Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 7, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/228/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210714
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612210714.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 7.120,95 eur a nemajetkovej ujmy 1.424,19 eur
samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
náhrady škody 7.120,95 € a nemajetkovej ujmy 1.424,19 €. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako
oprávnený subjekt navrhol exekučnému okresnému súdu Liptovský Mikuláš vykonanie exekúcie pre

pohľadávkuvzniknutúneplnenímzáväzkuzozmluvyoúvereč.5371589povinnouĽ.I.,B..XX.XX.XXXX.
SúdnyexekútorpodspisovouznačkouEX9799/2009požiadalOkresnýsúdLiptovskýMikulášoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol dňa 16.08.2010 (konanie začalo 03.10.2009), teda po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 317 dní). Nesprávny úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia
v zákonnej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného
postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil

vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd vykonaním postupu
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp.
zn. SR07562/09, vykonateľného 13.08.2009) porušil zásadu legality. Exekučný súd nebol legitímne
schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci. Exekučný
súd opätovným posúdením práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny založil v právnom vzťahu
medzi žalobcom a dlžníkom prekážku veci rozhodnutej. V uvedenom konaní neexistuje okolnosť,

umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetková škoda
7.120,95 € predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu, založeného zmluvou o úvere. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si žalobca uplatňuje,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

okresného súdu, ktorým došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu vymoženia jeho pohľadávky.Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol žalobca včas, efektívne a
účinne uskutočniť rad iných krokov, smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia
vymožiteľnosti jeho pohľadávky, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.

Ďalšími dôvodmi pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy sú neexistencia vnútroštátneho účinného
prostriedku nápravy, absolútna nemožnosť súdneho uplatňovania pohľadávky, čo vyvolalo u žalobcu,
resp. členov riadiacich orgánov spoločnosti a ich majiteľov negatívne pocity. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatnenia pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo zánik už vytvorených a
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu

spôsobilahospodárskustratuužalobcuajujehomajiteľov,neistotuvplánovaníďalšíchrozhodnutí,ktoré
mohol prijať. Ako primeranú náhradu majetkovej ujmy si žalobca uplatňuje 20 % z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom, teda čiastku 1.424,19 €. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhrady škody, do podania tejto žaloby žalovaný pozitívne nereagoval. Navrhol tiež, aby súd
medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, vzniknutú neplnením
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníčkou Ľ. I..

Žalovaný písomným vyjadrením zo 16.12.2013 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na jej zmätočnosť
podania (neuvedené spisové značky príslušných súdnych konaní, dátumy doručenia podaní súdu
a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch). Nie je jasný titul

nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu,
spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný tiež namietol, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Ani v rámci
súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania

ústavnej sťažnosti. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho
predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola
podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z.
z.. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musí existovať nezákonné rozhodnutie (resp.

nesprávny úradný postup), musí vzniknúť škoda a existovať príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny
úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky, nepredložil.

Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v
exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-
dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi
schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku

znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky.
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR

nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov, lebo

sa týkajú právnych vzťahov zo spotrebiteľských zmlúv. Nesprávnym úradným postupom sú tie prípady
vzniku škôd, ktoré sú vyvolané inou než rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej moci. Posúdenie
veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia jej zamietnutím
nesprávnym úradným postupom (rozsudok NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp.
zn. 4Cdo/24/2004). Poukázal na § 44 ods. 2 Exek. por. účinného od 01.06.2011 a na nevyhnutnosť

konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z
dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka nie je vprípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných žalobcom
splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na
vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd

poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011,
3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol

námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009,
teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná jej existencia
ani výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov bez uvedenia,
či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk. Pri vyčíslení nároku na náhradu materiálnej škody

žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul podaním
žaloby na súd, čo nevykonal. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej

činnosti potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu
vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie
§ 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti

právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských
aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu.
Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v
niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne a boli aj predmetom

záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca uplatňuje nárok
na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda

vznikla postupom okresného súdu, takže žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť (nemožno tvrdiť, že
žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si týmto vyjadrením uplatnil aj právo
na náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9NcC/71/2013-16 zo dňa 19.02.2013 vylúčil sudkyňu Okresného
súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Gabrielu Briškovú z prejednávania a rozhodovania veci. Toto uznesenie bolo

právnemu zástupcovi žalobcu doručené 04.12.2013, kedy aj nadobudlo právoplatnosť. Jeho tvrdenie v
podaní zo 05.03.2015 o nedoručení tohto súdneho rozhodnutia je preto nepravdivé a nezakladá dôvod
odročenia pojednávania, ktoré zároveň žalobca navrhol.

Na pojednávaní dňa 07.09.2015 sa nezúčastnil žiaden z riadne a včas predvolaných účastníkov,
žalovanýsvojuneúčasťospravedlnil.Súdvecrozhodolvneprítomnostiúčastníkov,prihliadajúcnaobsah

spisu a doteraz vykonané dôkazy, čo je postup podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v
ďalšom Obč. súd. por.).

Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym
rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu
rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo

rozsiahledokazovanie.Navyšesažalobcadomáha,abysúdmedzitýmnymrozsudkomurčil,žežalovaný
je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o jej zamietnutí rozhodol, aj keď oneskorene.Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 5 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv,
v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy
tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými

v článku 7 ods. 2.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 14.12.2009 (v čase začatia exekučného
konania) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 14.12.2009 podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 14.12.2009 exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 14.12.2009 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonalexekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca nepreukázal
existenciu základných atribútov zodpovednosti žalovaného za škodu. Prvým z nich je porušenie právnej
povinnosti, ktoré má podľa tvrdenia žalobcu spočívať v nesprávnom úradnom postupe Okresného
súdu Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn.
EX 9799/2009. O tomto tvrdenom nesprávnom úradnom postupe žalobca v písomnej žalobe uvádza,

že je charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote, resp. v primeranom čase a
bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Z
pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 7Er/877/2009 je preukázané, že súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 dňa 20.10.2009 požiadal tunajší okresný
súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie; žiadosť bola tunajšiemu okresnému súdu doručená
28.10.2009. Oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej Ľ.D. I., B.. XX.XX.XXXX, navrhol dňa

03.10.2009 vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky 1.561,48 eur s príslušenstvom na základe
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľa Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava zo
dňa 14.07.2009, sp. zn. SR 07562/09, právoplatného 10.08.2009 a vykonateľného 13.08.2009, ktorým
bola povinná zaviazaná na zaplatenie istiny 1.561,48 eur a príslušenstva z titulu zmluvy o úvere č.
5371589 zo dňa 28.10.2008. Súdneho exekútora viazala povinnosť podľa § 44 ods. 1 Exekučného

poriadku účinného do 14.12.2009 predložiť tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiadať ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Tunajší okresný súd pri činnosti predchádzajúcej vydaniu poverenia postupoval
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vo vtedy platnom znení, v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľskom práve (právny vzťah oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinnej Ľ.

I. je spotrebiteľským úverom) a o dobrých mravoch, so zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase vzniku zmluvného vzťahu oprávneného a povinnej a podľa ustanovení komunitárneho
práva - Smenice (ES) 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozsudkom
Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08, ktorý je od vstupu SR do Európskej únie dňom 01.05.2004
prameňom práva. Exekučný súd dňa 20.01.2010 súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveril,

ale zároveň uznesením č.k. 7Er/877/2009-14 zo 14.04.2010 exekúciu zastavil. Obsah pripojeného
exekučného spisu teda vyvracia aj žalobné tvrdenie o tom, že exekučný súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia 16.08.2010 (urobil tak 20.01.2010), aj žalobné tvrdenie o tom, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia jej zamietnutím - poverenie bolo v uvedený deň
vydané. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia nedošlo v omeškaní trvajúcom viac ako 317

dní. Po zrušení uznesenia o zastavení exekúcie uznesením odvolacieho Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 10CoE/29/2011 zo dňa 30.09.2011 exekučný súd znovu exekúciu zastavil uznesením č.k.
7Er/877/2009-41 zo dňa 10.08.2012, ktoré odvolací súd potvrdil uznesením č.k. 10CoE/14/2013-63
zo dňa 27.03.2013, právoplatným 12.06.2013. Svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie exekučný
súd odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 5371589 zo dňa

28.10.2008 uzatvorenej oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o. s povinnou Ľ. I. je neplatná pre nedostatok
písomnej formy. Ak žalobca tvrdí, že nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva vo vykonaní
úradného postupu, ktorý žalobca nazval ako preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn.
SR07562/09, vykonateľného 13.08.2009, bez splnenia zákonných podmienok, čím mala byť porušená

zásada legality, ide o tvrdenie nepravdivé. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje
posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Naopak, ako poukazuje žalovaný vo svojom
písomnom vyjadrení, rozhodnutie o zastavení exekúcie iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho
rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Exekučný súd zastavením exekúcie splnil svoju
prevenčnú povinnosť, keď zabránil vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Pre úplnosť

súd dodáva, že nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae. Tomu nasvedčuje
aj právna prax, žaloby množstva iných veriteľov na zaplatenie pohľadávok nevymožených v predošlých
exekučných konaniach v dôsledku nevykonateľných exekučných titulov (aj rozhodcovských rozsudkov)
sú súdmi bez problémov prejednávané a rozhodované. Súd nezistil ani nesprávny úradný postup pri
vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie charakterizovaný žalobcom ako nevydanie rozhodnutia v

zákonnej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Žalobca totiž tvrdí, že exekučný
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ale nejde o tvrdenie pravdivé. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané, žiadosť o jeho udelenie nebola zamietnutá. Aj keď § 41 ods. 2písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 14.09.2009 (až do 31.05.2010) za exekučný titul podľa tohto
zákona označoval len vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené, aj
žalobca v pozícii oprávneného za exekučný titul napriek takejto právnej úprave považoval aj rozsudok

exekučného súdu. Použijúc argumentum a minori ad maius je v tomto kontexte potrebné vykladať aj
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 14.09.2009. Ak boli exekučným titulom rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené, exekučným titulom boli aj rozhodcovské rozsudky,
ktoré nemohli zostať mimo režim komunitárneho a spotrebiteľského práva. Od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia do vydania poverenia si súd musel, za súčinnosti súdneho exekútora a oprávneného

v prvom rade zabezpečiť úverovú zmluvu, následne preskúmať jej náležitosti a po predložení spisu
celé predchádzajúce rozhodcovské konanie, čo sú úkony, ktoré nemožno vykonať ihneď aj vzhľadom
na tisícky exekučných vecí a obmedzené množstvo súdnych zamestnancov vybavujúcich (nielen) túto
agendu.

Nakoľko žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody ani kauzálny nexus
súd ďalej v konaní nezisťoval.

Pre nedostatok skutkových tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní,
na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode
dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Bolo
nadbytočnýmodročovaniepojednávaniaadokazovanie,čikpremlčaniužalovanéhonárokudošlo,alebo
nie.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný v písomnom vyjadrení zo 16.12.2013 navrhol prisúdenie náhrady trov, ktoré
v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.