Uznesenie Judgement was issued on Monday, July 28, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 12Ro/1556/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212969
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7512212969.4

Uznesenie

Okresný súd Košice-okolie v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803,
Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: M. Ž., nar. XX.X.XXXX, Č. X. X, Moldava nad Bodvou,
za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778,
Námestie legionárov 5, Prešov, zast.: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove,

Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie 958,03 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Súd odpor, podaný vedľajším účastníkom dňa 4.11.2012 proti platobnému rozkazu Okresného súdu
Košice-okolie 12Ro 1556/2012 - 23 zo dňa 31.8.2012 o d m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu 1.319,20 eura spolu

9,25% úroku z omeškania ročne a nahradil trovy konania.

O tomto nároku bolo rozhodnuté platobným rozkazom 12Ro/1556/2012 - 23 dňa 31.8.2012 tak, že
žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 958,03 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 497,91 eura od 15.2.2011 do zaplatenia a nahradila trovy konania 57 eura titulom súdneho
poplatku a 141,80 eura trov právneho zastúpenia.

Platobný rozkaz 12Ro/1556/2012 bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.9.2012 a
žalovanému dňa 13.9.2012. Ani jeden z nich odpor proti tomuto platobnému rozkazu, ani odvolanie

proti výroku o trovách konania nepodal.

Dňa13.9.2012(čl.25)bolosúdudoručenépodanieZdruženia naochranuspotrebiteľaHOOS,sosídlom
v Prešove, ktorým vstúpil do konania na strane žalovaného. Podanie bolo doručené elektronicky so
zaručeným elektronickým podpisom.

Ešte stále v konaní 12Ro boli dňa 3.10.2012 vydané procesné poučenia o právach a povinnostiach a
spolu s platobným rozkazom boli doručené aj vedľajšiemu účastníkovi dňa 31.10.2012.

Dňa 5.11.2012 bol súdu doručený odpor vedľajšieho účastníka proti platobnému rozkazu zo dňa
31.8.2012 (čl. 36), v ktorom o.i. vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania.

Vo vyjadrení zo dňa 27.12.2012 (čl. 40) žalobca reagoval na odpor zo strany vedľajšieho účastníka tak,
že ho navrhol odmietnuť, keďže bol podaný neoprávnenou osobou, a poukázal na viacero súdnych
rozhodnutí.Žalovaná bola súdom dňa 12.1.2014 vyzvaná, aby sa vyjadrila, či vôbec s takýmto procesným úkonom
vedľajšieho (odporom) súhlasí, no na výzvu neodpovedala.

Súd vzniknutú procesnú situáciu vyhodnotil nasledovne:

Podľa § 172 OSP:

(1) Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz,
ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených
navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu
zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor
na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie

§ 43 sa nepoužije.

Podľa § 174 OSP:

(1) Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného
rozsudku.

(2) Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný

rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých
účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o
trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

(3) Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný

a) oneskorene,

b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze,

c) neoprávnenou osobou.

Podľa§ 93 OSP:

(1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,

či tu manželstvo je alebo nie je.

(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a)

(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností.

Je nesporné, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2

O.s.p.). Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní.
Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu,
že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho
účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v
spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho

účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich
dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), aleboje v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. („Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo

na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.“) možno síce vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v
okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov,
jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel
vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods.

3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto
konaním môže byť zásadne len sporové konanie (porov. napr. Rubeš, J. In Handl, V. a kol. Občanský
soudní řád, Komentář, Panorama Praha, 1985, str. 418). To však neplatí napríklad pre také štádium
sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým
priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia

pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom zmysle slova (porov. Rubeš, J. In cit.dielo, str. 421).
Pokiaľ žalovaný v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla bez jeho
vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba sa žalovanému doručuje až spolu
s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný
subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho na strane ako vedľajší účastník. Vstupom takého

subjektu do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“.

Konanie majúce povahu tzv. skráteného konania nadobudne atribúty sporového konania až včasným
podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi
pojednávanie. Až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone žalovaného môže byť naplnený
zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s

cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p.) prípade
aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O.s.p.). Vychádzajúc z vyššie uvedeného
súd dospel k záveru, že účinky vedľajšieho účastníctva v štádiu tzv. skráteného konania nenastanú.

Ak teda združenie podaním z 12.9.2012, doručeným 13.9.2012 (č.l. 25 spisu), oznámilo súdu prvého

stupňa, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník „na podporu účastníka Pavla Lukáča, nenastali
urobením tohto úkonu účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva a nebol tu teda procesne relevantný
dôvod na to, aby mu súd prvého stupňa doručil platobný rozkaz. Ak napriek tomu, na pokyn vyššieho
súdneho úradníka z 3.10.2012 (čl.35 spisu) bolo tak urobené, nevznikli v súvislosti s týmto doručením
procesné následky tvrdené Združením, t.j. vznik jeho vedľajšieho účastníctva a práva na podanie odporu

proti platobnému rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.10.2012 vzhľadom na to, že žalovaný
proti nemu odpor nepodal.

„Začatie“ sporového konania v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. včasným podaním odôvodneného odporu
môže iniciovať len žalovaný, nie aj tretia osoba, ktorá sa nestala procesne účinným spôsobom
(vedľajším) účastníkom konania. Totižto iba žalovaný disponuje oprávnením dať procesne významný

podnet na pokračovanie v konaní, v ktorom sa potom, okrem iných, uplatní prejednacia zásada a zásada
kontradiktórnosti. Iba žalovaný rozhoduje o tom, či mieni v spore pokračovať a je výlučne na jeho vôli, či
podá odpor proti platobnému rozkazu. Tým, že sa Združenie nestalo účastníkom konania, nemal právo
na podanie odporu proti platobnému rozkazu 12Ro/1556/2012.

Uvedený záver korešponduje aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR .

O trovách konania si súd vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v
3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.