Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232867
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4112232867.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, K. XX XXX XXX, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava , o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 01.10.2012 na Okresný súd Nitra žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 5. 954, 74 eur, ktorá suma predstavuje majetkovú škodu spočívajúcu v náhrade istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
Zmluvou o úvere, a sumy 1190, 95 eur t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie

vymoženia pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu ). Uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu na vymoženie svojej pohľadávky voči dlžníkovi X. V., ktorá vznikla nesplnením jeho záväzku
vyplývajúceho mu zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX. Exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX
14111/2010. Exekučný súd je povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom, hoci konanie začalo 08.09.2010, exekučný súd rozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia až 10.05.2011 zamietnutím tejto žiadosti. Nesprávny úradný postup
podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a
bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, čoho
príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu.
K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie

poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Exekučným titulom bol rozsudok

rozhodcovského súdu. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry
preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez ďalších legálnych
predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci
zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnychnoriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu
vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom

vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu legality, v dôsledku čoho sa dopustil
nesprávneho úradného postupu. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné
posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na
takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi
žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzavretej zmluvy

o úvere. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorýniejemožnézrušiťpreuplynutiezákonnejlehotyachýbajúcisubjektívnyprvok,ktorývyvoláprávne
účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné
zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na

ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným exekučným
titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní. Tento postup
exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. V predmetnej veci neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si
žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Právo na náhradu
nemajetkovej ujmy odôvodňuje tým, že iba samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k
zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu

jeho pohľadávky.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov,
odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sám, namietal nejasnosť titulu nároku na náhradu škody, keď uvádza

rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť
ako namietame nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Z takto
formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu,
keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si svoj

nárok uplatňuje. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu alebo Ústavnému súdu SR. Poukázal tiež
na to, že žalobca podal k súdu žalobu predčasne, pred uplynutím 6 mesiacov od podania žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku, svoju žiadosť žalobca ani napriek výzve žalovaného nedoplnil. K
argumentácii žalobcu o vydaní rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote poukázal

na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a na § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku,
pričom podľa § 44 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku ide o vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu a rozhodcovskej komisie a zmierov nimi schválených. Pred 01.06.2011 ustanovenie § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku znelo: „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených ". V dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/

uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný
zbor SR, čím sa iba explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám
tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti preto nefundovaná a nepravdivá a §
41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovský rozsudok. Poukázal

na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností,
ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že
skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä sohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
K tvrdeniu žalobcu o nesprávnosti postupu exekučného súdu zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia tým, že exekučný súd prekročil svoju právomoc keď opätovne preskúmaval exekučný titul,

ktorým bol rozhodcovský rozsudok, poukázal žalovaný na rozhodnutia tak Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vnútroštátny
súd má povinnosť ex offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu,

v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Z uvedeného vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
prípadne nekalou doložkou viazaný. Pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho
za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o
návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená, potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho

vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. O náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody konajúci súd vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
iba v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok

prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti,ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní

nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaný vzťahom na vyššie
uvedené nepovažuje existenciu' prieťahov v konaní za preukázanú. Žalovaný k uplatnenej materiálnej
škodeuviedol,žežalobcanepreukázalexistenciuškodyanároky,ktorésiuplatňuje,jemožnépovažovať
za hypotetické. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo
podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného

tajomstva či dôverných informácií. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona číslo
514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.
Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom

okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že
by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím neexistuje ani príčinná súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po
zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z tohto dôvodu

považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov konania.

Uznesením Krajského súdu Nitra z 18.10.2012 č. k . 6NcC/41/2012 - 14 bola právna vec prikázaná na
ďalšie konanie na Okresný súd Levice.

Súd konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť ospravedlnil, netrval na odročení pojednávania
a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. K veci sa písomne vyjadril. Žalobca sa opakovane na
pojednávanie nedostavil, hoci mal predvolanie riadne vykázané. Ospravedlnenie neúčasti súdu zaslal
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v deň pojednávania a súčasne žiadal odročiť pojednávanie

na iný vhodný termín z dôvodu kolízie pojednávaní na inom súde, pričom žalobca trvá na osobnej
účasti svojho právneho zástupcu.

Neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu súd neospravedlnil a neakceptoval ani jeho žiadosť o
odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a nesúhlasu žalobcu so substitúciou,

ale konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Urobil tak preto, že žalobca svoje ospravedlnenie predložil
súdu v deň pojednávania, nevyplýva z neho, kedy sa dozvedel o kolízii, čo rozhodne nie je
ospravedlnením riadnym a včasným v zmysle § 119 ods. 1, 2 O. s. p. Predvolanie na pojednávanie
prevzal právny zástupca žalobcu dňa 02.06.2014, neúplné ospravedlnenie súdu predložil 09.07.2014 vdeň pojednávania. Neobstojí ani prekážka spočívajúca v nesúhlase žalobcu so substitúciou, nakoľko v
udelenom plnomocenstve z 20.09.2012 ( čl. 5 spisu ) žalobca vyslovil súhlas s tým, aby si splnomocnená
spoločnosť stanovila za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac, súhlasí, aby každý z nich konal

samostatne ( viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 115/2011 ).

Súd sa oboznámil s podanou žalobou, písomný vyjadrením žalovaného z 14.02.2014, so spisom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/907/2010, a dokazovaním zistil tento skutkový stav :

Na Okresnom súde Nitra sa viedlo exekučné konanie na návrh oprávneného Pohotovosť s. r. o. proti
povinnému X. V.Í., o vymoženie 1. 470, 97 eur pod sp. zn. 25Er/907/2010. Exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava z 14.06.2010 sp. zn. SR 04939/10, právoplatný
26.07.2010, vykonateľný 29.07.2010. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi 1470, 97 eur so zmenkovým úrokom 0, 25 % denne od 12.12.2009 do zaplatenia, zákonným
úrokom 6 % ročne od 01.04.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania 363, 94 eur,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie došla na súd 08.09.2010.
Uznesením Okresného súdu Nitra z 18.02.2011 č. k. 25Er/907/2010 - 9 bola žiadosť súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Ku dňu pripojenia exekučného spisu nebola
exekučná vec právoplatne skončená.

Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Okresného súdu Nitra v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s o zmene niektorých zákonov.

Žalobca si uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 5954, 74 eur, ktorá suma predstavuje náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá mu už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zo Zmluvy o úvere, a nemajetkovú ujmu 1190, 95 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom,
ktorá mu vznikla tým, že ako podnikateľ poskytuje krátkodobé pôžičky na určitú dobu, podľa toho

plánuje svoju činnosť, keďže ráta s tým, že sa mu požičané peniaze vrátia v určitom čase a určitej výške.
Keďže súd znemožnil vrátenie týchto prostriedkov, malo to dosah na podnikateľskú činnosť žalobcu,
znemožnilo mu to podnikanie, keďže nemal finančné prostriedky.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon „ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda boa
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok
postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)

Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl.119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona ( v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia ), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia,

právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannomopatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. la)

Podľa § 17 ods. 2 Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa

podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 Zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom ku dňu podania žiadosti o
udelenie poverenia, účinnom v čase rozhodnom (ďalej len „Exekučný poriadok"), exekučným titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade

c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení platnom v čase od 01.06.2010 do 31.12.2011),

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje, nakoľko žiadosť o udelenie
poverenia bola k súdu podaná 08.09.2010. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podľa tvrdenia

samotného žalovaného, podal žalobca 23.04.2012. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo
žalovaný poukázal, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6 mesačnej
lehoty odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto lehota
márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol.Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť ), vznik škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie

pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je totiž objektívna ( tejto
zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany oprávneného subjektu -
poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo z nedbanlivosti, ale stačí
preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Ústavným základom

uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len
vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené

práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak
by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje

skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom
v danej veci a dospel k záveru, že splnené neboli. Je pravdou, že v danej exekučnej veci súd nerozhodol
o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na výkon exekúcie v 15 dňovej lehote, keď žiadosť bola

podaná 08.09.2010 a súd žiadosť zamietol 18.02.2011. Súd je však toho právneho názoru, že v
čase rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila 15 dňová lehota
na rozhodnutie. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, čiže
rozhodcovský rozsudok, a teda podkladom exekúcie bol rozhodcovský rozsudok v zmysle § 41 ods.
2 písm. d/ Exekučného poriadku. V novele Exekučného poriadku, účinnej od 01.06.2011, sa už do

formulácie vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov „ čím sa explicitnejšie ujasnilo znenie zákona
a vylúčila mylná interpretácia pojmu „ rozhodcovských komisií „. Komentár k § 44 ods. 2 Exekučného
priadku potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok za exekučný titul treba považovať podľa písmena d/. Z
komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2011 o zániku
15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby

preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. V Dôvodovej správe k novelizovanému
ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj
Národná rada Slovenskej republiky. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že súd pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval a rozhodol v súlade so zákonom. Súd rozhodoval

v čase, keď zákon neukladal súdu rozhodnúť o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej
lehote.

Žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť
žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a

vznikom škody. Naopak, bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote v zmysle
zákona. Doposiaľ nie je ani preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so
zamietnutím žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, i keď súd o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia rozhodol
po uplynutí 15 dňovej lehoty, čím však, ako už bolo uvedené vyššie, ani neporušil žiadne zákonné
ustanovenie. Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda, že
nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma v
žalovanej výške, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. I keď je súd toho právneho názoru, že

v danom prípade neporušil pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
príslušné zákonné ustanovenia, je treba poukázať aj na tú skutočnosť, že nedodržanie zákonnej lehoty
nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je treba preukázať, že škoda vznikla, o akú
škodu a v akej výške ide, a že je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupoma vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je
vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, a nestačí, ak je
iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe

skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo
a nesprostredkovane spôsobené práve a len, týmto postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho

majetok by sa nezmenšil. Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu vznikla škoda a že vznik škody je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom. Pokiaľ tvrdí, že sa mu nevrátila ani len tá peňažná čiastka, ktorú skutočne dlžníkovi požičal,
nemôže za túto situáciu exekučný súd pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale správanie sa samotného žalobcu. V prípade, že exekučný súd odmietol udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok ( napr. neplatnej rozhodcovskej

doložky ) dojednaných v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež
Smernice 93/13/EHS, stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom ( paaktom ), ktorý netvorí
prekážku veci rozsúdenej.

Neobstojí ani to tvrdenie žalobcu, že súd nesprávne postupoval, keď v exekučnom konaní skúmal, či sú
splnené podmienky na vedenie exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový stav veci,
aplikoval a interpretoval zvolené právne normy, posudzoval opätovne právo žalobcu na zaplatenie dlhu
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere a vyvolal tým stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej. Na jednej
strane podľa žalobcu existoval právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý

sa stal z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný, a na druhej strane však existencia rozhodcovského
rozsudku predstavuje prekážku veci rozhodnutej. Tvrdí, že týmto postupom súdu utrpel tak majetkovú
škodu ako aj nemajetkovú ujmu.

Naopak, súd postupoval správne, keď skúmal exekučný titul tak po formálnej ako aj materiálnej stránke,

pretože o udelení poverenia rozhodoval podľa Exekučného priadku
účinného od 01.06.2011, v ktorom samotné ustanovenie § 44 ods. 2 ukladá exekučnému súdu skúmať
tak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie ako aj exekučný titul, a až ak nezistí rozpor so zákonom, vydá poverenie. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd teda nemá možnosť ale má povinnosť
neudeliťpoverenie navykonanieexekúcievprípade,akjeexekučnýmtitulomrozhodcovskýrozsudok.V
danomprípadebolexekučnýmtitulomrozhodcovskýrozsudokasúdbolnespochybniteľneoprávnenýex

offo skúmať, či tento rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom, aj to, či pôvodný titul tohto rozhodnutia,
( Zmluva o úvere ) neobsahoval neprijateľné podmienky, či exekučný titul nie je vydaný v rozpore s
dobrými mravmi, alebo v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na množstvo
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v ktorých zaujal jednoznačné stanovisko o tom, že
exekučný súd oprávnene a ex offo skúma exekučný titul tak z hľadiska materiálneho ako aj formálneho

i v exekučnom konaní ( napr. 3Cdo/58/2013 z 03.07.2013, 3Cdo 46/2013 z 14.05.2013, 3Cdo 76/2013
z 03.07.2013 ).

Keďže nebolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda
a nemajetková ujma, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko
však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňajeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.