Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 19, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010164
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613010164.2

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní
dňa 19. júna 2015 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

Ľ. I., nar. XX. X. XXXX V. E. F., trvale bytom V.

XXX, okres E. F.,

u z n á v a s a z a v i n n ú ,

že

hoci bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4P/45/2010 zo dňa 25.
2. 2010 zaviazaná platiť mesačné výživné na svojho syna F., Z.. XX. X. XXXX, po 66,- eur vždy do 15.
dňa v mesiaci do rúk jeho otca F. I., trvale bytom E. X. XX, H. E. F., od marca 2012 do 19. 6. 2015,
okrem období, keď zaplatila v apríli, v máji, v júni, v júli, v septembri 2012 po 66,- eur, v máji 2013 200,-
eur, v júni 2013 260,- eur, v júli 2013 66,- eur, v marci 2014 150,- eur, v apríli 2014 66,- eur, v auguste

2014 66,- eur, v septembri 2014 66,- eur, v januári až v máji 2015 po 66,- eur si vyživovaciu povinnosť
neplnila, hoci má peňažný príjem z pracovnej činnosti, pričom za uvedené obdobie dlhuje na výživnom
svojmu synovi F. I., ktorý nadobudol plnoletosť, sumu 1.106,- eur,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2,5 (dva a pol) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na Ľ. I. obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná prejavila vôľu uzavrieť dohodu o vine a treste, prokurátor záujem
uzavrieť dohodu o vine a treste nemal. Následne obžalovaná po zákonnom poučení, podľa ustanovenia

§ 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, vyhlásila, že je nevinná. Na svoju obhajobu uviedla, že po
podaní obžaloby zaplatila výživné v sume 460,- eur v sumách 260,- eur a 200,- eur, potom platila výživné
poštou, a v roku 2013 raz poslala svojej matke 200,- eur, aby tieto peniaze poslala ako výživné. Ako
platila ďalej a kedy, nevie, exmanžel má o tom doklady. Keď býva v Rakúsku, so synom je v telefonickom
kontakte, keď je na Slovensku, syn chodieva ku nej na víkendy. Keď potrebuje peniaze, dá mu, dala mu

napr. 300,- eur na mobil na narodeniny. Keď potreboval peniaze na auto, dala mu 215,- eur, prispieva
mu na benzín. Keď je u nej, nikdy neodíde naprázdno, vždy ho nabalí, aj mu dá peniaze do vrecka: 150,-
eur alebo 50,- eur, 20,- eur, 50,- eur, 100,- eur, syn to môže potvrdiť. Sú to peniaze na stravu alebo, keď
peniaze potrebuje do školy, aby nemusel pýtať od otca. Práve zmaturoval, asi v máji.

Svedok F. I., bývalý manžel obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná platila výživné
na syna v roku 2012 nasledovne - v apríli, v máji, v júni, v júli, v septembri po 66,- eur. V roku 2013
zaplatila v máji 200,- eur, v júni 260,- eur, v júli 66,- eur. V roku 2014 zaplatila v marci 150,- eur, v apríli
66,- eur, v auguste 66,- eur, v septembri 66,- eur. V roku 2015 zaplatila v januári až v máji po 66,- eur
mesačne. Za jún ešte nezaplatila. So synom sa stretáva občas, keď je na Slovensku, kúpila mu mobilný

telefón a zvykne mu dať i peniaze. Keď neplatila výživné, syn núdzou netrpel. Podľa jeho výpočtov mu
dlhuje za rok 2012 330,- eur, za rok 2013 266,- eur, za rok 2014 444,- eur a za mesiac jún 2015 66,- eur.
Syn teraz zmaturoval, ešte sa nebol zaevidovať na úrade práce.

Svedok F. I., syn obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, aký má jeho matka dlh na

výživnom, staral sa o to otec. S matkou sa stretáva, keď je na Slovensku, môže to byť 3 - 4x za polrok.
Za to obdobie mu mama zvykla dávať i peniaze, napr. na súčiastky na auto, dala mu peniaze na mobilný
telefón,dávamuoblečenie.Zmaturovalkoncommája,ešteneviečobuderobiť,nebudevšakpokračovať
v štúdiu na vysokej škole. Nie je zamestnaný, na úrade práce ešte nebol, musí tam ísť až v septembri.
Nevie, že matka neplatila pravidelne výživné, netrpel núdzou, nestalo sa, že by si nemal čo obliecť,

alebo čo jesť. Nevie, aký je dlh na výživnom.

Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/202/2006 - 39 zo dňa 15. 5. 2007 mal súd
preukázané, že F. I. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca, a matka Ľ. I. bola
zaviazaná platiť na výživu syna mesačne po 3.000,- Sk vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred na

účet otca dieťaťa.

Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/45/2010 - 19 zo dňa 25. 2. 2010 mal súd
preukázané, že súd schválil medzi rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa Ľ. I.
zaviazala prispievať na výživu syna F. I. zníženým výživným, a to čiastkou 66,- eur mesačne vždy do

15. dňa každého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa, počnúc od 1. 8. 2009, čím došlo ku
zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/202/2006 - 39 zo dňa 15. 5. 2007 v časti
čo do určenia výživného.

Z rodného listu mal súd preukázané, že F. I., ktorého matkou je Ľ. I. a otcom F. I., sa narodil XX. X. XXXX.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 20. 3. 2015 mal súd preukázané, že F. I. bol ku dňu podania správy
študentom Strednej odbornej školy stavebnej v Liptovskom Mikuláši.Z potvrdenia Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že obžalovaná Ľ. I. bola v pracovnom pomere na
území SR od 22. 12. 2009 do 31. 12. 2011 v spoločnosti AM-REAL, s.r.o., v dobe od 1. 1. 2012 do 31.
12. 2012 v spoločnosti AHM SERVIS, s.r.o., od 1. 1. 2013 do 13. 1. 2013 v spoločnosti DUO ZH, s.r.o.

Zo správy o povesti mal súd preukázané, že obžalovaná žije v obci Východná sama v prenajatom
dome riadnym usporiadaným životom. Pracuje mimo bydliska, v zahraničí. V obci nevlastní žiadne
nehnuteľnosti. Jej správanie nebolo predmetom riešenia pred komisiou pre ochranu verejného poriadku.
Do verejnoprospešných prác v obci sa nezapája, susedské a medziľudské vzťahy nie sú ničím

narušované. V obci sa zdržiava ojedinele.

Z výsledku lustrácie v evidencii konaní pred súdmi Slovenskej republiky mal súd preukázané, že okrem
prejednávanej veci sa v súčasnosti voči obžalovanej nevedie žiadne konanie.

Z odpisu z registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaná má dva záznamy. Trestným rozkazom

z 13. 4. 2006, sp. zn. 2T/181/2005, bola uznaná za vinnú z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods.
1 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 s uložením trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace,
výkon ktorého bol podmienečne odložený. V uvedenej veci sa osvedčila 26. 3. 2008, hľadí sa na ňu,
akoby nebola odsúdená. Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/40/2010
bola obžalovaná uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného

zákona a uložený jej bol trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok
4 mesiace do 12. 10. 2011. Osvedčila sa 19. 6. 2012, hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných
súvislostiach, mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.

Výpoveďou obžalovanej, svedka F. I. - bývalého manžela obžalovanej a svedka F. I. - syna obžalovanej,
ako aj listinnými dôkazmi, výpismi z účtu, mal súd jednoznačne a bez pochybností preukázané, že
obžalovaná od marca 2012 do 19. 6. 2015, okrem období, keď zaplatila v apríli, v máji, v júni, v júli, v
septembri 2012 po 66,- eur,

v máji 2013 200,- eur, v júni 2013 260,- eur, v júli 2013 66,- eur, v marci 2014 150,- eur, v apríli
2014 66,- eur, v auguste 2014 66,- eur, v septembri 2014 66,- eur, v januári až v máji 2015 po 66,-
eur, si vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi neplnila, hoci je preukázané listinnými dôkazmi, ako
i výpoveďou samotnej obžalovanej, že mala a má pravidelný príjem z pracovnej činnosti. Napriek
tomu, že obžalovanej bola určená vyživovacia povinnosť naposledy vo výške 66,- eur mesačne, svoju

vyživovaciu povinnosť si neplnila pravidelne, aj keď sa so synom sporadicky stretáva v čase, keď je na
území SR, a čiastočne mu mimo výživného prispieva na nie nevyhnutné potreby vo forme príspevku na
mobilný telefón, súčiastky na osobné motorové vozidlo a pohonné hmoty, preukázané bolo, že ku dňu
rozhodovania prvostupňového súdu dlží svojmu synovi F. I., ktorý nadobudol plnoletosť XX. X. XXXX,
na výživnom sumu 1.106,- eur.

Tým, že obžalovaná si úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila zákonnú povinnosť
vyživovať svojho syna, naplnila všetky pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods.1Trestnéhozákona.Priustáleníuvedenejprávnejkvalifikáciesúdbraldoúvahyjednotlivéčiastkové
úhrady výživného od marca 2012 do 19. 6. 2015, a teda súd nekvalifikoval konanie obžalovanej ako

konanie, ktoré by spáchala závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas v intenciách prísnejšej,
kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosť jej nápravy, a taktiež i jednu poľahčujúcu okolnosť podľa

ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona, že obžalovaná v rámci prednesu záverečnej reči fakticky
trestnú činnosť priznala a túto oľutovala, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím je vyjadrená zásada
proporcionálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľmi trestného činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest samozrejme
musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.Súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, teda bližšie k stredu zákonom
upravenej trestnej sadzby, za situácie, keď podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona, teda pri

prevahe poľahčujúcich okolností, sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu, t. j. na 16 mesiacov, a takto uložený trest je z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie
trestom primeraným, keď súd považuje samotnú hrozbu trestom vo forme podmienečného odkladu s
určením skúšobnej doby vo výmere 2,5 roka za trest, ktorým, z hľadiska hore uvedených kritérií možno
dosiahnuť účel sledovaný Trestným zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.