Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 9C/85/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206307
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414206307.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa
I. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. L. Y. S.. T. XXX/XX, zastúpený AK JUDr. Peter Rybár s.r.o. so sídlom
Košice Kuzmányho 29, IČO: 47 23 44 66 proti odporcovi G. Q. D. D..O..M.. J. G. XX, W.: XX XX XX
XX, zastúpený AK JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Bratislava Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o
návrhu navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu spoločnosti D. S. Q. D..O..M.. J. T. XX D.. X.. XX/XX/XX
zo dňa XX.XX.XXXX r u š í.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o. Košice Kuzmányho č. 29, vo výške 637,72,-
€, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Prostredníctvom splnomocneného advokáta navrhovateľ návrhom zo dňa 23.5.2014 sa domáhal
zrušenia rozsudku D. S. D.K. X. D. D. S. Q. D..O..M.. J. T. XX D.. X.. XX/XX/XX zo dňa XX.X.XXXX a
to z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa a súčasne namietal platnosť rozhodcovskej doložky.

Odporca napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie sa tohto nezúčastnil, neúčasť
ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu a vo vyjadrení, ktoré bolo súdu zaslané dňa
13.8.2014 popieral dôvody uvádzané navrhovateľom pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku argumentujúc tým, že pri prejednaní v rámci rozhodcovského konania na návrh odporcu
neboli porušené žiadnym spôsobom všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a
súčasne rozhodcovskú doložku, tak ako bola uzatvorená účastníkmi konania na samostatnej listine vo
forme rozhodcovskej zmluvy dňa 25.11.2011 považoval za rozhodcovskú zmluvu platnú s konkrétne
dojednanými individuálnymi podmienkami, ktorej obsah mohol navrhovateľ ako spotrebiteľ ovplyvniť a
sám mal možnosť takúto rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, resp. neuzavrieť, pričom to nebolo podmienkou
uzavretia samotnej zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili účastníci konania v identický deň ako i rozhodcovskú
zmluvu.

V zmysle ustanovenia § 101 ods. 2. OSP, súd realizoval pojednávanie preto v neprítomnosti odporcu.

V rámci dokazovania súd vypočul navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámil sa s
predloženými listinnými dôkazmi zo strany účastníkov konania a to zmluvou o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvorili účastníci konania, oznámením veriteľa o
schválení úveru dlžníka, rozhodcovskou zmluvou Č.. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011, kartou klienta,

rozhodcovským rozsudkom Slovenského Arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou D. S. Q. D..O..M..
J. T. XX, potvrdením o doručení takéhoto rozhodnutia pre účastníkov konania písomným vyjadrením
odporcu čl. 24 - 31 spisu, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa čl. 40 - 46 spisu, na základe čoho
súd zistil nasledovný skutkový stav veci :

Nesporne odporca ako veriteľ a navrhovateľ ako dlžník uzatvorili dňa 25.11.2011 zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX prostredníctvom finančného agenta I. Q. na základe ktorej zmluvy poskytol
odporca navrhovateľovi úver 1.500,- € s dojednanou dobou splatnosti po dobu 42 splátok splatných
vždy k 19 - temu dňu v mesiaci s mesačnou splátkou 80,37,- € predpokladanej RPMN 70,01 ročnej
úrokovej sadzbe 70,01 RPMN za úver 45,66 odplatu 790,84,- € s tým, že celková čiastka pri revolvingu,
ktorú dlžník musí uhradiť predstavuje sumu 1.928,88,- € a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu 63,32% s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21 €. Z predloženého listinného dôkazu a
to rozhodcovského rozsudku D. S. D. X. D. D. S. Q. D..O..M.. J. T. XX D.. X.. XX/XX/XX zo dňa 27.3.2014,
ktorý bol doručený pre navrhovateľa dňa 16.5.2014 mal súd za preukázané, že navrhovateľovi bola
uložená povinnosť zaplatiť pre odporcu sumu 1.835,48, € zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a
úrok z omeškania vo výške 1,15% ročne z dlžných súm, tak ako sú uvedené vo výroku rozhodcovského
rozsudku s tým, že úrok z omeškania ako i zmluvná pokuta nesmú prevýšiť sumu 1.500,- € ako i trovy
rozhodcovského konania vo výške 32,40,- € a trovy právneho zastúpenia odporcu vo výške 320,91,-
€ / čl. 17 spisu /.

Dňa 22.5.2014 podal navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného advokáta na súd návrh, ktorým sa
domáhal zrušenia vyššie citovaného rozhodcovského rozsudku.

Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku / § 41 ods. 1. Zák. č. 244/2002 Zb. v znení noviel o rozhodcovskom konaní /.

Rozhodcovský rozsudok navrhovateľovi bol doručený 16.5.2014 a návrh na začatie konania navrhovateľ
na tunajší súd podal 22.5.2014 t.j. v zákonnej prekluzívnej lehote.

Účastník rozhodcovského konania môže podať návrh, ktorým sa domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku na príslušnom súde len z taxatívne uvedených dôvodov v § 40 ods. 1. vyššie citovaného
zákona 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní. Návrh navrhovateľ na zrušenie rozhodcovského
rozsudku dôvodil tým, že popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy a tiež tým, že pri rozhodovaní v
rámci rozhodcovského konania boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu právu
spotrebiteľa / navrhovateľa/ /. Navrhovateľ tvrdil, že samotná zmluva o revolvingovom úvere tak ako bola
medzi účastníkmi konania uzatvorená / čl. 11 spisu / z dôvodu, že neobsahuje zákonné náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2. písm. a/ b/ f/ k/ j/ Zák. č. 129/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čase platnosti uzavretia zmluvy
s prihliadnutím na ustanovenie § 11 ods. 1. nutné považovať za úver bezúročný a bezpoplatkový. Ďalším
dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku je, že popieral platnosť
rozhodcovskej zmluvy zo dňa 25.11.2011 / čl. spisu 12 / pretože podľa navrhovateľa rozhodcovskou
zmluvou došlo k jednoznačnému zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa a tým k porušeniu
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko už len tým, že navrhovateľ
ako spotrebiteľ sa dohodol pre prípad sporu na prejednávaní veci pred označeným rozhodcovským
súdom, zhoršil si svoje postavenie ako spotrebiteľ, pokiaľ by vec bola prejednávaná pred všeobecným
súdom v mieste jeho bydliska. Týmto poukazoval na zjavnú nerovnováhu medzi odporcom ako
podnikateľským subjektom poskytujúcim pôžičky a ním ako spotrebiteľom. Len takéto dojednanie
považoval navrhovateľ za závažnú zmluvnú nevyváženosť a podstatne výhodnejšie postavenie odporcu
ako poskytovateľa pôžičiek vo vzťahu k navrhovateľovi ako spotrebiteľovi. Navrhovateľ tiež namietal
individuálnosť dojednania takejto rozhodcovskej zmluvy, pretože ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom
navrhovateľ nemohol ovplyvniť pred podpisom rozhodcovskej zmluvy jej obsah tak ako to tvrdil odporca.
Nič na tom nemení ani skutočnosť, ktorú v konaní uvádzal odporca, že navrhovateľ mal možnosť
podpísať resp. nepodpísať a eventuálne neskôr odstúpiť od takto dojednanej rozhodcovskej zmluvy.
Podľa navrhovateľa s postupu odporcu, ktorý v identický deň ako samotnú zmluvu úveru dohadoval
tiež rozhodcovskú zmluvu s navrhovateľom bolo dosiahnúť to, že dôjde pre prípad sporov do budúcna
vylúčenia všeobecných súdov Slovenskej republiky a bude založená právomoc rozhodcovského
súdu, ktorý na vopred pripravenej rozhodcovskej zmluve i odporca ako poskytovateľ úveru označil.

Naopak navrhovateľ takúto zmluvu osobitne nevyjednal, pokiaľ mal snahu získať úver od odporcu
ako poskytovateľa úveru rozhodcovskú zmluvu i keď osobitne nevyjednal a nemohol ovplyvniť jej
obsah, podpísal. Správanie odporcu považoval navrhovateľ za správanie sofistikované so snahou
docielenia konkrétneho stavu a to k založeniu právomoci konkrétneho rozhodcovského súdu bez
vedomosti spotrebiteľa s potlačením jeho slobodnej vôle vyžadujúcej si informácie o možnosti volby
medzi viacerými riešeniami a informácii o tom, čo tá ktorá volba, konkrétne znamená. Ani samotné
tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ ako spotrebiteľ mal možnosť v dodatočne lehote odstúpiť od
takto uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy nepreukazuje individuálnosť vyjednania takejto podmienky.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1. Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku len ak
c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy
j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Keďže súd mal za preukázané, že návrh na začatie konania zo strany navrhovateľa bol podaný v
zákonnej lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi / navrhovateľovi / v
zmysle ustanovenia § 41 ods. 1. vyššie citovaného zákona, podrobil kontrole rozhodcovskú zmluvu
uzatvorenú medzi účastníkmi konania, ktorej platnosť navrhovateľ ako spotrebiteľ popieral. Súčasne
súd podrobil kontrole úverovú zmluvu uzatvorené medzi účastníkmi konania dňa 25.11.2011 s tým,
či obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle Zák. č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z predloženej rozhodcovskej zmluvy / čl. 12 spisu / je nutné konštatovať, že táto bola vopred
naformulovaná ako zmluva štandartná. Miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil tak,
ako je to dojednané v čl. 5 tejto zmluvy dodávateľ / odporca / spôsobom, že spotrebiteľ sa musel
nezvratne podrobiť takémuto dojednaniu a tak riešiť prípadný spor medzi účastníkmi úverovej zmluvy
pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný s vážnymi pochybnosťami o objektívnosti a
nestrannosti takéhoto rozhodcovského konania keďže vopred bol dodávateľom určený. Pre navrhovateľ
ako spotrebiteľa sa stali záväznými také dojednania, podľa ktorých mal byť spor medzi dodávateľom
a navrhovateľom ako spotrebiteľom rozhodovaný vopred konkrétnymi a uvedenými rozhodcami, čo za
neprípustné kvalifikuje i ustanovenie § 617 Rakúskeho procesného kódexu / uznesenie KS Prešov 3COE
29/2010 /. Navrhovateľ prioritne namietal, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, čo
je zrejmé z jej vopred pripraveného formulárového znenia na ktorej skutočnosti nemení nič ani to, že
sa mohol oboznámiť z takto predloženou zmluvou, avšak žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť jej
obsah a preto nie je na mieste ani tvrdenie odporcu, že došlo k individuálnemu vyjednaniu pri uzatváraní
rozhodcovskej zmluvy, pokiaľ navrhovateľ ako spotrebiteľ mal možnosť takúto zmluvu nepodpísať, resp.
mal možnosť jednostranne od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní odo dňa jej uzavretia. Naopak z
citácie samotnej rozhodcovskej zmluvy i v čl. 5 nenavodzuje dojem pre navrhovateľa ako spotrebiteľa,
že mal možnosť slobodne sa rozhodnúť resp. ovplyvniť, kto pre prípad z nezrovnalostí, resp. sporov
medzi zmluvnými stranami tieto bude riešiť, okrem rozhodcov, ktorú sú v čl. 5 zmluvy označení.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je nutné vykladať tiež v súlade s cieľom Smernice č. 93/13
EHS v zmysle, ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, pokiaľ bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nemohol ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou
štandartnou zmluvou. Pokiaľ by došlo k individuálnym dojednaniam podmienky i spotrebiteľ by určité,
pre neho podstatné dojednania mohol minimálnym spôsobom ovplyvňovať, čo však sa nestalo pri
uzatváraní rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi tohto konania dňa 25.11.2011. Z predloženej zmluvy
nie je zrejmá ani skutočnosť, na základe čoho sa navrhovateľ ako spotrebiteľ rozhodol podpísať takúto
rozhodcovskú zmluvu, nie je zrejmé aké informácie navrhovateľovi ako spotrebiteľovi boli poskytnuté,
pričom sa malo jednať o informácie jasné, zreteľné, zrozumiteľné, čo znamená vylúčenie riešenia sporov
z juristikcie všeobecných súdov a určenia resp. založenia právomoci na prejednávanie sporov len v
rámci rozhodcovských konaní, naopak podpísanie samotnej zmluvy i keď takéto tvrdenie strana odporcu
popiera navodzuje priamu súvislosť so zmluvou o úvere, ktorý poskytol odporca navrhovateľovi, obe
zmluvy boli uzatvorené v identický deň. Nekalosť rozhodcovskej doložky súd vidí tiež v tom, že bol
dojednaný rozhodca vo velkej vzdialenosti od miesta trvalého bydliska navrhovateľa ako spotrebiteľa
a navrhovateľ sa musel podrobiť na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy k takémuto konaniu,
pričom je nutné poukázať tiež na rozhodnutie ESD Oceáno Grupo editorial SAa rocio Murciáno

Quintro / C 240/98 /. Tiež na rozsudok ESD Mostaza Carlo. Keďže navrhovateľovi nikto s odbornou
starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej doložky, pričom sa jednalo o vopred pripravenú
formuláciu rozhodcovskej zmluvy predloženú navrhovateľovi odporcom.

Súd konštatuje, že neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a súčasne sa prieči dobrým mravom. Pokiaľ rozhodcovské
konanie prebieha na základe neplatnej rozhodcovskej doložky jedná sa o rovnaký stav ako keby
rozhodcovská doložka neexistovala.

Podľa § 53 ods. 1. Občianskeho zákonníka /OZ/, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa ,, neprijateľná podmienka ´´. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určite, jasno
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchylovať od zákona v neprospech spotrebiteľa a
spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, pokiaľ si zhoršuje
svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 53 ods. 5. Občianskeho zákonníka / OZ /, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

S odkazom na vyššie citované ustanovenia súd považuje dojednania rozhodcovskej zmluvy práve za
takúto podmienku t.j. za podmienku neprijateľnú, práve s oslabením postavenia samotného spotrebiteľa
v dôsledku nie konkrétneho vyjednania a individuálizácie takéhoto dojednania rozhodcovskej zmluvy
s možnosťou ovplyvnenia obsah vopred predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy zo strany
navrhovateľa ako spotrebiteľa. Koncipovaná rozhodcovská zmluva tak ako bola súdu predložený
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
absencia individuálneho dojednania, nemôže byť zhojená ani tvrdeniami odporcu o tom, že v konečnom
dôsledku v zmysle rozhodcovskej zmluvy mal navrhovateľ ako spotrebiteľ možnosť v lehote 14 dní odo
dňa takto uzatvorenej zmluvy odstúpiť.

Súd konštatuje, že navrhovateľ ako spotrebiteľ preukázal existenciu zákonného dôvodu pre ktorý sa
domáhal žalobou na súde zrušenia rozhodcovského rozsudku s odkazom na ustanovenie § 40 ods. 1.
písm. c/ Zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.

Ďalším dôvodom pre ktorý sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku tak ako je
citovaný na inom mieste odôvodnenia tohto rozhodnutia bola skutočnosť, že podľa navrhovateľa
pri rozhodovaní v rámci rozhodcovského konania boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa / navrhovateľa/. Navrhovateľ odkazoval na predloženú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi účastníkmi konania, ktorá podľa navrhovateľa nespĺňa
zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a, b, f, k, j a preto je zmluvou bezpoplatkovou
a bezúročnou, pričom predmetom úveru bola poskytnutá suma zo strany odporcu pre navrhovateľa
vo výške 1.500,- € a v rámci rozhodcovského konania rozhodcovským rozsudkom bol navrhovateľ
zaviazaný zaplatiť odporcovi ako poskytovateľovi úveru sumu 1.835,48,- € a príslušenstvo a zmluvnú
pokutu. Oboznámením sa s obsahom takto predloženej zmluvy súd konštatuje, že i keď je uzatvorená
zákonom predpísanej písomnej forme / § 9 ods. 1. Zák. č. 129/2010 Z.z. / neobsahuje údaje týkajúce
sa finančného agenta prostredníctvom, ktorého bola uzatvorená táto zmluva v zmysle § 9 ods. 2. písm.
b/, ďalej neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere resp. termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru / § 9 ods. 2. písm. f/ napriek tomu, že odporca odkazoval na oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi, neobsahuje ďalšie zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2. písm.
k/ a to výšku počet a termín splátok, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

Súd potom čo podrobil takto uzatvorenú zmluvu súdnej kontrole konštatuje, že z titulu absencie vyššie
uvedených zákonných náležitostí v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1. písm. b/ je nutné považovať
poskytnutý úver, ktorý má charakter spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal
preto za preukázané, že je daný tiež dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak ako sa v

konaní navrhovateľ domáhal i v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, keďže pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1. OSP a navrhovateľ, ktorý bol
v konaní úspešný, uplatnil právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s trovami právneho
zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci á 61,87,- €, 5 x režijný paušál 8,04,- € ako i náhradu hotových
výdavkov v súvislosti so stratou času na pojednávania dňa 24.7.2014, 2.10.2014 ako i cestovné
v súvislosti s vykonaním týchto pojednávaní v celkovej sume 823,39,- €. Súd navrhovateľovi ako
úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov nie však vo výške uplatňovanej t.j.
823,39,- € ale len právo na náhradu trov konania vo výške 637,72,- € za nasledovné právne úkony:
príprava, prevzatie, písomné podanie návrhu na začatie konania, písomné vyjadrenie 1.10.2014, účasť
na pojednávaní dňa 2.10.2014, úkon á 61,87,- € / § 10 ods. 1. Vyhl. č. 655/2004 Zb / o odmenách
a náhradach advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, úkon vo výške 1-4- - tiny
na nemeritórne pojednávanie konané dňa 14.8.2014 / § 13 a/ ods. 4 vyššie citovaného zákona/, 5 x
režijný paušál 8,04,- €, náhradu hotových výdavkov za stratu času na pojednávaní dňa 24.7.2014 / §
17 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky / za cestu vykonanú Košice - Žiar nad Hronom a späť 14 začatých
polhodín á 13,40,- €, náhradu cestovného za cestu vykonanú na pojednávanie tak ako to uplatňoval
právny zástupca navrhovateľa 14.8.2014 Košice - Žiar nad Hronom a späť vo výške 127,48,- €, osobným
motorovým vozidlom zn. Opel Astra ev. č. KE 264 HO pri cene PHM 1,499,- € / L, počet km 462 v
paušálnej náhrade 0,183 €/km. Súd nepriznal právnym zástupcom vyčíslené hotové výdavky v súvislosti
so stratou času na pojednávanie zo dňa 2.10.2014 v súvislosti s vykonaním cesty Košice - Žiar nad
Hronom a späť ako i náhradu cestovného na toto pojednávanie vo výške 129,92,- €, pretože zistil, že v
identický deň identické trovy v súvislosti s vynaloženými hotovými výdavkami na cestovné ako i náhrady
stratu času uplatňuje právny zástupca navrhovateľa i v konaní vedenom pred Okresným súdom Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 9C 34/2014 a preto odporcu zaviazal len k náhrade trov konania v sume 637,72,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú
tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to
výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.