Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 25, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/213/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112236516
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112236516.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: Miroslav Pupek, Na Podstráni 1272, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 41 173
694, zastúpený: Advokátska kancelária s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, proti odporcovi:
JOVABOUW, s.r.o., Na Sihoti 1229/3, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 46 012 451, zastúpený: Mgr.
Miroslav Golian, advokát, Budatínska 16, 851 05 Bratislava, o zaplatenie 2.902,25 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.902,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z tejto sumy od 02.07.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške

128,76 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 838,67 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 16.10.2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 2.902,25
Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že odporca mu nezaplatil faktúru vystavenú na základe
relevantných podkladov na sumu 5.804,50 Eur. Z faktúry bola vykonaná čiastočná úhrada vo výške
2.902,25 Eur a neuhradený zostatok predstavuje 2.902,25 Eur. Navrhovateľ vykonával pre odporcu
stavebné práce na základe zmluvy o dielo v Belgicku. Podľa zavedenej zvyklosti navrhovateľ na konci
každého mesiaca za vykonané práce vystavil faktúru na základe skutočne odpracovaných hodín podľa

rozpisu, ktorý bol odsúhlasený stavbyvedúcim a majstrom na stavbe. Odporca svoj dlh neuhradil. Dňa
20.07.2012 odporca uskutočnil čiastočnú úhradu. Na upomienku reagoval listom, zvyšok svojho dlhu
však odporca nezaplatil. Sadzba úroku z omeškania vyplýva zo zmluvy o dielo a predstavuje 0,05 %
denne z hodnoty neuhradenej faktúry. Navrhovateľ tak žiada odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť mu
sumu 2.902,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od 02.07.2012 do zaplatenia.

Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že z návrhu na začatie konania nemožno vyvodiť záver
o oprávnenosti nárokov navrhovateľa. Navrhovateľ neprodukoval dôkazy preukazujúce jeho nárok.
Predložil aj zmluvu zo dňa 04.06.2012, ktorá sa vzťahuje na obdobie od 05.06.2012. Okrem toho

doklad obsahujúci rozpis vykonaných hodín je vypísaný navrhovateľom, a nie odporcom, či ním
poverenou osobou. Podľa zmluvy mala byť celková cena diela stanovená dohodou zmluvných strán
formouosobitnedojednanejcenykukaždejobjednávke.Navrhovateľneprodukovaldokladpreukazujúci,
že vyplatená suma 2.902,25 Eur nie je konečnou cenou. Vyplatená odmena zodpovedá dohode zavykonanie časti diela a zodpovedá rozsahu vykonaných prác, o čom bol navrhovateľ informovaný.
Odporca tak zostal prekvapený, keď ho navrhovateľ vyzval na plnenie niečoho, čo nevykonal. Dielo
bolo vykonávané pre zahraničného obchodného partnera, pričom malo byť vykonávané permanentne,

na čom sa účastníci dohodli. Navrhovateľ v dohodnutom rozsahu dielo nevykonal. Nevykonávaním
diela sa odporca dostal do situácie, že samotné dielo pre zahraničného obchodného partnera nedodá
včas a bude sankcionovaný. V dôsledku toho bola spolupráca medzi účastníkmi ukončená. Odmena
navrhovateľa bola nadštandardná a o jej udržanie sa mal navrhovateľ pričiniť poctivým vykonávaním
diela podľa dohody. Pohľadávka navrhovateľa na vyplatenie odmeny nad rozsah vykonaného diela je

nedôvodná. Odporca tak nároky navrhovateľa neuznáva a žiada návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 08.03.2013 uviedol, že Zmluva o dielo zo dňa 04.06.2012
bola k návrhu priložená omylom. K návrhu však bola pripojená zmluva zo dňa 12.07.2011, na základe
ktorej došlo k fakturovanému plneniu. Z dokladu preukazujúceho počet odpracovaných hodín je zrejmé,
ktorí pracovníci, koľko hodín v daný deň odpracovali, doklad je podpísaný navrhovateľom a tiež osobou
oprávnenou na prekontrolovanie záznamu. Cena bola odsúhlasená medzi navrhovateľom a odporcom

a odsúhlasená bola aj výška faktúry. Odporca faktúru odsúhlasoval tým, že do okienka označeného ako
odberateľ dal svoju pečiatku. Odporca z faktúry polovicu zaplatil, pričom nedeklaroval, že by uznával
len túto zaplatenú časť. Z konania odporcu - uhradenia časti faktúry nastala fikcia uznania záväzku, čo
do dôvodu a výšky.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, ich právnych

zástupcov a svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, zmluvy o dielo, faktúr, prehľadu
odpracovaných hodín, videozáznamu a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Dňa 02.07.2011 uzatvoril navrhovateľ ako zhotoviteľ s odporcom ako objednávateľom Zmluvu o dielo.
Predmetom zmluvy sú omietkarské práce, obkladanie stien, kladenie podlahových krytín a prípravné
práce pre stavebnú činnosť. Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať dielo v období od 01.08.2011 do 31.05.2012

podľa dielčích objednávok a technických zadaní na území Belgického kráľovstva. Celková cena diela
je stanovená dohodou zmluvných strán vo forme osobitne dojednávanej ceny ku každej objednávke a
technickémuzadaniu.Cenabudeuhradenápozhotovenídielado30-tichdníoddoručeniafaktúry.Podľa
Článku V bod 3 v prípade oneskorenej úhrady faktúry je povinný objednávateľ uhradiť dodávateľovi
poplatok z omeškania vo výške 0,05 % z hodnoty uhradenej faktúry za každý deň omeškania.

Faktúrou č. 3/2012, vystavenou dňa 01.06.2012 a splatnou dňa 01.07.2012, fakturoval navrhovateľ
odporcovi práce za mesiac apríl a máj v Belgicku 2012 sumou 5.804,50 Eur. V časti odberateľa je na
faktúre pečiatka odporcu.

Prílohou faktúry je prehľad odpracovaných hodín s uvedením mena navrhovateľa, a to v mesiaci apríl a
máj 2012. Celkový počet odpracovaných hodín v mesiaci apríl je 142,5 a v mesiaci máj 304, teda spolu

446,5 hodín. V spodnej časti dokladu je text „kontroloval 01.05.2012“ a nečitateľný podpis a v pravej
spodnej časti je ďalší nečitateľný podpis.

Listom zo dňa 12.09.2012 právny zástupca odporcu reagoval na pokus o pokonávku. V liste uviedol,
že navrhovateľ bol povinný v dohodnutom čase práce riadne vykonávať a nielen sa zdržiavať na
dohodnutom mieste bez toho, aby reálne vykonával prácu. Nedodržiavaním dohodnutých podmienok

vykonávania diela odporcovi vznikala strata, a preto oznámil navrhovateľovi, že mu bude uhradený len
skutočný rozsah vykonaného diela, čo zodpovedá vyplatenej sume.

Podľa odporcom predloženého e-mailu, ktorý bol pripojený k videozáznamom, boli tieto záznamy
natočené 14.06.2012 okolo trištvrte na štyri ráno, kedy na stavbe robili W. Q., T. W., V. M., W. J. P. V. W..
Ďalej sa v e-maili uvádza, že v rámci nočnej zmeny o 19.00 je príchod do práce, o 20.00 všetci dohovoria

s manželkami cez skype, o 21.00 sa začína robiť, o 24.00 je obed, o 01.00 sa začína robiť po obede,
o 02.00 je ohlásená návšteva Ondreja, o 03.00 sa začína spať, o 06.00 sa vstáva, keďže prichádzajú
železiari, a v čistom tak bolo odpracovaných 5,5 hodiny, pričom chýba 6 odpracovaných hodín, teda pripiatich ľuďoch 30 hodín na šichtu. Chlapi na dennej idú potom opuchnúť, lebo musia po tých darebákoch
dorábať a musí im dávať extra ľudí, aby sa to stíhalo, čo stojí peniaze navyše.

Samosudca na pojednávaní prehral predložené videozáznamy. Z týchto je zistiteľné, že na stavbe,

zrejme tunela, sú zachytené spiace osoby. Tieto osoby nie je možné identifikovať, žiadnej z osôb nie je
vidieť do tváre a záznam je v nízkej kvalite.

Navrhovateľ do súdneho spisu predložil ďalšie faktúry, ktorými fakturoval odporcovi vykonané práce.
Podľa faktúry č. 1/2011 bola cena prác fakturovaná sumou 12,50 Eur za hodinu. Podľa faktúry č.
2/2011, 3/2011, 4/2011, 5/2011, 6/2011, 7/2011, 1/2012 a 2/2012 bola fakturovaná cena prác 13,- Eur za
hodinu. Podľa pripojených príjmových pokladničných dokladov a výpisov z účtu boli fakturované sumy

navrhovateľovi odporcom v celosti vyplatené.

Podľa správy Daňového úradu Žilina správca dane v rámci vykonávanej daňovej kontroly preveril
zaúčtovanie daňových dokladov - faktúr vystavených navrhovateľom pod číslom 1/2012, 2/2012 a
3/2012. Predmetné faktúry daňový subjekt zaúčtoval ako stavebné práce na účte č. 518000. Daňový
úrad zároveň predložil fotokópie týchto faktúr, z ktorých je zrejmé, že všetky faktúry boli odporcom

zaúčtované do jeho účtovníctva. Sporná faktúra č. 3/2012 bola zúčtovaná dňa 01.06.2012 a k tomuto
dátumu je zaúčtovanie tejto faktúry zachytené aj v Knihe analytickej evidencie odporcu.

Právny zástupca odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 10.03.2014 uviedol, že osoby pracujúce na
stavbe spolu s navrhovateľom, a to W. J., V. M., T. W. P. W. Q. za obdobie vykonávania prác apríl, máj
a jún 2012 krátili objem fakturovaných prác na polovicu evidovaného objemu odpracovaných hodín a

v tejto výške boli odporcom aj vyplatení. Z predložených šichtovníc je zrejmé, že rozsah prác na diele
nezodpovedal evidovanému počtu hodín. Pre odporcu je rozhodujúci čas skutočne vykonaných prác,
a nie čas zdržiavania sa na pracovisku. Odporca teda navrhovateľovi aj ostatným pracovníkom uhradil
len ten rozsah prác, ktorý na diele skutočne vykonali. Nevykonané práce musela na diele dokončiť
denná zmena vedená svedkom W.. Tento na pojednávaní pred súdom potvrdil, že písal predložený

e-mail, čím potvrdil jeho pravdivosť. Navrhovateľ nepreukázal ani cenu fakturovanú za hodinu práce.
Pri W. Q. jedna hodina predstavuje 7,- Eur. Odporca tak týmto zhotoviteľom vyplácal za hodinu 6,-
Eur, resp. 7,- Eur, čo dokazuje rozdielne dojednanie odmeny s každým jedným zhotoviteľom. Podľa
uzatvorenej zmluvy mala byť cena diela uhradená po zhotovení diela do 30-tich dní. Navrhovateľ by
tak mal preukázať, kedy došlo ku zhotoveniu diela, tak aby bolo možné zistiť jeho nárok na zaplatenie

odmeny. Z predložených šichtovníc vyplýva, že bol krátený na polovicu rozsah pôvodne zapísaných
hodín výkonu činnosti. Hodinová odmena jednotlivých pracovníkov mala predstavovať 12,- Eur a 14,-
Eur. Podobná odmena, aká bola vyplatená týmto osobám, by mala patriť aj navrhovateľovi, nakoľko na
takejto odmene sa účastníci dohodli.

Vprílohetohtovyjadreniaodporcapredložilzmluvyuzatvorenésvyššieuvedenýmipracovníkmi,vrátane

nimi vystavených faktúr a šichtovníc. Z týchto šichtovníc je zrejmé, že celkový odpracovaný rozsah prác
je na šichtovniciach škrtnutý a je nahradený polovičným rozsahom.

Podľa odporcom predloženej faktúry fakturoval navrhovateľ práce za mesiac jún - júl 2012 faktúrou č.
4/2012, a to na sumu 1.501,50 Eur. Faktúrou č. 5/2012 fakturoval navrhovateľ odporcovi nedoplatok
za práce v mesiacoch jún a júl 2012 sumou 1.501,50 Eur. Na faktúre č. 4/2012 je v časti odberateľa

pečiatka odporcu. Na faktúre č. 5/2012 je odberateľ vypísaný rukou bez odtlačku pečiatky odporcu.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Navrhovateľ pracoval v zahraničí a
následne odporcovi doniesol výkaz prác potvrdený osobou poverenou odporcom. V tomto prípade je
výkaz prác potvrdený svedkom E. ku dňu 01.05.2012 a za ďalšie obdobie je potvrdený W. W.. Potom,
ako pracovník zo zahraničia doniesol výkaz prác, bola priamo vo firme odporcu vystavená faktúra a

odporca uznanie faktúry prejavil tým, že do kolónky odberateľa odtlačil svoju pečiatku. Ak by nesúhlasil,
tak by tam svoju pečiatku nedal. Následne odporca poskytol navrhovateľovi čiastočné plnenie. Ponezrovnalostiachužďalšieplnenieposkytnuténebolo.Kpredloženýmvideozáznamomuviedol,žeznich
nie je zrejmé, kto ich filmoval, kedy ich filmoval a ani čas konkrétneho dňa, kedy boli filmované. Ak by tam
mal byť aj navrhovateľ alebo niektorý z jeho spolupracovníkov, kludne to mohlo byť nasnímané v čase

polnočnej prestávky, kedy svedok E. toleroval zamestnancom, aby si zdriemli. Mohlo to byť nasnímané
aj minulý týždeň, nakoľko z videa nie je zrejmé, kto zo zamestnancov by ho mohol označiť alebo
identifikovať. Ani z predloženého e-mailu nie je zrejmé, od koho e-mail odišiel a komu bol doručený.
Okrem toho predmetom konania nie je odmena za mesiac jún, ale za predchádzajúce obdobie. Aj
keby bolo preukázané, že navrhovateľ skutočne spal počas pracovnej doby, čo navrhovateľ popiera,

tak mohol odporca krátiť fakturáciu za konkrétny deň v mesiaci jún, avšak odporca nezaplatil faktúru
za predchádzajúce obdobie. Zo strany odporcu nebola voči navrhovateľovi uplatnená žiadna náhrada
škody. Čo sa týka svedka K. navrhovaného odporcom, doposiaľ nebolo zistené, kto to je, kde mal
pracovať a či na stavbe bol vôbec prítomný. Svedok W. takúto osobu nepozná. Čo sa týka faktúr č.
4/2012 a 5/2012, jedná sa o faktúry za mesiac jún a júl, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Faktúra č.
4/2012 bola vystavená v polovičnej výške, čo korešponduje s vyjadrením odporcu v tom smere, že práce

v mesiaci jún aj ostatní pracovníci znížili na polovicu. Aj navrhovateľ v tomto období svoju odmenu znížil
na jednu polovicu. Keďže odporca nesplnil svoje sľuby a faktúry za predchádzajúce obdobie neuhradil,
navrhovateľ sa rozhodol dodatočne doúčtovať práce za mesiac jún faktúrou č. 5/2012. Tento nárok bude
predmetom osobitnej žaloby. V rámci záverečného prednesu trval na podanom návrhu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že návrh je dôvodný. Navrhovateľ preukázal, že práce za mesiac apríl a máj

2012 vykonal a preukázal tiež dohodu o cene 13,- Eur za jednu hodinu prác, ktorá vyplýva z fakturácie
z predchádzajúceho a nasledujúceho obdobia a tiež z fakturácie ostatných spolupracovníkov.

Navrhovateľ uviedol, že pre odporcu pracoval na základe zmluvy asi 1,5 roka. Bola uzatvorená písomná
zmluva, na základe ktorej vykonával práce v Belgicku. Cena sa vyplácala do 30-tich dní po fakturácii.
Cenaboladohodnutáústnevovýške13,-Eurzahodinu.Potom,akodoniesolfaktúruzaaprílamáj,bola

odporcom táto normálne orazená. Z tejto faktúry však poskytol plnenie len vo výške jednej polovice a
navrhovateľ nevie, prečo nezaplatil zvyšok. Práce sa evidovali tak, že každý mal tzv. smenovku, na ktorú
si zapisoval odpracované hodiny. Následne majster podľa svojej evidencie túto smenovku odkontroloval
aaktosúhlasilo,takvýkazprácpodpísal.Vtomtoprípadevykonanéprácesúhlasiliasmenovkupodpísal
pán V. E. ku dňu 01.05.2012 a za ďalšie obdobie práce potvrdil W. W.. Navrhovateľovi belgický majster

ani zo strany odporcu nikto nevytýkal, že by nejaké práce nestihli alebo neurobili načas. Dohoda o cene
bola vo výške 13,- Eur. Spornú faktúru osobne orazil pán K. s tým, že jedno vyhotovenie si ponechal
a jedno vyhotovenie zostalo navrhovateľovi. Sám nemá žiaden počítač, len obyčajný telefón a nikdy
neskypoval. Nevie sa vyjadriť k tomu, či pán K. na danej stavbe spolu s ním pracoval.

Právnyzástupcaodporcunapojednávaníuviedol,ženiejepravdou,žebymedziúčastníkmiboladohoda

o cene 13,- Eur za hodinu. Odporca bol platený podľa objemu prác, ktorý vykonal pre zahraničného
odberateľa a od tohto objemu sa odvodzovala aj odmena vyplácaná pracovníkom. Ak bol dodržaný
objem prác, mohla byť odmena vo výške 13,- Eur. Ak by sa nedodržal, tak v takejto výške odmena
vyplatená byť nemohla. V tomto prípade práce v dojednanom objeme neboli vykonané, čo odporca
preukáže dôkazmi, ktoré bude v konaní produkovať. Jedná sa o videozáznam, ktorý zachytáva rozsah

vykonaných prác, a výpovede svedkov. Videozáznam bol vyhotovený dňa 14.06.2012 o 03.45 ráno a
vyhotovil ho pán W., ktorý si nevedel vysvetliť, prečo jedna zmena dokáže dodržať dohodnutý objem
prác a ďalšia zmena to nestihne. Z videozáznamu je zrejmé, že navrhovateľ práce nevykonával, ale
spal spolu s ostatnými spolupracovníkmi. Ostatní spolupracovníci súhlasili s tým, že budú vyplatení len
za skutočne vykonané práce. Jediný navrhovateľ povedal, že má suseda právnika, a teda sa bude s

odporcom súdiť. Kedy bol záznam nasnímaný a kto podľa tohto záznamu spal, môžu vysvetliť svedkovia.
Z e-mailu pána W. vyplýva, že odporca mal zvýšené náklady na realizáciu prác, keďže musel zabezpečiť
na dokončenie prác po nočnej zmene ďalších pracovníkov. Svedkovia potvrdili, že počas zmeny spali,
a to aj v mesiaci apríl a máj. Pán E. minimálne dve hodiny po polnoci na pracovisku nebol a výkon
prác nekontroloval, teda nie je vylúčené, že pán W. spolu s ďalšími osobami sa správali tak, ako je

uvedené na videozázname. Videozáznam nebolo možné natočiť okamžite, ale bol natočený potom, ako
si pán W. nedokázal vysvetliť, prečo sa práca riadne neodvádza. Svedok K. je podľa informácií odporcu
osobou, ktorá tam pracovala spolu s navrhovateľom a môže sa vyjadriť k rozsahu realizovaných prác.
V rámci záverečného prednesu žiadal návrh zamietnuť. Vykonané dôkazy preukazujú, že návrh nie je
dôvodný. Podľa e-mailu a vyjadrenia svedka W. navrhovateľ spolu s ďalšími osobami spali v nočnej

šichte dňa 14.06.2012, pričom spolu neodpracovali 30 hodín za šichtu. Za mesiac by neodpracovanáhodnota pri cene 13,- Eur za hodinu prác predstavovala 11.700,- Eur. Odporca preto krátil vyplatenú
odmenu.Odmenabolatotižtopodmienenáriadnymvykonanímdohodnutéhorozsahuprác,čotátošichta
neurobila. Ďalšie spolupracujúce osoby navrhovateľa si aj za mesiac apríl a máj krátili svoju odmenu.

Svedok W. uviedol, že nevedel identifikovať len pána Q. a pána W., avšak neuviedol, že by nevedel
spoznať navrhovateľa. Tento svedok zároveň uviedol, že práce bolo toľko, že v nočnej šichte sa nedalo
spať. Podľa zmluvy bola cena za vykonanie diela dohodnutá za vykonanie určitej časti práce alebo určitej
časti diela a mala byť uhradená až po zhotovení diela. Navrhovateľ by tak mal preukázať, či skutočne
toto dielo bolo zhotovené a či je nárok dôvodný. Navrhovateľ efektívne nepracoval a práce nevykonával.

Svedok W. uviedol, že sa 2 alebo 3-krát mohlo stať, že spali v čase, kedy mali pracovať, teda nie počas
prestávky. Svedok E. nemal žiadne námietky voči tomu, že jeho odmena bola krátená o 50 % z dôvodu,
že neustrážil chlapov, ktorí mali pracovať. Video zrejme natočil pán K., ktorého hlas na videu spoznal
odporca. Osoby je možné identifikovať podľa toho, kto dňa 14.06. pracoval v nočnej zmene. Práce
bolo potrebné vykonávať počas celej nočnej zmeny, aby odporca, ktorý mal záväzky voči belgickému
partnerovi, dielo včas odovzdal. Ak nočná zmena dlhší čas nevykonávala práce, musela to za nich

dokončiť denná zmena. Faktúra bola zrejme zo strany odporcu zaúčtovaná omylom. Účtovanie faktúr
má na starosti účtovná firma a pri množstve faktúr zrejme došlo k nesprávnemu zaúčtovaniu. Zostatok
faktúry nebol navrhovateľovi vyplatený práve z dôvodu, že nepracoval v čase, kedy mal pracovať a v
dôsledku zvýšených nákladov došlo k poškodeniu odporcu.

Konateľ odporcu na pojednávaní uviedol, že ak boli riadne vykonané práce, tak boli vyplácané podľa

šichtovnice a faktúry. Zo šichtovnice navrhovateľa vyplýva určitý objem prác, ktorý však nebol vykonaný.
Potom, ako sa pracovník vrátil zo zahraničia, predložil šichtovnicu a následne bola vystavená faktúra.
Odporca určitý čas čakal, aby mohol faktúru vyplatiť, pričom čakal na správu od belgického partnera,
koľko môže fakturovať, čo záviselo od toho, koľko bolo na stavbe urobené. V tomto prípade došlo
k problému a zo strany belgického partnera nebolo vyplatené toľko, koľko očakávali. Preto pán W.

začal šetriť, prečo nebol dohodnutý objem prác dodržaný. Z toho dôvodu bolo následne vyhotovené
aj video, podľa ktorého pracovníci skypovali, prípadne spali. Keďže zhruba polovicu pracovného času
nepracovali, bola s pracovníkmi urobená dohoda, že polovica bola zaplatená, a druhá polovica nie.
Všetci okrem navrhovateľa to akceptovali. Čo sa týka ceny 13,- Eur, dohoda bola taká, že sa bude
fakturovať takáto cena, ak bude všetko v poriadku, a ak bude dodržaný objem prác. Keďže bol problém,

tak táto suma zaplatená nebola. Odporca ako subdodávateľ mal na stavbe svojich majstrov, ktorými
boli pán E. a pán W.. Preto navrhovateľ nikdy nemohol prísť do kontaktu priamo s belgickou stranou.
Čo sa týka odtlačku pečiatky na faktúre, faktúry vo firme preberala sekretárka, ktorá na ne dávala aj
odtlačky pečiatky. Táto pracovníčka väčšinou nevedela, či faktúry sú alebo nie sú dôvodné. Predtým
faktúry zo strany pána W. boli dôvodné a nebol problém s prevzatím a opečiatkovaním spornej faktúry.

Navrhovateľovi platili sumu väčšinou 13,- Eur, na niektorých stavbách možno 12,- Eur. Spornú faktúru
odporca eviduje vo svojom účtovníctve. Ostatní pracovníci z daného času faktúry stornovali a následne
ich vystavili na polovičné sumy. Odmena tak bola krátená aj svedkovi W. a svedkovi E., ktorý zanedbal
svoje povinnosti. Pracovníci mohli mať na stavbe svoje počítače, ak si ich na stavenisko doniesli. Mali
ich hore v šatni, kde bol k dispozícii aj bezplatný internet. K výpovedi svedka W. uviedol, že otázky

spokojnosti s odpracovanou prácou sa neriešili na tej úrovni riadenia, na ktorej sa zúčastňoval tento
svedok, ale na vyšších úrovniach, preto sa k tomu nemôže vyjadrovať. Všetci pracovníci boli živnostníci,
apretonebolopodstatné,akýčastrávilinapracovisku,aleto,čitentočasbolefektívnevyužitý.PánW.sa
jednak vyjadril, že pána K. nepozná s tým, že mal pod sebou cca 100 ľudí a na záver výpovede uviedol,
že v pracovnej zmene bolo 5 až 6 ľudí, čo je vo vzájomnom rozpore. Svedok W. síce nebol schopný

identifikovaťnapr.pánaQ.,avšaknespomenulnavrhovateľa.Tohotedazrejmebolschopnýidentifikovať.
Keďže čas na stavbe nebol efektívne odpracovaný, boli odmeny krátené. Nevedel sa vyjadriť k tomu,
prečo sa faktúra v celosti ocitla v účtovníctve odporcu. Ostatní pracovníci faktúry prerábali, čo pán W.
odmietol a zrejme preto zostala v účtovníctve v pôvodnej podobe. Pán K. pre odporcu pracoval asi v
mesiacoch apríl až jún 2012 a nemá vedomosť o tom, že by v tom čase bol PN alebo mal zlomenú nohu.

Čo sa týka videa, v e-maili bolo uvedené, že bolo zosnímané 14.06.2012.

Svedok V. E. na pojednávaní uviedol, že pre odporcu pracoval ako stavebný majster. Na stavbe s ním
pracoval aj navrhovateľ. Predloženú šichtovnicu vypĺňal sám navrhovateľ a v spodnej časti je podpis
svedka ku dňu 01.05.2012. Na stavbe mal na starosti kontrolu odpracovaných hodín. Okrem evidencie,
ktorú si viedol každý pracovník, mal aj svoju vlastnú evidenciu. Následne túto evidenciu porovnal so

šichtovnicou a ak to súhlasilo, šichtovnicu podpísal. Videl video, na ktorom chlapi počas nočnej zmenyspali. Nevie, či v ten deň bol na pracovisku. V čase, kedy na stavbe pracoval, teda v apríli 2012,
kedy tam bol aj navrhovateľ, sa nikdy nestalo, že by niektorý z pracovníkov počas zmeny spal. Mali
nárok na polhodinovú prestávku a počas tejto im toleroval, ak spali. Inak sa nestalo, že by niekto spal.

Nepamätá si, že by im bolo zo strany belgických stavbyvedúcich niečo vytýkané. Párkrát sa stalo, že
boli pochválení. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kedy bolo video zosnímané. Toto video bolo dôvodom,
pre ktorý dostal výpoveď, keďže neustriehol chlapov na stavbe. Nevie o tom, že by ostatní chlapi mali
počítače. Ak mali mobily, tak by im v tuneli boli nanič, keďže tam nebol signál. Šatňa bola na kruhovom
objazde, kde boli rôzne stavebné bunky a pokiaľ vie, tak tam pripojenie na internet nebolo. Na stavbe

mal na starosti kontrolu výkonu práce a komunikáciu s belgickou stranou. K dispozícii mal firemný
počítač, kde evidoval vykonané práce. Evidoval mená osôb, ktoré prichádzali do zmeny a evidoval
čas, kedy nastúpili. Následne evidoval odchod z pracovnej zmeny. Počas činnosti robil obchôdzky po
stavbe. Spolu mal počas zmeny na starosti približne 10 ľudí. Ak nebol na stavbe, pracoval v pracovnej
bunke, kde robil evidenciu, či prípravu materiálov a náradia. Jeho evidencia bola vedená v pracovnom
počítači. Pri porovnávaní kontroloval, či sedeli dátumy a počty odpracovaných hodín a ak áno, tak

šichtovnicu pracovníkovi potvrdil. Nevedel sa vyjadriť, či počas zmeny pána W. došlo k nejakému
omeškaniu. Jeho zrážka z platu bola vo výške 50-tich %. Predmetné video malo byť zosnímané počas
jeho zmeny. Nevedel však, či bolo zosnímané počas pracovného času alebo počas pauzy. Nevie, kedy
bolo zosnímané, ani kto ho zosnímal. Obsahom videa bol šokovaný. Video mu prehral pán E., druhý
manažér odporcu, a brat konateľa odporcu a následne mu povedali, aby sa pobalil a aby povedal aj

pánovi W. a pánovi W., že sa majú pobaliť a odísť. Následne potom spolu cestovali na Slovensko.
Krátenie svojho príjmu vo výške 50 % akceptoval, keďže urobil chybu a neustrážil chlapov.

Svedok T. W. uviedol, že pracoval pre odporcu v Belgicku a navrhovateľ bol jedným z jeho
spolupracovníkov. Pán E. tam pôsobil ako majster. Vykonané práce sa evidovali šichtovnicou, ktorá sa
porovnávala s evidenciou majstra. K ukončeniu vzťahu došlo z dôvodu, že bolo natočené video, na

ktoromspali.Totobolonatočenépočaspracovnejdoby,aniepočaspauzy.Navideubolzachytenýajpán
W., ktorý v danom čase tiež spal. Čo sa týka spávania, počas pracovnej doby sa to stalo niekoľkokrát,
a to počas posledného turnusu v máji a júni, na prelome týchto mesiacov. Stalo sa to asi 2 alebo 3-
krát a počas zmeny takto spali asi jednu hodinu. S odporcom sa dohodol na krátení platu a fakturoval
len polovicu platu, ktorý by mu inak patril. Nevie sa vyjadriť k tomu, za aké obdobie bola jeho faktúra

krátená. Jeho hodinová odmena bola 13,- Eur za hodinu, pričom sa postupne zvyšovala z 12,- Eur na
13,- Eur. Niektoré práce sa robili v hodinovej, iné v úkolovej sadzbe. Nespomína si, že by niekedy boli
vytýkané nejaké vady prác, skôr sa stalo, že boli pochválení, napr. aj od pána K.P., keď sa ukončila
nejaká etapa prác. V apríli väčšinou pracovali v denných zmenách a v máji a v júni väčšinou v nočných.
Majster bol väčšinou prítomný do polnoci a potom odišiel, aby riešil svoje záležitosti. Niekedy odišiel

aj na dve hodiny. Počas pauzy sa väčšinou zdržiavali v šatni, kde nemali prístup na internet. Internet
využívali len páni W. a pán E.. Druhá zmena musela niekedy po predchádzajúcej zmene dorábať vtedy,
ak tam boli napr. len dvaja, kedy ostatní pracovníci boli na Slovensku. V čase, kedy spali, sa to nestávalo.
Aj vtedy, keď počas zmeny spali, vždy stihli urobiť všetku prácu načas.

Svedok W. W. uviedol, že na stavbe pracoval ako majster. Mal na starosti zadeľovanie prác, prekladanie

a podpisoval šichtovnice. Šichtovnicu musel mať každý podpísanú, inak by nemohol fakturovať
odporcovi. Nevie sa vyjadriť, či na stavbe pracoval W. K.Š., v tom čase na stavbe mal na starosti okolo
100 ľudí a na všetkých si nepamätá. Po oboznámení sa so šichtovnicou navrhovateľa uviedol, že na
tejto je jeho podpis a podpis pána E.. Obidvaja šichtovnicu podpisovali z toho dôvodu, že pán E. mal na
starosti nočnú zmenu a svedok mal na starosti dennú zmenu. Ak práce kontrolovali obidvaja, musel byť

na šichtovnici podpis obidvoch. Bol v podstate nadriadený pána E.. Čo sa týka problémov na stavbe,
dostalo sa k nemu video nasnímané v nočnej zmene, kde táto nočná šichta spala. Na týchto záberoch
bol pán W., pán W., pán Q. a ešte niektorí ďalší. Zrejme spal aj pán E., ktorý mal zmenu na starosti.
Nevie, kto video natočil. Následne zo strany firmy boli všetci z nočnej zmeny vyhodení a boli im krátené
odmeny. Z videa sa nedalo identifikovať, ktorý konkrétny človek je na ňom zachytený. Video mohlo

byť natočené aj počas pracovnej prestávky. Zo strany Belgičanov nikdy neboli žiadne výhrady voči
vykonávaných prácam, ani voči jednotlivým pracovníkom. Takéto výhrady neboli ani v čase, kedy bolo
natočené video. Video bolo skôr interné a bol nahnevaný, že na dennej zmene chlapi riadne pracovali
a na nočnej si dovolili spať. Celkovo však možno povedať, že zo strany belgického odberateľa neboli
žiadne výhrady. Chlapi pracovali ešte viac ako mali. Video mu odovzdal jeden z pracovníkov nočnej

zmeny. Vtedy sa pracovalo na dvoch úrovniach a tento pracovník pracoval na hornej úrovni, zbeholdole a natočil na spodnej úrovni video. Následne video odovzdal pánovi Y. K. a pripojil k nemu aj
sprievodný e-mail, tento písal v amoku a zrejme bol v tom čase opitý. Jeho hnev súvisel s tým, že na
dennej zmene chlapov naháňal, aby všetko stihli a zrazu uvidel video, počas ktorého sa v noci spalo.

Naháňanie chlapov súviselo s tým, že bola zle podpísaná zmluva s belgickým odberateľom a tam, kde
bolo potrebné 200 hodín, bolo podpísaných len 160 hodín, a preto chlapov musel naháňať. S tým súvisí
jeho vyjadrenie, že chlapi na dennej zmene museli robiť tak, že išli opuchnúť. Nikdy sa však nestalo,
že by nočná zmena nestíhala vykonať tie práce, ktoré mala. Pred nočnou zmenou pánovi E. určil, ktoré
práce majú byť do rána vykonané, aby ráno mohli v prácach pokračovať. Nikdy sa nestalo, že by robota

ránonebolaurobená.Robotybolopritomtoľko,ženechápeakovôbecmohlistihnúťpočasnočnejzmeny
si zdriemnuť. Počas mesiacov apríl, máj a jún 2012 sa nikdy nestalo, že by robota nočnej zmeny nebola
urobená. Niekedy sa stalo, že boli nedorobené menšie nedorobky, ktoré sa dorábali v dennej zmene. To
sa však stávalo aj naopak, kedy sa nedorobky z dennej zmeny dorábali v noci. V rámci dennej zmeny
práce nadväzovali napr. betonáž, ktorú nebolo možné vykonať v prípade, ak by nočná zmena svoje
povinnosti nesplnila. Nikdy sa nestalo, že by tieto povinnosti nočnej zmeny zostali nesplnené. V noci

teda urobili vždy tú robotu, ktorú mali urobiť. Čo sa týka vyjadrenia, že bolo potrebné dávať extra ľudí, na
tieto práce nebolo možné pridávať extra ľudí, keďže bolo dopredu určené, kto bude pracovať v hodinovej
sadzbe a kto v úkole. Týchto ľudí nebolo možné presúvať, nakoľko by sa to pre firmu predražilo. S
odporcom ukončil spoluprácu pre jeho špinavé praktiky. Na spoločnosť však nie je nahnevaný, keďže
mu nič nezostali dlžní, a to čo urobil, mu riadne vyplatili. Z videa jednotlivé spiace osoby nebolo možné

identifikovať, a preto boli následne identifikované z daily reportov, teda podľa toho, kto v nočnej zmene
pracoval. Na nočnej zmene pracovali asi šiesti + majster a na dennej zmene piati + majster. Identifikáciu
pána W., ktorý mal spať pod železom, a pána Q., ktorý spí pod polystyrénom, mal len od osoby, ktorá
video natočila. Sám tieto osoby z videa identifikovať nevedel. Určite by mu vadilo, keby zistil, že v noci
odpracovali všetku prácu za hodinu a potom spali. Na druhej strane mu to však mohlo byť jedno, ak

bolo na druhý deň vždy všetko pripravené, aby mohli pokračovať v práci. Rozsah prác, ktorý do nočnej
zmeny zadával pánovi E., bol taký, že je pre neho zarážajúceho, že by mohli spať, čo i len 5 minút.

Podľa §-u 536 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej OBZ) - zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa odseku 3 - cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej

určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa §-u 537 ods. 1 OBZ - zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

Podľa §-u 548 ods. 1 OBZ - objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním

diela.

Podľa §-u 554 ods. 1 OBZ - zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením,
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom.

Podľa §-u 555 ods. 1 OBZ - ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní

zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne
vykonaným v mieste ustanovenom v §-e 554.

Podľa §-u 120 ods. 1 OSP - účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa§-u153ods.1OSP-súdrozhodnenazákladeskutkovéhostavuzistenéhozvykonanýchdôkazov,
ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.Podaným návrhom žiada navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie doplatku faktúry vystavenej za
práce v mesiaci apríl a máj 2012. Odporca sa bráni tým, že navrhovateľovi nárok na zaplatenie tohto
doplatku nevznikol, nakoľko odporca všetky fakturované práce nevykonal a počas pracovnej doby spal.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená v písomnej forme zmluva
označená ako Zmluva o dielo. Zmluva bola uzatvorená dňa 02.07.2011 a pokrývala aj obdobie prác,
ktorých zaplatenie je predmetom konania, nakoľko podľa Článku III. bod 1 bol termín vykonávania prác
podľa zmluvy od 01.08.2011 do 31.05.2012. Navrhovateľ do súdneho spisu predložil aj zmluvu o dielo
uzatvorenú dňa 04.06.2012. Táto zmluva je však v konaní irelevantná, nakoľko sa netýka prác, ktorých

úhrada je predmetom konania.

Súd sa potom zaoberal zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi dňa 02.07.2011. Ako už bolo uvedené
vyššie, táto zmluva je označená ako Zmluva o dielo. Zmluva však neobsahuje všetky podstatné
náležitosti ustanovené v §-e 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto napriek označeniu sa v tomto
prípade o zmluvu o dielo nejedná. V zmysle ustanovenia §-u 269 ods. 1 Obchodného zákonníka sa
ustanovenia upravujúce jednotlivé typy zmlúv použijú len na tie zmluvy, ktorých dohodnutý obsah zahŕňa

podstatné časti zahrnuté v základnom ustanovení toho, ktorého zmluvného typu. Pre vznik zmluvy o
dielo je pritom nevyhnutná dohoda o povinnosti zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa určité dielo a
záväzok objednávateľa za vykonanie tohto diela zaplatiť dohodnutú cenu. V tomto prípade je predmet
zmluvy určený len všeobecne s vymedzením druhu prác, ktoré má navrhovateľ pre odporcu vykonávať.
Ohľadom konkrétneho záväzku a ceny zmluva v Článku IV. odkazuje na osobitne dojednanú cenu vo

vzťahu ku každej objednávke a technickému zadaniu. Podľa názoru súdu tak zmluva zo dňa 02.07.2011
je len rámcovou zmluvou, ktorá všeobecne upravuje práva a povinnosti účastníkov pri ich vzájomnej
spolupráci vo vzťahu k prácam, ktoré následne navrhovateľ na základe osobitnej objednávky vykonával
pre odporcu na území Belgického kráľovstva. Z predložených dokladov je pritom zrejmé, že navrhovateľ
predloženými faktúrami fakturoval práce za časové obdobie, ktoré je v každej vystavenej faktúre presne

špecifikované. Odporca tieto práce až do faktúry č. 3/2012 navrhovateľovi uhrádzal. Je teda zrejmé,
že medzi účastníkmi muselo dochádzať k uzatvoreniu zmlúv o dielo v ústnej forme, na základe ktorej
navrhovateľ akceptoval objednávky odporcu na výkon konkrétne vymedzených prác. Rozsah týchto prác
sa medzi účastníkmi potvrdzoval vo forme zoznamu, tzv. šichtovnice, kde samotný navrhovateľ evidoval
ním vykonaný rozsah prác a tento rozsah prác následne potvrdzovali majstri poverení na túto činnosť

odporcom. Takýmto spôsobom bola uzatvorená zmluva o dielo aj na sporné obdobie mesiacov apríl a
máj 2012. Skutočnosť, že v tomto období navrhovateľ práce pre odporcu vykonával nespochybnil ani
samotný odporca. Odporca spochybňoval len celkový rozsah vykonaných prác a celkovú cenu, ktorá za
tieto práce navrhovateľovi patrí.

Súd potom dospel k záveru, že na výkon prác za mesiace apríl a máj 2012 došlo medzi účastníkmi

k uzatvoreniu zmluvy o dielo, a to na základe objednávky odporcu, ktorý poveroval navrhovateľa
vykonávaním jednotlivých prác. Odporca túto objednávku akceptoval a práce vykonával, o čom svedčí
predložená šichtovnica a tiež vykonané dôkazy predovšetkým výpovede svedkov, ktorí výkon prác
navrhovateľom pre odporcu potvrdili.

Druhou podstatnou náležitosťou vyžadovanou Obchodným zákonníkom pre uzatvorenie zmluvy o

dielo, je dohoda o cene. Ohľadom tejto dohody navrhovateľ v konaní uvádzal, že medzi účastníkmi
bola dohoda o pevnej cene 13,- Eur. Odporca uvádzal, že táto cena bola premenlivá podľa rozsahu
vykonaných prác a odmeny, ktorú obdržal odporca od belgického partnera. Z vykonaných dôkazov však
súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola dohoda o cene vo výške, ktorú tvrdí navrhovateľ, teda
13,- Eur za hodinu. Súd k tomuto záveru dospel na základe vykonaných dôkazov a predovšetkým po

oboznámení sa s faktúrami, ktoré navrhovateľ vystavoval za predchádzajúce časové obdobie. Z týchto
faktúr je zrejmé, že navrhovateľ fakturoval odporcovi cenu prác v rozsahu 12,50 Eur v mesiacoch január
a február 2011. Následne počnúc faktúrou č. 2/2011 za práce v mesiaci marec a apríl 2011 až do
poslednej faktúry č. 4 a 5/2012 za práce v mesiaci jún 2012 vždy navrhovateľ odporcovi fakturoval cenu
13,- Eur za hodinu. Všetky faktúry s výnimkou faktúr č. 3, 4 a 5/2012 pritom navrhovateľ odporcovi

zaplatil.Možnotakdospieťkzáveru,žemedziúčastníkmidlhodoboupraxoudošlokuzatvoreniudohody,
podľa ktorej navrhovateľovi za práce vykonávané pre odporcu v Belgicku patrí dohodnutá hodinová
sadzba 13,- Eur. Túto sadzbu síce odporca na jednej strane v konaní spochybňoval, na druhej stranevšak z jeho vyjadrení je zrejmé, že práve táto sadzba medzi účastníkmi bola dohodnutá a práve túto
hodinovú sadzbu uznával aj odporca. Vyplýva to z vyjadrení odporcu, ktorý v priebehu celého súdneho
konania tvrdil, že za vykonané práce navrhovateľovi patrí odmena len vo výške rovnajúcej sa polovici

odpracovaného času, teda na vyplatenie polovice dohodnutej odmeny. Po takomto prepočte je zrejmé,
že odporca nespochybňuje sadzbu vo výške 13,- Eur za odpracovanú hodinu, ale spochybňuje len
rozsah odpracovaných hodín. Tým aj samotný odporca potvrdzuje, že navrhovateľovi vznikol nárok na
zaplatenie hodinovej odmeny v tejto výške, avšak s tým, že odporca uznáva nárok len na polovicu
odpracovaného času. Obdobnú cenu prác pritom mali dohodnutú aj ostatní pracovníci, ktorí na danej

stavbe pracovali spolu s navrhovateľom. Celková dohodnutá odmena bola pritom aj za mesiace apríl a
máj 2012 počítaná pri sadzbe 13,- Eur za hodinu. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva tvrdenie
odporcu, že by odmena navrhovateľa mala byť závislá od finančných prostriedkov, ktoré odporca obdržal
od belgického partnera, resp. od množstva prác, ktoré v danom časovom období pre belgického partnera
odporca realizoval. Súd preto konštatuje, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dohody o cene, na
základe ktorej navrhovateľovi v danom období za vykonané práce patrila hodinová odmena vo výške

13,- Eur.

Možno potom uzavrieť, že v tomto prípade za mesiace apríl a máj 2012 bolo v konaní preukázané, že
medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy o dielo, kedy účastníci dohodli jednak práce, ktoré
bude navrhovateľ pre odporcu vykonávať, a dohodli tiež cenu, ktorá za tieto práce navrhovateľovi patrí.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie celej fakturovanej sumy,

alebo nárok len na zaplatenie polovice odmeny tak, ako to tvrdí odporca. Pre posúdenie tejto otázky
je rozhodujúce zaoberať sa tým, či navrhovateľ v konaní dostatočným spôsobom preukázal, že v
danom období skutočne odpracoval ten rozsah prác, ktorý následne odporcovi fakturoval. Z vykonaných
dôkazov a predovšetkým z faktúr a ich príloh predložených odporcom súd zistil, že všetci pracovníci,
ktorí v danom čase pre odporcu pracovali, teda pracovníci vrátane navrhovateľa, preukazovali rozsah

odpracovaných prác dokladom obsahujúcim jednotlivé dni vykonávania prác a počet odpracovaných
hodín v tom, ktorom dni, teda tzv. šichtovnicu. Takáto šichtovnica je prílohou každej z faktúr, ktorú
vystavovali jednotliví pracovníci pracujúci pre odporcu a je prílohou aj spornej faktúry, ktorej úhrada
je predmetom tohto konania. Možno preto konštatovať, že medzi odporcom a pracovníkmi, ktorí na
základe zmluvy o dielo pre neho vykonávali práce v Belgicku, bola dojednaná prax, že rozsah prác, teda

rozsah vykonaného diela, sa preukazuje práve touto šichtovnicou. Z výsluchu svedkov a navrhovateľa
vyplýva, že túto šichtovnicu si vypisoval každý z pracovníkov sám, následne túto šichtovnicu podľa
svojich záznamov o odpracovanom čase kontroloval majster poverený odporcom okrem iného aj touto
činnosťou. V prípade, ak rozsah prác, ktorý si vyúčtoval každý z pracovníkov, zodpovedal rozsahu
prác, ktorý mal vo svojej evidencii majster, tento majster podpisom správnosť šichtovnice potvrdil.

Následne potom táto šichtovnica bola podkladom pre vystavenie a zaplatenie faktúry zo strany odporcu
konkrétnemu pracovníkovi.

Vo vzťahu k spornej šichtovnici za mesiace apríl a máj 2012, bolo výsluchom svedkov zistené, že
túto šichtovnicu podpisovali obidvaja majstri, ktorí v danom čase pre odporcu na stavbe pracovali.
Práce vykonané k 01.05.2012 potvrdil podpisom svedok E. a práce vykonané v ďalšom období potvrdil

svojim podpisom svedok W.. Ak títo svedkovia svojim podpisom označili predmetnú šichtovnicu, tak,
ako už bolo uvedené vyššie, možno konštatovať, že týmto podpisom potvrdili, že rozsah prác, ktorý
si vykázal navrhovateľ, korešponduje s celkovým rozsahom prác, ktoré vo vzťahu k navrhovateľovi v
mene odporcu evidovali títo majstri vo svojej evidencii. Možno tak dospieť k záveru, že v mesiacoch
apríl a máj 2012 navrhovateľ spolu pre odporcu vykonal práce v rozsahu 446,5 odpracovanej hodiny.

Keďže bola preukázaná dohoda o cene týchto prác v rozsahu 13,- Eur za hodinu, patrí navrhovateľovi
za toto obdobie odmena vo výške 5.804,50 Eur, ktorá zodpovedá navrhovateľom uplatnenej sume vo
faktúre č. 3/2012. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní svoje dôkazné bremeno uniesol,
preukázal, že medzi ním a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, preukázal, že odpracoval práce
vo fakturovanom rozsahu a že mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela vo fakturovanej výške.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či odporca preukázal svoju obranu spočívajúcu v tvrdení, že tento
rozsah prác navrhovateľ v skutočnosti nedopracoval, že počas zmeny navrhovateľ spal a že mu tak
nevznikol nárok na zaplatenie celej fakturovanej sumy, ale len jednej polovice z tejto sumy. V tejtosúvislosti odporca odkazoval predovšetkým na video, z ktorého malo byť zrejmé, že pracovníci na
stavbe nepracovali, ale počas nočnej zmeny spali. Vo vzťahu k tomuto videu treba predovšetkým uviesť,
že v konaní bolo zistené, že toto video malo byť zosnímané v nočnej zmene dňa 14.06.2012. Už táto

samotná skutočnosť spochybňuje význam tohto videa pre prebiehajúce konanie, a to predovšetkým
z toho dôvodu, že predmetom konania je zaplatenie prác v mesiacoch apríl a máj 2012 a video bolo
zosnímané až v mesiaci jún 2012. Práce vykonávané v mesiaci jún 2012 a prípadná odmena, ktorá by
za tieto práce mala navrhovateľovi patriť, však predmetom tohto konania nie je.

K predmetnému videu je ďalej potrebné uviesť, že z tohto videa nie je možné jednoznačne ustáliť,

kedy bolo zosnímané a ktoré osoby sú na tomto videu zachytené. K tomuto videu sa na pojednávaní
predovšetkým vyjadril svedok W., ktorý uviedol, že toto video obdržal od niektorého z pracovníkov,
ktorého meno uviesť nevedel. Ako vyplýva z e-mailu, ktorý tento svedok následne zasielal konateľovi
odporcu, osoby, ktoré na tomto videu mali spať, svedok zistil len z daily reportov, teda zo zoznamu osôb,
ktoré mali v danej nočnej zmene pracovať. Samotný svedok sa na pojednávaní vyjadril, že podľa videa
žiadnu z osôb identifikovať nevedel. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie právneho zástupcu odporcu

smerujúce k tomu, že sa svedok mal vyjadriť len, že nevedel identifikovať pracovníkov Q. P. W., z
čoho právny zástupca odporcu vyvodil záver, že zrejme navrhovateľa identifikovať vedel. Z vyjadrenia
svedka W. totižto jednoznačne vyplýva, že jednotlivé osoby z videa identifikovať nevedel a identitu pána
W. a pána Q. mal len od osoby, ktorá toto video natočila. Okrem toho podľa názoru súdu otázka, či
dňa 14.06.2012 navrhovateľ počas nočnej zmeny spal alebo nespal, ani nie je podstatná, nakoľko toto

obdobie nie je predmetom konania a takáto námietka odporcu ohľadom tohto videa a tvrdeného spania
navrhovateľa v rámci nočnej zmeny by bola relevantná v konaní, v ktorom by navrhovateľ uplatňoval
právo na zaplatenie odmeny za mesiac jún 2012, resp. konkrétne za deň 14.06.2012. V konaní vyvstala
tiež otázka, či toto video bolo alebo nebolo zosnímané v rámci pracovnej prestávky, počas ktorej majster
(svedok E.) povoľoval pracovníkom, aby spali. Táto otázka v konaní nebola jednoznačne ustálená, a

to predovšetkým z toho dôvodu, že výpovede svedkov k tejto otázke sa rôznia. Svedok W. uviedol, že
toto video nebolo zosnímané v rámci prestávky, ale v rámci bežného pracovného času. Ďalší svedkovia
však uviedli, že je možné, že toto video bolo zosnímané práve počas pracovnej prestávky, kedy bolo
spanie povolené. Ani táto otázka však vzhľadom na vyššie uvedené časové súvislosti v konaní nie je
relevantná. Rovnako tak potom nemôže byť podstatnou ani otázka, či na videu skutočne je alebo nie

je zachytený navrhovateľ. Z výpovede svedka W. vyplýva, že zoznam osôb, ktoré sú na tomto videu,
vypracoval podľa daily reportu, teda podľa zoznamu osôb, ktoré na danú pracovnú zmenu nastúpili. Ak
v tomto e-maili uviedol aj meno navrhovateľa, tak je zrejmé, že na danej zmene navrhovateľ pracoval, a
preto je viac ako pravdepodobné, že na tomto videu je zachytený aj samotný navrhovateľ. Keďže však
deň 14.06.2012 predmetom konania nie je, je otázka, či v tento deň navrhovateľ v pracovnej zmene spal

alebo nespal, pre výsledok konania bez právneho významu.

Z tohto dôvodu potom súd zamietol dôkazný návrh odporcu na vypočutie svedka K.. Tento svedok
mal byť osobou, ktorá dané video na stavbe zosnímala, a mal potvrdiť, že na videu je zachytený aj
spiaci navrhovateľ. Ohľadom tohto svedka v konaní ani nebolo ustálené, či sa v danom čase vôbec na
stavbe nachádzal, keďže tohto svedka navrhovateľ, ani ostatní vypočutí svedkovia nevedeli identifikovať

ako svojho prípadného spolupracovníka. Ak by tento svedok bol v konaní vypočutý, tak mohol potvrdiť
nanajvýš to, že video zosnímal on osobne dňa 14.06.2012, čo z vykonaných dôkazov nakoniec ani
nebolo sporné, a prípadne mohol potvrdiť to, že na tomto videu je zachytený spiaci navrhovateľ. To však
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v konaní tak, či tak nepovažuje za relevantné. Preto súd
tento dôkazný návrh odporcu ako nadbytočný zamietol.

V konaní je potrebné sa vyjadriť ešte k otázke, ktorá vyplynula z výpovede svedka W.. Tento svedok
totižto ako jediný potvrdil, že ku spaniu dochádzalo nielen v mesiaci jún 2012, z ktorého pochádza
predložené video, ale aj v predchádzajúcom období mesiaca máj 2012. Svedok W. uviedol, že počas
posledného turnusu v mesiaci máj a jún sa to stalo 2 alebo 3-krát, pričom spali cca 1 hodinu.
Táto výpoveď svedka je však v rozpore s výpoveďou svedka E., ktorý uviedol, že spanie toleroval

počas prestávky a inak sa nestalo, že by počas nočnej zmeny niekto spal. Výpoveď svedka W. je
však zároveň neurčitá, nakoľko hovorí o spaní počas turnusu v mesiaci máj a jún. Za mesiac jún
2012 možno pritom spanie v nočnej zmene brať za preukázané, nakoľko jednoznačne potvrdzuje
predložené video. Ani z vyjadrenia svedka W. tak nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že by vovzťahu k navrhovateľovi bolo preukázané jeho spanie aj v mesiaci apríl a máj 2012. Odporca pritom
odmenu patriacu navrhovateľovi krátil o polovicu. Odporca by tak v konaní musel preukázať, že z času
potvrdeného ako odpracovaný čas podľa predloženej šichtovnice, navrhovateľ polovicu neodpracoval.

Ani z výpovede svedka W., ani z výpovede ostatných svedkov, či predložených listinných dôkazov však
k takémuto záveru nie je možné dospieť.

Ohľadom preukázania neodpracovaného času, navrhovateľ do súdneho spisu predložil faktúry a
šichtovnice ďalších osôb, ktoré podľa predloženého e-mailu pracovali spolu s navrhovateľom dňa
14.06.2012, kedy bolo zosnímané predmetné video. Z týchto faktúr a šichtovníc je zrejmé, že voči týmto

pracovníkom došlo ku kráteniu odpracovaného času a následne aj ku kráteniu fakturovanej odmeny
o jednu polovicu. Vo všetkých týchto prípadoch však jednotlivým pracovníkom boli urobené záznamy
priamo do šichtovníc, ktoré boli podkladom pre vystavenie faktúry. Odporcom predložené šichtovnice
sú preškrtnuté v časti celkového rozsahu odpracovaného času, ktorý je následne nahradený polovicou
pôvodnej hodnoty. Tak isto bolo zistené, že títo pracovníci vystavili faktúru, ktorou fakturovali len
polovicu odpracovaného času. Takéto závery však nie je možné konštatovať vo vzťahu k navrhovateľovi.

Šichtovnica predložená navrhovateľom nie je nijakým spôsobom menená, či upravovaná a nie je v
nej urobený zásah smerujúci k zníženiu počtu odpracovaných hodín na polovicu. Rovnako tak nebolo
zistené, že by navrhovateľ vystavil ďalšiu faktúru, ktorou by uplatnil nárok len na náhradu polovice
pôvodne požadovanej odmeny. Súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností došlo k tomu, že
ostatní spolupracovníci navrhovateľa svoje odmeny krátili a nie je ani zrejmé, kto na ich šichtovniciach

upravil celkový rozsah odpracovaného času. Ak títo pracovníci svoje požiadavky voči odporcovi znížili
na polovicu, tak zrejme akceptovali to, že neodpracovali celkový rozsah prác zachytený v šichtovnici
a následne znížili aj svoju požadovanú odmenu. Navrhovateľ však poprel, že by na jeho strane boli
dané okolnosti, na základe ktorých by mal požadovať len odmenu v polovičnej výške, a odporca takéto
okolnosti na strane navrhovateľa nepreukázal.

V súvislosti s krátením odmeny a predloženým videom súd považuje za potrebné poukázať ešte na
okolnosť, ktorá vyšla najavo na poslednom pojednávaní. Na tomto právny zástupca odporcu predložil
dve faktúry vystavené navrhovateľom za práce v mesiaci jún 2012, teda za práce v mesiaci, v ktorom
bolo zosnímané predmetné video. Z faktúry č. 4/2012 je pritom zrejmé, že samotný navrhovateľ uznal, že
v danom mesiaci boli nedostatky vo výkone jeho práce a podobne ako ostatní pracovníci za tento mesiac

fakturoval práce len v rozsahu jednej polovice odpracovaných hodín. Možno teda dospieť k záveru, že vo
vzťahu k nedodržiavaniu pracovnej disciplíny a spaniu na pracovisku bolo medzi účastníkmi nesporné,
že k tomuto došlo v mesiaci jún 2012, kedy to uznal aj samotný navrhovateľ a faktúru za tento mesiac
krátil. Ako už však bolo vyššie uvedené, práce a fakturácie za tento mesiac, nie sú predmetom tohto
konania a dôvody pre krátenie vyplatenej odmeny za mesiace apríl a máj 2012 odporcom preukázané

neboli.

Odporca v konaní krátenie odmeny jednak navrhovateľovi a jednak ostatným pracovníkom odôvodňoval
aj tým, že zo strany belgického partnera boli výhrady voči rozsahu vykonaných prác a odporca sa mal
dostať do situácie, že dielo pre zahraničného obchodného partnera nedodá včas a bude sankcionovaný.
Odporca tiež uvádzal, že nárok na odmenu mal vzniknúť až potom, ako bol dodržaný celý dohodnutý

objem prác a v tomto prípade rozsah prác dodržaný nebol. V tejto súvislosti však treba poukázať na
skutočnosť, že sa jedná o tvrdenia odporcu, ohľadom ktorých je odporca nositeľom dôkazného bremena.
Ak odporca tvrdí, že v dôsledku nedostatkov činnosti navrhovateľa nebol vykonaný celý dohodnutý
obsah prác a v dôsledku toho mal byť odporca belgickým partnerom sankcionovaný, čím mu mal
vzniknúť nárok na náhradu škody, tak by mal súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie dôkazov, ktorými

tieto skutočnosti preukáže. Odporca pritom už vo vyjadrení k návrhu na začatie konania a tiež na prvom
pojednávaní vo veci uviedol, že z jeho strany takéto dôkazy budú predložené. Napriek tomu však v
priebehu celého súdneho konania odporca neprodukoval jediný doklad, ktorým by preukázal akékoľvek
nedostatky vykonávaných prác vo vzťahu k belgickému partnerovi, za ktoré by prípadne mohol niesť
zodpovednosť navrhovateľ alebo jeho spolupracovníci. V súvislosti s touto otázkou treba poukázať

na výpoveď svedka W., ktorý je osobou, ktorá na nedostatky a spanie v pracovnej zmene upozornila
odporcu vo forme predloženého e-mailu. Tento svedok na pojednávaní výslovne uviedol, že zo strany
belgickéhoodberateľaneboližiadnevýhradyapracovalosadokoncaviacakobolotreba,pričomuviedol,
že takéto výhrady neboli ani v čase, kedy bolo nasnímané predmetné video, pričom sa nikdy nestalo,že by nočná zmena nestihla vykonať tie práce, ktoré mala, a nikdy sa nestalo, že by ráno robota nebola
urobená a mohlo mu byť jedno, či počas noci spali, ak ráno bolo všetko pripravené a mohlo sa v
práci pokračovať. Práca, ktorú na noc zadával pánovi Chovancovi bola pritom v takom rozsahu, že je

zarážajúce, že by vôbec mohli spať. Z výpovede tohto svedka tak možno jednoznačne uzavrieť, že ak
by aj počas nočnej zmeny došlo k nejakému porušeniu pracovnej disciplíny a pracovníci by spali, tak to
nemalo žiaden vplyv na objem vykonávaných prác a nikdy to neznamenalo žiadne zdržanie v prácach,
ktoré sa vykonávali v nasledujúci deň. Týmto zistením je výrazne spochybnené tvrdenie odporcu o tom,
že v dôsledku nevykonávania prác nebolo dielo realizované, belgický partner nebol spokojný a odporca

mal byť sankcionovaný. V tejto súvislosti však treba poukázať aj na ďalšiu časť vyjadrenia svedka W.,
ktorý uviedol, že problémom na stavbe nebolo nevykonávanie prác, ale zle podpísaná zmluva, v ktorej
odporca zazmluvnil vo vzťahu k belgickému partnerovi menší ako nevyhnutný rozsah pracovných hodín.
K tomuto tvrdeniu svedka sa pritom odporca v priebehu celého súdneho konania nevyjadril.

Odporca v konaní tiež namietal, že v priebehu súdneho konania navrhovateľ nepreukázal, že
fakturované práce skutočne vykonal a že ich odporcovi odovzdal. V tejto súvislosti je však rozhodujúcim

doklad v podobe šichtovnice, podľa ktorého je zistiteľný celkový rozsah prác, ktoré navrhovateľ pre
odporcu vykonal. Odporca prevzatie týchto prác potvrdil tým, že rozsah vykonaných prác podpísal
zodpovedný majster odporcu. Navrhovateľ v tomto prípade realizoval práce na diele, ktoré vykonával
odporca pre belgického partnera a navrhovateľ splnil svoju povinnosť vykonať dielo tým, že odporcovi
umožnil s predmetom diela nakladať v zmysle ustanovenia §-u 555 ods. 1 Obchodného zákonníka. V

tomto prípade predmetom záväzku navrhovateľa bolo výlučne vykonávanie dohodnutých stavebných
prác. Ich vykonanie následne potvrdil a v mene odporcu práce prevzal majster podpisom na šichtovnici.
Tým možno považovať záväzok odporcu zo zmluvy o dielo v rozsahu, ktorý vyplýva z tejto šichtovnice,
za splnený.

Vo vzťahu k spôsobu, akým sa majú práce podľa zmluvy o dielo odovzdávať zo strany navrhovateľa

odporcovi, zo zmluvy nevyplýva žiaden osobitný spôsob odovzdávania týchto prác napr. vo forme
preberacieho protokolu. Preto za odovzdanie možno považovať medzi účastníkmi ustálenú prax v
podobe kontroly týchto prác majstrom a následného podpisu a potvrdenia prác na šichtovnici.

Dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa nepriamo potvrdzuje tiež skutočnosť, že odporca celú
faktúru vystavenú navrhovateľom zahrnul do svojho účtovníctva, túto faktúru navrhovateľovi nevrátil

a ani iným spôsobom nenamietal rozsah fakturácie. To, že faktúra bola odporcom zahrnutá do
účtovníctva, výslovne potvrdil konateľ odporcu na prvom pojednávaní uskutočnenom vo veci. Potom,
ako túto skutočnosť potvrdil aj daňový úrad, tak konateľ odporcu, ako aj právny zástupca odporcu
spochybňovali zaradenie tejto faktúry do účtovníctva poukazom na možný omyl účtovníckej firmy. Za
vedenieúčtovníctvajevšakzodpovednýpodnikateľ,ktoréhoúčtovníctvasadanáotázkatýka,aprípadné

porušenie povinností účtovníckej firmy nemá žiaden vplyv na práva a povinnosti navrhovateľa, ale je
len internou otázkou vzťahu a prípadnej zodpovednosti účtovníka voči odporcovi. Zaradenie faktúry
do účtovníctva ale samo o sebe nepredstavuje uznanie záväzku zo strany odporcu, keďže za uznanie
záväzku možno považovať len jednostranný úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, o čo sa v prípade
zaradenia faktúry do účtovníctva nejedná. Odporca však tým, že túto faktúru zaúčtoval do svojho

účtovníctva nepriamo potvrdzuje jej dôvodnosť.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že v časti istiny je návrh navrhovateľa
dôvodný. Z navrhovateľom predložených dôkazov vyplýva, že navrhovateľ pre odporcu v danom mesiaci
odpracoval počet hodín zachytený v šichtovnici potvrdenej podpismi osôb oprávnených preberať práce
v mene odporcu. V konaní tiež bolo zistené, že za tieto práce podľa dohody účastníkov a ustálenej praxe

patrí navrhovateľovi odmena vo výške 13,- Eur za hodinu. Celkovo tak navrhovateľovi vznikol nárok
na zaplatenie prác vykonaných v mesiacoch apríl a máj 2012 vo fakturovanej výške 5.804,50 Eur, z
čoho odporca polovicu zaplatil. Navrhovateľovi tak patrí nárok na zaplatenie neuhradeného zostatku
tejto faktúry vo výške 2.902,25 Eur. V zmysle uvedených záverov potom súd návrhu navrhovateľa v
časti istiny vyhovel.Podľa §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania

podľa predpisov Občianskeho práva.

Podľa§-u517ods.1Občianskehozákonníka-dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Podľa odseku 2 - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa §-u 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Okrem istiny navrhovateľ požaduje tiež zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 0,05 % denne.
Navrhovateľ žiadosť o zaplatenie úroku z omeškania v tejto výške odôvodnil odkazom na Článok V. bod
3 uzatvorenej zmluvy o dielo. Podľa tohto článku však medzi účastníkmi nebola dohoda o povinnosti

odporcu platiť úrok z omeškania, ale o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi poplatok z omeškania
vo výške 0,05 % z hodnoty uhradenej faktúry za každý deň omeškania. V tejto súvislosti treba poukázať
na znenie ustanovenia §-121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sú príslušenstvom
pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Zákon teda v tomto ustanovení rozlišuje samostatné formy príslušenstva pohľadávky v podobe úroku

z omeškania a v podobe poplatku z omeškania. Ak medzi účastníkmi došlo k dohode o povinnosti
odporcu platiť navrhovateľovi poplatok z omeškania, tak túto dohodu nie je možné zamieňať s dohodou
o povinnosti platiť úroky z omeškania. Obchodný zákonník pritom vo svojom znení povinnosť platiť
poplatok z omeškania ani nepozná a ako zákonnú sankciu za omeškanie s plnením peňažného záväzku
pozná výlučne úroky z omeškania.

Navrhovateľtaknepreukázal,žebymedzinímaodporcomdošlokuzatvoreniudohody,nazákladektorej
by odporca bol povinný podľa §-u 369 Obchodného zákonníka platiť úrok z omeškania v dohodnutej
výške 0,05 % denne. Keďže sa však navrhovateľ dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku,
navrhovateľovi patrí právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške.

Čo sa týka vzniku omeškania na strane odporcu, medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že faktúra bude

splatná do 30-tich dní od jej doručenia. V tomto prípade zo strany navrhovateľa nebol predložený
jednoznačný dôkaz preukazujúci čas doručenia faktúry odporcovi. Z dokladov predložených zo strany
daňového úradu je však zrejmé, že odporca tieto faktúry zaúčtoval do svojho účtovníctva ku dňu
01.06.2012, teda ku dňu vystavenia faktúry. Ak k tomuto dňu bola faktúra zahrnutá do účtovníctva,
tak už v tento deň nepochybne musela byť zo strany navrhovateľa odporcovi doručená. Týmto dňom

teda začala plynúť 30-dňová lehota splatnosti faktúry dohodnutá v zmluve. Táto doba uplynula dňom
splatnosti faktúry, teda ku dňu 01.07.2012, a počnúc nasledujúcim dňom 02.07.2012 sa odporca dostal
do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. V čase vzniku omeškania odporcu bola základná
sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1 % ročne, a teda navrhovateľovi patrí právo na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej, teda 9 % ročne. V časti

úroku z omeškania preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne a priznal mu právo na zaplatenie
tohto úroku vo výške 9 % ročne z priznanej istiny od 02.07.2012 do zaplatenia.

V zmysle uvedeného potom súd uložil odporcovi celkovo povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.902,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 02.07.2012 do zaplatenia.
Keďže navrhovateľ požadoval úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne, čo po prepočítaní zodpovedá

úrokovej miere 18,25 % ročne, súd návrh navrhovateľa v časti presahujúcej priznanú ročnú úrokovú
mieru 9 % ročne ako nedôvodný zamietol.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 3 OSP a súd priznal navrhovateľovi, ktorý mal v
konaní čiastočný úspech, právo na čiastočnú náhradu jeho trov konania. Navrhovateľ žiadal zaplatenie
istiny 2.902,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 02.07.2012 do

zaplatenia. Súd tento požadovaný úrok prepočítal ku dňu vyhlásenia rozsudku, teda ku dňu 25.04.2014,
kedy tento úrok zodpovedá sume 962,09 Eur. K tomuto dňu tak celkový predmet konania zodpovedal
čiastke 3.864,34 Eur. Navrhovateľovi bola priznaná suma 2.902,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške9%ročne,čovyčíslenékudňuvyhláseniarozsudkuzodpovedásume474,45Eur.Navrhovateľtak
bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 3.376,70 Eur, čo zodpovedá 87 % uvedeného predmetu

konania. V konaní tak mal navrhovateľ úspech v rozsahu 87 % predmetu konania a neúspech, rovnajúci
sa úspechu odporcu, v rozsahu 13 % predmetu konania. Navrhovateľovi tak vzniklo právo na náhradu
74 % jeho trov.

Na strane navrhovateľa vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku vo výške 174,- Eur a trovy právneho
zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 7 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie,
podanie návrhu, písomné vyjadrenie vo veci a 4-krát účasť na pojednávaní) vo výške 6 x 111,21 Eur

a 1 x 222,42 Eur. Odmena vo výške 222,42 Eur patrí v zmysle §-u 13a ods. 1 písm. d) advokátskej
tarify za účasť na pojednávaní dňa 10.05.2013, ktoré trvalo od 12.45 hod., do 15.00 hod.. Za toto
pojednávanie tak právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena vo výške dvojnásobku základnej
sadzby, keďže odmena patrí za každé začaté dve hodiny pojednávania. Právny zástupca navrhovateľa
odmenu uplatnil za účasť na súdnom pojednávaní viac ako 4 hodiny vo výške 333,63 Eur. Takáto dĺžka

súdneho pojednávania však zo zápisnice nevyplýva. Pojednávanie podľa obsahu spisového materiálu
bolovytýčenénadanýdeňo12.45hod.,kedyajzačalo(vzápisnicizpojednávaniajenesprávneuvedený
začiatok pojednávania o 08.30 hod.), a pojednávanie bolo skončené o 15.00 hod.. Za toto pojednávanie
tak patrí odmena v rozsahu dvojnásobku základnej sadzby. Právnemu zástupcovi navrhovateľa ďalej
patrí nárok na náhradu režijného paušálu, a to za dva úkony uskutočnené v roku 2012 vo výške 2 x 7,63

Eur, za 3 úkony uskutočnené v roku 2013 vo výške 3 x 7,81 Eur a 2 úkony uskutočnené v roku 2014
vo výške 2 x 8,04 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 944,45 Eur, čo po zvýšení o
DPH vo výške 20 % zodpovedá čiastke 1.133,34 Eur. Právny zástupca navrhovateľa uplatnil nárok aj na
odmenu za úkon zo dňa 03.04.2013 označený ako Písomný návrh na výsluch svedkov. V tomto prípade
sa však podľa názoru súdu nejedná o písomné podanie adresované súdu, ktoré by sa týkalo veci samej.

Právny zástupca navrhovateľa týmto podaním oznámil len dôkazy, ktoré žiada na pojednávaní vykonať,
a v tomto podaní nie sú obsiahnuté žiadne skutočnosti, tvrdenia, či vyjadrenia, ktoré by bolo možné
považovať za vyjadrenie navrhovateľa týkajúce sa predmetu konania. Preto za tento úkon právnemu
zástupcovi navrhovateľa odmena priznaná nebola.

Na základe uvedeného potom súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo

výške 74 % ich zistenej výšky, čo pri súdnom poplatku vo výške 174,- Eur zodpovedá trovám konania vo
výške 128,76 Eur a pri trovách právneho zastúpenia vo výške 1.133,34 Eur zodpovedá sume 838,67 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.