Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/47/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811200240

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:3811200240.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci
navrhovateľa Q. E., C. C., M. Q. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom,
Advokátska kancelária Prievidza, Bojnická cesta č. 7, proti odporcovi Slovenská pošta, a.s., so sídlom

Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, o zaplatenie náhrady škody vo výške 398 327,03
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným faxovým podaním dňa 07. 01. 2011 o 21.54 h na Okresný
súd Prievidza sa domáhal náhrady škody od odporcu vo výške 398 327,03 Eur s príslušenstvom.

Takéto faxové podanie navrhovateľ doplnil originálom návrhu podaným osobne na Okresný súd
Prievidza dňa 10. 01. 2011.

Okresný súd Prievidza svojim podaním zo dňa 10. 03. 2011 postúpil vec tunajšiemu súdu vzhľadom
na námietku miestnej príslušnosti zo strany odporcu, kedy miestnu príslušnosť Okresný súd Prievidza
skúmal aj podľa § 84 až § 87 OSP a z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpil Okresnému súdu Banská
Bystrica vec ako súdu miestne príslušnému.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas, vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť ako
nedôvodný aj z dôvodu nepreukázania základných atribútov pre priznanie náhrady škody.

Navrhovateľvosvojomnávrhuuviedol,žesadomáhaododporcunáhradyškodyvsúvislostisporušením

ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, kedy je každý povinný správať sa tak, aby nedošlo k
vzniku škôd. Uviedol zároveň, že na toto konanie odporcu sa nevzťahuje zákon č. 507/2001 Z. z. o
poštových službách, pretože takáto otázka v uvedenom zákone upravená vôbec nie je. Protiprávne
konanie odporcu predstavuje poskytnutie nepravdivých informácií Okresnému súdu Bratislava II, ktorá
v dôsledku toho zastavila konanie, ktoré sa viedlo na tomto súde pod sp. zn. 32Ro/4688/2007.Navrhovateľ ďalej uviedol, že podanou žalobou dňa 10. 12. 2007, ktorá sa viedla pod sp. zn.
32Ro/4688/2007 bol dňa 14. 12. 2007 vyzvaný na odstránenie vád podania. Dňa 06. 10. 2008 mu
bola ustanovená vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Bratislava II pre doručenie uznesenia pod

č. k. 32Ro/4688/2007-6 zo dňa 14. 12. 2007. Vzhľadom na nedoplnenia návrhu bola dňa 24. 10. 2008
jeho žaloba zo dňa 10. 12. 2007 odmietnutá. Opätovne bola ustanovená vyššia súdna úradníčka za
opatrovníčku na prevzatie písomnosti a to rozhodnutia o odmietnutí navrhovateľovej žaloby uznesením
pod č.k. 32Ro/4688/2007-14 zo dňa 24. 10. 2008. Navrhovateľ ďalej uviedol, že z nahliadnutia do
súdneho spisu neskôr zistil, že poštová zásielka bola doručovaná na adresu M. Q. XX, C., pričom z

druhej strany tejto zásielky je označené „Späť požiadal o doposlanie“ a je tam pečiatka pošty. Zároveň
je tam uvedené, že navrhovateľ mal požiadať o doposlanie na U. V. Č.. XX N. C.. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že na tejto adrese nikdy nebýval, vždy býval na ulici Dostojevského rad č. 13, kde mu boli v
tom čase aj písomnosti doručované.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že jeho pohľadávka predstavuje vzniknutú škodu, ktorá spočíva v nemožnosti
úspešne vymáhať pohľadávku spoločnosti L.A.G.R., s.r.o. so sídlom Holíč, ktorá pohľadávka vznikla

uvedenej spoločnosti z obchodného styku. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že zmluvou o
dielo medzi spoločnosťou Senický Zdroj, a.s. Senica a spoločnosťou L.A.G.R., s.r.o. Holíč mala byť
vyhotovená oprava strechy, pričom obchodná spoločnosť L.A.G.R., s.r.o. bola zhotoviteľom a mala
prevziať na zabezpečenie týchto prác zálohu vo výške 12 000 000,-- Sk. Záloha bola prevzatá na
základe vystavených zmeniek objednávateľa a zmluva bola uzavretá dňa 06. 11. 2000. Dňa 08. 12.

2003 správca konkurznej podstaty úpadcu Senický zdroj, a.s. Senica odstúpil od uvedenej zmluvy a
požiadal vrátiť zmenky. Na uvedený list za spoločnosť L.A.G.R., s.r.o. odpovedal P.. S. H., ktorý bol
predsedom predstavenstva spoločnosti Senický Zdroj, a.s. a uviedol, že zmenky boli znovu vydané
do majetku spoločnosti Senický zdroj, a.s. Senica dňa 31. 12. 2000. Následne zmenky boli postúpené
na P.. H. zo spoločnosti L.A.G.R., s.r.o. a P.. U. D., ktorý za to nakúpili dlhopisy spoločnosti Senický

Zdroj, a.s. Po preverení účtovných záznamov bolo zistené v účtovníctve spoločnosti L.A.G.R., s.r.o., že
spoločnosť L.A.G.R., s.r.o. dlhuje čiastku 11 942 000,-- Sk s tým, že zmenky boli riadne uplatnené u
objednávateľa na úhradu jeho dlhopisov. Z tohto dôvodu bola vyzvaná spoločnosť L.A.G.R., s.r.o. na
vrátenie finančného plnenia do 14. 06. 2004. Dňa 11. 11. 2004 bolo oznámené spoločnosti L.A.G.R.,
s.r.o. postúpenie pohľadávky na P.. Z. N.E. a dňa 25. 10. 2006 došlo k postúpeniu pohľadávky z P.. N.

na navrhovateľa.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v prípade, že by Okresný súd Bratislava II riadne pokračoval v konaní,
bol by mu priznal čiastku 11 942 000,-- Sk s príslušenstvom, pričom príslušenstvo predstavujú zákonné
úroky z omeškania minimálne od 20. 06. 2004 do 07. 01. 2011, kedy bola podaná žaloba, čo predstavuje
viac ako 3 000 000,-- Sk. Vzniknutá škoda teda predstavuje sumu 11 942 000,-- Sk a vzhľadom na

zákonné príslušenstvo si uplatnil tohto žalobou škodu len vo výške 12 000 000,-- Sk, to znamená 398
327,03 Eur s príslušenstvom, a to 9 % ročným úrokom z omeškania od 10. 01. 2011 až do zaplatenia.

Na základe uvedených tvrdení súd potom vykonal vo veci dokazovanie kópiou spisu Okresného súdu
Bratislava II pod sp. zn. 32Ro/4688/2007, z ktorého zistil, že navrhovateľ podal dňa 10. 12. 2007 faxovým
spôsobom návrh na začatie konania proti odporcovi L.A.G.R., s.r.o. so sídlom Široká 3, Skalica, IČO:

35 705 132. K tomuto návrhu neboli pripojené žiadne listinné dôkazy. Takéto listinné dôkazy neboli
pripojené ani k návrhu, ktorý písomne doplnil v zákonnej lehote. Okresný súd Bratislava II uznesením
pod č. k. 32Ro/4688/2007-6, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2008 vyzval navrhovateľa, aby
odstránil vady návrhu na začatie konania. Poštová zásielka s uvedeným uznesením sa z adresy, na
ktorú bolo navrhovateľovi doručované, t.j. M.D. Q. XX, C., vrátila súdu dňa 31. 12. 2007 s poznámkou,

že adresát požiadal o doposlanie z adresy U. XX, C.. Následne dňa 22. 01. 2008 sa poštová zásielka
s poznámkou adresát neznámy vrátila Okresnému súdu Bratislava II. Súd sa opätovne pokúšal doručiť
predmetné uznesenie na adresu U. XX, C., ale zásielka zo dňa 04. 07. 2008 sa opätovne vrátila
s poznámkou adresát neznámy. Súd v registri obyvateľov zistil, že navrhovateľ má hlásený pobyt
bezdomovca v mestskej časti C. - K. Z. od 01. 10. 2008. Okresný súd Bratislava II uznesením pod č. k.

32Ro/4688/2007-13 zo dňa 06. 10. 2008 ustanovil navrhovateľovi opatrovníčku v osobe vyššej súdnej
úradníčky Okresného súdu Bratislava II rozhodnutím zo dňa 06. 10. 2008. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23. 10. 2008. Súd ďalej zo súdneho spisu Bratislava II zistil, že tento podanie
navrhovateľa zo dňa 10. 12. 2007 odmietol svojím rozhodnutím pod č.k. 32Ro/4688/2007-14 zo dňa24. 10. 2008, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 11. 2008. Dôvodom odmietnutia
návrhu boli vady návrhu, ktoré neboli navrhovateľom odstránené. Pre doručenie tohto uznesenia o
odmietnutí podania súd opätovne ustanovil opatrovníčku v osobe vyššej súdnej úradníčky Okresného

súdu Bratislava II svojím rozhodnutím pod č.k. 32Ro/4688/2007-15, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
11. 11. 2008. Zo spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ nahliadol do tohto súdneho spisu dňa 07. 01. 2009.

Súd vo veci vykonal ďalej dokazovanie Zmluvou o dielo zo dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorej
objednávateľ Senický Zdroj, a.s. Senica si u zhotoviteľa L.A.G.R., s.r.o. so sídlom Skalica dohodol ako
predmet diela opravu striech budovy v majetku objednávateľa v rozlohe 6 000 m2.

Objednávateľ sa zároveň zaviazal pred začatím prác uhradiť zhotoviteľovi zálohu do maximálnej výšky

12 000 000,-- Sk na nákup potrebného technologického zariadenia. Na túto zálohu budú poskytnuté
zhotoviteľovi vlastné zmenky objednávateľa.

Súd zároveň vykonal dokazovanie Odstúpením od zmluvy zo dňa 08. 12. 2003 správcom konkurznej
podstaty úpadcu Senický Zdroj, a.s. Senica, z ktorého je zrejmé, že došlo k odstúpeniu od zmluvy,
ktorú účastníci uzavreli dňa 06. 11. 2000. Zároveň požiadal o vrátenie zmeniek. Z výzvy k úhrade

pohľadávky zo dňa 14. 06. 2004 súd zistil, že správca konkurznej podstaty Senický Zdroj, a.s. Senica
vyzval obchodnú spoločnosť L.A.G.R., s.r.o. so sídlom Skalica na zaplatenie záväzku vo výške 11 942
000,-- Sk.

Súd ďalej vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi správcom konkurznej
podstaty úpadcu Senický Zdroj, a.s. Senica a P.. Z. N., C. R., Q. Č.. X, ktorej predmetom bolo postúpenie

pohľadávky voči spoločnosti L.A.G.R., s.r.o. vo výške 11 942 000,-- Sk.

Súd ďalej vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 10. 2006, na základe ktorej
postupca P.. Z. N. postúpil pohľadávku navrhovateľovi v hodnote 11 942 000,-- Sk.

Zároveň navrhovateľ v konaní predložil list nazvaný ako Reklamácia - odpoveď zo dňa 18. 03. 2008,
ktoré adresovala Pošta Bratislava I so sídlom Bratislava navrhovateľovi, z ktorej je zrejmé, že na základe

žiadosti navrhovateľa vo veci prešetrenia doručovania zásielky Q. pre navrhovateľa, bytom M. Q. XX, C.,
pošta takúto žiadosť prešetrila, pričom z jej oznámenia je zrejmé, že poštová doručovateľka nedodržala
postup pri doručovaní úradnej zásielky, zásielku omylom vrátila späť odosielateľovi s uvedením dôvodu
„adresát neznámy“ a na zadnú stranu zásielka adresovanej na meno Q. E. uviedla adresu, na ktorú
požiadal o doposielanie Ľ. E., napriek tomu, že žiadosť o doposlanie zásielok skončila platnosť dňom

08. 05. 2007. Ľ. E. požiadal poštu Bratislava I o doposielanie zásielok z adresy M. Q. XX, XXX XX C.
H. V. U. XX, XXX XX C. v období od 08. 11. 2006 do 08. 05. 2007. Zároveň Pošta Bratislava I neeviduje
žiadosť o doposielanie zásielok na meno Q. E.. Zároveň predmetom tohto podania je ospravedlnenie
pošty Bratislava I za nesprávny postup ich zamestnankyne, ktorá konala v rozpore s ustanovením článku
79 poštových podmienok.

Súd zároveň vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Bratislava II pod č. k. 52C/83/2012-114
zo dňa 11. 12. 2013, ktorej predmetom konania bola náhrada škody spôsobená nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom tak, že ako navrhovateľ vystupoval aj v tomto konaní
odporcombolaSlovenskárepublika,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSRsosídlomBratislava.Z
uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že súd návrh navrhovateľa zamietol a náhradu trov konania odporcovi

nepriznal. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom v tomto konaní domáhal
náhrady škody vo výške 398 327,03 Eur na tom istom skutkovom a právnom základe, na ktorom sa
domáha aj svojho práva na náhradu škody v tomto konaní.

Rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, pretože navrhovateľ podal voči tomuto rozhodnutiu
odvolanie podaním zo dňa 07. 01. 2014.Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že vystupuje v danom prípade ako zabezpečovateľ vyberania
a distribúcie poštových zásielok na základe zmluvy o poskytnutí poštovej služby v zmysle zákona o
poštových službách. Navrhovateľ však nevystupoval pri poskytnutí poštových služieb ako odosielateľ,

ale ako adresát. Teda medzi navrhovateľom a odporcom nevznikla žiadna zmluva o poskytnutí poštovej
služby. Zároveň odporca uviedol, že s odôvodnením žaloby pokiaľ sa navrhovateľ domáha náhrady
škody vo výške 398 327,03 Eur z dôvodu porušení ustanovenia § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka
na takom skutkovom základe, že doručovaná poštová zásielka nebola doručená a odporca poskytol
nepravdivú informáciu, že navrhovateľ na adrese uvedenej v poštovej zásielke nebýva a požiadal

o doposlanie. Uviedol, že na právne vzťahy vzniknuté pri doručovaní uvedenej poštovej zásielky sa
aplikujú ustanovenia druhej hlavy tretej časti zákona o poštových službách, nakoľko sa jednalo o
poskytovanie poštových služieb v rozsahu univerzálnej služby.

Vprípadezodpovednostiposkytovateľauniverzálnejslužbyexistuješpeciálnaprávnaúpravaobsiahnutá
v § 34 a § 35 zákona o poštových službách, ktorá rieši zodpovednosť za škodu a rozsah náhrady škody
a nie je v danom prípade možné použiť občiansky zákonník ako predpis všeobecný voči právnej úprave,

ktorá je teda lex specialis. Zákon o poštových službách má samostatne upravený zodpovednostný
systém. Z tohto dôvodu rozsah, v akom poskytovateľ univerzálnej služby nahrádza škodu a prípady, keď
tak robí, taxatívne stanovuje zákon o poštových službách. Porušenie povinnosti, ktorého sa Slovenská
pošta v danom prípade dopustila, nie je zákonom o poštových službách sankcionované. Zároveň
odporca poukázal aj na ustanovenia Svetového poštového dohovoru, ktorý je súčasťou aktov Svetovej

poštovej únie, ktoré boli prostredníctvom zákona o poštových službách aplikované do vnútroštátnej
úpravy a Svetový poštový dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorý má podľa Ústavy Slovenskej
republiky prednosť pred zákonmi. Z tohto dôvodu zodpovednosť odporcu za škodu v zmysle zákona o
poštových službách vo vzťahu k navrhovateľovi nevznikla.

Napriek uvedeným skutočnostiam odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na

náhradu škody v zmysle ustanovenia § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, kedy v čase pred podaním
žaloby na súd uplynula objektívna premlčacia lehota, v zmysle kotrej sa právo na náhradu škody premlčí
najneskoršie za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

Zásielka na pošte bola podaná dňa 19. 12. 2007, pričom z dátumu vrátenia poštovej zásielky späť
Okresnému súdu Bratislava II je zrejmé, že táto sa doručila s dátumom 31. 12. 2007. Objektívna

premlčacia doba uplynula najneskôr 31. 12. 2010, a keďže žaloba bola podaná na Okresný súd
Prievidza dňa 10. 01. 2011 je nárok na náhradu škody premlčaný v zmysle vyššie uvedeného zákonného
ustanovenia.

Zároveň odporca uviedol, že v danom prípade nie je splnený ani predpoklad všeobecnej občianskej
právnej zodpovednosti, ktorým je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Odporca

poukázal na to, že príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj bezpečne preukázaná,
pričom povinnosť tvrdenia týkajúcej sa príčinnej súvislosti zaťažuje v zásade účastníka, ktorého tvrdenie
má byť preukázané, teda poškodeného. Poukázal na to, že vzťah príčiny a následky musí byť
bezprostredný a priamy a nepostačuje vzťah príčiny následku iba sprostredkovaný, t. j. vzniknutý priamy
následok pôvodného protiprávneho úkonu. Odporca ďalej uviedol, že tak isto nie je naplnený predpoklad

všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti, ktorým je výška škody. Navrhovateľ predpokladá svoju
úspešnosť v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 32Ro/4688/2007, pričom
odporca odmieta prejudikovanie daného sporu pre prípad, že by návrh navrhovateľa nebol odmietnutý
a riadne by sa o ňom konala a rozhodlo. Poukázal na to, že v tomto súdnom spore bol podaný
neúplný a neurčitý návrh s nešpecifikovaným petitom s neznámym predmetom plnenia, pričom

absentoval akýkoľvek dôkazný materiál, pričom ani prípadný úspech navrhovateľa by ešte neznamenal
vymožiteľnosť jeho pohľadávky. Z tohto dôvodu preto odporca s návrhom vyjadril nesúhlas, žiadal ho
zamietnuť ako nedôvodný.

Podľa § 106 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že navrhovateľ podal dňa 10. 12. 2007 faxovým podaním žalobu na Okresný súd Bratislava II proti
obchodnej spoločnosti L.A.G.R., s.r.o. so sídlom Bratislava, Prokofievova 14, toto svoje faxové podanie

neskôr doplnil originálnym podaním doručeným súdu dňa 12. 12. 2007. Okrem podaného návrhu
neboli k nemu pripojené žiadne prílohy resp. dôkazy. Okresný súd Bratislava II svojím uznesením pod
č. k. 32Ro/4688/2007-6 vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu v zmysle ustanovenia § 43 ods.1
OSP. Takéto uznesenie bolo navrhovateľovi doručené na adresu označenú v návrhu, t.j. M. Q. XX,
C.. Uvedená zásielka nebola poštou doručená s vyznačením, že adresát požiadal o doposlanie na

adresu U. V. Č.. XX, C.. Z uvedenej adresy sa zásielka vrátila ako nedoručená s tým, že adresát
je neznámy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vyznačenie na poštovej zásielke, z ktorého je
zrejmé, že navrhovateľ mal požiadať o doposlanie bolo vykonané dňa 27. 12. 2007 s tým, že takáto
zásielka bola neskôr Okresnému súdu Bratislava II vrátená dňa 31. 12. 2007. Vzhľadom k tomu, že sa
navrhovateľovi nepodarilo úspešne doručiť citované uznesenie, súd vykonal šetrenie ohľadne pobytu

navrhovateľa, pričom z registra pobytu obyvateľov bolo zistené, že od 01. 10. 2008 má hlásený pobyt
bezdomovca C. - K. Z.. Na základe uvedeného potom svojím uznesením Okresný súd Bratislava II pod
č. k. 32Ro/4688/2007-13 zo dňa 06. 10. 2008 ustanovil navrhovateľovi opatrovníčku v osobe vyššej
súdnej úradníčky Okresného súdu Bratislava II. Opatrovníčka bola ustanovená na doručenie uznesenia
pod č. k. 32Ro/4688/2007-6.

Následne Okresný súd Bratislava II svojím uznesením pod č. k. 32Ro/4688/2007-14 zo dňa 24. 10. 2008
podanie navrhovateľa zo dňa 10. 12. 2007 odmietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Pre doručenie tohto uznesenia opätovne ustanovil vyššiu súdnu úradníčku svojím
uznesením pod č.k. 32Ro/4688/2007-15.

V žalovanej veci odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody

vzhľadom k tomu, že uplynula objektívna premlčacia 3-ročná doba s tým, že začala táto plynúť dňom
31. 12. 2007 a uplynula dňom 31. 12. 2010, pričom žaloba na Okresný súd Prievidza bola podaná dňa
10. 01. 2011.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberal touto námietku a konštatuje, že
rozhodným dátumom pre posúdenie vznesenej námietky premlčania je deň 27. 12. 2007, kedy pošta

vyznačila skutočnosť na poštovej zásielke, ktorá bola doručovaná navrhovateľovi, že tento požiadal o
doposlanie na adresu U. V. Č.. XX, C.. Súd má za to, že nasledujúcim dňom teda 28. 12. 2007 začala
plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 28. 12. 2010.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Tieto premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od

seba. Vzťah medzi jednotlivými premlčacími dobami je taký, že právo sa premlčí a to aj napriek tomu,
že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Je teda v praxi možné, že pokiaľ sú aj splnené
podmienky pre plnenie subjektívnej premlčacej doby, ale už uplynula objektívna premlčacia doba, nie je
možné právo priznať. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej
doby, ktorú nemôže presiahnuť.Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti
alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne. V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína
plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. škodnej udalosti. V danej súvislosti súd poukazuje, že

škodná udalosť v danom prípade nastala dňom 27. 12. 2007, kedy pošta vyznačila poznámku ohľadne
doposlania poštovej zásielky pre navrhovateľa z jeho adresy, na ktorej sa zdržiaval a to M. Q. Č.. XX
H. V. U. Č.. XX, C.. Táto premlčacia doba uplynula dňom 28. 12. 2010. Vzhľadom k tomu, že nárok
navrhovateľa na náhradu škody bol uplatnený na Okresnom súde Prievidza až dňa 10. 01. 2011, súd
považuje nárok navrhovateľa vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu

za premlčaný a ako taký ho priznať nemohol a už toto bolo dôvodom pre zamietnutie žalobného návrhu
navrhovateľa.

Súd len pre úplnosť uvádza, že aj pokiaľ by právo navrhovateľa nebolo premlčané, neboli splnené
podmienky pre priznanie náhrady škody tak, ako sa aj navrhovateľ podanou žalobou domáhal a to z
týchto dôvodov.

Konštrukcia zodpovednosti za škodu v občianskom práve patrí k tým inštitútom, ktoré sú zásadne

dotvárané jednak teóriou a tak isto vydanou judikatúrou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek
tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú definované právnou
teóriouaichobsahjepotomnaplňovanýsúdnoujudikatúrou.Vdanomprípadetakýmitopredpokladmisú
porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Súd na základe vykonaného
dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov ohľadne náhrady škody v danom prípade uvádza,

že došlo k porušeniu povinností poštového podniku, ktorý poskytoval teda univerzálnu poštovú službu
podľa zákona o poštových službách, čo mal súd preukázané najmä z listu Pošty Bratislava I zo dňa 18.
03. 2008, ktoré sa týkalo doručovania inej zásielky, ako je tá, ktorá bola predmetom tohto konania. Z
uvedeného obsahu však vyplýva, že v tomto období, kedy bola doručovaná táto zásielka 17. 03. 2008,
poštový podnik omylom vrátil späť odosielateľovi doručovanú úradnú zásielku s tým, že na zadnú stranu

zásielky adresovanú na meno navrhovateľa uviedli adresu, na ktorú požiadal o doposlanie p. Ľ. E.,
napriek tomu, že žiadosti o doposlanie zásielok skončila platnosť dňa 08. 05. 2007. Z uvedeného je
možné vyvodiť, že takáto istá situácia ako pri doručovaní tejto poštovej zásielky zo dňa 17. 03. 2008 sa
stala aj v čase, kedy bola doručovaná poštová zásielka z Okresného súdu Bratislava II navrhovateľovi,
ktorá obsahovala uznesenie ohľadne výzvy na odstránenie vád návrhu, ktorá bola taktiež doposielaná

na adresu U. V. Č.. XX, C.. Túto skutočnosť v zásade nepoprel ani odporca v tomto konaní. Súd v danej
súvislosti teda môže konštatovať, že v danom prípade došlo k porušeniu právnej povinnosti a tým bola
splnená jedna z náležitostí pre priznanie práva na náhradu škody. Súd však ďalej konštatuje, že ďalšie
náležitosti pre priznanie práva na náhradu škody v danom prípade preukázané neboli. Navrhovateľ
svoju škodu odvíjal od sumy, ktorú si uplatnil v rámci konania pred Okresným súdom Bratislava II v

celkovej výške 12 000 000,-- Sk, t. j. 398 327,03 Eur. Vznik škody je v teórii definovaný ako taký
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorý je definovaný tak, že sa jedná o majetkovú ujmu,
teda ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Takáto majetková ujma musí existovať a
musí byť objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Pri vecnej škode zákon rozoznáva skutočnú škodu a
ušlý zisk. V danej súvislosti súd potom poukazuje, že túto skutočnosť ohľadne vzniku škody v konaní

preukázanú zo strany navrhovateľa nemal. Vznik škody ani jej prípadná výška teda navrhovateľom v
konaní preukázaná nebola, pretože predmetom náhrady škody bola uplatnená žalovaná suma v konaní
pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 32Ro/4688/2007. Súd však v tejto súvislosti uvádza,
že bolo by prejudikovaným výsledkom tohto sporu pokiaľ by súd vychádzal z toho, že navrhovateľovi
skutočnetakátoškodavznikla.VýsledoksporupredOkresnýmsúdomBratislavaIItedatýmtospôsobom

nie je možné prejudikovať, nie je možné teda zistiť jeho prípadný výsledok v tom zmysle, či navrhovateľ
by bol v takomto konaní vôbec úspešný, resp. jeho návrh by bol zamietnutý. Za danej situácie sa nedá
predpokladať, že všetky možné procesné postupy a obrany prípadného odporcu v tomto konaní by tento
využil, s akým výsledkom by teda toto konanie skončilo a tak isto nie je zrejmé, či navrhovateľ by bol aj
po prípadnom úspechu v tomto konaní úspešný pri vymáhaní takejto žalovanej sumy.

Súd na základe uvedeného mal za preukázané, že táto škoda tak ako ju označil navrhovateľ preukázaná
nebola.Ďalšou podmienkou pre vznik zodpovednostného právneho vzťahu medzi subjektom porušujúcim
právnu povinnosť je okrem porušenia tejto povinnosti vznikom škody aj príčinná súvislosť medzi
konaním, resp. opomenutím a vzniknutou škodou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek

preukázania porušenia právnej povinnosti navrhovateľ nepreukázal vznik škody a z tohto dôvodu už
obligatórne sa dá povedať, že v danom prípade nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním
alebo opomenutím a vzniknutým následkom. Súd uvádza, že pokiaľ aj táto škoda by bola preukázaná v
podobe či už skutočnej škody, či ušlého zisku, musela by byť bez pochyby spôsobená práve porušením
právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu

a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale
musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno v rámci civilného procesu zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie
má byť preukázané, v danom prípade navrhovateľa ako poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej
následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný, bezprostredný, pričom absencia bezprostrednosti
môže viesť k hypotetickosti a z pohľadu uplatneného nároku nespôsobilého privodiť priaznivý výsledok

pre poškodeného. Znakom príčinnej súvislosti je teda priamo spôsobenie príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťahy príčiny a následku preto musia byť priame,
bezprostredné, neprerušené a nie iba sprostredkované, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale
vecná súvislosť príčiny a následku.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že takýto priamy vzťah príčiny a následku v danom prípade neexistuje.

V danom prípade teda neexistuje bezprostredná a priama príčina vzniku škody pri porušení právnej
povinnosti. Vyčíslená škoda zo strany navrhovateľa je len hypotetická a predpokladá takmer absolútny
úspech pri konaní, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom Bratislava II.

Keďže ani táto podmienka prípadného úspechu v konaní o náhradu škody zo strany navrhovateľa
preukázaná nebola, resp. súd konštatuje, že takúto príčinnú súvislosť vyvodiť nie je v danom prípade

možné, súd návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný a tento zamietol v celom rozsahu.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na konanie, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom Bratislava II pod
sp. zn. 52C/83/2012, v ktorom návrh navrhovateľa bol tak isto zamietnutý a smeroval proti Slovenskej
republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania bola náhrada škody práve
v takej výške ako je žalovaná v tomto konaní. Toto konanie však právoplatné doposiaľ nie je.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania, ktoré nepriznal ani jednému z účastníkov konania,
pretože navrhovateľ úspešný v konaní nebol a právo na náhradu trov konania nemal. Odporca, ktorý
úspešný v konaní bol, si svoje právo na náhradu trov konania neuplatnil. Z tohto dôvodu preto súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastníknepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.