Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 13, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/95/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207112
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614207112.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci navrhovateľa:
CD Consulting, s.r.o so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 26429705,
právne zastúpenom advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grosslingova 4, Bratislava,
IČO: 36864421 proti odporcovi: H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. F., H. XXX/XX, o zaplatenie 134,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 134,- Eur, 6% ročný úrok zo
sumy 304,- Eur od 11.7.2011 do 27.5.2012, zo sumy 134,- Eur od 28.5.2012 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy 1,01 Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). V tomto návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu do troch
dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 134,- Eur, zmenkový úrok vo výške
0,25 % Eur denne zo sumy 304,- Eur od 25.4.2011 do 27.5.2012 t.j. 303,24 Eur, zo sumy 134,- Eur od
28.5.2112 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 304,- Eur od 11.7.2011 do 27.5.2012 t.j. 16,14 Eur , zo
sumy 134,- Eur od 28.5.2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda
1,01 Eur a náhradu trov konania. V časti údaje o pohľadávke navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 21.10.2010 na zmenkovú sumu vo
výške 304,- Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.4.2011.

Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov
od vystavenia". Do textu predmetnej zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 25.4.2011.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu
úrokov. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
odporcu v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 11C/95/2014-15 dňa 19.6.2014 bez nariadenia pojednávania.
Uvedeným rozsudkom tunajší súd návrh navrhovateľa zamietol poukazujúc na článok 4 ods. 4
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu z dôvodu, že pohľadávku navrhovateľa považoval za zjavne
neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Proti uvedenému rozsudku bolo zo strany navrhovateľa
podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach. Odvolací súd uznesením sp. zn.
5Co/754/2014-56, zo dňa 15.5.2015 zrušil uvedený rozsudok tunajšieho súdu a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd v Košiciach uviedol, že tunajší súd nesprávne
aplikoval článok 4 ods. 4 Nariadenia a nesprávne postupoval, keď nepoužil jeho článok 5 a nasledujúce.
Odvolací súd ďalej uviedol, že súdu 1. stupňa nebol oprávnený posudzovať právny vzťah medzi
účastníkmi konania ako spotrebiteľský a preto nesprávne považoval pohľadávku žalobcu uplatnenú v
návrhu za zjavne neopodstatnenú. Zistenie súdu, že navrhovateľ tak ako uňho uplatnil právo zo zmenky,
ho už uplatnil aj na rozhodcovskom súde, nie je správne, lebo v rozhodcovskom konaní uplatnila právo
zo zmenky POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, teda nie navrhovateľ.
Povinnosťou súdu bude preto vo veci uskutočniť konanie podľa Nariadenia, konkrétne podľa jeho
KAPITOLY II Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa § 226 O.s.p., ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zaslané
ustanovenému odporcovi tlačivo C na odpoveď, ktoré mu bolo doručené dňa 23.6.2015. Odporca na
tlačivo nereagoval.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada
niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k tomu, ale aj vzhľadom k povahe uplatnenej
pohľadávky navrhovateľom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré
nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, súd považoval nariadenie pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania
na deň 13.8.2015. Pojednávanie vo veci súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho
dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to exekučným spisom tunajšieho súdu a
umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie § 123 O.s.p., pričom
nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než
nariadením pojednávania vo veci.

Navrhovateľ namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z
ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

Na pojednávanie určené na 13.8.2015 navrhovateľ prevzal predvolanie dňa 3.8.2015, u odporcu
doručenie predvolania bolo preukázané dňom 3.8.2015. Navrhovateľ a jeho právny zástupca ani
odporca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili navrhovateľ a jeho právny

zástupca, lehota na prípravu na pojednávanie bola u nich zachovaná a súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v ich neprítomnosti.

V súvislosti s vyššie uvedenou námietkou navrhovateľa, jeho nesúhlasom s nariadením ústneho
pojednávania a vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom exekučného spisu súd poukazuje
na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie
vo veci. Z článkov 8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je
zachovaná možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy, ktoré neboli
navrhované účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danej
veci, bolo nevyhnutné posúdiť zmenku predloženú navrhovateľom a bolo nevyhnutné vykonanie dôkazu
oboznámením sa so zmenkou súvisiacou Zmluvou o úvere č. 701500404 zo dňa 21.10.2010 a
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktorý bol zabezpečený predmetnou zmenkou.

Súd vykonal dokazovanie oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou zo dňa 21.10.2010, obsahom
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/917/2012 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej odporom dňa 21.10.2010
s nasledovnými údajmi:

Označenie: zmenka

Číslo zmluvy: 701500404

Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu

Miesto vystavenia: v Krompachoch

Dátum vystavenia: 21.10.2010

Zmenková suma: 304,- Eur

Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu tristoštyri EUR , zmenkový úrok 0,25 % denne od
25.4.2011

Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava

Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia"

Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Z obsahu exekučného spisu tunajšieho súdu 9Er/917/2012 súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o.
ako oprávnený v exekučnom konaní podala návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi ako povinnému
na vymoženie istiny 134,- Eur s príslušenstvom.. Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu. K žiadosti o udelenie poverenia bola okrem návrhu oprávneného
predložená aj Zmluva o úvere č. 701500404, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmenka
vystavená dňom 21.10.2010.

Z uznesenia tunajšieho súdu 9Er/917/2012, zo dňa 2.1.2012 súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť
s.r.o. ako oprávnený v exekučnom konaní podala návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi ako
povinnému na vymoženie istiny 134,- Eur s príslušenstvom. Citovaným uznesením žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom následne uznesením Krajského súdu v Košiciach
9Er 917/2012-32, zo dňa 27.9.2013 bolo predmetné uznesenie zrušené. Exekučný súd následne vo
veci opätovne rozhodol uznesením 9Er917/2012 zo dňa 3.12.2013, tak, že žiadosť o udelenie poverenia
opätovne zamietol, pričom toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom dňa 13.2.2014 potvrdené. Exekučné
konanie bolo uznesením tunajšieho súdu 9Er 917/2012 zo dňa 23.4.2014 zastavené. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 15.5.2014. Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08136/11 zo dňa 26.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
12.9.2011 a vykonateľnosť 16.9.2011. Odporca bol zaviazaný zaplatiť pôvodnému veriteľovi Pohotovosť
s.r.o. istinu 304,- Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % Eur denne od 25.4.2011 do zaplatenia, 6 %
ročný úrok od 11.7.2011 do zaplatenia a trovy exekúcie. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa
uvádza, že oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie zmenkovej sumy 304,- Eur s vyššie uvedenými
úrokmi. Rozhodcovský súd rozhodol na základe zmenky vystavenej dňa 21.10.2010, ktorou účastníci
zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere. Blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle Dohody
o vyplnení zmenky. Exekučnému súdu bola predložená aj Zmluva o úvere č. 701500404 zo dňa
21.10.2010, uzavretá medzi Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, na základe ktorej
bol mu poskytnutý úver vo výške 200,- Eur podľa zmluvy na výkon povolania. Povinný sa zaviazal
vrátiť oprávnenému úver v 9-tich mesačných splátkach po 40,- Eur a poplatok za úver vo výške
160,- Eur. Exekučný súd nevydal poverenie a zamietol žiadosť s odôvodnením, že úver poskytnutý
oprávnený povinnému je úverom spotrebiteľským. Zároveň uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky,
ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola podľa exekučného súdu neplatná
a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že povinný podpísal blankozmenku
nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo namietať sumu v nej uvedenú. Oprávnený
nemohol použiť predmetnú zmenku ako podklad na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní, lebo jeho
konanie bolo v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi a rozhodcovský rozsudok zaviazal odporcu na
právom nepovolené a dobrým mravom odporujúce plnenie. Takéto zabezpečenie úveru bolo výrazne v
neprospech slabšej strany predmetnej zmluvy - spotrebiteľa a preto sa jedná o neprijateľnú podmienku.

Zo Zmluvy o úvere č. 701500404 zo dňa 21.10.2010, uzavretá medzi Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom, na základe ktorej bol mu poskytnutý úver vo výške 200,- Eur podľa zmluvy
na výkon povolania. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 9-tich mesačných splátkach po 40,-
Eur a poplatok za úver vo výške 160,- Eur. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka
o tom, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej
uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto
zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 13 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto
znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Exekučným titulom v konaní sp. zn. 9Er/917/2012 - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
08136/11 zo dňa 26.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.9.2011 a vykonateľnosť 16.9.2011
bol odporca zaviazaný zaplatiť pôvodnému veriteľovi Pohotovosť s.r.o. istinu 304,- Eur, zmenkový úrok
vo výške 0,25 % Eur denne od 25.4.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok od 11.7.2011 do zaplatenia
a trovy exekúcie. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že oprávnenému vzniklo právo
na zaplatenie zmenkovej sumy 304,- Eur s vyššie uvedenými úrokmi. Rozhodcovský súd rozhodol
na základe zmenky vystavenej dňa 21.10.2010, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo
zmluvy o úvere. Blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.
861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva

návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000,- Eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho
pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa
doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Sb. v platnom znení (ďalej ZŠZ)

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb, vo zmenke zročnej
na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej
zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zákona , úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento
údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie
je určený deň iný.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 ZŠZ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú
doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia
(cesie).

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 ZŠZ, indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od
ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 ZŠZ, indosament treba napísať na zmenku alebo a list s ňou spojený
(prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa
zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený
indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament,aby bol platný, napísaný
na rub zmenky alebo na prívesok.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 ZŠZ, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa odseku 2 písm. b.) uvedeného ustanovenia, ak ide o blankoindosament, môže majiteľ: indosovať
zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu.

Podľa ustanovenia § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 ZŠZ, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa ustanovenia § 75 ZŠZ, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 ZŠZ, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v
predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je
zročná na videnie.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky
je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí,
že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 ZŠZ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§
38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch
(§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu
dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa ustanovenia § 2 odsek 1 Zákona číslo 566/2001 Z. z., cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis
v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa
osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V danom prípade je predmetom sporu nárok zo zmenky. Pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka,
ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky
upravené v § 75 zákona zmenkového a šekového Posudzovanie prípadného základného vzťahu, z
ktorého prípadne vzišlo vystavenie predmetnej zmenky, by malo význam len vtedy, keby odporca
vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii tejto zmenky došlo na jeho škodu alebo ak by podal
relevantné kauzálne námietky týkajúce sa základného vzťahu, z ktorého prípadne vzišlo vystavenie
predmetnej zmenky, príp. zmenky samotnej , čo by však musel v konaní aj preukázať.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať
a preukázať akúkoľvek vadnosť zmenky, vrátane prípadného pochybenia pri vyplnení zmenky ak
táto pôvodne bola blankozmenkou a bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s
udeleným vyplňovacím právom. Navyše ak bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu
v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere
alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ
nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť
túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka
možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky. V prejednávanej veci zo
strany odporcu žiadne takéto výhrady, resp. námietky uplatnené neboli.

Súd sa preto len zaoberal tým, či vystavená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky.

Podľa ustanovenia § 75 ZŠZ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do
vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu
alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; a 7. podpis vystaviteľa.

Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. § 75 ZŠZ okrem
údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však zmenkový a šekový zákon nesankcionuje
neplatnosťou, pretože podľa ustanovenia § 76 ods. 1 a 2 ZŠZ sa v prípade zmenky, v ktorej nie je
uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku splatnú na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ
preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods. 1 ZŠZ). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola
vystavená odporcom a jej splatnosť je vymedzená formuláciou "zaplaťte pri predložení". Zmenka bola
indosovaná (§ 11 ods. 1 ZŠZ) navrhovateľovi, ktorý tým nadobudol všetky práva zo zmenky (§ 14 ods.
1 ZŠZ) a ktorý je tak jej oprávneným majiteľom (§ 16 ods. 1 ZŠZ)

Keďže navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky
a v konaní nebolo preukázané, žeby pri jej nadobudnutí konal vedome na škodu odporcu (§ 17 ZŠZ),
súd jeho návrhu vyhovel a v zmysle § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 ZŠZ mu priznal i právo
postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej sumy, s 6 % úrokom, tak ako je to uvedené vo výroku
rozsudku, ako aj právo na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková
miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne.

Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej
doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od
splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok.

V prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov,
t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je potrebné vychádzať
z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon
pre rozpor s dobrými mravmi neplatný.

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine
alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere súd vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli
úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti 6,53 %
ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS), pričom túto sadzbu, zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne, resp. 91,25 % ročne, viacnásobne prevyšuje. Súd úrokovú doložku na zmenke považoval za
neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, preto žalobu
v časti požadovaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zamietol avšak navrhovateľovi priznal
6 % ročný úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Výrok o trovách konania súd oprel o ustanovenie § 142 ods. 2/ O. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny vo výške 134,- Eur,
6%-tného ročného úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti
nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, ktorý niekoľkonásobne

prevyšuje žalovanú istinu a preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal s poukazom na vyššie citované ustanovenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnom poriadku.