Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215201982
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215201982.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdvDunajskejStredevprávnejvecinavrhovateľa:P.V.,P..XX.XX.R.,A.C.,P..K.Č..XX,zast.
EQUIDEM - Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hornopotočná č. 1, Trnava, proti odporkyni : V. E.,
T.. V., N.. XX.XX.R., A. A. Č.. XXX, zast. Advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou, so sídlom Alžbetínske
nám. č. 2, Dunajská Streda, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd s ch v a ľ u j e zmier uzavretý medzi účastníkmi konania dňa 29.09.2015 v nasledovnom znení :

Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat.
úz. A., Y. A., M. N. R. Č.. X Y. Ú., Y. K. F. B., P. T. F. B..Č.. XX , N. W. W. Č.. XXX/X Y. M.V. XXXmX,
F. W. D. W. P. N., W. T. „. P. W. W..Č.. XXX/X Y. M. XXXmX , F. W. D. W. P. N., W. T. „., W..Č.. XXX/X
D. W. P. N.F. Y. M. XXmX, R. K. Č..B.. XXX N. W. XXX/X D. W. P. N., W..Č.. XXX/X D. W. P. N. Y. M.
XXmX, W. T. „. tak, že podiel pripadajúci na navrhovateľa v 2/6-ín a 1/6-iny z celku preberá odporkyňa
za protihodnotu spoluvlastníckeho podielu 18.000,-€.

Odporkyňa sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi protihodnotu spoluvlastníckeho podielu 18.000,-€ do 40
dní od právoplatnosti uznesenia o schválenom zmieri.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12. 2. 2015 domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. územní. A., T. F. Č. B. XX N.
W. B. W. Č. XXX, Y. M. XXX V. D. W. P. N. P. K. W. Č. XXX Y. M. XXX V. D. W., M. N. R. M. Č. X

Okresného úradu katastrálny odbor Dunajská Streda s odôvodnením, že napriek snahe, navrhovateľovi
sa nepodarilo dohodnúť s odporkyňou, ktorá sľúbila vyplatiť spoluvlastnícky podiel z jednej poloviny z
nehnuteľnosti 18.000,-€ do 31 1.2015.

Odporkyňa súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva a vo svojom vyjadrení k návrhu podané
dňa 22.6.2015 predložila zmluvu o zrušení podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti ,
ktorou vyhovuje požiadavke navrhovateľa na vyplatenie protihodnoty 18.000,-€, podmienená zmluva

uzavretímzáložnejzmluvy,ktoroubybolzabezpečenýúverodporkynizaúčelomúhradyhodnotypodielu
navrhovateľa.

Pred začatím pojednávania vo veci samej navrhovateľ súhlasil s ponukou v zmluve o zrušení
podielového spoluvlastníctva. Trval na uzavretí súdneho zmieru na základe ktorého odporkyňa sazaviaže vyplatiť jeho spoluvlastnícky podiel za protihodnotu 18 000€, nakoľko odmietal podpísať zmluvu
o záložnom práve ako podieloví spoluvlastníka.

Účastníci konania zhodne navrhli vo veci uzavrieť súdny zmier , v ktorom sa odporkyňa zaviazala vyplatiť

spoluvlastnícky podiel navrhovateľa 18 000 euro v lehote do 40 dní od právoplatnosti uznesenia o
schválenom súdnom zmieri. Trovy konania účastníci konania nežiadali nahradiť.

Podľa § 142 Obč.zák.,Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne

opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Ak nie je
rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým
je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o
zrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvasúdom,atonielenrozdelenímveci,aleajprikázaním

doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za
primeranú náhradu, v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.)
zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno

vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré
zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú
uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych
podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto

smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho
porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to,
kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.).

Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do
vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento

spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú
vec záujem.

Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala
byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť
mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda

cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu,
využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ
čo iné možno predať za vyššiu cenu.

Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem,
prichádzadoúvahytretízuvedenýchspôsobovzrušeniaavyporiadaniaspoluvlastníctva,atonariadenie

predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov.Podľa § 99 ods. 1 až 4 O.s.p., ,Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym
zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred
prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili

sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.

Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Ak ide o dohodu o mediácii, rozhodne súd prednostne o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier
schvaľuje. Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu účastníka vo veci
samej, rozhodne súd o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier v tejto veci schvaľuje najneskôr v

tejto lehote.

Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o
schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od
právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Na základe vykonaného dokazovania súdom, predloženými listinnými dôkazmi bolo nesporné, že

účastníci konania pred podaním návrhu na súd jednali o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Dohodli sa na hodnote spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa vo výške 18.000,-€. Nehnuteľnosť
bola ocenená a aj znaleckým posudkom znalca v odbore oceňovanie nehnuteľnosti J.. Q. X. ktorý v
posudku číslo 59/2014 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti 43.400,-€. Predmetnú nehnuteľnosti
užíva odporkyňa, ktorá aj podľa tvrdenia navrhovateľa, vynaložila náklady na údržbu nehnuteľnosti.

Navrhovateľ má trvalé bydlisko v Trnave. Odporkyňa výslovne prejavila záujem o nadobudnutie
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, čím boli splnené všetky podmienky stanovené v prípade
prikázania nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Takto navrhnutý súdny
zmier súd považoval v súlade so zákonom s ustanovením § 142 ods. 1 veta druhá. Účastníci konania
sa dohodli na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu v lehote do 40 dní od právoplatnosti uznesenia

o schválenom zmieru. Uznesenie o schválení zmieru je právoplatné dňom nasledujúcim po doručení
uznesenia, od ktorého odňať bude plynúť lehota na plnenie 40 dní /§ 57 ods.1 O.s.p./.

Podľa § 146 Obč.súd.por., Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie

b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;

Účastníci konania sa dohodli, že každý z nich si hradí trovy, ktoré im vznikli týmto konaním. Keďže
náhradu trov konania ani jeden z nich nežiadal, súd v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je p r í p u s t n é .