Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/637/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200361
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715200361.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľky G.
P., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX G., proti odporcovi U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. XXX/X, XXX XX B. R., v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/16/2015-30 zo 16.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným

výživným 120 € mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné
poskytuje, k rukám navrhovateľky (prvý výrok), zameškané výživné vyčíslil za obdobie od 15. 01. 2015
do 31. 03. 2015 vo výške 180,26 € a povolil ho odporcovi splácať spolu s bežným výživným po 15 €
mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh (druhý
výrok), v prevyšujúcej časti návrh zamietol (tretí výrok), čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. P/115/02-36 zo dňa 29. 04. 2002 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odporcu voči
navrhovateľke (štvrtý výrok) a konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

(piaty výrok).
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného ubehlo viac ako 12 rokov, v čase
poslednej úpravy mala navrhovateľka 5 rokov a v súčasnosti navštevuje 3. ročník Gymnázia v F..
Výdavky navrhovateľky súd v zásade považoval za opodstatnené a nevyhnutné výdavky, ktoré ustálil na
celkovej sume v priemere mesačne 235,00 € (cestovné 36,00 €, zbierka na stužkovú 5,00 €, poplatky
za knihy, školské pomôcky, školské akcie 10,00 €, strava 120,00 €, oblečenie, obuv 30,00 €, výdavky
na mobil a internet 15,00 €, výdavky na drogériu, kozmetiku, bežné lieky 15,00 €, výdavky na záujmovú

činnosť a trávenie voľného času 15,00 €, iné jednorazové výdavky 10,00 € mesačne); zmenili sa aj
pomery na strane rodičov: odporca v období rokov 2001 - 2002 dosahoval príjem 503,88 € netto a matka
navrhovateľky dosahovala príjem 125,57 € netto mesačne. Odporca tvrdil, že v súčasnosti jeho príjem
predstavuje 323,00 € mesačne netto po odpočítaní 40 % paušálnych výdavkov z podnikania a zaplatení
odvodov a daní a z tohto príjmu platí výživné na navrhovateľku, hypotéku 113,27 €, zálohové platby na
plyn25,50€anaenergiu29,00€,príspevoknadomácnosť100,00€;okremtohomáeštejednomaloleté
nezaopatrené dieťa, ktoré žije s ním a jeho partnerkou v spoločnej domácnosti, preto bol ochotný

prispievať navrhovateľke zvýšeným výživným vo výške maximálne 80,00 € mesačne od rozhodnutia
súdu. Je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu vo B. R. a výlučným vlastníkom jednoizbového
bytu vo B.; osobné motorové vozidlo ani iné hodnotnejšie veci nevlastní. S navrhovateľkou sa počas jej
maloletosti pravidelne a riadne stretával dvakrát do mesiaca, vždy jej dával vreckové 20,00 - 30,00 €,chodil po ňu autom do G., a to od jej piatich až do štrnástich rokov, potom chodila autobusom, prispieval
jej aj mimo výživného napr. na plavecký kurz, na zubný aparát, dostávala peniaze na sviatky, narodeniny,
Vianoce, kúpil jej mobil a dobíjal kredit, aby mohli byť spolu v kontakte.

Matka navrhovateľky dosahovala príjem 3.783,00,-Sk, v súčasnosti jej príjem predstavuje 349,00 €
netto mesačne.
Súd považoval za jednoznačne a nepochybne preukázanú zmenu pomerov na strane navrhovateľky,
ktorej sa úmerne s jej vekom zvýšili výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím
školských, športových, kultúrnych potrieb. Navrhovateľka žiadala priznať výživné vo výške 250,00 €

mesačne od 01. 02. 2015, ako aj celý rok 2014 spätne; súd jej nevyhovel, pretože podľa jeho názoru
je odporca schopný platiť výživné maximálne vo výške 120,00 €. Túto povinnosť mu určil od 15. 01.
2015, pričom konštatoval, že síce ku zmene pomerov došlo skôr, ale súd uveril tvrdeniam odporcu,
že po dobu, kým bola navrhovateľka s odporcom v kontakte, jej prispieval na výživu aj nad rámec
stanoveného výživného, či už formou finančnej hotovosti z titulu vreckového, resp. darov pri príležitosti
rôznych sviatkov, nákupom vecí na oblečenie, obuv, ako i ďalších vecí osobnej potreby, a tiež formou

aktívneho trávenia voľného času na rôznych výletoch a dovolenkách; preto zvýšil výživné od odporcu
len odo dňa 15. 01. 2015, t. j. odo dňa podania návrhu na súd; v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
V súvislosti s tým rozhodol aj o zameškanom výživnom za obdobie od 15. 01. 2015 do 31. 03. 2015,
ktoré povolil otcovi splácať v 15,00 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod sankciou straty
výhody týchto splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) podľa úspechu konania, avšak keďže ani jeden z účastníkov si náhradu
trov konania neuplatnil a ani im žiadne trovy zo súdneho spisu nevyplynuli, rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu
zmenil a zaviazal ho platiť výživným len vo výške 80 € od 15. 01. 2015 do 25. dňa v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky a zároveň žiadal upraviť aj závislý výrok o zameškanom výživnom, ktoré by mu
súd povolil splácať po 15 € mesačne spolu s bežným výživným. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to,
že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému J. P., nar. XX. XX. XXXX, s ním a jeho matkou
žijú v spoločnej domácnosti. Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke má v rovnakom rozsahu ako on
aj jej matka R. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorej príjem predstavuje 349 € mesačne, pričom jeho príjem
je len 323 €; navyše ona ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. On podniká vo veľmi špecifickej oblasti

- pneuservis motorových vozidiel, príjmy má nepravidelné, sezónne a počas slabších mesiacov musí
vykrývať aj stratu z podnikania, aby sa pri silnej konkurencii udržal na trhu.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Poukázala
na to, že jej matka si plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne a zo svojho príjmu 349 € jej zabezpečuje

všetky potreby ohľadom jej osobnostného rastu a podporuje ju vo všetkých záľubách, umožňuje jej
absolvovať pobyty v zahraničí s cieľom zdokonalenia sa v anglickom jazyku. Okresný súd správne
posúdil príjmy rodín účastníkov konania; poprela tvrdenia odporcu, že jeho príjem do trojčlennej rodiny
je 323 € mesačne: odporca podniká v prosperujúcej firme, býva v novopostavenom rodinnom dome,
o čom predložila list vlastníctva, okrem toho má vlastný jednoizbový byt na sídlisku B. vo B., z čoho

má ďalší príjem do rodiny. Je vlastníkom viacerých osobných áut a jeho partnerka tiež vlastní osobné
auto a byt na ulici K. XXXX/XX vo B.. Odporca sa venuje finančne nákladným koníčkom, je poľovník,
je držiteľom viacerých strelných zbraní, jeho rodina si každoročne plánuje dovolenku pri mori. Pokiaľ
odporca poukazoval na svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému J., vyživovaciu povinnosť voči tomuto
dieťaťu má aj jeho matka.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené § 202 O. s. p., v odvolacom konaní
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a

rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil
z nasledovných dôvodov.Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je
zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj

životných nákladov.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 3, 4, 5 ZR). Cieľom zákonnej úpravy je zvyšovať mieru rodičovskej

zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa; každý rodič má povinnosť v
prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa, a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na uspokojenie svojich potrieb. Pritom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnuté životné potreby rodiča alebo
iné potreby.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k vydaniu nového rozhodnutia o výživnom môže dôjsť
len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru tak na strane oprávneného, povinného alebo na
obidvoch stranách; môže ísť o subjektívne, ale aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových a
celkových majetkových pomerov a výdavkov. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli
byť podkladom pre zmenu výživného. Zmenu rozhodnutia o výživnom ako v budúcnosti zročných dávok

pripúšťa § 78 ods. 1 Zákona o rodine aj § 163 ods. 1 O. s. p.; pri zmene pomerov zákon ukladá vždy
prihliadnuť na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3).

Životné náklady všetkých účastníkov a najmä navrhovateľky sa od jej maloletosti s pribúdajúcim vekom
nepochybne zvýšili, čo aj bez hlbšieho skúmania konkrétnych výdavkov samo o sebe odôvodňuje zmenu

rozhodnutia o výživnom. Tieto náklady sa nezvýšili len navrhovateľke, ale aj obom jej rodičom, čo je
spôsobené všeobecným nárastom cien a zvýšením inflácie.

Popreskúmaníobsahuspisuodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolanieodporcuniejedôvodné.Krajský
súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože

tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z
tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu vychádza zo správne zisteného skutkového
stavu; súd vyhodnotil príjmy a výdavky na strane matky navrhovateľky, ako aj odporcu, zhodnotil zmenu
pomerov za obdobie posledných 12 rokov, kedy došlo k poslednej úprave výživného pre navrhovateľku.
Okrem toho zdôraznil zmenu pomerov na strane navrhovateľky: navrhovateľka bola v čase posledného

rozhodnutia ako 5 ročné dieťa v materskej škole, v súčasnosti študuje v 3. ročníku Gymnázia v F.,
je blízko veku dospelých. Prvostupňový súd správne ustálil výšku zvýšeného výživného, rešpektoval
potreby navrhovateľky a jej zdravotný stav. Otcom navrhované zvýšené výživné na sumu 80 € je
neprimerane nízke vzhľadom na súčasné potreby navrhovateľky a vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od
poslednej úpravy výživného, aj s prihliadnutím na postoj odporcu, ktorý dlhodobo prispieval na výživu

aj v naturáliách a aj finančnými prostriedkami okrem výživného ustanoveného súdom. Z obsahu spisu
vyplýva, že odporca dosahuje príjem vo výške 323 € mesačne netto; odvolací súd sa v tomto smere
zhoduje s konštatovaním okresného súdu, že jeho preukázaný mesačný príjem nie je adekvátny jeho
výdavkom a majetkovým pomerom, čo súd riadne zhodnotil a zdôvodnil. Odvolací súd sa nestotožnil
s tvrdením otca, že navrhovateľka má povinnosť žiadať výživné od svojej matky; navrhovateľka aj v

základnom aj v odvolacom konaní prehlásila, že jej matka si vyživovaciu povinnosť voči nej plní aj bez
určenia výživného súdom.
Odvolací súd nepovažoval odvolanie odporcu za dôvodné ani s prihliadnutím na jeho vyživovaciu
povinnosť voči maloletému J..

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd vo výroku správne rozhodol; v odôvodnení
však nesprávne uviedol dôvody, prečo nevyhovel návrhu navrhovateľky ohľadom stanovenia počiatku
vyživovacej povinnosti spätne za rok 2014 (...uveril tvrdeniam odporcu...). Na plnoleté deti súd môže
určovaťvýživnélenodpodanianávrhu(§77ods.1ZR);spätnemaximálnezadobu3rokovbymoholsúdurčiť výživné, len pokiaľ by navrhovateľka bola maloletá, a aj to len v prípade, žeby preukázala existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Navrhovateľka podala svoj návrh v prvý deň svojej plnoletosti - v
deň svojich osemnástych narodenín, preto neprichádzalo do úvahy zvažovanie zameškaného výživného

spätne pred podaním návrhu za žiadnych okolností, ani pri preukázaní dôvodov hodného osobitného
zreteľa.

Pokiaľ sa týka zameškaného výživného za 3 mesiace, súd ho vyčíslil v podstate správne, ako násobok
rozdielu medzi pôvodne stanovenými 46,47 € a v súčasnosti určenými 120 € (120-46,47=74x3).

Odvolací súd nepovažoval odvolanie odporcu za dôvodné, nevidel žiadne dôvody na zmenu (§ 220 O.
s. p.) ani zrušenie (§ 221 O. s. p.) rozsudku; preto ho v plnom rozsahu v zmysle § 219 ods. 1 O. s.
p. potvrdil.

Okresný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania; aj toto rozhodnutie je správne a hoci nebolo osobitne odvolaním
napadnuté, odvolací ho podrobil svojmu prieskumu ako výrok závislý. Keďže zo spisu vyplýva, že návrh
na prisúdenie trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. podaný nebol, je aj v tejto časti rozsudok
okresného súdu správny.

Podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak,
že úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani
jej zo spisu žiadne trovy nevyplynuli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.