Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 24, 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/113/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212431
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912212431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 17.09.2012, ktorý bol doručený na tunajší súd dňa 27.09.2012,

domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 175,- Eur a súčasne aj náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 Eur. V návrhu poukázal na to, že žalovaný nárok mu vznikol
na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci
vedenej na tomto súde pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX proti povinnému: C. J. v prospech oprávneného
- navrhovateľa, pretože uvedený súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase.

Odporca sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 10.06.2013, doručeným na súd dňa 14.06.2013, pričom
žiadal návrh zamietnuť, pretože nie je jasný titul nároku na náhradu škody (je nejasné, či si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote), nie je preukázaná
správnosť a dôvodnosť výšky tejto škody, takisto nie je preukázaný vznik nároku na nemajetkovú ujmu,
ale ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch.

Odporca vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých
došlo k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.04.2009, t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
navrhovateľom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, obsahom pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX a vyjadrením odporcu zo dňa 10.06.2013.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX súd zistil nasledovné
skutočnosti:- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: C. J., L. K. R., R.
K. XXXX/XX,
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 5.200,- Sk (172,61 Eur) s prísl., pričom

exekučným titulom bola notárska zápisnica vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v
Partizánskom pod sp. zn. X. XXXX/XXXX, X. XXXXXX/XXXX zo dňa 07.11.2003,
- poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 29.03.2004,
- návrh oprávneného na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009 bol na súd doručený dňa 02.11.2009
(pričom novým exekútorom mal byť JUDr. Rudolf Krutý),

- listom zo dňa 09.11.2009 vyzval súd dovtedy povereného exekútora - JUDr. Jozefa Ďuricu, aby sa
vyjadril ku navrhovanej zmene,
- JUDr. Jozef Ďurica listom zo dňa 15.12.2009 súdu oznámil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora
žiada ako neúčelný zamietnuť a súčasne navrhol vyhlásiť predmetnú exekúciu za neprípustnú podľa §
57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku a z tohto dôvodu ju aj zastaviť,
- tunajší (exekučný) súd vydal uznesenie o vyhovení návrhu oprávneného na zmenu exekútora dňa

02.06.2010 s tým, že poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého a následne rozhodol aj o
zastaveníexekúcieuznesenímzodňa16.02.2011nazáklade§57ods.1,písm.a)Exekučnéhoporiadku
z dôvodu absolútnej neplatnosti exekučného titulu,
- Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16CoE/237/2011-51 zo dňa 31.08.2011 rozhodnutie o
zastavení exekúcie, napadnuté odvolaním oprávneného, potvrdil.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 10.06.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli odporcovi zo strany navrhovateľa doručené (prvé žiadosti odporca
obdržal dňa 23.04.2009).

Z návrhu navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 10.06.2013, súd zistil, že predmetný nárok
navrhovateľa nebol uspokojený, preto si navrhovateľ uplatnil tento svoj nárok na súde.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto návrh navrhovateľa ako

nedôvodný zamietol.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.

Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie len sprostredkovaný.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal:

- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany odporcu v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby ku
porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si
voči odporcovi uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,
- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej

pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu
a vznikom tvrdenej škody.
Súd poukazuje aj na to, že výdavky navrhovateľa spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov

pomocou informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, administrácia listín
a komunikácia s exekútorom sú takými výdavkami, ktoré museli navrhovateľovi vznikať v priebehu
predmetného exekučného konania bez ohľadu na porušenie právnej povinnosti exekučným súdom v
tomto konaní.Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré

vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.
Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej
moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.

Poškodený,pokiaľjenímprávnickáosoba,musívkonanípreukázať,akézávažnénásledkyvzniklivjeho
pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak navrhovateľ existenciu takýchto

závažných následkov nepreukázal.
V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v predmetnej exekučnej veci bol výkonom
exekúciepoverenýJUDr.JozefĎurica,ktorýaždorozhodnutiaozmeneexekútorabolpovinnýajnaďalej
si plniť svoje povinnosti z titulu jeho funkcie a z toho dôvodu v exekúcii riadne pokračovať vykonávaním
všetkých potrebných úkonov. Z návrhu navrhovateľa žiadnym spôsobom nevyplýva, že by od podania

návrhu na zmenu exekútora až do rozhodnutia o tejto zmene exekučným súdom, nebolo v predmetnej
exekučnej veci zo strany povereného exekútora riadne pokračované.
Súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatuje, že:
- v období, keď bol podávaný návrh na zmenu súdneho exekútora navrhovateľom boli na tunajší
exekučný súd zo strany navrhovateľa postupne podávané hromadné podania v zmysle Exekučného

poriadku v iných exekučných veciach - a to v počtoch výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé
vybavovanie exekučnej agendy tunajším súdom v zákonom stanovených lehotách, pričom následkom
toho došlo k mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu,
- exekučný titul predložený navrhovateľom v predmetnom exekučnom konaní bol sporný, pričom
poverený exekútor JUDr. Jozef Ďurica (v čase po podaní návrhu na zmenu exekútora navrhovateľom)

žiadal súd o zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku
práve pre spornosť exekučného titulu,
- exekučný súd pred svojim rozhodnutím o zmene exekútora sa musel preto zaoberať uvedenými
námietkami povereného exekútora, aby mohol posúdiť, či je potrebné exekúciu aj zastaviť.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda

povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného

nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania

aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa§3ods.1,písm.d/zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkonemoci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sapovažuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu vo vyjadrení zo dňa 10.06.2013 súd

konštatuje, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Súd konštatuje, že v exekučnom konaní došlo ku uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu
exekútora až po dni 23.04.2009. Uvedený dátum považuje za rozhodujúci samotný odporca, keď vo
svojom vyjadrení zo dňa 10.06.2013 uvádza, že vznáša námietku premlčania pri tých uplatnených

nárokoch navrhovateľa, pri ktorých došlo "k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku)".

Odporcovi, ako úspešnému účastníkovi, vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.
nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia žiadne trovy konania v prospech odporcu nevyplývali.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1)prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 2) O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).