Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 14, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/279/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110237328
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5110237328.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa

V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX Žilina, občan SR, zastúpeného splnomocneným
zástupcom Mgr. Ľubomírom Kadurom, advokátom, so sídlom Dolný Val č. 7, 010 01 Žilina, proti
odporcovi: D.A.L., spol. s r.o., so sídlom Považský Chlmec 500, Žilina, 010 03, IČO: 36 413 361,
zastúpeného splnomocneným zástupcom : KUBINEC & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, o určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným
úrazom, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi pracovným úrazom počas trvania pracovného

pomeru u odporcu, ku ktorému úrazu došlo dňa 21.7.2007, zodpovedá v celom rozsahu odporca.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 461,80 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.12.2010 domáhal, aby súd určil, že za
škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi pracovným úrazom počas trvania pracovného pomeru u odporcu,
ku ktorému úrazu došlo dňa 21.7.2007, zodpovedá v celom rozsahu odporca. Svoj návrh odôvodnil tým,
že navrhovateľ bol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.4.2007 zamestnancom u odporcu, pracovný
pomer sa skončil na základe dohody dňa 3.3.2008. Navrhovateľ utrpel dňa 21.7.2007 počas trvania

pracovného pomeru úraz, ku ktorému došlo zachytením ľavej hornej končatiny do transportného pásu
s následkom odňatia - amputácie ľavého ramena. Na základe uvedenej skutočnosti sa začalo konanie
pred Sociálnou poisťovňou, pobočka Žilina, o nároku na úrazové dávky z titulu pracovného úrazu, t.j.
úrazový príplatok, nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na to,
že odporca v konaní pred Sociálnou poisťovňou tvrdí, že miera zavinenia navrhovateľa - poškodeného je
70%, s čím navrhovateľ nesúhlasí a tvrdí, že svoj pracovný úraz nezavinil ani čiastočne, bol navrhovateľ
Sociálnou poisťovňou poučený o tom, že Sociálna poisťovňa nemá právomoc zasahovať do pracovno-

právnych vzťahov v prípade, že zamestnanec nesúhlasí s rozsahom svojej spoluviny.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom k návrhu na začatie konania súd zistil:

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.4.2007 medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom
akozamestnancomsúdzistil,žepracovnýpomernadobuneurčitúvznikoldňa20.4.2007azamestnanec
bol zaradený na pracovnú pozíciu: strojník - obsluha stroja, údržba a starostlivosť o stroj. Ako miesto
výkonu práce bola dohodnutá Obec Žilina. V bode 5 pracovnej zmluvy boli dohodnuté ďalšie podmienky,ako brutto mzda za odpracovaný mesiac 12.000,- Sk a pracovný čas, počas ktorého bude zamestnanec
vykonávať dohodnutú prácu - 8 hodín/denne, 40 hodín/týždenne.

Zdohodyoskončenípracovnéhopomeruuzatvorenéhomedzinavrhovateľomaodporcomdňa3.3.2008

súd zistil, že pracovný pomer zamestnanca sa skončil z dôvodu priznanej invalidity od 4.3.2008.

Lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyhotoveného V.. K. Y.
dňa 3.6.2008 na základe vzniku poškodenia na zdraví navrhovateľa dňa 21.7.2007 na pracovisku
zachytením ľavej hornej končatiny do transportného pásu bolo obodované bolestné celkovým počtom
bodov 215 a sťaženie spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov 1500.

Zo zápisnice z ústneho pojednávania uskutočneného dňa 26.11.2010 v Sociálnej poisťovni, pobočke

Žilina, odbore úrazového poistenia, za účasti poškodeného V. H. a zodpovedného zamestnávateľa
D.A.L., s.r.o., súd zistil, že na ústnom pojednávaní boli konštatované z predložených dokladov k poistnej
udalosti vyplývajúce dva odlišné závery, týkajúce sa určenia miery spoluviny poškodeného v poradí:

1/ záznam zo zasadania škodovej komisie, doručený dňa 24. júla 2007, spísaný dňa 23. júla 2007, v
ktorom zamestnávateľ určil mieru zavinenia poškodeného 10%, podpísané poškodeným,

2/ záznam zo zasadania škodovej komisie, doručený dňa 7. augusta 2007, spísaný dňa 2. augusta 2007,
v ktorom zamestnávateľ určil mieru zavinenia poškodeného 70% bez podpisu poškodeného.

Zástupkyňa zamestnávateľa pani B. sa vyjadrila k týmto skutočnostiam o rozsahu zodpovednosti
zamestnávateľa tak, že ju poveril štatutárny orgán, konateľ, pán W. R., že má zotrvať na rozsahu
zodpovednosti zamestnávateľa v miere 30%, s čím nesúhlasil poškodený, teda aby mu boli krátené

úrazové dávky o rozsah jeho spoluviny 70%.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.5.2011, v ktorom
navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť a zaviazať ho k zaplateniu trov konania, ktoré odporcovi konaním
vzniknú, nakoľko sa pridržiava od vzniku úrazu názoru, že nie je zodpovedný za spôsobený pracovný
úraz tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Navrhol, aby v konaní bol vyžiadaný spis zo Sociálnej poisťovne, kde

odporca odmietal plnú zodpovednosť za spôsobený úraz.

Súd vo veci vykonal dňa 9.11.2011 pojednávanie, a to v neprítomnosti odporcu, ktorý sa z neúčasti na
pojednávanie neospravedlnil.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Uviedol, že k
pracovnému úrazu došlo v sobotu dňa 21.7.2007, kedy bol v práci na 16-hodinovej zmene, pričom v

piatok v predchádzajúci deň pracoval tiež 16 hodín, teda od 6.00 hod. do 22.00 hod. K úrazu došlo o
13.15 hod., kedy navrhovateľ palicou, resp. kľúčom naprával pás, ktorý utekal doprava. Keď od pásu
odchádzal, zachytilo mu nohavicu. Navrhovateľ sa zahnal rukou po nohavici, aby mu ju pás neťahal a
vtedy mu zachytilo tričko druhým gumeným pásom, ktorý ide ponad tento pás, trhalo ho dopredu a ruka
sa mu šmykla medzi pásy, následne už bol bez ruky. Poukázal na to, že na dopravnom páse v mieste,

kde ho dopravný pás stiahol a kde došlo k pracovnému úrazu, sa nenachádza žiadny núdzový vypínač,
ktorým by bolo možné v prípade núdze tento dopravný pás zastaviť.

Právny zástupca navrhovateľa predložil na pojednávaní nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil :

Z protokolu Inšpektorátu práce v Žiline č.: IZA-88-11-2.2/P/J42-07 zo dňa 5.9.2007 (č.l. 26 spisu) o
vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 pís. b/ zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii

práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z., ktoré bolo vykonané v dňoch 23.7.2007, 25.7.,
30.7., 31.7., 31.8. a 5.9.2007 inšpektormi práce J.. R. Y. a J.. H. E. u zamestnávateľa D.A.L. spol. s r.o.
súd zistil, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným úrazom v zmysle § 17 ods. 4 pís. a/ v znení
zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.Podľa časti D. protokolu: Údaje o úraze pracovná zmena, v ktorej sa stal úraz, začína v pondelok o
06.00 hod. a končí o 22.00 hod., postihnutý celkom odpracoval 7 hodín, podľa vyjadrenia MUDr. M. S.
nejavil známky požitia alkoholu. Úraz oznámil na IP Žilina dňa 23.7.2007 autorizovaný bezpečnostný

technik F. B.. Ohliadku miesta úrazu vykonali dňa 23.7.2007 o 10.00 hod. inšpektori práce Ing. R. Y. a
Ing. H. E.. Miesto úrazu v čase vykonávania ohliadky inšpektormi práce bolo ponechané v takom stave,
v akom bolo v čase vzniku úrazu. Z miesta úrazu bola vyhotovená fotodokumentácia. Na vyšetrovaní sa
zúčastnili hore uvedení inšpektori práce a za zamestnávateľa pán W. R. - konateľ, pán C. V. - konateľ,
pani F. B. - autorizovaný bezpečnostný technik a pán J. K. - zástupca zamestnancov pre BOZP.

Podľa bodu F. protokolu Ďalšie dôležité skutočnosti zamestnávateľ nepredložil výučný list, alebo iný
doklad o odbornej spôsobilosti M. H.. Postihnutý bol zaškolený v priebehu mesiaca na uvedenej linke
strojníkom M. K.. Postihnutý nastúpil v deň úrazu (v sobotu) dňa 21.7.2007 o 06.00 hod. s ukončením o
22.00 hod. Pri nástupe do práce si skontroloval dopravné pásy a vyčistil ich. Približne o 07.00 hod. spolu
s kolegom p. M. K. spustil drvič, mlyn a dopravné pásy (ďalej len dopravná linka). V priebehu dopoludnia
vykonával s kolegom kontrolu chodu dopravnej linky a jej priebežné čistenie. Pred 13. hodinou išiel

postihnutý do blízkej dielne pre páčidlo (pajser) za účelom oklepania - očistenia horných valcov
dopravníka, nakoľko sa zanášali. Pred oklepaním valcov išiel vykonať napnutie pásu na dopravníku
od drviča do násypky. Pás na spomínanom dopravníku sa napína za jeho chodu z drviarne, ale pri
vypnutom drviči, aby nedošlo k úrazu od padajúcich skál. Túto činnosť sa rozhodol vykonať z vonkajšej
strany, preto sa musel nahnúť (skrčiť) nad dopravný pás z pravej strany dopravníka v smere pohybu

materiálu. Páčidlo si položil jedným koncom na betón pri dopravníku a druhým koncom o konštrukciu
dopravníka. Kľúč na dotiahnutie skrutiek mal na prístrešku drviča, odkiaľ dopravníkový pás vychádzal.
Podotiahnutínapínacejskrutkychytilsapravourukouoceľovejkonštrukciedopravníkovéhopása.Podľa
jeho vyjadrenia pri vstávaní sa mu zachytili montérky na ľavej nohe o konštrukciu dopravníka, ktoré
mal zrolované po kolená. Ľavou rukou chcel uvoľniť zachytenú časť montérky na ľavej nohe a vtom mu

zachytila poškodená časť dopravného pásu ľavý rukáv trička, ktorý bol tesne nad lakťom. Zachytenie
trička spôsobilo trhnutie smerom hore, v dôsledku čoho začal padať. Keď padal, chcel sa zachytiť ľavou
rukou a táto mu dopadla na spodný pás dopravníka, ktorý ju stiahol pod bubon. Postihnutý sa zaprel
a zadržal sa, aby ho nevtiahlo pod bubon. Keď videl, že ho to pomaly ťahá za ľavú ruku, trhol z celej
sily, pričom došlo k oddeleniu ľavej ruky v časti lakťa. Postavil sa už bez časti ľavej ruky a odišiel pár

metrov od pása a ľahol si na zem. Potom sa snažil privolať pomoc, pána K., volaním. Kolega M. K., keď
sa vracal z frakcie spoza mlyna, ho našiel ležať nevládne na zemi a bežal rýchlo za ním a v polovici
cesty zbadal, že nemá ľavú ruku. Snažil sa mu poskytnúť prvú pomoc a šofér z nakladača, ktorý sa tam
objavil, privolal rýchlu záchrannú službu. Postihnutý uviedol, že nevidel žiadnu technickú dokumentáciu,
ani návod na obsluhu a údržbu a učili sa jeden od druhého, ako sa má obsluhovať dopravník. Pri

zaškolení bol poučený, že napísanie predmetného pásu sa vykonáva z drviarne pri vypnutom drviči.
Na uvedenom pracovisku, kde sú dvaja pre obsluhu dopravnej linky a jeden ako vodič nakladača, nie
je nikto vedúci, každý zodpovedá sám za seba. Počas tejto činnosti, v čase úrazu nemal ochrannú
prilbu na hlave, nakoľko by mu mohla spadnúť, alebo sa posunúť na tvár. Postihnutý mal pridelené
ochranné pracovné pomôcky v zmysle vnútropodnikovej smernice na poskytovanie OOP. Absolvoval

školenie o BOZP dňa 21.5.2007, v rámci ktorého bol oboznámený aj s Vyhláškou č. 59/1982 Zb.,
ako i s prevádzkovým predpisom zo dňa 11.4.2005, obsahujúcim základné bezpečnostné požiadavky
na prevádzku, údržbu a opravu dopravnej linky, kde okrem iného je zákaz zasahovať do rotujúcich
častí strojov, včítane dopravníkov a zdržiavať sa v jej bezprostrednej blízkosti. Posudok o zdravotnom
stave pracovníka bol vystavený dňa 20.4.2007 MUDr. Z. S., ako schopný vykonávať navrhovanú prácu

strojníka aj v nočnej zmene. V tomto období boli extrémne teploty nad 30°C a zamestnanci pracovali až
16 hodín v dvoch dňoch po sebe a dva dni mali voľno.

V. H. sa dostal do kontaktu s bubnom pásového dopravníka preto, že bubon pásového dopravníka nemal
kryt, alebo nebolo inak zabránené nebezpečnému kontaktu s točiacim sa bubnom a pásom dopravníka.
Bez prihliadnutia na ostatné dôvody, školenie postihnutého z predpisov BOZP, jeho zaučenie, je pre

stanovenie príčiny úrazu rozhodujúca tá skutočnosť, že pásový dopravník nebol vyhotovený tak, aby
boli zakryté nebezpečné zdvíhajúce sa miesta, nachádzajúce sa v dosahu zamestnanca pri nastavovaní
dopravného pásu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo stanovené, že príčinou úrazu je chýbajúce
ochranné zariadenie, kód príčiny 2, v zmysle vyhlášky MPSVaR č. 500/2006, ktorou sa ustanovuje vzor
záznamu o registrovanom pracovnom úraze. Inšpektori práce pri stanovení príčiny tohto závažného

pracovného úrazu V. H. vychádzali zo zisteného stavu na pracovisku, predložených dokumentov a
dokladov vzťahujúcich sa k predmetnému úrazu, ako aj z podaných informácií zamestnancov, ktoríboli na prevádzke v čase vzniku úrazu, alebo bezprostredne po ňom. Zamestnávateľ nepredložil v
plnom rozsahu požadovanú technickú dokumentáciu od pásových dopravníkov, ani doklad o posúdení
rizika od tohto konkrétneho nebezpečenstva. Pri vzniku závažného pracovného úrazu a následne mal

vykonať príslušné opatrenia. Na konci dopravníka, kde bolo odokryté miesto otáčajúcich sa častí, nebol
vyznačený nebezpečný priestor a nenachádzalo sa tam ani žiadne iné bezpečnostné značenie.

Podľa bodu G. protokolu Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou neboli zo strany
postihnutého V. H. zistené nedostatky. Na strane zamestnávateľa bolo zistené, že zamestnávateľ nemá
vybavené nebezpečné, zbiehajúce sa miesta na dopravníku, nachádzajúce sa v dosahu zamestnanca

pri nastavovaní dopravného pásu, ochranným zariadením, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č.
124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 4 ods. 1 a článok 2.8 Prílohy č. 1 Nariadenia Vlády SR č. 392/2006 Z.z.

Ako iné nedostatky, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou, boli konštatované Inšpektorátom
práce, že zamestnávateľ nemá dopravníky na viditeľnom mieste označené výrobnými štítkami a
nesprávne vedie evidenciu pracovnej doby zamestnancov, podľa ktorých vyjadrenia zamestnanci
pracujú v dvojdňových turnusoch od 6. hod. do 22. hod., čo je v rozpore s § 85 ods. 1, § 87 ods. 4 a

§ 99 Zákona č. 311/2001 Z.z.

Z písomného vyjadrenia Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 3.4.2008 adresovaného Sociálnej poisťovni,
pobočka Žilina, súd zistil, že Sociálnej poisťovni bol oznámený výsledok šetrenia závažného pracovného
úrazu, pána V. H., ku ktorému došlo dňa 21.7.2007 s tým, že v príčinnej súvislosti s udalosťou neboli
zo strany postihnutého zistené nedostatky. Zo strany zamestnávateľa bolo zistené, že zamestnávateľ

nemá na dopravníku nebezpečné zbiehajúce sa miesto, nachádzajúce sa v dosahu zamestnanca, pri
nastavovaní dopravného pásu, vybavené ochranným zariadením, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm.
d/ zák. č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 4 ods. 1 a článok 2.8 Prílohy č. 1 Nariadenia Vlády SR č.
392/2006 Z.z.

Dňa 25.1.2012 bolo vykonané pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého z neúčasti na

pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca zo zdravotných dôvodov na strane navrhovateľa, tiež v
neprítomnosti odporcu, a to z pracovných dôvodov na strane konateľov odporcu.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní spochybnil zo strany navrhovateľa tvrdený úrazový dej,
uviedol, že žiadal inšpektorát práce, aby vykonal nejaký spôsob rekonštrukcie tohto deja, resp. za
tým účelom vykonal znalecké dokazovanie, čo inšpektorát práce nebol ochotný a jednoznačne dával

odporcovi za vinu tento úraz. Odporca má za to, že k úrazu došlo neodborným manipulovaním pri čistení
tohtopásu.Odporcaodmietaplnúzodpovednosťzaspôsobenýúraz,mázato,žedošlokspoluzavineniu
navrhovateľa, ktorý predovšetkým dostal ochranné prostriedky na to, aby ich používal v zamestnaní,
aby si tieto montérky nevyhŕňal nad kolená, čím vznikol v podstate eventuálne veľký priestor na to, aby
došlo k ich stiahnutiu, pretože ak by ich mal dole, tak by k žiadnemu stiahnutiu nedošlo. Podľa názoru

odporcu došlo k úrazu tým, že navrhovateľ pchal tú tyč do toho valca na očistenie od hliny za chodu
stroja, čo v žiadnom prípade nie je prípustné. Nie je na zodpovednosti odporcu, že tam ten kryt nebol,
nakoľko išlo o stroj nový, kde s týmto krytom ani nebolo počítané.

Právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a uviedol, že žaloba z
hľadiska jej formy nie je v poriadku, keďže malo byť žalované o plnenie titulom škody spôsobenej

pracovným úrazom, v ktorom konaní sa mala prejudiciálne riešiť otázka určenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú pracovným úrazom.

Právny zástupca navrhovateľa k vznesenej námietke premlčania uviedol, že navrhovateľ sa nedomáhal
nároku na náhradu škody a preto je táto námietka bezpredmetná.

Na základe návrhu odporcu súd nariadil na posúdenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné

znalosti, znalecké dokazovanie znalcom z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, odvetvie
strojárstvo, Ing. J. D..Zo znaleckého posudku č. 91/2012 vyhotoveného ustanoveným znalcom, dňa 13.11.2012 súd zistil, že
znalec odpovedal na otázky zadané súdom v poradí 1. - 8. nasledovne:

1/ Navrhovateľ bol preškolený z príslušných predpisov BOZP a prevádzkových predpisov, čo vyplýva zo

zápisu o vykonaní školenia o overení vedomostí zamestnancov z predpisov BOZP a prezenčnej listiny
zo dňa 21.5.2007 (príloha č. 6 ZP).

2/ Stav navrhovateľom obsluhovaného zariadenia, pri manipulácii s ktorým došlo k pracovnému úrazu,
nebol v okamihu vzniku pracovného úrazu v súlade s predpismi upravujúcimi bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci a stav obsluhovaného zariadenia nespĺňal parametre požadované týmito predpismi,

čo bolo jednou z príčin pracovného úrazu a to s poukazom na Nariadenie Vlády SR 392/2006 Z.z.
a Vyhlášku č. 59/1982 Zb. (- v prípade možnosti kontaktu s pohybujúcimi sa časťami
pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom, alebo iným
ochranným zariadením, ktoré zabráni prístup do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré
zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.
Časti strojov, ku ktorým je prístup nevyhnutný a ktoré za prevádzky vo zvýšenej miere ohrozujú

bezpečnosť pracovníkov, musia sa chrániť zariadením, ktoré umožňuje prístup k nim, len ak sa na nich
nepracuje. Pohybujúce sa časti strojov, ktoré z technologického dôvodu nemožno úplne zakryť, musia
mať zakrytú čo najväčšiu časť svojho povrchu a ponechanú iba nevyhnutne potrebnú medzeru na prísun
spracovaného materiálu. Ak nemožno pohyblivý pás ohradiť, musia sa na všetky kolesá v obidvoch
smeroch chodu, ako aj na obidva konce spodných rámov, pripevniť stierače koľají vyhotovené tak, aby

spoľahlivo odsunuli ohrozenú časť tela obsluhujúceho pracovníka) a podľa protokolu Inšpektorátu práce
zo dňa 5.9.2007, podľa ktorého bubon pásového dopravníka v čase pracovného úrazu nemal zakrytú
čo najväčšiu časť svojho povrchu a nemal ponechanú iba nevyhnutne potrebnú medzeru na prísun
spracovaného materiálu, alebo nebolo inak zabránené nebezpečnému kontaktu s točiacim sa bubnom
a pásom dopravníka.

3/ Podľa fotodokumentácie vyžiadanej od Inšpektorátu práce v Žiline sa dá konštatovať, že predmetný
pásový dopravník nebol vybavený bezpečnostným označením a časť stroja, ak je v blízkosti pracovníkov
a svojim pohybom akumulovanou energiou, polohou, tvarom alebo inak ohrozujú bezpečnosť pri práci,
nemal vhodné ochranné zariadenie, a to bolo jednou z príčin pracovného úrazu.

4/ Navrhovateľ bol poučený z predpisov upravujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a spôsob

obsluhy predmetného zariadenia zo strany navrhovateľa - zamestnanca a jeho konanie bolo v rozpore s
predpismi upravujúcimi bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s takýmto zariadením, nakoľko stroje sa
môžu čistiť za chodu, iba ak je zabránený styk pracovníka s pohybujúcimi sa časťami strojov. Mazanie
pohybujúcichsačastístrojovzachodujedovolenéibavtedy,akjemazaciezariadenienastrojivyvedené
na bezpečné miesto. Ak by navrhovateľ dodržal všetky bezpečnostné predpisy a návod na obsluhu

uvedeného zariadenia, pracovný úraz by sa nestal.

5/ Na strane zamestnanca - navrhovateľa došlo v okamihu vzniku pracovného úrazu k porušeniu
nasledovných pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré spôsobili, resp. boli spôsobilé
privodiť vznik pracovného úrazu: zákon č. 124/2006 Z.z., § 12 ods. 2, písm. a/ a c/, Nariadenie Vlády
č. 392/2006 Z.z., Príloha č. 1 bod 2.13. Údržbárske práce sa môžu vykonávať len vtedy, ak pracovný

prostriedok je vypnutý. Ak to nie je možné, na vykonávanie takých prác sa musia prijať ochranné
opatrenia, alebo sa také práce musia vykonávať mimo zóny nebezpečenstva.

6/ Zamestnanec - navrhovateľ vzhľadom na všetky okolnosti musel predvídať, že ním vykonaná
manipulácia so zariadením mu môže privodiť pracovný úraz, pretože z materiálov predložených k
znaleckému skúmaniu vyplýva, že zamestnanec bol poučený zo všetkých predpisov zaisťujúcich

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bol oboznámený s prevádzkovým predpisom a s návodom na
obsluhu pásového dopravníka spoločnosti D.A.L. s.r.o. Žilina. Z výpovede svedka M. K. zo dňa 21.7.
vyplýva, že navrhovateľa upozorňoval, že za chodu linky nesmie robiť žiadne úkony, pri ktorých by mohlo
dôjsť k poškodeniu zdravia. Ďalšou okolnosťou, ktorej výsledkom je pracovný úraz, bol technický stav
zariadenia, ktoré nespĺňalo všetky technické podmienky na prevádzku tak, ako je to konštatované v

odpovedi č. 4.

7/ príčinou pracovného úrazu navrhovateľa boli nasledovné skutočnosti:- predmetný pracovný prostriedok, na ktorom vznikol pracovný úraz, nespĺňal všetky bezpečnostné
predpisy tak, ako je to uvedené v odpovediach na predchádzajúce otázky

- navrhovateľ porušil právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci

8/ Na základe posúdenia zistených skutočností a hore uvedených odpovedí možno konštatovať s
pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, že keby uvedený pracovný prostriedok, na ktorom sa stal
pracovný úraz, spĺňal všetky predpisy vyplývajúce z platnej legislatívy a keby navrhovateľ dodržal všetky
predpisy a nariadenia vyplývajúce z platnej legislatívy, pracovný a všetky interné dokumenty spoločnosti

D.A.L. s.r.o. Žilina, týkajúce sa obsluhy pracovných prostriedkov, z ktorých bol preškolený, úraz by sa
nestal.

Znalcovi neprislúcha určiť mieru zavinenia navrhovateľa a odporcu na vzniku pracovného úrazu. Znalec
nie je oprávnený riešiť právne otázky, ani robiť právne závery.

Odporca sa vyjadril k obsahu znaleckého posudku podaním doručeným súdu dňa 22.1.2013, v ktorom
uviedol, že znalec sa k jednotlivým otázkam, týkajúcich sa posúdenia zodpovednosti odporcu za úraz

navrhovateľa, vyjadril nejednoznačne. Keďže vo veci tohto úrazu vykonával šetrenie u odporcu aj
Inšpektorát práce a odporca nebol žiadnym spôsobom sankcionovaný, u odporcu prevláda názor, že
zodpovednosť za úraz nesie samotný navrhovateľ, u ktorého znalec zistil viaceré závažné porušenia
predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Odporca sa nestotožňuje s názorom znalca, čo sa
týka zavinenia odporcu popísaného v posudku, nakoľko odporca kúpil zariadenie, ktoré spĺňalo predpisy

upravujúce BOZP.

Na pojednávaní konanom dňa 31.7.2013 právny zástupca navrhovateľa poukázal na rozpor znaleckého
posudku so záverom Inšpektorátu práce uvedenom v protokole zo dňa 5.9.2007, v ktorom je
jednoznačne skonštatované, že zo strany postihnutého navrhovateľa neboli zistené žiadne nedostatky
a naopak u odporcu boli zistené nedostatky technického zariadenia, ktoré nemalo zabezpečenie na

zabránenie podobnému úrazu, k akému došlo. Bežnou praxou odporcu bolo, že predmetný stroj bolo
nutné čistiť veľakrát denne, čo sa vykonávalo vždy za chodu stroja. Navrhovateľ neobdržal žiadny návrh
na obsluhu toho stroja a ani nebol poučený o tom, že pri čistení tohto stroja má byť stroj vypnutý. Aj
ostatní zamestnanci, ktorí boli svedkami tohto úrazu, by mohli potvrdiť, že bežnou praxou bolo čistenie
stroja za chodu. Ak by sa stroj vypol, došlo by ku kritike a možno aj k skončeniu pracovného pomeru zo

strany ich zamestnávateľa, ktorý si neželal, aby bol stroj vypnutý. Poukázal tiež na to, že zamestnanci
bežne pracovali aj v extrémnych teplotách nad 30°C, a to 16 hodín denne v dvoch dňoch po sebe, čo
je určite tiež okolnosť, ktorá vplýva na možnosť vzniku úrazu.

Právna zástupkyňa odporcu žiadala, aby súd prihliadol na spoluvinu navrhovateľa pri pracovnom úraze,
a to minimálne v rozsahu 50%.

Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa,
konateľa odporcu W. R. a svedkov T. X. a M. Kapustu.

Navrhovateľ zotrval na svojom tvrdení, že v piatok pracoval 16 hodín a v sobotu nastúpil na ďalšiu 16-
hodinovú pracovnú zmenu, na ktorej sa mu stal pracovný úraz.

Konateľ odporcu na pojednávaní uviedol, že potom, ako sa stal na pracovisku odporcu pracovný úraz

navrhovateľa, bola činnosť na tomto zariadení zastavená. Inšpektorát práce sa dostavil v nasledujúce
ráno, zistil príčiny a okolnosti úrazu a po ich zistení povolil odporcovi vykonávať činnosť na tomto
zariadení. Odporca sa s navrhovateľom na miere zavinenia nedohodol, pretože každá strana si to
vysvetľuje po svojom. Navrhovateľ bol zaškoľovaný na prácu pánom K.. Keď dôjde k znečisteniu pásu,
vypne sa strojové zariadenie. Počas zmeny k znečisteniu pása nedochádza. Môže k tomu dôjsť raz za

mesiac, záleží od poveternostných vplyvov. Pás sa počas prevádzky vypne buď automaticky, alebo samusí vypnúť, napr. keď na pás príde veľa materiálu. Pokiaľ je pás preťažený, tak sa vypne automaticky,
pás má elektrickú ochranu. Z iného dôvodu nie je potrebné pás vypnúť. Pokiaľ sú na páse bezpečnostné
vypínače, jedná sa o núdzové stopky pre prípad núdzovej situácie. Zariadenie bolo potrebné zastaviť aj v

prípade, ak by došlo k deštrukcii ložiska, čo sa prejavuje nepravidelným točením pásu, kedy je potrebné
zariadenie zastaviť, lebo by mohlo dôjsť k pretrhnutiu pásu jeho zachytením o konštrukciu. Pre tento
prípad boli zamestnanci inštruovaní tak, aby zariadenie zastavili.

Pracovné zmeny v čase, kedy došlo k úrazu navrhovateľa, boli rozvrhnuté na 8,5 hodiny. Dlhšie neboli.
Jednalo sa o nepravidelné pracovné zmeny, ktoré boli rozvrhnuté podľa potreby. Pracovné zmeny

nie sú v dĺžke 16 hodín a ani nebývali. Evidencia zamestnancov sa viedla dochádzkovým systémom
zapisovaním do dochádzkovej knihy. Konateľ odporcu uviedol, že pokiaľ v protokole Inšpektorátu práce
o vyšetrení príčin úrazu bola uvedená pracovná zmena, v ktorej sa stal úraz, ako zmena začínajúca sa o
06.00 hod. a končiaca o 22.00 hod., on tvrdí, že pracovná zmena trvala 8,5 hodín a čo tam zamestnanci
robili po 8,5 hodinách pracovnej doby, konateľ odporcu nevie. V tom prípade tam boli bez jeho vedomia.
Podľa jeho názoru mal navrhovateľ za danej situácie, keď došlo k pracovnému úrazu, reagovať tak, že

mal zastaviť toto zariadenie.

Svedok T. X., bývalý zamestnanec odporcu a bývalý kolega navrhovateľa, bez iného pomeru k
navrhovateľovi, na pojednávaní uviedol, že v deň úrazu pracoval na pracovnej zmene s navrhovateľom,
pracovali na zmeny po 12 hodín dva dni a potom boli dva dni doma. Alebo tri dni boli doma, ako kedy,
podľa toho, ako to vyšlo. Svedok po nastúpení do zamestnania u odporcu bol zaškoľovaný asi jeden

týždeň nejakým strojníkom, ktorý tam bol pridelený, nespomenul si na jeho meno. Pracovnou náplňou
svedkabolonakladaťdonásypkyštrkanakladaťautáhotovoudrťou.Svedokuviedol,žehonezaujímalo,
akú náplň práce mal navrhovateľ. Videl však, že robili také pracovné činnosti, že chodili okolo linky,
kontrolovali ju. Boli tam stále traja zamestnanci, dvaja pri linke a svedok bol tretím ako strojník. Linka
bola počas jej chodu zastavovaná buď z dôvodu údržby, alebo keď nešla elektrina. Svedok uviedol,

že na linke boli kryty, boli tam kryty aj pred tým úrazom, zrejme tam kde majú byť, svedkovi to známe
presne nebolo.

Svedok M. K., ktorý je stále zamestnancom odporcu, je bývalým kolegom navrhovateľa u odporcu, myslí
si, že je v dobrom vzťahu k navrhovateľovi, na pojednávaní uviedol, že bol s navrhovateľom na pracovnej
zmene, na ktorej došlo k úrazu. Uviedol, že po úraze navrhovateľa na linke, na ktorej došlo k úrazu

navrhovateľa,boliurobenéochrannékryty,atonazadnomdopravnompáse,tedatam,kdedošlokúrazu
navrhovateľa.Pracovalitak,žeránourobilikontrolulinky,kontrolupásov,mazaniepásov,kontrolumlyna,
vymenili sa kladivá, sitá, a urobila sa ďalšia údržba. Keď došlo k poruche, linka sa odstavila a porucha
sa odstraňovala. Keď linka bola v chode, tak sledovali prevádzku linky. Svedka zaúčal na túto prácu
ten pracovník, ktorý odtiaľ odišiel a svedok ostal na tomto pracovisku sám. Bolo mu povedané, aby si

niekoho zobral a svedok stretol navrhovateľa, ktorému ponúkol možnosť pracovať na tomto pracovisku.
Následnebolnavrhovateľprijatýdopracovnéhopomeruasvedokhozaúčal.Svedokpracovalasi6rokov
na tom jednom mieste a na celej linke boli dvaja. Boli tri partie po dvaja pracovníci, striedali sa na rannej
a nočnej zmene. Voľno mali dva dni, pracovné zmeny trvali 12 hodín, netrvali 16 hodín. Každá pracovná
partia pozostávala zo strojníka a dvoch mlynárov. Čo sa týka pracovného úrazu, podľa názoru svedka

tam navrhovateľ nemal ísť, mal si dopravný pás odstaviť a pozrieť, čo bolo príčinou poruchy. Navrhovateľ
bol zaučený na prácu, veď tú prácu sa človek naučí za mesiac a mal aj školenie z bezpečnosti práce.
Za chodu sa na stroji porucha neodstraňovala. Svedok uviedol, že čo sa týka obsluhy zariadenia, bola
tam taká schéma a bol poučený.

Na pojednávaní konanom dňa 14.2.2014 bolo na návrh odporcu vykonané dokazovanie výsluchom

svedkyne F. B., ktorá u odporcu pracuje ako bezpečnostný technik. Svedkyňa uviedla, že o tomto
pracovnom úraze sa dozvedela hneď v tú sobotu, ako k nemu došlo, a bola tam hneď v ten deň. Vtedy
tam boli aj technici od polície, ktorí dokumentovali stopy. Svedkyňa pri tom dopravníku videla trochu
pokrivené okuliare, pár kvapiek krvi a bol tam aj ohnutý pajser, teda tá tyč, do takého nepravidelného
U. Svedkyňa túto skutočnosť oznámila hneď v pondelok ráno na Inšpektoráte práce, spolu išli ku stroju,aby zistili, či stroj je vadný, alebo môže byť spustený. Pás bol skontrolovaný, tri alebo štyrikrát pustený,
znova zastavený, bol kontrolovaný, či nie je poškodený, či tam nie sú nejaké trhliny a vyriekli verdikt,
že linka môže byť spustená. Keď sa svedkyňa dozvedela, že na páse chýbala nejaká krytka, pýtala

sa Ing. Y. z Inšpektorátu práce, prečo vlastne ten stroj pustili, keď krytka je príčinou toho úrazu. Pán
Y. povedal, že dá pokutu odporcovi, ale následne mu pokuta uložená nebola a bolo to podľa názoru
svedkyne preto, lebo Inšpektorát práce dal pokyn spustiť dopravník a keďže dopravník spustili, tak si
museli byť vedomí, že ten dopravník nemohol byť príčinou toho úrazu. Odvtedy, ani dovtedy k žiadnemu
úrazu na tejto linke nedošlo. U odporcu sa pravidelne vykonávajú školenia o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci, pracovníci sú poučení o rizikách pri práci, sú im predložené i návody. I v čase úrazu
bol na pracovisku prevádzkový predpis, je zaliaty vo fólii. Svedkyňa poukázala na upozornenie, že nie
je možné sa zdržiavať v tesnej blízkosti stroja, aby tam človeka nebolo možné vtiahnuť. Uviedla, že je
logické, že čistenie a údržba stroja sa nesmú vykonávať za chodu stroja. Svedkyňa uviedla, že na tom
dopravnom páse sa zmenilo po úraze to, že tam potom namontovali tú krytku, lebo tam chodili, chodili
a následne, až za tri alebo štyri dni povedali, že tam nebol ochranný kryt a že to je príčinou toho úrazu.

Ale svedkyňa tvrdí, že tá krytka tam aj mohla byť, lebo ten dopravný pás bol hneď po úraze spustený.
Zamestnanec by mal vedieť, keď tam chýbajú nejaké ochranné kryty, že ten stroj by sa nemal používať
a v prípade, že vie, že tá krytka je zdemontovaná, tak sa to má snažiť tam namontovať a dovtedy stroj
nepoužívať. Svedkyňa následne uviedla, že jej nie je známe, či tam tá krytka bola, ale keď Inšpektorát
práce spustil v pondelok linku, tak to podľa svedkyne musí byť tak, že tá linka bola bezchybná, lebo si

nemohli dovoliť spustiť linku v prípade, že tam je nejaká závada, aby došlo k ďalšiemu úrazu. Podľa
názoru svedkyne príčinou úrazu bolo, že navrhovateľ pchal tú tyč za chodu toho stroja, pričom pchať tyč
do stroja a čistiť valce za chodu stroja je podľa názoru svedkyne nerozumné.

Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie i výsluchom znalca Ing. J. D., ktorý uviedol, že pokiaľ by bol
na dopravnom páse namontovaný kryt, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa ten úraz nestal. Znalec

vykonal ohliadku miesta úrazu až potom, keď bol namontovaný nový dopravný pás, na ktorom už boli
osadené aj kryty na pohyblivých častiach pásu. Dopravný pás, ktorý je zdokumentovaný na prílohe č. 12
k znaleckému posudku (č.l. 154 - 157), nie je zabezpečený krytmi a nespĺňal podmienky v zmysle platnej
legislatívy. Túto fotodokumentáciu vykonal inšpektorát práce po úraze. Taktiež, pokiaľ by navrhovateľ
dodržal všetky zásady bezpečnosti pri práci, s najväčšou pravdepodobnosťou by k pracovnému úrazu

nedošlo.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci záverečnej reči zotrval na návrhu na začatie konania a navrhol,
aby súd určil, že za pracovný úraz zodpovedá v plnej miere odporca.

Právna zástupkyňa odporcu namietla nedostatok naliehavého právneho záujmu a pre prípad, že by
sa súd nestotožnil s touto námietkou, navrhla, aby súd prihliadol na spoluvinu navrhovateľa, a to v

rozsahu minimálne 70 %, nakoľko odporca má zato, že boli preukázané liberačné dôvody v zmysle
ust. § 196 Zákonníka práce, ktoré zbavujú odporcu zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz, a to
minimálne čiastočne, ak nie v plnom rozsahu. Navrhovateľ bol riadne oboznámený s bezpečnostnými
predpismi, s návodom na obsluhu linky, s prevádzkovým predpisom, ktoré okrem iného obsahovali aj
zákaz akejkoľvek manipulácie a zasahovania do stroja, linky. Navrhovateľ konal spôsobom, ktorý je v

rozpore s obvyklým konaním ostatných zamestnancov, pričom poukázala najmä na výpoveď M. K., ktorý
vykonával zácvik navrhovateľa a sám si nevedel vysvetliť, prečo navrhovateľ konal tak, že zasahoval
do linky a zdržiaval sa v jej tesnej blízkosti za chodu.

Podľa článku 8 prvej vety zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce (ďalej len Zákonníka práce)
Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci

a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania.

Podľa ust. § 146 ods. 1 Zákonníka práce ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych
predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení
zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou
pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa ust. § 146 ods. 2 Zákonníka práce starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri

práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a
neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých
činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Podľaust.§147ods.1 Zákonníkaprácezamestnávateľjevrozsahusvojejpôsobnostipovinnýsústavne
zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné

opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie
ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a
prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

Podľa ust. § 147 ods. 2 Zákonníka práce ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

Podľa ust. § 148 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného
prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju
bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

Podľa ust. § 148 ods. 2 Zákonníka práce ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

Podľaust.§177ods.1 Zákonníkaprácezamestnávateľjepovinnýsvojimzamestnancomzabezpečovať
také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a
majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Podľa ust. § 178 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k

ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa ust. § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

Podľa ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa ust. § 196 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo

psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.Podľa ust. § 196 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne

oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom

byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa ust. § 196 ods. 3 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť
škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2
písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

Podľa ust. § 196 ods. 4 Zákonníka práce pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo

ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2
písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých
si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

Podľa ust. § 196 ods. 5 Zákonníka práce za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno
považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

Podľa ust. § 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného do 31.8.2007 tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a
základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov
podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. projektanti, konštruktéri a tvorcovia pracovných

postupov musia vyhotoviť projekty, návrhy strojov alebo iných technických zariadení a pracovné postupy,
ktoré sú určené na použitie v práci, tak, aby vyhovovali požiadavkám vyplývajúcim z predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou týchto projektov, návrhov strojov
alebo iných technických zariadení a pracovných postupov musí byť vyhodnotenie neodstrániteľných
nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, ktoré vyplývajú z navrhovaných riešení v určených

prevádzkových a užívateľských podmienkach, posúdenie rizika pri ich používaní a návrh ochranných
opatrení proti týmto nebezpečenstvám a ohrozeniam.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. súčasťou projektov, návrhov strojov alebo iných
technických zariadení a pracovných postupov podľa odseku 1 sú informácie o ich bezpečnom
umiestnení, inštalácii, používaní, kontrole, údržbe a oprave.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady
prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.

Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. všeobecné zásady prevencie sú

a) vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,b) posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných
prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,

c) vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,

d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,

e) nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri
ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,

f) prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,

g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere
pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť

účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,

h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov,
technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory
pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení,

i) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, f/, h/ bodu 1. a 2.,i/, j/, o/, p/ zákona č. 124/2006 Z.z.
zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný

a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi
predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

b) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa

skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,

c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení
rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,

d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy,
výrobnépostupy,usporiadaniepracovnýchmiestaorganizáciapráceneohrozovalibezpečnosťazdravie

zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,

f) odstraňovať nebezpečenstvá a ohrozenia, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických
poznatkov nie je možné, plánovať a vykonávať opatrenia na ich odstránenie alebo obmedzenie,

h) v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a
zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov,

iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá
a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov,

1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a
technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie,

2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a

umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom,

i) určovať bezpečné pracovné postupy,

j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a
zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať,

o) zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a schopnosti a na ich vek,

kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov nazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácianedovoliť,abyvykonávalipráce,ktorénezodpovedajú
ich zdravotnému stavu a schopnostiam a na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad
o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci,

p) zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s
bremenami.

Podľa ust. § 6 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a
ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho
priestoroch.

Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a
preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca

a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so
zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na
pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,

b) s vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, ich účinkami na zdravie a s ochranou pred
nimi,

c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli
bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnanec je povinný

a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany
zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými
bol riadne a preukázateľne oboznámený,

c) vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné

prostriedky v súlade s

1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený,

2. poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti,

f) používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky,

g) dodržiavať zákaz vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti ustanovené

osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie,

h) zúčastňovať sa na oboznamovaní a inom vzdelávaní zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa overovaniu jeho znalosti.

Podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ môže užívať stavby, ich súčasti
a pracovné priestory, prevádzkovať pracovné prostriedky a používať pracovné postupy, len ak

zodpovedajúpredpisomnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci,aksúdodržanépodmienky,
ktorévymedzilichprojektant,konštruktér,tvorcaalebovýrobcaapovykonaníúdržby,prehliadok,kontrol,
skúšok alebo odborných prehliadok a odborných skúšok ustanovených osobitnými predpismi alebo
technickou dokumentáciou výrobcu.Podľa ust. § 13 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z. podrobnosti o požiadavkách na stavby a ich
súčasti,komunikácie,pracoviská,pracovnéprostriedky,pracovnépostupyačinnostizhľadiskazaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovujú osobitné predpisy.

Podľa ust. § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej len nariadenia vlády SR
č. 392/2006 Z.z.) toto nariadenie vlády ustanovuje minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia zamestnancov pri používaní pracovných prostriedkov pri práci.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné
opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu

vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia
zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné
pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho
priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného
prostriedku.

Podľa ust. § 3 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. ak pri používaní pracovného prostriedku
nie je možné v plnom rozsahu zamestnancovi zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia, zamestnávateľ je
povinný vykonať potrebné opatrenia, aby čo najviac obmedzil nebezpečenstvo.

Podľa ust. § 4 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť,
aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym

požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 4 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby
pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným
v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.

Podľa ust. § 4 ods. 3 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby

sa pracovný prostriedok používal v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 2.

Podľa ust. § 8 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný preukázať,
že zamestnanec bol oboznámený a informovaný o spôsobe používania pracovného prostriedku.
Zamestnávateľjepovinnýposkytnúťzamestnancovipísomnýnávodnaobsluhupracovnéhoprostriedku,
ak je to potrebné.

Podľa prílohy 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. „MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA PRACOVNÝ
PROSTRIEDOK“ sa ustanovenia tejto prílohy uplatňujú v prípadoch, ak sa vyskytuje nebezpečenstvo
spojené s pracovným prostriedkom.

Podľa bodu 2.8. prílohy 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. „MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA
PRACOVNÝ PROSTRIEDOK“ s názvom: Všeobecné minimálne požiadavky na pracovný prostriedok:

2.8. Ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz,
tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny
nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa
siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.

Kryt a iné ochranné zariadeniea) musia mať pevnú konštrukciu,

b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo,

c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti,

d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva,

e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný
prostriedok používa,

f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť
pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez
odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.

Podľa ust. § 34 ods.. 1 vyhlášky č. 59/1982 Zb. ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie
bezpečnosti práce a technických zariadení k zbiehajúcim sa, strihajúcim, tlačným alebo iným
nebezpečným miestam strojov, ktoré by ohrozovali pracovníkov, ak by zostali voľne prístupné, sa musí
zamedziť prístup alebo použiť ochranné zariadenie.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi pracovným úrazom počas trvania pracovného pomeru u odporcu,
ku ktorému úrazu došlo dňa 21.7.2007, zodpovedá v celom rozsahu odporca.

NavrhovateľsiuplatnilvSociálnejpoisťovninároknaúrazovédávkyztitulupracovnéhoúrazu,atonárok
na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Keďže navrhovateľ ako zamestnanec

a odporca ako zamestnávateľ sa nedohodli na miere zavinenia, pretože odporca určil mieru zavinenia
navrhovateľa 70 %, s čím navrhovateľ nesúhlasil, bol navrhovateľ odkázaný Sociálnou poisťovňou,
pobočka Žilina na podanie žaloby na súd, aby Sociálna poisťovňa mohla posúdiť nárok poškodeného
na úrazové dávky. Podľa judikátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 65/2006 Sociálna poisťovňa
nerozhoduje samostatne vo forme rozhodnutia o otázke, či ide o pracovný úraz alebo o otázke rozsahu

zodpovednosti za škodu ním vzniknutú. Sociálna poisťovňa si môže v rámci konania o úrazovej dávke
o takejto otázke urobiť len úsudok. Preto nemožno v takomto konaní vylúčiť ani podanie tzv. žaloby
svojho druhu. Sociálna poisťovňa si môže sama (avšak nemusí) v konaní o nároku na úrazovú dávku
urobiť úsudok o predbežnej otázke, ktorou v tomto konaní nepochybne môže byť aj otázka, či ide
o pracovný úraz alebo otázka rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pracovným úrazom

vzniknutú. Priamo prejednať a rozhodnúť takúto vec môže len súd v občianskom súdnom konaní.
Takýmto rozhodnutím je Sociálna poisťovňa potom v samotnom konaní o úrazovej dávke viazaná.

Pokiaľ odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa na určenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom, súd dospel k záveru, že námietka premlčania
bola vznesená nedôvodne. V konaní sa nejedná o uplatnenie práva na plnenie pre navrhovateľa od

odporcu, ale o určenie právnej skutočnosti, ktorá je prejudiciálne významná pre rozhodnutie v inom
konaní, v tomto prípade v konaní správnom, v ktorom sa rozhoduje o výške úrazovej dávky, v tomto
prípadeonáhradezabolesťanáhradezasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Jednása oosobitnýdruh
žaloby (tzv. žaloby svojho druhu), ktorou sa určuje právna skutočnosť, a to existencia zodpovednosti
zamestnávateľa a jej rozsahu za úraz spôsobený zamestnancovi. Nejedná sa teda o určenie podľa ust.

§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je natom naliehavý právny záujem. Preto v tomto prípade neprichádza do úvahy ani skúmanie naliehavého
právneho záujmu, ako je tomu pri určovacích žalobách.

Základnou podmienkou zodpovednosti zamestnávateľa za úraz v zmysle ust. § 195 Zákonníka práce

je príčinná súvislosť medzi úrazovým dejom a poškodením zdravia pracovníka. Ak má byť úraz
kvalifikovaný ako úraz pracovný, musí k nemu dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním, pričom úrazom sa rozumie také poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi
nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľ bol v čase, kedy došlo k úrazu, zamestnancom odporcu,
na pracovnej pozícii strojník, na pracovisku odporcu - na štrkovisku v Považskom Chlmci. Skutočnosť, že

v danom prípade došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa pri plnení pracovných úloh, teda sa jednalo o
pracovný úraz, a že poškodenie zdravia u navrhovateľa - amputácia ľavej ruky bolo spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s úrazovým dejom, medzi účastníkmi sporná nebola. Vzhľadom na rozporné tvrdenia
navrhovateľaaodporcuoichpodielezodpovednostinavznikupracovnéhoúrazu,ktorétvrdeniauvádzali
v súvislosti s uplatnením nároku navrhovateľa na úrazové dávky v Sociálnej poisťovni v nadväznosti na

výsledky vyšetrovania pracovného úrazu Inšpektorátom práce v Žiline, sa navrhovateľ v tomto konaní
domáha, aby tento podiel určil súd.

Zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz je zodpovednosťou objektívnou, z čoho vyplýva, že
zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti iba výnimočne. Podľa ust. § 196 ods. 1
Zákonníka práce sa zodpovednosti zbaví celkom, a to v prípade, ak preukáže, že jedinou príčinou škody

bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil
právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo škodu si
spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok

a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Podľa ust. § 196 ods. 2 Zákonníka práce sa zamestnávateľ
zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne
predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
alebo jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo

psychotropných látok, alebo zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým
spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy,
alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal
ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže
privodiť ujmu na zdraví.

Súd preto predovšetkým skúmal príčinu vzniku úrazu, skúmal, ako k úrazu došlo a za akých okolností,
pričom vychádzal z výsledkov vyšetrovania úrazu Inšpektorátom práce, zo záveru znaleckého posudku
vyhotoveného znalcom Ing. J. D. v tomto konaní, ako i výpovedí účastníkov a svedkov.

Súd mal preukázané z protokolu Inšpektorátu práce v Žiline č.: IZA-88-11-2.2/P/J42-07 zo dňa 5.9.2007
(č.l. 26 spisu) o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu, že z miesta úrazu bola vyhotovená

fotodokumentácia, z ktorej súd zistil (je prílohou č. 12 k znaleckému posudku č.l. 154 - 157), že k
transportnému pásu bol voľný prístup a na páse neboli žiadne kryty. Inšpektorát práce konštatoval, že
navrhovateľsadostaldokontaktusbubnompásovéhodopravníkapreto,žebubonpásovéhodopravníka
nemal kryt, alebo nebolo inak zabránené nebezpečnému kontaktu s točiacim sa bubnom a pásom
dopravníka. Ďalej konštatoval, že bez prihliadnutia na ostatné dôvody, školenie postihnutého z predpisov

BOZP, jeho zaučenie, je pre stanovenie príčiny úrazu rozhodujúca tá skutočnosť, že pásový dopravník
nebol vyhotovený tak, aby boli zakryté nebezpečné zdvíhajúce sa miesta, nachádzajúce sa v dosahu
zamestnanca pri nastavovaní dopravného pásu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Inšpektorát práce
uzavrel, že príčinou úrazu bolo chýbajúce ochranné zariadenie na konci dopravníka, kde bolo odokryté
miesto otáčajúcich sa častí, nebol vyznačený nebezpečný priestor a nenachádzalo sa tam ani žiadneiné bezpečnostné značenie, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na
§ 4 ods. 1 a článok 2.8 Prílohy č. 1 Nariadenia Vlády SR č. 392/2006 Z.z.

Zo znaleckého posudku č. 91/2012 mal súd preukázané, že stav navrhovateľom obsluhovaného

zariadenia, pri manipulácii s ktorým došlo k pracovnému úrazu, nebol v okamihu vzniku pracovného
úrazu v súlade s predpismi upravujúcimi bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a stav obsluhovaného
zariadenia nespĺňal parametre požadované týmito predpismi, čo bolo jednou z príčin pracovného úrazu
a to s poukazom na Nariadenie Vlády SR 392/2006 Z.z. a Vyhlášku č. 59/1982 Zb.

Znalec tiež konštatoval, že predmetný pásový dopravník nebol vybavený bezpečnostným označením a
nemal vhodné ochranné zariadenie, čo bolo jednou z príčin pracovného úrazu. Znalec zároveň uviedol,

že ak by navrhovateľ dodržal všetky bezpečnostné predpisy a návod na obsluhu uvedeného zariadenia,
pracovnýúrazbysanestal.Vbode8záveruposudkuznaleckonštatovalspravdepodobnosťoublížiacou
sa k istote, že keby uvedený pracovný prostriedok, na ktorom sa stal pracovný úraz, spĺňal všetky
predpisy vyplývajúce z platnej legislatívy a keby navrhovateľ dodržal všetky predpisy a nariadenia
vyplývajúce z platnej legislatívy, a všetky interné dokumenty spoločnosti D.A.L. s.r.o. Žilina, týkajúce sa

obsluhy pracovných prostriedkov, z ktorých bol preškolený, úraz by sa nestal.

Na pojednávaní vypočutý znalec výslovne uviedol, že pokiaľ by bol na dopravnom páse namontovaný
kryt, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa úraz nestal.

Súd tak mal v konaní jednoznačne preukázané, a to pri aplikácii hore uvedených právnych predpisov,
že odporca neuplatnil všeobecné zásady prevencie, ako zamestnávateľovi ukladá ust. § 5 a § 6

zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pretože nebolo z jeho strany
vylúčené nebezpečenstvo spôsobenia úrazu na dopravnej linke, keďže neboli vykonané príslušné
opatrenia na odstránenie tohto nebezpečenstva. Zo strany odporcu nebol zavedený bezpečný pracovný
prostriedok (predmetný pásový dopravník ), neboli zavedené dostatočné opatrenia v súvislosti so
vstupom zamestnanca do ohrozeného priestoru dopravného pásu, ktorý nebol vybavený, ako vyplýva

zo znaleckého posudku, bezpečnostným označením. Ako hlavnú a bezprostrednú príčinu úrazu však
súd vyhodnotil chýbajúce vhodné ochranné zariadenie, a to ochranný kryt, čo potvrdil aj znalec vo
svojom výsluchu na pojednávaní. Je zrejmé, že umiestnením krytu na transportnom páse by sa riziko
vzniku pracovného úrazu, ktorý sa stal navrhovateľovi, úplne vylúčilo. Odporca neumiestnením krytu
porušil ust. § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. podľa ktorého zamestnávateľ môže užívať stavby,

ich súčasti a pracovné priestory, prevádzkovať pracovné prostriedky a používať pracovné postupy, len
ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Týmto predpisom
je nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách
pri používaní pracovných prostriedkov, ktoré priamo uvažuje s možnosťou existencie nebezpečenstva
spojeného s pracovným prostriedkom, pričom účelom nariadenia je ustanoviť minimálne požiadavky

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri používaní nebezpečných pracovných
prostriedkov pri práci. Zamestnávateľ je povinný podľa ust. § 4 ods. 1 a 2 cit. nariadenia zabezpečiť,
aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, po celý čas jeho používania
zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 nariadenia a v osobitných predpisoch.
Podľa bodu 2.8. prílohy 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. je minimálnou požiadavkou na pracovný

prostriedok, pokiaľ je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže
spôsobiť úraz, vybavenie týchto častí krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu
do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti
skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Súd zdôrazňuje, že sa jedná o minimálnu
požiadavku na pracovný prostriedok, vyplývajúcu z § 4 cit. nariadenia, ktorú si odporca nesplnil.

Odporca si nesplnil ani ďalšiu povinnosť zakotvenú v ust. § 34 ods. 1 vyhlášky č. 59/1982 Zb., ktorou
sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení, podľa ktorého
zákonného ustanovenia k zbiehajúcim sa, strihajúcim, tlačným alebo iným nebezpečným miestam
strojov, ktoré by ohrozovali pracovníkov, ak by zostali voľne prístupné, sa musí zamedziť prístup alebo
použiť ochranné zariadenie. V danom prejednávanom prípade sa jednalo v prípade miesta, v ktoromdošlo k pracovnému úrazu, práve o takú časť transportného pásu, ktorá bola zbiehajúcim sa miestom
stroja a na ktorom muselo byť použité ochranné zariadenie, teda kryt.

Súd tak mal v konaní nepochybne preukázané, že odporca zanedbal ochranu práce, zanedbal

starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci, ktorú povinnosť mu ukladá ust. § 147
ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko porušil ust. § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z., ust. § 4 ods. 1
a 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. v spojitosti s bodom 2.8. prílohy 1 nariadenia vlády SR č.
392/2006 Z.z., ust.§ 34 ods. 1 vyhlášky č. 59/1982 Zb., pretože na transportnom páse nebol umiestnený
v nebezpečnom mieste ochranný kryt.

Pretože odporca porušil svoju základnú povinnosť - a síce použiť bezpečný pracovný prostriedok,

teda prostriedok vybavený bezpečnostnou ochranou, povinnosť používania ktorej je daná priamo
zákonom, je v konaní nadbytočné skúmať, či existujú predpoklady pre úplné alebo čiastočné zbavenie
sa zodpovednosti zamestnávateľa za spôsobený úraz. Dôvod pre takéto skúmanie by bol daný v
prípade, že by si odporca splnil všetky svoje minimálne a základné povinnosti uložené mu zákonom
pri poskytnutí pracovného prostriedku na používanie zamestnancovi, a to umiestnením na dopravný

pás bezpečnostného krytu, ktorý by bránil zamestnancovi v kontakte s pásom. V takom prípade, ak
by zamestnanec aj napriek umiestnenému krytu na dopravnom páse utrpel úraz, súd by skúmal, či
konaním zamestnanca obsiahnutým v texte zákonného ustanovenia § 196 ods. 1 a 2 Zákonníka práce
boli založené dôvody pre úplné, alebo čiastočné zbavenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri
pracovnom úraze.

Keby bol na dopravnom páse ochranný kryt, nebolo by došlo k situácii, ktorá priamo predchádzala úrazu,
a síce, že pás stiahol navrhovateľovi nohavicu, ktorú sa snažil uvoľniť rukou, a následne mu pás zachytil
rukáv, potom ruku, následkom čoho došlo k amputácii hornej končatiny.

Pokiaľ aj znalec konštatoval, že navrhovateľ bol poučený z predpisov upravujúcich bezpečnosť a
ochranuzdraviapripráciaspôsobobsluhypredmetnéhozariadeniazostranynavrhovateľabolvrozpore

s predpismi upravujúcimi bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s takýmto zariadením, tieto okolnosti
podľa názoru súdu nemali prioritný vplyv na vznik pracovného úrazu, nakoľko príčinou vzniku úrazu bolo
prioritne umožnenie kontaktného prístupu zamestnanca priamo k transportnému pásu.

Svedkyňa F. B., ktorá u odporcu pracuje ako bezpečnostná technička, si svojimi tvrdeniami protirečila,
keď najprv uviedla, že na dopravnom páse sa po úraze zmenilo to, že tam namontovali krytku. Následne

sama vyslovila na toto svoje tvrdenie pochybnosť, keď uviedla, že tá krytka tam aj mohla byť, lebo
dopravný pás bol hneď po úraze spustený. Uvedené spochybňovanie svedkyňou, že by nemuselo byť
pravdou, že kryt na linke pred úrazom chýbal, je nedôvodné a nelogické, nakoľko svedkyňa sama
uviedla, že pracovníci inšpektorátu práce tam po úraze „chodili, chodili a následne, až za tri alebo štyri
dni povedali, že tam nebol ochranný kryt a že to je príčinou toho úrazu“. Z uvedeného je zrejmé, že

ochranné kryty na linke chýbali, čo vyplýva i z fotodokumentácie vyhotovenej Inšpektorátom práce v
Žiline po úraze a z protokolu Inšpektorátu práce zo dňa 5.9.2007, tiež z výpovede svedka M. K., z ktorej
vyplynulo, že po úraze navrhovateľa na linke, na ktorej došlo k úrazu, boli urobené ochranné kryty, a to
na zadnom dopravnom páse, teda tam, kde došlo k úrazu.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že pracovné zmeny trvali 16 hodín denne v dvoch dňoch po sebe a poukazoval

na túto okolnosť ako na tiež vplývajúcu na možnosť vzniku úrazu, súd v konaní toto tvrdenie nemal
preukázané s poukazom na výpovede svedkov T. X. a M. K., ktorí uviedli, že pracovné zmeny trvali XX
hodín. Výpoveď T. X. bola v ostatnom nepodstatná, svedok sa zaujímal predovšetkým o svoju prácu,
teda o nakladanie áut hotovou drťou a práca zamestnancov na transportom páse ho nezaujímala a
nevedel k nej uviesť žiadne konkrétne skutočnosti.Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania voči odporcovi ako
neúspešnému účastníkovi konania v plnom rozsahu, pričom trovy konania pozostávajú z trov právneho
zastúpenia.

Navrhovateľ si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vyčíslil trovy konania v podaní zo
dňa 17.02.2014, pričom náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za nasledovné úkony právnej
služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom

2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania

3. účasť na pojednávaní 09.11.2011

4. účasť na pojednávaní 25.01.2012

5. účasť na pojednávaní 31.07.2013

6. účasť na pojednávaní 16.10.2013

7. účasť na pojednávaní 14.02.2014

Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom podľa príslušných ustanovení OSP a vyhl. MS SR č.
655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov(ďalejlenvyhl.)a navrhovateľovipriznalprotiodporcovi právonanáhradutrovkonaniatitulom

náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z:

a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci z 06.12.2010 podľa §
14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 55,49 eur, režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,21 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania z 13.12.2010
podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1písm.a/ vyhl., vo výške 55,49 eur, režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,21 eur;

Navrhovateľsiuplatniltarifnúodmenuzaúkonyuvedenépodč.1a2vsadzbe57,-eur,čojevšaksadzba
platná pre rok 2011 a režijný paušál v sadzbe 7,41 eur, čo však je tiež sadzba pre rok 2011. Keďže k

prevzatiu právneho zastúpenia a k podaniu návrhu došlo v roku 2010, súd priznal navrhovateľovi tarifnú
odmenu a režijný paušál len v sadzbe platnej pre rok 2010.

3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní 09.11.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti
na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 57,- eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur;

4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní 25.01.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti

na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 58,69 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;

5.úkonprávnejslužby:účasťnapojednávaní31.07.2013 podľa§13aods.1písm.d)vyhl.vnadväznosti
na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 60,07 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur;6. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní 16.10.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v nadväznosti
na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 60,07 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur;

7. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní 14.02.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v nadväznosti

na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 61,87 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho
zastúpenia vo výške 461,80 eur .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).