Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/87/1998
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5798899763
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5798899763.27

Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ J.. H.
Ž., U. Ž. Č.. XXX, v rade 2/ Z.. Z. A., U. J., I.. F. Č.. XXXX/X, v rade 3/ Z.. G. Y., U. W., I.. F. Š. Č.. XXX/
XX , zast. právnym zástupcom JUDr. Miloslavom Kohútom, so sídlom v Trenčíne, Ul. Rázusova č. 3, v
rade 4/ J.. D. A., U. U. U.-Y., I.. X. Č.. XXXX/XX proti odporcom: v rade 1 / H. R., U. Ž. Č.. XX, rade 2/ J.
H.Ň., U. Ž. Č.. XX, obidve zastúpené splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Škultétym, advokátom
so sídlom v Bratislave, Ul. Heydukova č. 3 v konaní o ochranu a určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd ukladá odporcom povinnosť nevstupovať na pozemky nachádzajúce sa v kat. území Ž., M. Q. K.
Ú. J., odbor katastrálny, na LV č. XXX , parc. č. XXX/X, záhrada vo výmere 117 m2 , parc. č. XXX/X -
trvalý trávnatý porast vo výmere 686 m2, parc. č. XXX/X v časti orná pôda vo výmere 392 m2 a ostatná
plocha vo výmere 1 m2.

Súd návrh odporcov na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. území
Ž. , zapísané na Okresnom úrade J., odbor katastrálny, zapísané na LV č. XXX , parc. č. XXX/X- záhrada
vo výmere 117 m2 , parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast vo výmere 686 m2, parc. č. XXX/X v časti
orná pôda vo výmere 392 m2 a ostatná plocha vo výmere 1 m2 zamieta.

Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa v rade 3/ trovy
konania navrhovateľa v rade 3/ v sume 1.304,74 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Martine rozsudkom zo dňa 27.09.2012 uložil odporcom povinnosť nevstupovať na parc.
č. XXX/X, XXX/X a XXX/X zamietol a určil, že odporkyne sú spoluvlastníčkami pozemkov nachádzajúcich
sa v kat. území Ž. , zapísaných na Okresnom úrade J. - odbor katastrálny na LV č. XXX, parc.č. XXX/X-
záhrada vo výmere 117 m2, parc.č. XXX/X - trvale trávnatý porast vo výmere 686 m2 a parc.č. XXX/X-
v časti orná pôda vo výmere 392 m2 a ostatná plocha vo výmere 1 m2 a ďalej návrh odporcov určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. území Ž. , zapísané v Katastrálnom
úrade v Ž., Správa katastra J. na LV č. XXX , parc. č. XXX/X- záhrada vo výmere 117 m2 , parc. č. XXX/
X - trvalý trávnatý porast vo výmere 686 m2, parc. č. XXX/X v časti orná pôda vo výmere 392 m2 a
ostatná plocha vo výmere 1 m2 zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia.

Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 11Co 62/2013 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení okrem iného uviedol, že rozsudok okresného súdu nebol
dostatočne zdôvodnený a dôkazy neboli dostatočne vyhodnotené podľa ust. § 132 O.s.p..

Vzhľadom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline okresný súd opätovne vytýčil pojednávanie
a opätovne vypočul účastníkov, ďalej doplnil dokazovanie opätovným vypočutím svedka Z.. H. H.,

písomnými stanoviskami účastníkov, identifikáciou parciel, opätovnými výpismi z pozemkovej knihy. Po
takto doplnenom dokazovaní opätovne prehodnotil všetky dôkazy vykonané v tomto konaní.

Navrhovatelia jednoznačne trvali na svojom návrhu, teda že sú vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich
sa v kat. území Ž., zapísaných na Okresnom úrade J., odbor katastrálny, na LV č. XXX , parc. č. XXX/
X, záhrada vo výmere 117 m2 , parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast vo výmere 686 m2, parc. č.
XXX/X v časti orná pôda vo výmere 392 m2 a ostatná plocha vo výmere 1 m2. Svoje vlastnícke právo
odvodzovali od právneho predchodcu R. A., M.. D. XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo prejednané
Štátnym notárstvom v J. pod sp.zn. D. XXX/XX. Preberateľmi dedičstva a to hnuteľných vecí bol R. A.
mladší a G. X., t.j. právna predchodkyňa navrhovateľov. Nehnuteľnosti sa odovzdali ako odúmrť Č. Š. ,
ONV finančnému odboru J.. V rozhodnutí Pozemkového úradu J. Č..X.. XXX/XXXX zo dňa 12.04.1995
bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností uzavretá dňa 16.02.1995, podľa ktorej povinná osoba,
K. Ž. vydala oprávneným osobám parc. č. XXX , zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. XX - orná pôda
vo výmere 393 m2, ktorá je totožná s KN parcelou č. XXX/X. Pre zákonné podmienky nebolo pre
oprávnené osoby vydať nehnuteľnosti a to parc. č. XXX - ornú pôdu o výmere 2013 m2. Na základe
rozhodnutia pozemkového úradu č. XXX/XX zo dňa 09.08.1995 časť pôvodnej parcely označenej ako
KN č. XXX/X-trvalý trávnatý porast o výmere 686 m2 a č. XXX/X - záhrada o výmere 217 m2 sa
priznalo vlastnícke právo R. A. v polovici a G. X. v polovicu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.09.1995. Navrhovatelia vo svojich výpovediach popierali tvrdenie odporcov, že títo nadobudli
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Nie je pravdou, že by nadobudli vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou Č. XXX/XX, lebo v tejto kúpnej zmluve nadobudol
G. H.G. G. J. H., N.. J. polovicu nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX, parc.
č. XX nachádzajúcej sa v kat. území Ž., teda netýkala sa predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudli
navrhovatelia na základe rozhodnutia pozemkového úradu z roku XXXX. Toto je podľa nich zrejmé z
tejto kúpnej zmluvy. Muselo byť im zrejmé, že nie sú vlastníkmi týchto nehnuteľností, teda že ich užívajú
bez právneho titulu . Za tieto nehnuteľnosti neplatili ani dane. Parcela č. XXX bola vo vlastníctve štátu
- K. Ž.. Samotná parcela XXX bola až v roku XXXX rozdelená na parcely XXX/X , X, X, X, X, X, X, X.
Parcela č. XXX/X a XXX/X bola odpredaná iným občanom za účelom postavenia domu. Parcelu č. XXX/
X vlastní obec Ž. a na nej je vybudovaná cesta k rodinným domom. Aj z týchto okolností muselo byť
odporcom zrejmé, že im parcela pôvodne č. XXX nepatrí.

Odporcovia v priebehu konania trvali protinávrhu, teda že vlastníctvo k predmetným parcelám nadobudli
vydržaním, nakoľko ich nerušene užívali od roku XXXX, teda od tej doby, ako sa nasťahovali do obce Ž..
Pri užívaní ich nik nerušil. Svoje vlastnícke právo odôvodňovali z kúpnej zmluvy č. Č. XXX/XX. Tvrdili, že
je potrebné vychádzať z obsahu tejto zmluvy. Ďalej uvádzali, že tieto nehnuteľnosti si aj oplotili, vysadili
na nich ovocné stromy. Svoje tvrdenia navrhli vypočuť aj svedkov.

Svedkyňa J. J., dcéra J. J. uviedla, že rodičia kúpili v roku XXXX nehnuteľnosti. V kúpnej zmluve bolo
uvedené, že kúpili rodinným dom, záhradu, humno a záhumnie. Má za to, že v minulosti sa stala chyba,
keď to nebolo riadne zapísané. Jej mama spomínala, že pán A. sa vzdal dedičstva.

Svedok Y. H. uviedol, že si pamätá, že rodičia užívali nehnuteľnosti tak, ako v súčasnej dobe od roku
XXXX. V čase uzavretia kúpnej zmluvy mal 9 rokov. Nehnuteľnosti rozdelili na tri časti. Tieto aj tak
užívali. Nevie o tom, že by sa niekto v minulosti domáhal vlastníctva k predmetným pozemkom. V roku
XXXX vyporiadali záhradu, na ktorej bol stavebný pozemok, ktorý bol podľa neho súčasťou pôvodnej
pozemnoknižnej vložky č. XX. Je pravdou, že užívali aj „ to iné “, lebo to vždy tak užívali. Nezamýšľali
sa nad tým, z akého právneho titulu to užívali a to preto, že tak to užívali aj rodičia. Mali za to, že to patrí
vlastnícky im, že to kúpili. Nezamýšľali sa nad tým, že sa v okolí sa stavali tri domy a pozemky si ľudia
odkupovali od obce. Je pravdou, že sa o tom v rodine rozprávali.

Svedok Z.. H. H. uviedol, že pozemky užívali takisto, ako v súčasnej dobe od presťahovania sa do Ž.,
teda od mája XXXX. Na ne si nikto nerobil nároky. Podľa neho za pozemky musel otec odrábať na dome
u X.. Nevedel, či to bolo uvedené v kúpnej zmluve. Vie o tom, že sa malo vyplácať aj štátu, od ktorého
sa tiež odkupovalo. Poukázal na identifikáciu parciel č. XXX/X G. XXX/X, kde ako užívateľ v kolónke
vlastník - držiteľ, nájomca je ako oprávnená osoba uvedená J. H., jeho matka. Identifikácia je z roku
XXXX.

Svedkyňa R. F. uviedla, že prišla bývať do Ž. v roku XXXX. Spomína si, že už vtedy na pozemku
robila odporkyňa v rade 2/. Nevedela uviesť, komu tieto pozemky patria. Nevedela o žiadnych
nedorozumeniach ohľadom pozemkov.

Svedkyňa J. X. uviedla, že už v roku XXXX odporkyňa v rade 2/ užívala pozemky. Ona jej aj pomáhala.
Taktiež nevedela o žiadnych nezhodách ohľadom pozemkov.

Svedkyňa J. N. vypovedala, že prišla bývať do Ž. v roku XXXX. Na predmetných pozemkoch robila
odporkyňa v rade 2/. Nevie o žiadnych nedorozumeniach ohľadom pozemkov.

Svedok H. A. uviedol, že vykonával funkciu starostu K. Ž. v rokoch XXXX až XXXX a v rokoch XXXX
až XXXX. Podpisoval dohodu za obec o vydaní pozemku navrhovateľom. Keď sa podpisovala táto
dohoda, nikto si nerobil nároky na tieto pozemky. Celá záležitosť sa prejednávala aj na zastupiteľstve.
Nikto nemal žiadne pripomienky. Trval na svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol,
že predmetné pozemky užívala rodina H.Á., avšak vlastníctvo bolo Č. Š., ktorý sa o ich užívanie v
čase existencie národných výborov nezaujímal. Na základe Zákona č. 229/1991 Zb. v rámci reštitúcie
sa k pozemkom prihlásili navrhovatelia, resp. ich právni nástupcovia. Bola uzavretá dohoda o vrátení
pozemkov pôvodným vlastníkom. Z archívnych dokladov na obecnom úrade nenašiel žiadny doklad,
ktorý by potvrdzoval, že parcela č. XXX bola štátom ponechaná do užívaní alebo držby rodiny H.. Taktiež
mu nie je známe, že by rodina H. mala preukázateľný doklad o tom, že nehnuteľnosti kúpila.

Svedok J. Š. , ktorý vykonával funkciu predsedu MNV od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX uviedol, že
nevie, ako je to uvedené v papieroch ohľadom vlastníctva predmetných nehnuteľností. Vie len o tom,
že tie pozemky užívala rodina H.. To uviedol aj v potvrdení zo dňa XX.XX.XXXX. Kto ho požiadal o
také potvrdenie nevedel uviesť. Pokiaľ vykonával funkciu predsedu MNV neboli žiadne spory ohľadom
predmetných nehnuteľností. Nevedel ani uviesť, z akého dôvodu došlo k rozdeleniu parcely č. XXX.
Pokladal za správne, že si tam J. G. N.X. postavili domy. Mohol si tam postaviť dom aj Š. H., keby mal
stavebné povolenie. Pokiaľ bol vo funkcii, H. nežiadali žiadnu nájomnú zmluvu na parcelu č. XXX.

Z listinných dôkazov mal súd preukázané a to pozemkového výpisu č. XX kat. územia Ž. , že sa pod
poradovým číslom I. nachádza parcela č. XX , kde je dom č. XX a XX s dvorom o výmere 327 siah a pod
poradovým číslom Z.. parcela č. XXX ako orná pôda a humno. Podľa poradového číslo Z. predmetnej
pozemnoknižnej vložky sa podľa kúpnej zmluvy z 20.08.1991 odpísala parcela č. XX a zapísala sa do
novovytvoreného protokolu č. XXX. Z protokol č. XXX sa uvádza ako parcela č. XX domy pod č. XX a
XX, dvor, záhrada a humno, pričom k tomu patrí aj polovica protokolu č. XX. Vlastníkom predmetných
nehnuteľností bol R. A. titulom kúpy z roku XXXX. Dňa XX.XX.XXXX prešlo podľa kúpnej zmluvy
vlastnícke právo v polovici na G. X., N.. A. ( Č. XXX/XX ). Na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX
predala kúpnou zmluvou svoj podiel v polovici G. H. G. J. H., N.. J. ( Č. XXX/XX ).

R. A. zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičstvo po ňom bolo prejednané Štátnym notárstvom v J. pod D.
XXX/XX. Preberateľmi dedičstva a to hnuteľných vecí bol G. A. J. G. G. X.. Nehnuteľnosti sa odovzdali
ako odúmrť Č. Š., K. A. K., J.. V rozhodnutí Pozemkového úradu v J. č.k. 252/1995 zo dňa XX.XX.XXXX
bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností uzavretá dňa 16.02.1995, podľa ktorej povinná osoba K.
Ž. vydala oprávneným osobám R. A. G. G. X. parcelu č. XXX zapísanú v R. XX - orná pôda o výmere 393
m2, totožná s parcelou X. XXX/X v celosti. Na základe rozhodnutia pozemkového úradu v J. Č.. XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX časť pôvodnej parcely poznačenej ako KN č. XXX/X - trvalý trávnatý porast
o výmere 686 m2 a č. XXX/X - záhrada o výmere 117 m2 sa priznalo vlastnícke právo oprávneným R.
A. v polovici a G. X. v polovici. Ďalej bolo zistené, že kúpnou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX Č. Š.
odpredal G. H. a jeho manželke J. nehnuteľnosť zapísanú v R. XXX a to parcelu č. XX. Dňa XX.XX.XXXX
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi G. X. ako odpredávajúcou a G. H. a jeho manželkou J. ako
kupujúcimi, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná vo vložke č. XXX, parc. č. XX v polovici.

Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu bolo preukázané síce že nehnuteľnosti užívali
odporcovia, resp. ich právni predchodcovia , čo jednoznačne bolo preukázané aj svedeckými
výpoveďami svedkov, ktorých navrhli vypočuť. Ďalej bolo jednoznačne preukázané, že vlastníctvo k
týmto nehnuteľnostiam si dôvodne odvodzujú navrhovatelia od rozhodnutí pozemkového úradu. V
tomto smere je ich návrh dôvodný. Nepochybne najzložitejšou otázkou ostala otázka nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany odporcov, resp. ich právnych predchodcov,

ako to odporcovia tvrdili a to vydržaním. V tomto smere bolo na nich dôkazné bremeno, aby toto
preukázali. Ako už bolo uvedené, preukázali, že uvedené nehnuteľnosti užívali. Súd z vykonaného
dokazovania, avšak nemal preukázané, že by nadobudli k týmto nehnuteľnostiam odporcovia vlastnícke
právo vydržaním. Mal za to, že neuniesli dôkazné bremeno. Museli by predovšetkým preukázať
oprávnenosť držby v zmysle ust. § 130 ods. 1 O.z., kde je v prvej vete uvedené: Ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec, alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. V
takomto prípade by ďalej po preukázaní oprávnenej držby prichádzalo do úvahy vydržanie za splnenia
podmienok uvedených v § 134 ods. 1 a 3.

Podľa § 134 ods. 1 O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 O.z. O.z. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125 ).

Podľa § 134 ods. 3 O.z. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú má vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Predpoklady pre vydržanie sú stanovené a musia byť splnené po celú dobu vydržania. Musí sa jednať
o spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby ( § 134 ods. 2 O.z. ) , dobrú vieru vydržateľa . Oprávnená
držba po zákonom stanovenú dobu ( § 134 ods. 1 O.z.) a uplynutie vydržacej doby.

Odporcovia mohli nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam pred XX.XX.XXXX ak by boli
vydržali pozemok , ku ktorému by bolo možné zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k pozemku
by nadobudol štát a odporcom by vzniklo zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní,
teda dostali by sa do oprávnenej držby, čo by sa od XX.XX.XXXX zmenilo na vlastníctvo ( 872 ods. 1
O.z.). V tomto prípade sa právo osobného užívania nezriadilo a pozemky zostali vo vlastníctve štátu.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav platí zásada, že veci vo vlastníctve štátu nemožno vydržať
( res fisci usucapio non potest ).

Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu odporcovia v konaní nepreukázali oprávnenosť držby
a následne na to ani dobrú vieru v tom smere, že im vec patrí. Pri posudzovaní , že držiteľ je so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera musí byť v danej veci posudzovaná aj z
hľadiska objektívneho, teda či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti , ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti
o existencii svojho práva. Aj keď držiteľ je subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ sú mu alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri
zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať , že nie je subjektom práva o vydržanie ktorého ide. Dobrá
viera držiteľa sa posudzuje objektívne, t.j. so zreteľom na konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného
presvedčenia držiteľa.

Podľa názoru súdu u odporcov, resp. ich právnych predchodcov nebola splnená podmienka vydržania
- dobrá viera. K tomuto záveru súd dospel jednak z kúpnej zmluvy Č. XXX/XX, z ktorej odvodzujú svoje
práva odporcovia. V tejto zmluve nie je zmienka o predmetných nehnuteľnostiach. To, že neboli vnútorne
presvedčení o tom, že sú vlastníkmi nehnuteľností dokazuje aj vyjadrenie ich predchádzajúceho
právneho zástupcu, ktorý už v priebehu konania navrhoval vyplatenie určitej sumy navrhovateľom za
parcelu č. XXX/X. Ak by odporcovia boli presvedčení, že sú vlastníkmi tejto parcely, tak by takýto návrh
neboli predkladali, lebo je nelogické, aby platili za to, čo im vlastnícky patrí. Predmetom vydržania musí
byť aj konkrétny pozemok v konkrétnej výmere. V konaní tvrdili, že sú vlastníkmi parcely č. XXX. Táto
parcela však bola rozdelená až v roku XXXX na parcely č. XXX/X,X,X,X,X,X,X,X. V tom čase bola
stále vo vlastníctve K. Ž.. Na parcele č. XXX/X bola vybudovaná cesta k rodinným domom. Parcela č.
XXX/X bola odpredaná Y. J., na ktorej si postavil dom. Parcela č. XXX/X bola odpredaná J. N., ktorý
si taktiež na nej postavil dom. Ak by boli odporcovia vlastníkmi tejto parcely č. XXX tak by boli určite
namietali takýto postup zo strany K. Ž.. Samotný svedok Y. H., ktorého navrhli odporcovia ako svedka
vypovedal, že sa nad tým zamýšľali, že sa okolo nich stavali domy a pozemky sa odkupovali od obce.
O tom sa v rodine rozprávali. Aj z tejto jeho výpovede súd dospel k záveru, že odporcovia, resp. ich

právni predchodcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, lebo neboli
vnútorne presvedčení, že sú ich vlastníkmi z titulu vydržania. Ak by boli presvedčení, že sú vlastníkmi
nepochybne by sa bránili proti takémuto postupu, teda odpredaju časti pôvodnej parcely č. XXX, ktorú
podľa nich nadobudli vydržaním.

Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach vychádzajúc pri
tom z citovaných zákonných ustanovení riadiac sa úvahami, ktoré sú uvedené vyššie a vychádzajúc
z dôkazov, ktoré boli v tomto konaní vykonané návrh odporcov na určenie vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam vydržaním zamietol a vyhovel návrhu navrhovateľov podľa § 126 ods. 1 O.z., teda uložil
odporcom povinnosť nevstupovať na pozemky nachádzajúce sa v kat. území Ž., zapísané na Okresnom
úrade J., odbor katastrálny, na LV č. XXX, parc. č. XXX/X, záhrada vo výmere 117 m2, parc. č. XXX/X-
trvalý trávnatý porast vo výmere 686 m2, parc. č. XXX/X v časti orná pôda vo výmere 392 m2 a ostatná
plocha vo výmere 1 m2.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. , zaviazal odporkyne spoločne a
nerozdielne uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa v rade 3/ trovy konania navrhovateľa v rade 3/
v sume 1. 304,73 € , lebo tento mal úspech vo veci. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku z
návrhu v sume 66,60 € , súdneho poplatku z odvolania v sume 99,50 €, prípravy a prevzatia zastupovania
v sume 16,60 €, 12 účastí na pojednávaní na Okresnom súde v Martine po 16,60 € , 2 x na Krajskom
súde v Žiline po 16,60 €, 14 x stratu času po 3,65 €, 4 x cestovné Trenčín - Martin a späť na motorovom
vozidle Škoda s obsahom 1289 cm3, 10 x účasť na pojednávaní na motorovom vozidle s obsahom 1598
cm3 a to v 12-tich prípadoch cestovné na Okresný súd Martin a v dvoch prípadoch na Krajský súd v
Žiline spolu v sume 910,13 €. Nepriznal mu uplatnené trovy za právny rozbor, písomné podanie na K.
Ž., písomné podanie na Okresný súd Martin, konzultáciu s klientmi a konanie na Krajskom súde v Žiline
dňa 13.02.2006, ktoré sa neuskutočnilo. Taktiež ani za zrušené konanie dňa 18.10.2006 v Žiline. Ďalej
mu nepriznal stratu času na účasť na pojednávaní dňa 13.12.2006, lebo sa neuskutočnilo, ako aj dve
cesty motorovým vozidlom dňa 18.10.2004 a 13.12.2006, nakoľko v týchto termínoch sa pojednávania
neuskutočnili. Pokiaľ sa týka nepriznaných trov za právny rozbor, písomné podanie na K. Ž. a podanie
na Okresný súd Martin, ako aj konzultácie s klientmi, tieto úkony považoval za nedôvodné, nadbytočné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina
prostredníctvom podpísaného súdu /dvojmo/.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. /
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej , možno odôvodniť len tým,že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.