPH a neevidoval voči úpadcovi ani daňový nedoplatok. Na základe

uvedenéhojemožnéjednoznačneabezakýchkoľvekpochybnostíkonštatovať,žehodnotaprihlásených
pohľadávok konkurzných veriteľov existujúcich v čase účinnosti odporovanej kúpnej zmluvy je vo výške
190 824,73 Eur a sú to pohľadávky uvedené navrhovateľom v návrhu. Pohľadávka Daňového úradu
Banská Bystrica na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vznikla až dňa 27. 12. 2011, tedadňa 29. 11. 2011 ešte neexistovala a pred uplynutím celého zdaňovacieho obdobia november 2011
by ani nebolo možné ju vyčísliť, pretože dokonca zdaňovacie obdobia, t. j. do 30. novembra môže
daňový subjekt ešte uskutočniť obchody, z ktorých mu vznikne daňová povinnosť k DPH alebo právo

na odpočítanie DPH. Odporca trvá na správnosti odporcom predloženého listinného dôkazu - súvahy
ku dňu 30. 11. 2011. Účtovníctvo úpadcu v roku 2011 spracovávala pani S. Č.Í., ktorá vypracovala
aj účtovnú závierku za kalendárny rok 2011 a pre potreby tohto konania z elektronického účtovníctva
úpadcu vytlačila aj vypracovanú súvahu ku dňu 30. 11. 2011. Daňové priznanie a súvaha ku dňu 31. 12.
2011 boli vypracované až v júni 2012, kedy už bolo zrejmé, že spoločnosť úpadcu nebude pokračovať vo

svojejpodnikateľskejčinnosti,pretokritériáprevypracovaniesúvahyk31.12.2011bolivzmysle§7ods.
4 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve omnoho prísnejšie než pri vypracovaní súvahy k 30. 11. 2011,
ktorá bola vypracovaná v 12 mesiaci za predpokladu pokračovania v podnikateľskej činnosti. Vzhľadom
na vypracovávanie daňového priznania a súvahy úpadcu k 31.12. 2011 až v júni 2012, kedy už úpadca
malvedomosťotom,ženebudepokračovaťvosvojejpodnikateľskejčinnosti,bolivsúlades§26Zákona
č.431/2012,akoajvsúlades§20Zákonač.595/2003Z.z.odanizpríjmuužvytvorenéniektoréopravné

položky v súvahe ku dňu 31. 12. 2011, na ktoré poukazuje navrhovateľ. Keďže bola vytvorená opravná
položkavovýške100%nominálnejhodnotynapohľadávkyzobchodnéhostykuúpadcuviacako365dní
po lehote splatnosti, na pohľadávky voči zamestnancom a na pohľadávku z ručenia v sume 5 394 643,--
Eur, pretože existovalo riziko ich neuspokojenia, ich hodnota sa nepremietla do majetku spoločnosti
ako jej aktívum v súvahe úpadcu vypracovanej k 31. 12. 2011. Aj táto skutočnosť spôsobila zníženie

hodnoty vlastného imania úpadcu v porovnaní so súvahou k 31. 11. 2011. Avšak pohľadávky existovali
a boli vymožiteľné. Opravná položka bola tiež vytvorená pri tovare - pošrédrová frakcia, keď už bola
zohľadnená skutočnosť, že úpadca nebude ďalej pokračovať vo svojej činnosti, že preto už nedokáže
túto frakciu spracovať a vyťažiť z nej drahé kovy, preto sa vytvorila opravná položka. Za predpokladu
pokračovania v podnikateľskej činnosti by úpadca pošrédrovú frakciu spracoval a vyťažil z nej farebné

kovy, ktorá majú hodnotu. Pokiaľ ide o predmety leasingu, tieto sa účtujú na základe leasingovej zmluvy
a v zmysle § 24 Zákona č. 595/2003 Z. z. predmet leasingu sa účtuje do majetku spoločnosti, ktorá si
ho prenajíma, pretože jej prináša ekonomické úžitky. Úpadca teda na jednej strane účtoval v aktívach
majetku predmet leasingu a na druhej strane účtoval v záväzkoch záväzok zaplatiť za predmet leasingu
leasingové splátky a ostané záväzky na peňažné plnenie z leasingovej zmluvy. Účtovanie o predmetoch

leasingu teda nijako neobjektívne a nereálne nezvýšilo hodnotu aktív úpadcu. Odporca preto považuje
za nesprávne, že navrhovateľ odpočítal hodnotu predmetu leasingu evidovaných v majetku úpadcu z
aktív úpadcu, ale neodpočítal záväzky úpadcu z leasingových zmlúv na strane pasív. O svojom daňovom
záväzku k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 811 517,51 Eur účtoval úpadca až
v súvahe k 31. 12. 2011 z dôvodu, že daňová kontrola prebehla u úpadcu až v roku 2012 a určila,

že úpadca nesprávne uviedol výšku dane k DPH na faktúre vystavenej v novembri 2011. Ak by sa
aj odpočítala táto dorubená daňová povinnosť z hodnoty vlastného imania úpadcu ku dňu 31. 12.
2011, vlastné imanie úpadcu by predstavovalo sumu 1 291 092,49 Eur a táto suma by postačovala na
uspokojenie konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky voči úpadcovi existovali ku dňu 29. 11. 2011
a boli vo výške 190 824,73 Eur. Ďalej odporca poukázal na to, že pri posudzovaní odporovateľného

právneho úkonu je potrebné predovšetkým posudzovať, či po účinnosti napadnutého právneho úkonu
zostal úpadcovi iný majetok, postačujúci na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré existovali v čase
účinnosti právneho úkonu a ktoré si veritelia prihlásili do konkurzného konania a boli zistené. Ak aj po
účinnosti právneho úkonu mal úpadca dostatok majetku na uspokojenie vtedy existujúcich záväzkov
veriteľov, prihlásených do konkurzu, nie je možné hovoriť o ukrátení veriteľov. Veritelia sa v danom čase

mohli uspokojiť s majetku dlžníka, napríklad v exekučnom konaní, v celom rozsahu. Právny úkon teda
nijako ich uspokojenie neukrátil. Odporca potom poukázal na odbornú literatúru, a to najmä na komentár
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii, ako aj na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01. 07. 2014 sp. zn. 25CoKR 2/2014, ktorým bolo
právoplatne skončené konanie o neúčinnosť právneho úkonu bez primeraného plnenia začaté na návrh

navrhovateľa Mgr. Vladimíra Vaňka, správcu úpadcu SCRAPMET, s. r. o., podaného na Okresný súd
Banská Bystrica a Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica,
ktorý žalobu zamietol v celom rozsahu.

Podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,

právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu
úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného

roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej
osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 4 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie

prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon
dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal
poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho

základe získal alebo má získať.

Podľa § 58 ods. 2 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol
urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,

úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 58 ods. 3 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas
jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia

urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny

úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak
ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku

dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne
poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak
sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich
namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu,
voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v

dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30. 09. 2012,
zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 12. 2011,
platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej
lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 nie je povinný podať daňové
priznanie, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane,
s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok na daň podľa § 78a, a s výnimkou platiteľa, ktorý

v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo podľa § 47 alebo dodal tovar
podľa § 45.

Podľa § 78 ods. 7 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 12.
2011, každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje

potrebné na výpočet celkovej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty
tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a
služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovompriznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Údaje v daňovom priznaní sa
zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

V konaní nebolo sporné, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 2K 23/2012-88 zo dňa 16. 08. 2012, zverejneným v Obchodnom vestníku
deň vydania 22. 07. 2013, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 Zákona č.
7/2005 Z. z. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 23. 08. 2012, t. j. nasledujúci deň po zverejnení
súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Sporná nebola ani skutočnosť,

že s poukazom na § 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. navrhovateľ ako správca úpadcu má právo
odporovať právnemu úkonu, teda je aktívne legitimovanou osobou v tomto súdnom konaní. Sporná
nebola v konaní ani skutočnosť, že návrh na začatie tohto súdneho konania bol podaný v zákonnej
lehote podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z., teda do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, keď
bol osobne podaný do podateľne súdu dňa 22. 08. 2013, ktorá skutočnosť je nesporná z prezenčnej
pečiatky súdu nachádzajúcej sa na č. l. 1 spisu.

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, a to Kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim dňa 24. 11. 2011, keď
odporovateľnosti právneho úkonu sa domáhal z titulu skutkovej podstaty právneho úkonu bez
primeraného protiplnenia.

Odporcasabránilvkonanítvrdením,ženiejesplnenázákladnáhmotno-právnapodmienkaodporovania
právneho úkonu, teda že tento právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré existovali
v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu, ktoré boli do konkurzného konania prihlásené a boli
v tomto konkurznom konaní zistené.

Možnosť odporovať právnym úkonom nie je len právom, ale aj povinnosť správcu. Správca je povinný
s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti
tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2
Zákona č. 7/2005 Z.z.), resp. využiť iné právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv

podliehajúcich konkurzu.

Základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, bez ohľadu na
naplnenie ďalších zákonných predpokladov tej ktorej konkrétnej skutkovej podstaty odporovateľnosti
je, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka a odporovateľný právny úkon musí ukracovať

uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o pohľadávku prihlásenú riadne a v konkurznom
konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko len takéto pohľadávky možno v konkurze
uspokojovať. Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v dôsledku odporovateľného právneho úkonu,
ak vznikla pred týmto právnym úkonom dlžníka alebo v čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. K
ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza v zásade vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho

úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné pohľadávky
veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené aj do
konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov
dochádza taktiež v prípade, kedy sa síce nezmenší majetok dlžníka, ale napadnutý úkon sa ho týka
tak, že v jeho dôsledku nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov. Ukrátenie konkurzných veriteľov

musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom, samozrejme za predpokladu,
že sú zároveň aj preukázané a v žiadnom prípade nepostačuje len tvrdenie skutočností, ktoré svedčia
o splnení skutkovej podstaty niektorého z odporovateľných právnych úkonov a následne skutočnosť
ukrátenia veriteľov nahradiť len dohadmi a predpokladmi.

V konaní potom nebolo sporné, že v podanom návrhu navrhovateľ označil 4 pohľadávky konkurzných
veriteľov, ktoré vznikli pred odporovaným právnym úkonom, boli v konkurznom konaní riadne prihlásené
a v konkurznom konaní zistené, keď spolu išlo o pohľadávky v sume 190 824,73 Eur a existenciu, právny
dôvod a výšku týchto pohľadávok nerozporoval ani odporca.

Následne navrhovateľ v konaní tvrdil, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu existovala aj
prihlásená a zistená pohľadávka veriteľa Daňový úrad Banská Bystrica vo výške 811 517,51 Eur z titulu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011.Odporca sa však bránil v konaní tvrdením, že pohľadávka Daňového úradu Banská Bystrica na DPH za
zdaňovacie obdobie november 2011 vznikla až dňa 27. 12. 2011.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zdaňovacím obdobím platiteľa dane z pridanej
hodnoty je v zásade kalendárny mesiac (§ 77 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z.), keď platiteľ bol v roku
2011 povinný podať do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia daňové priznanie a v tej istej lehote
zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť (§ 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z.).

V konaní potom nebolo sporné, že za zdaňovacie obdobie, ktorým bol kalendárny mesiac november
2011, si úpadca splnil povinnosť podať daňové priznanie dňa 27. 12. 2011, teda do 25 dní po skončení
zdaňovacieho obdobia, keď posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 25. 12. 2011, a teda sa presunul
na najbližší pracovný deň, čo bol utorok 27. 12. 2011 a priznal vlastnú daňovú povinnosť v sume 95
140, 84 Eur. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že Daňový úrad Banská Bystrica Rozhodnutím o
vyrubení rozdielu dane č. 9600403/5/1766245/2012/Pau zo dňa 16. 07. 2011 vyrubil úpadcovi rozdiel

dane v sume 811 798,64 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, keď
rozdiel dane bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného Rozhodnutia.

Povinnosť platiteľa dane z pridanej hodnoty podať daňové priznanie, a teda priznať vlastnú daňovú
povinnosť, vzniká zo zákona a zároveň vzniká povinnosť túto daňovú povinnosť aj zaplatiť. Ak teda

daňová povinnosť vzniká za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorým obdobím v danom prípade bol
kalendárny mesiac november 2011 a ak platiteľ je povinný daňové priznanie podať až po skončení
zdaňovacieho obdobia, teda v danom prípade po skončení mesiaca november 2011, nie je možné
stotožniť sa s tvrdením navrhovateľ, že ku dňu vzniku, resp. účinnosti odporovateľného právneho
úkonu existovala pohľadávka veriteľa Daňový úrad Banská Bystrica z titulu dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie november 2011. Takáto pohľadávka totiž mohla vzniknúť až uplynutím mesiaca
november 2011 a podaním daňového priznania úpadcom ako platiteľom do 25 dní po skončení
zdaňovaciehoobdobia.Akbytedaajbolúpadcasprávnepodaldaňovépriznaniezazdaňovacieobdobie
november 2011 a správne určil vlastnú daňovú povinnosť, nešlo by o pohľadávku, ktorá mohla existovať
v čase odporovateľnej Kúpnej zmluvy, ale stále ide a išlo by o pohľadávku, ktorá vznikla až po vykonaní

odporovateľného právneho úkonu. Ak teda odporovaný právny úkon bol urobený dňa 23. 11. 2011 a
k povoleniu vkladu vlastníckeho práva došlo dňa 29. 11. 2011, k tomuto dátumu pohľadávka veriteľa
Daňový úrad Banská Bystrica z titulu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011
neexistovala.

Súd potom dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal existenciu pohľadávok existujúcich v čase
odporovaného úkonu, riadne prihlásených do konkurzu a v konkurze zistených, vo výške 190 824,73
Eur, teda vo výške uvedenej v podanom návrhu na začatie tohto súdneho konania.

Odporca sa potom bránil v konaní tvrdením, že úpadca po účinnosti odporovaného právneho úkonu mal

dostatok majetku na uspokojenie konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky voči úpadcovi existovali
ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu a na tieto svoje tvrdenia ako dôkaz označil a predložil
súvahu spoločnosti úpadcu k 30. 11. 2011. Z predmetnej súvahy potom vyplývalo vlastné imanie úpadcu
vo výške 2 102 610,-- Eur predstavujúce rozdiel medzi majetkom úpadcu vo výške 6 652 291,-- Eur a
záväzkami vo výške 4 549 681,-- Eur.

Navrhovateľ však v konaní namietal, že skutočná hodnota majetku úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 bola
najviac vo výške 5 246 679,63 Eur a skutočná hodnota záväzkov najmenej vo výške 5 361 198,51
Eur, keď k záväzkom úpadcu patril aj záväzok z titulu dane z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2011.

Ako už bolo vyššie konštatované, súd považoval za preukázané, že záväzok úpadcu z titulu dane z
pridanej hodnoty za november 2011 ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu ešte neexistoval,
neexistoval ani ku dňu 30. 11. 2011, ku ktorému dňu bola účtovná súvaha vyhotovovaná, preto
sa súd nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že skutočná hodnota záväzkov úpadcu ku dňu 30.

11. 2011 nezodpovedala hodnote uvedenej v účtovnej súvahe. Keďže navrhovateľ existenciu iných
záväzkov právne relevantným spôsobom nepreukázal, hoci v tomto kontexte bolo dôkazné bremeno na
navrhovateľovi, dospel súd k záveru, že hodnota záväzkov úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 zodpovedala
hodnote uvedenej v účtovnej súvahe, t. j. 4 549 681,-- Eur,Potom, ak by aj súd pripustil tvrdenia navrhovateľa, že skutočná hodnota majetku úpadcu ku dňu 30. 11.
2011 bola najviac vo výške 5 246 679,63 Eur, stále rozdiel medzi majetkom úpadcu a záväzkami úpadcu

predstavuje kladnú hodnotu, a to sumu 696 998,63 Eur, teda sumu, ktorá by stačila na uspokojenie
zistených pohľadávok veriteľov v sume 190 824,73 Eur.

Súd preto považoval za preukázané, že zostávajúci majetok úpadcu po odporovanom právnom úkone
stačil na uspokojenie pohľadávok úpadcu, ktorí mali pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu.

Naopak, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa znížilo,
resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, keď nepreukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou
odporovaného právneho úkonu stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu
pohľadávky voči úpadcovi a po účinnosti odporovanej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia.

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal dôkazy označené
odporcom, a to svedecké výpovede Ing. Reginy Lesayovej a Anny Knapčokovej, keď aj na základe
ostatného vykonaného dokazovania bola preukázaná dôvodnosť obrany odporcu.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznal právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy odporcu
pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 413,34 Eur s DPH za 3 úkony právnej služby po 60,08
Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 15. 11. 2013), za
3 úkony právnej služby po 61,85 Eur (porada s klientom dňa 03. 09. 2014, písomné podanie na súd

zo dňa 09. 09. 2014, účasť na pojednávaní dňa 05. 12. 2014), k tomu režijný paušál 3 x 7,81 Eur za
úkony vykonané v roku 2013 a 3 x 8,04 Eur za úkony vykonané v roku 2014. Náhrada trov právneho
zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), b), c), d) a §
16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov.

V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. je potrebné aby navrhovateľ povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil
do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia

vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.