Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217907
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312217907.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Soňou Vackovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Levice dňa 28.09.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia

majetkovej škody v sume 175,- eur, majetkovej ujmy v sume 442,56 eura a trov konania. V žalobe
uviedol, že pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere dlžníkom (povinným) navrhol vykonať exekúciu podaním návrhu súdnemu exekútorovi. Súdny
exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu exekučný súd
udelil. Žalobca ďalej podal návrh na zmenu exekútora, o ktorom exekučný súd nerozhodol zákonom
stanovenom v čase 30 dní. Nečinnosťou exekučného súdu vznikla žalobcovi majetková škoda vo výške

175,- eur, ktorá pozostáva z účelne vynaložených nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému v sume 70,- eur, na udržiavanie
a správu informačného systému v sume 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom v sume 50,- eur a na administratívne spracovanie textov v sume 15,- eur. Zároveň
si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a

práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý je dôsledkom nesústredenej činnosti takej
intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv žalobcu. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku
zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným aj riziku že nastane
insolvencia povinného. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu 442,56 eura, ktorej

výpočet je výsledkom aplikácie doktríny Ústavného súdu (satisfakcia vo výške 20.000,- Sk t.j. 663,88
eura za každý rok poznačený prieťahmi) teda 663,88 eura za rok : 12 mesiacov = 55,32 eura za mesiac,
pričom v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 256 dní. Zároveň žiadal, aby
nadriadený súd rozhodol po prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušnéhoOkresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k
veci a k účastníkom konania.

Krajský súd v Nitre svojím uznesením zo dňa 18.10.2012 č.k. 11NcC/536/2012-10 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Levice pod sp.zn. 11C/418/2012 a vec prikázal na rozhodnutie Okresnému súdu Nitra. Okresný súd
Levice vec postúpil tunajšiemu súdu dňa 09.01.2013.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2013 uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. V prvom rade mala za to, že návrh je zmätočný, keďže žalobca síce uviedol dôkazy na
preukázanie svojho nároku, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Mala za to, žalobný návrh je podaný predčasne, nakoľko neuplynula šesťmesačná

lehota na predbežné prerokovanie nároku, pričom žalobca na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí neposkytol žiadnu súčinnosť, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Tiež
poukázala na to, že pre vznik zodpovednosti nie sú splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné
rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím respektíve nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. K samotnému úradnému

postupu poukázala na to, že v určitých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú
lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora, nakoľko s týmto rozhodnutím je spojené
rozhodnutie aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie
u pôvodného exekútora, a to aj v prípade keď pôvodný súdny exekútor neposkytne exekučnému súdu
súčinnosť. V prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekoná o návrhoch žalobcu ako oprávneného

na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy podaním
sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť
podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Pri uplatnených nárokoch, pri ktorých došlo k
uplynutiu tridsaťdňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009

uplatnila námietku premlčania. Žalovaná ďalej namietala vyčíslenie materiálnej škody, keď mala za
to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu
zostranysúdu,pričomvychádzaťzpaušálnejsumy663,88eurajenesprávne.Žalovanáďalejpoukázala
na postupy žalobcu vo vzťahu spotrebiteľom, na ktoré poukázala aj Európska komisia, Generálne

riaditeľstvo pre spravodlivosť, v liste adresovanom stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri
Európskej únii. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo namieste podrobné skúmanie
akéhokoľvekpodaniažalobcuatonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,keďvprípadežalobcu
nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní).
Žalovaná má zato, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad

postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj porušenie práva. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že
žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v
namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy.

Žalobca vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovanej zo dňa 29.01.2014 uviedol, že žalovaná
sa snaží ospravedlniť svoj nesprávny úradný postup tým, že prenáša zodpovednosť zaň na žalobcu,
ktorý sa podľa jej mienenia nedostatočne sťažoval na nečinnosť. Takáto premisia je právnom štáte
neprípustná. Štátny orgán vybavený právomocou na rozhodnutie o návrhu, ktorým je jednoznačne súd,

musí vo veci konať aj bez urgencií a sťažností účastníka konania, ak mu v tom nebránia objektívne
prekážky. Navyše platí základné právo každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto
je pre existenciu prieťahov v konaní, porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, ako aj pre nečinnosť súdu, irelevantné zaoberať sa
typom a počtom urgencií a sťažností. Napriek tomu žalobca vyvinul enormné úsilie, ktoré od neho ani

nebolo možné spravodlivo očakávať, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní a najmä primäl
súd k vydaniu rozhodnutia, a to nielen a výlučne vo vzťahu v tejto exekučnej veci, ale aj vo vzťahu
k iným skutkovo a právne porovnateľným stagnujúcim exekučným veciam, a to podal opakované
žiadosti o informáciu o stave konania a napokon podal sťažnosť Ústavnému súdu SR. V danomkonaní všeobecný súd nerozhoduje o porušení základného práva sťažovateľa, ale o náhrade majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Preto postupy ústavného súdu používané k objasňovaniu porušenia
základného práva nemôžu byť podstatné a ich štúdium v konaní nemá žiadny význam. K naplneniu

pojmu predbežného prerokovania nároku na náhradu škody dôjde už samotným podaním žiadosti o
predbežné prerokovanie, ktorá v danom prípade bola jednoznačne podaná. Nakoľko z vyjadrenia
žalovanej vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok popiera, nie je možné očakávať že by predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody prinieslo požadovaný efekt v podobe úhrady požadovanej
náhrady škody. Žalobca popiera, že by akokoľvek maril predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody. Nakoľko žalobca namieta skutočnosť, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora včas,
preto nie je relevantné posudzovať, aká bola kooperácia pôvodného súdneho exekútora so súdom pri
odovzdávaní spisu. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov žalobcu
(práca navyše) a v administratívnych postupoch žalobcu (úkony navyše) a to v sume zvýšenia objemu
prác a postupov. V hraničných prípadoch znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov. Dôsledkom
je zníženie majetku žalobcu. V tomto konaní sa žalobca nedomáha náhrady majetkovej škody, ktorá by

predstavovala znížený výťažok z exekúcie, ale uplatňuje si náklady, ktorému vznikli v priamej príčinnej
súvislosti s nekonaním exekučného súdu. Poukázal na ustanovenie § 136 OSP, podľa ktorého ak možno
výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo, ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa
svojej úvahy, a uviedol že daná vec spadá do rámca vecí, kde ustálenie výšky škody je spojené s
nepomernými ťažkosťami, avšak uplatňovaný nárok je nepatrný vo vzťahu k nákladom potrebným na

jeho zistenie. Pokiaľ súd nebude mať spoľahlivo preukázanú konkrétnu výšku škody navrhol, aby v
konaní bol na zodpovedanie otázky výšky škody ustanovený znalec, prípadne, aby súd pri určení výšky
škody postupoval podľa ustanovenia § 136 OSP.

Žalobcovi bol termín pojednávania oznámený cestou právneho zástupcu, na pojednávanie sa nedostavil
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Žalovaná mala doručenie riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavila ani nepožiadala z dôležitého
dôvodu o odročenie, preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že sa pridržiava písomne podaného návrhu v
celom rozsahu. Žiadosť o predbežné prerokovanie bola doručená žalovanej dňa 25.02.2012, ale tejto
nebolo vyhovené.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise, a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru.

Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý doručil JUDr. Milanovi Strieškovi, súdnemu
exekútorovi dňa 08.12.2005. Súdny exekútor podal dňa 23.12.2005 na Okresný súd Levice žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vec bola vedená na Okresnom súde Levice pod sp.zn.
6Er/757/2005. Exekučný súd vydal dňa 04.01.2006 poverenie, ktorým súdneho exekútora poveril

vykonaním exekúcie. Žalobca podal návrh na zmenu exekútora, ktorý doručil exekučnému súdu dňa
15.10.2009. Exekučný súd zaslal návrh na zmenu exekútora na vyjadrenie súdnemu exekútorovi a
zároveň ho vyzval, aby v lehote 10 dní predložil súdu exekučný spis spolu s vyúčtovaním doterajších
trov exekúcie. Súdny exekútor listom doručeným exekučnému súdu dňa 14.06.2010 predložil exekučný
spis a zároveň oznámil, že vzhľadom na vymoženú sumu si trovy konania neuplatňuje. Exekučný súd

uznesením zo dňa 21.06.2010 č.k. 6Er/757/2005-16 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Žalobca sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
dňa 25.02.2012.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánomverejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa

doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedeniadôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Režim zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, spočíva
na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom
stanovené predpoklady (podmienky), a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus). Dôkazné bremeno preukázania základných

predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci má poškodený. To znamená, že
poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda, že táto škoda bola spôsobná protiprávnym konaním
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a napokon, že medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním existuje príčinná súvislosť. Škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení reálne
existujúceho majetku, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody. Súčasťou škody sú

aj „márne vynaložené náklady“. Protiprávne konanie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže
spočívať v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom úradnom postupe, ktorý môže tiež spočívať v
nesprávnom konaní alebo v konaní bez splnenia zákonných podmienok, ale aj v nekonaní (nečinnosti),
či v porušení povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, prípadne
nevydanie rozhodnutia vôbec. Pri ktoromkoľvek z vyššie popísaných postupov ide o porušenie právnej

povinnosti, teda povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Z hľadiska príčinnej súvislosti je potrebné
preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným (priamym) následkom reálneho protiprávneho
konania (opomenutia) určitého konkrétneho orgánu verejnej moci. Príčinná súvislosť predpokladá, že
ide o také účinky protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody.

Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje poškodenému
domáhať sa svojho nároku na súde v prípade, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) bod 1.
zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3

ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Na základe vyššie uvedeného súd v prvom rade skúmal, či nárok na náhradu škody nebol na súde
uplatnený predčasne, to znamená, či sa žalobca obrátil so svojim nárokom na náhradu škody na

príslušný orgán pred podaním žalobného návrhu. Nakoľko v danej veci žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, je orgánom príslušným na predbežné
prerokovanie tohto nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Súd mal zo zoznamu podaní, ktorý je uložený na správe súdu pod Spr/1001/2012, preukázané, že

žalobca sa obrátil na príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.02.2012. Z toho vyplýva, že žalobca uplatnil svoj nárok
na súde po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie žiadosti, keď žalobný návrh bol
doručený Okresnému súdu Levice dňa 28.09.2012.

Následne súd skúmal či v danej veci sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to
protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 175,- eur a nemajetkovej

ujmy v sume 442,56 eura z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v 30-dňovej zákonnej lehote a postupoval so zbytočnými prieťahmi. Ide teda o nárok zo zodpovednosti
za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom súdu, ako orgánu verejnej moci.Nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže mať za následok vznik
zodpovednostipodľazákonač.514/2003Z.z.vprípadeporušeniapovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, v prípade nečinnosti orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci a v prípade zbytočných prieťahov v konaní.

Vo vzťahu k porušeniu povinnosti Okresného súdu Levice vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote 30 dní, mal súd vykonaným dokazovaním pripojeným spisom Okresného súdu Levice sp.zn.
6Er/757/2005 preukázané, že medzi podaním návrhu na zmenu exekútora dňa 15.10.2009 (č.l. 11

pripojeného spisu) a rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora dňa
21.06.2010 (č.l. 16 pripojeného spisu), síce uplynula doba dlhšia ako 30 dní, počas uvedenej doby
však exekučný súd nebol nečinný, keď návrh na zmenu exekútora súd odoslal na vyjadrenie súdnemu
exekútorovi s výzvou, aby v lehote 10 dní predložil súdu exekučný spis spolu s vyúčtovaním doterajších
trov exekúcie (č.l. 13 pripojeného spisu).

Rozhodovacia činnosť súdu je proces, v ktorom vecne a miestne príslušný súd rozhoduje o právach a
právom chránených záujmoch účastníkov konania. Úlohou súdu je vydať zákonné a zároveň spravodlivé
rozhodnutie. Pre takéto rozhodnutie súdu je potrebné, aby bolo vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu. Pokiaľ je zákonodarcom stanovená lehota na vydanie rozhodnutia súdu, je ňou súd

viazaný a je povinný ju dodržať. Táto povinnosť však nemôže byť bezvýhradná, bez ohľadu na okolnosti
každého jednotlivého prípadu.

Ako už bolo uvedené vyššie konajúci súd, ako orgán štátnej moci, musí vydať v prvom rade rozhodnutie
zákonné a spravodlivé, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. To znamená, že súd musí

mať pre svoje rozhodnutie všetky potrebné podklady. Podľa názoru súdu akákoľvek lehota, ktorú zákon
stanovuje na rozhodnutie súdu, nemôže začať objektívne plynúť skôr, ako má súd oprávnený vo veci
rozhodnúť k dispozícii všetky pre rozhodnutie relevantné podklady. Opačný výklad by znamenal, že súd
by mal povinnosť rozhodnúť napriek tomu, že nemá pre rozhodnutie potrebné podklady, čo je v rozpore
s požiadavkou, aby súdy rozhodovali zákonne a spravodlivo a aby ich rozhodnutia boli preskúmateľné

z hľadiska dôvodov.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nezistil.
Postup exekučného súdu bol v súlade so zákonom, keď rozhodol o návrhu na zmenu exekútora dňa
21.06.2010 bezprostredne a v lehote 30 dní po doručení všetkých podkladov potrebných pre rozhodnutie

(exekučného spisu a vyúčtovania) dňa 14.06.2010.

S otázkou dodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie v danej veci sa súd zaoberal vyššie. V súvislosti s
tvrdením žalobcu, že súd postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd konštatuje, že prípadné nedodržanie

zákonom stanovenej lehoty automaticky neznamená postup súdu so zbytočnými prieťahmi. Vo vzťahu
k namietanému postupu exekučného súdu, ktorý podľa žalobcu postupoval so zbytočnými prieťahmi,
súd poukazuje na skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je
oprávnený skúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd pritom vychádza z platnej právnej úpravy,

podľa ktorej existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky skúma porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, najmä podľa troch základných kritérií, a to zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu (I. ÚS 41/12). Postup súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, teda súdne konanie, nie je

oprávnený preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale
len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo viacero orgánov oprávnených v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ
by všeobecný súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska zbytočných

prieťahov, znamenalo by to, že všeobecný súd by preskúmaval postup iného všeobecného súdu,
pričom zároveň by mohlo dôjsť k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, keď vecne príslušné na
prejednanie a rozhodovanie sporov o náhradu škody sú okresné súdy, ale súdy, ktoré môžu porušiť
právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdyvyššieho stupňa, napr. krajské súdy, alebo aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Všeobecný súd môže
priznať náhradu škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že o existencii zbytočných
prieťahov bolo rozhodnuté na to oprávneným orgánom, ktorým je Ústavný súd Slovenskej republiky.

V danej veci je nesporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného súdu v
exekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo, preto sa súd otázkou porušenia práva
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nezaoberal.

Ako už bolo uvedené základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávny úkon (ktorý
spočíva v konaní alebo opomenutí) súd nezistil, keď uzavrel, že postup exekučného súdu bol v súlade
so zákonom, ktorý rozhodol o návrhu na zmenu exekútora v primeranej lehote po doručení všetkých
podkladov (exekučného spisu a vyúčtovania). Vo vzťahu k zbytočným prieťahom súd konštatoval, že

tieto z pozície všeobecného súdu nie je oprávnený skúmať, keď uvedené oprávnenie prináleží len
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, pričom v konaní nebolo sporné, že žiadne konanie, v ktorom
by bol posudzovaný postup exekučného súdu v exekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov
sa neviedlo. Pokiaľ nie je preukázané splnenie prvého, základného predpokladu zodpovednosti za
škodu, a to protiprávny úkon, nie je, podľa názoru súdu, potrebné skúmať ďalšie predpoklady vzniku

zodpovednosti za škodu, teda vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom
škody, nakoľko vznik škody, ako zmenšenie majetku poškodeného je predpokladom zodpovednosti len
ak škoda bola priamo a nesprostredkovane spôsobená výlučne konaním (opomenutím), ktoré bolo vo
vzťahu k zmenšeniu majetku poškodeného rozhodujúce, to znamená, že ak nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, majetok žalobcu sa nemohol zmenšiť.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že až do rozhodnutia o zmene exekútora, a to aj v
prípade zamietnutia návrhu na zmenu exekútora, je povinný vykonávať nevyhnutné úkony v prospech
oprávneného pôvodný exekútor, z čoho je zrejmé, že doba do rozhodnutia exekučného súdu o zmene
exekútora, neplynie márne a aj z tohto dôvodu nemôže žalobcovi vzniknúť žiadna škoda. Pokiaľ

exekučné konanie prebieha, žalobca v procesnom postavení oprávneného, ako každý iný oprávnený,
svoju pohľadávku eviduje spôsobom, aký uzná za vhodný, a to bez ohľadu na to, či exekučné konanie
v budúcnosti skončí vymožením pohľadávky alebo iným spôsobom. Pokiaľ žalobca na evidenciu svojich
pohľadávok potrebuje, pravdepodobne s ohľadom na veľké množstvo týchto pohľadávok, osobitný
informačný systém, zamestnancov a vedenie osobitnej administratívy, je to jeho náklad súvisiaci s

výkonom podnikateľskej činnosti, a nie škoda, ktorá mu vznikla v dôsledku postupu súdu. Tvrdenie
žalobcu o možných následkoch neskoro vydaného rozhodnutia spočívajúcich v tom, že mohlo nastať
riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko
insolventnosti povinného, by bolo možné považovať za významné len v prípade, že by takéto následky
skutočne nastali. Žalobca však tieto možné následky uvádzal len všeobecne a hypoteticky a ani netvrdil,

že skutočne nastali, preto ich súd nebral do úvahy, ako dôkaz, že žalobcovi vznikla reálna škoda.

Osobitne súd poukazuje na obsah z exekučného spisu, z ktorého vyplýva, že pôvodný exekútor
vykonával exekúciu až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora, pričom časť pohľadávky žalobcu bola
pôvodným exekútorom aj vymožená a aj z tohto dôvodu nemohla žalobcovi vzniknúť žiadna škoda.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania znaleckým
posudkom k výške uplatnenej škody.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnený podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003
Z.z., má súd zato, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na poškodeného - fyzickú osobu. Napriek
tomu súd uvádza, že nárok na nemajetkovú ujmu nie je automatický vo vzťahu k porušeniu práva,
ale predpokladá objektívne zistenie, že samotné porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením,
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V

nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ súd konštatoval, že nesprávny úradný postup exekučného súdu
nezistil a rovnako ani vznik škody na strane žalobcu v konaní preukázaný nebol, nebolo dôvodné,
aby sa nezaoberal uplatneným nárokom žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď prerozhodnutie o priznaní práva na nemajetkovú ujmu je základným predpokladom vznik ujmy spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Na základe vyššie uvedených skutkových okolnosti a ich právneho vyhodnotenia súd, dospel k záveru,
že žalobný návrh nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

Obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že žaloba je podaná predčasne, nakoľko neuplynula
šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, pričom žalobca na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí neposkytol žiadnu súčinnosť, súd nepovažoval za dôvodnú. Ako už bolo vyššie
konštatované žalobca sa obrátil na príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) so žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.02.2012, čoho vyplýva, že žalobca uplatnil
svoj nárok na súde po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie žiadosti, keď žalobný

návrh bol doručený Okresnému súdu Levice dňa 28.09.2012.

S námietkou premlčania uplatnenou žalovanou sa súd nestotožnil. Premlčacia lehota na uplatnenie
nároku na súde, ktorá je 3 roky, začala plynúť rozhodnutím exekučného súdu dňa 21.06.2010. Trojročná
premlčacia lehota neplynie od podania žiadosti na predbežné prerokovanie dňa 25.02.2012 do jeho

skončenia (najviac 6 mesiacov), preto premlčacia lehota uplynula dňa 21.12.2013 (21.06.2013 + 6
mesiacov). Nakoľko žalobca podal návrh na súd dňa 28.09.2012, podal ho pred uplynutím premlčacej
lehoty.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)
z dôvodu, že žalovaná mala v konaní plný úspech, ale nepriznal jej náhradu trov konania, pretože si
žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)