Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 13, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/141/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212428
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113212428.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
navrhovateľa: U. L., U. U. D. XX. H. Č.. X, X., N. XXXXXXXX, proti odporcovi: Q. Ú., U. Q. Y.. Y. Y., U.
U. U. U. XXX/XX, Ž., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.4.2013 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal
odporcu zaplatiť mu sumu 189,19 eur. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že z dôchodku povinnej P.
G., B.. XX.XX.XXXX, sa vykonávali zrážky na základe Exekučného príkazu č. Q. XXXX/XX-XX zo
dňa 8.3.2010 vydaného Y.. T. Y. v prospech oprávneného C. U., H..U.., L. X/A, X., od 16.6.2010 v
sume 187,81 eur mesačne, ktoré boli poukazované na účet exekútora Y.. T. Y.. Povinná P.G. G. J.

XX.XX.XXXX zomrela. Oznámenie o úmrtí bolo navrhovateľovi doručené 8.11.2011. Invalidný dôchodok
a vdovský dôchodok pri splatnosti 16. dňa v mesiaci jej patrili do 15.11.2011. Poukazovanie súm
zrážok bolo zastavené od 16.12.2011. Za obdobie od 16.11.2011 do 15.12.2011 bola Exekútorskému
úradu naviac poukázaná suma 189,19 eur zo základného fondu invalidného poistenia, t.j. z verejných
prostriedkov. Naviac poukázaná suma nebola zrážka z dôchodku dlžníka, ale o tieto sumy bol znížený
základný fond invalidného poistenia. O vrátenie neprávom vyplatenej sumy bol odporca požiadaný

listamiz28.11.2011,6.3.2012,11.4.2012,5.12.2012a14.1.2013.Odporcanapriekvýzvamnavrhovateľa
neprávom vyplatenú sumu nevrátil. Navrhovateľovi bolo 19.3.2012 doručené vyjadrenie odporcu, v
ktorom uvádza, že navrhovateľ začal exekučné zrážky zrážať z dôchodku povinnej až 16.6.2010,
hoci mu bol exekučný príkaz doručený 11.3.2010, čo je podľa názoru odporcu dôvodom na podanie
poddlžníckej žaloby. Námietka navrhovateľa je podľa odporcu v tomto konaní pre skutkovú podstatu §
451Občianskehozákonníkairelevantná.Navrhovateľďalejuvádza,žeprípadnénedodržaniezariadenia

vykonávania zrážok z dôchodku povinného od najbližšieho výplatného termínu po doručení exekučného
príkazu spočíva v spôsobe poukazovania dôchodkov a technológii spracovania výplat dôchodkových
dávok, ktoré sa v súlade s ustanovením § 116 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplácajú vopred. Podľa
navrhovateľa námietka odporcu nesúvisí s podaným žalobným návrhom z dôvodu, že poukázaním súm
dôchodkovej dávky po smrti povinnej nie je možné vykompenzovať oneskorené zariadenie zrážok z
dôchodku, pretože sumy poukázané po smrti povinnej neboli zrážkou z dôchodku, ale o túto sumu bol

znížený základný fond invalidného poistenia. Z uvedeného dôvodu sa odporca bezdôvodne obohatil a
nakoľko sa obohatil na úkor Sociálnej poisťovne, musí jej obohatenia vydať. Tým, že odporca prevzal
sumu, ktorá mu po smrti povinnej nepatrila, bezdôvodne sa obohatil o sumu 189,19 eur.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že vychádzajúc z
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX, aktívne legitimovanýmna uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné
obohatenie získané; je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň je potrebné poukázať na

uznesenie B. XCdo XX/XXXX, podľa ktorého, exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho
orgánu, ktorému je zverený výkon verejne (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom
a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Ďalej uvádza, že právny vzťah súdneho exekútora a
Sociálnej poisťovne, ako platiteľa mzdy, sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah a preto nie
je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých
orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú
verejnoprávne. Pre vyriešenie otázky, či daný právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny,
je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok
(predmet súdneho konania). Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť. Na
zabezpečenie podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť

vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods. 1 OSP), ktoré majú súdu umožniť, aby daný
právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných
nielen pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť
účastníkom konania), ale aj pre posúdenie veci samotnej. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo
vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a odôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho

právnu kvalifikáciu. Ak ho však predsa len v žalobe právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný. Z definície
právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor
v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené
tak, že v rámci deľby verejnej moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú
právnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySR.Nasúdnehoexekútoravykonávajúcehoexekučnúčinnosť

treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu
ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom.
Ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 výslovne uvádza,
že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. V danom prípade navrhovateľ svoj nárok
vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý: 1. Vznikol medzi ním ako platiteľom dôchodkovej dávky a súdnym

exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť a 2. Netýkal sa niektorej z typických súkromných oblastí
života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýva zo súkromného práva. Išlo o
verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého nemala Sociálna poisťovňa
autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom
práve. Tento právny vzťah sa vyznačuje tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupuje

voči druhému ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a je oprávnený druhému subjektu jednostranne
zakladať práva alebo povinnosti. Právny vzťah súdneho exekútora a Sociálnej poisťovne sa nemôže
považovať za súkromnoprávny vzťah. Vo veci samej odporca uvádza, že príkaz na začatie exekúcie
a exekučný príkaz zrážkami z dôchodku povinnej, bol Sociálnej poisťovni doručený dňa 11.3.2010.
Povinnosťou navrhovateľa ako platiteľa dôchodku bolo od 30.3.2010 vykonávať a zasielať zrážky z

dôchodku. Prvá zrážka z dôchodku bola poukázaná až 30.6.2010, navrhovateľ bol v omeškaní viac ako
tri mesiace. Suma vyplatená z dôchodku povinnej bola započítaná na dlh povinnej voči oprávnenému a
odoslaná oprávnenému ešte pred doručením oznámenia navrhovateľa o úmrtí povinnej. Ako už napísal
navrhovateľovi oprávnenému vznikol nárok na podanie poddlžnickej žaloby voči Sociálnej poisťovni z
tituluoneskorenéhoaneúplnéhovyplateniazrážokzdôchodku.Posmrtipovinnejbolanevymoženáčasť

pohľadávky prihlásená do dedičského konania. Po ukončení dedičského konania, dediči splnili zostatok
pohľadávky a exekučné konanie bolo ukončené. Jediní komu mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie
sú dediči povinnej, nakoľko pohľadávka, ktorá bola podľa navrhovateľa neoprávnene vyplatená, znížila
sumu pasív v dedičskom konaní a reálne zvýšila hodnotu zdedeného majetku po zosnulej. Podľa
odporcu je so zreteľom na uvedené jasné, že Sociálna poisťovňa nemôže podať na exekútora žalobu

na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko medzi nimi nikdy nevznikol hmotno-právny vzťah a teda
navrhovateľ neuniesol v tomto konaní dôkazne bremeno. Všetky sumy vymožené po smrti povinnej
boli započítané na vymáhanú pohľadávku a nie na odmenu súdneho exekútora, preto nebol splnený
základný predpoklad bezdôvodného obohatenia.

Kvyjadreniuodporcusavyjadrilnavrhovateľ,ktorýopätovnepoukázalna§451Občianskehozákonníka.

Ďalej uviedol, že právny vzťah medzi ním a odporcom vyplývajúci z povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie je podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občianskoprávnym vzťahom. Navrhovateľ podoručeníexekučnéhopríkazuvykonávalexekučnézrážkyzdôchodkupovinnejP.G.vprospechodporcu
podľa ustanovení Exekučného poriadku ako platiteľ iného príjmu. Poukázanú sumu 189,19 eur, ktorá už
nebola exekučnou zrážkou z dôchodku, nie je vo vzťahu k odporcovi možné považovať za dôchodkovú

dávku, a preto ani na jej vrátenie aplikovať ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ preto vystupuje v konaní pred súdom ako právnická osoba,
ktorá má podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnaké postavenie ako odporca, keďže neexistovala
žiadna právna skutočnosť odôvodňujúca túto výplatu. Poukázanie exekučnej zrážky po smrti z dôchodku
je preto občianskoprávnym vzťahom bezdôvodného obohatenia, v ktorom Sociálna poisťovňa nemá

verejnoprávne postavenie, ale jej postavenie vychádza z občianskoprávneho princípu rovnosti strán.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný
spor, nakoľko jeho hodnota neprevyšuje 1.000,- eur (§ 200ea, ods. 1 O. s. p.), súd na prejednanie veci
nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa X.X.XXXX.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami

predloženými navrhovateľom a to: fotokópiou exekučného príkazu č.k. Q. XXXX/XX-XX zo dňa
8.3.2010, fotokópiou oznámenia o úmrtí, výpisom o platbe, výzvami na zaplatenie zo dňa 6.3.2012,
5.12.2012,11.4.2012, 14.1.2013, vyjadrením zo dňa 15.3.2012 zistil nasledovný skutkový stav

Odporca ako súdny exekútor v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. Q. XXXX/XX vydal dňa 8.3.2010
pod č.k. Q. XXXX/XX-XX na základe vykonateľného exekučného titulu - platobný rozkaz č.k. XXRob

XX/XXXX Okresného súdu Žilina, návrhu oprávneného C. U., H..U.. na vykonanie exekúcie, poverenia
vydanéhoOkresnýmsúdomŽilinač.XXXX*XXXXXXzodňa29.12.2009vydalexekučnýpríkazzrážkami
zo mzdy a iných príjmov a príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinného G.
P. - Q., na ktorú má nárok voči platiteľovi mzdy a iných príjmov Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava.
Platiteľovi mzdy a iných príjmov prikázal po doručení exekučného príkazu na vymoženie pohľadávky

1.394,84 Eur a príslušenstva, konkretizovaného v predmetnom príkaze ku dňu 8.3.2010 vo výške 2.
063,29 Eur , zrazené sumy poukazovať na uvedený účet súdneho exekútora. Exekučný príkaz bol
navrhovateľovi doručený dňa 11.3.2010.

Navrhovateľ z invalidného a vdovského dôchodku povinnej vykonával zrážky v sume 187,81 Eur
mesačne od 16.6.2010 v prospech oprávneného, ktoré boli poukazované na účet odporcu ako súdneho

exekútora. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Dňa 8.11.2011 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie o úmrtí povinnej P. G., ktorá zomrela dňa
XX.XX.XXXX.

Dňa 25.11.2011 navrhovateľ poukázal na účet súdneho exekútora sumu 189,19 Eur, čo preukazoval
odpisom média pre SP z jeho účtu na účet odporcu.

Poukazovanie zrážok bolo zo strany navrhovateľa zastavené od 16.12.2011.Navrhovateľ poukazoval na to, že podľa § 116 ods. 2 Zák.č. 461/2003 Z.z. sa dôchodkové dávky
vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom dávky. Invalidný a vdovský
dôchodok pri splatnosti 16. dňa v mesiaci patrili povinnej do 15.11.2011 za obdobie od 16.11.2011

do 15.12.2011 bola exekútorskému úradu naviac poukázaná suma 189,19 Eur zo základného fondu
invalidného poistenia, t.j. z verejných prostriedkov. Naviac poukázaná suma nebola zrážka z dôchodku
dlžníka, ale o túto sumu bol znížený základný fond invalidného poistenia.

Navrhovateľ listami zo dňa 28.11.2011,6.3.2012, 11.3.2012,5.12.2012 a 14.1.2013 žiadal odporcu o
vrátenie neprávom vyplatenej sumy s poukázaním na to, že plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol

získal neoprávnene majetkový prospech, ktorý treba považovať za bezdôvodné obohatenie a uvedenú
sumu žiadal vrátiť na jeho účet.

Odporca listom zo dňa 15.3.2012 zaslal navrhovateľovi vyjadrenie, v ktorom mu oznámil, že príkaz na
začatie exekúcie a exekučný príkaz zrážkami z dôchodku povinnej bol Sociálnej poisťovni doručený
11.3.2010 a jej povinnosťou ako platiteľa dôchodku bolo od marca 2010 vykonávať a zasielať zrážky
z dôchodku. Prvá zrážka z dôchodku bola poukázaná 30.6.2010, v omeškaní so zrážkami dôchodku

boli viac ako tri mesiace a oprávnenému vznikol nárok na podanie poddlžnickej žaloby voči Sociálnej
poisťovni z titulu oneskoreného a neúplného vyplatenia zrážok z dôchodku.

Listom zo dňa 11.4.2012 navrhovateľ reagoval na vyjadrenie odporcu a oznámil mu, že realizácia v
sumách vyplácaných dôchodkov závisí od dátumu doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami
z dôchodku a od výplatného termínu dôchodkovej dávky. Je problematické realizovať príkazy na

vykonanie zrážok odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie, pretože dôchodková dávka je
vyplácaná na rozdiel od výplaty miezd, vopred za celé obdobie, za ktoré patrí v súlade s § 116 ods. 2
Zákč. 461/2003 Z.z. Začať vykonávať zrážky z dôchodkovej dávky je preto možné až od najbližšieho
možného výplatného termínu po doručení príkazu na začatie exekúcie. Z dôvodu pravidelnej realizácie
výplat veľkého množstva dôchodkových dávok v rôznych výplatných termínoch, je potrebné tieto

spracovávať podľa určitých zásad, platných harmonogramov, ktoré neumožňujú realizovať zmeny vo
výplate dávok zo dňa na deň, ale s určitým časovým predstihom pred výplatný termínom. Z uvedeného
dôvodu naďalej trval na vrátení naviac vyplatenej sumy 189,19 Eur na zrážkach z dôchodku povinnej.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len Exekučný poriadok) exekútor je štátom určenou
a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len

„exekučná činnosť“).

Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone
svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl.
7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich
vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

Podľa§5ods.1Exekučnéhoporiadkuvsúvislostisvýkonomexekučnejčinnostimáexekútorpostavenie
verejného činiteľa.

Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa§29Exekučnéhoporiadkuexekúciuvykonátenexekútor,ktoréhovnávrhunavykonanieexekúcie
označí oprávnený (§ 38) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis 3f) alebo tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on, alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho udelenia a poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadostí
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).

Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej
vykonanie.

Podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Podľa § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.

Podľa § 63 ods. 1 písm a) Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa
ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

Podľa§64Exekučnéhoporiadkuspôsobvykonaniaexekúcieurčíexekútor,aktentozákonneustanovuje
inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej

povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej
povinnosti.

Podľa § 66 Exekučného poriadku

(1) Exekútor poverený vykonaním exekúcie

a) upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného,

b) prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy
povinného (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a
nevyplácal zrazené sumy povinnému.

(2) Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk.

Podľa § 67 Exekučného poriadku

(1) Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí
lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o
námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).(2) Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi
mzdy sa doručí do vlastných rúk.

(3) Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy

zrazené zo mzdy povinného.

Podľa § 81 ods. 1 Exekučného poriadku zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa
však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu
exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať
zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Výplatu
zrazenej sumy oprávneným vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej prijatia.

Podľa § 82 Exekučného poriadku ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas,
ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako je určený, alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bezodkladne
po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy,
môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy
povinného zrážať.

Podľa § 89 ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na
exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú
odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného
dôchodkového sporenia.

Podľa § 91 Exekučného poriadku ak sa v ustanoveniach o exekúcii zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi
mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia aj na právnickú osobu a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný
nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 89.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri

verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu
spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného
predpisu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe odporcom vydaného
exekučného príkazu zrážkami zo mzdy a iných príjmov a príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo
mzdy a iných príjmov povinného G. P. - Q. voči navrhovateľovi ako platiteľovi mzdy a iných príjmov
doručenému navrhovateľovi dňa 11.3.2010 navrhovateľ od 16.6.2010 vykonával zrážky z dôchodku
povinnej, ktoré poukazoval priamo na účet súdneho exekútora v zmysle povinnosti uloženej mu

odporcom( § 81 ods 1 EP ) v príkaze na vykonanie exekúcie, a to v prospech oprávneného C. U., H..U..
Taktiež mal súd za preukázané, že povinná dňa XX.XX.XXXX zomrela a týmto dňom jej zanikol nárok na
výplatu dávok sociálneho poistenia. Súd nepovažoval v konaní za sporné, že nárok na výplatu dávok jej
patril do 15.11.2011 a že dňa 25.11.2011 bola odporcovi na predmetnú exekúciu zo strany navrhovateľa
poukázaná suma 189,19 Eur.

Najvyšší súd SR sa vo svojom uznesení sp.zn. X S. XX/XXXX zo dňa 14.1.2009 uverejnenom pod G. XX/
XXXX zaoberal postavením exekútora pri výkone exekučnej činnosti ako aj charakterom vzťahu medzi
exekútorom a účastníkom exekučného konania, v ktorom vyslovil záver, že exekútor v exekučnomkonaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu
ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah
súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah.

Na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho
zákonníka tým, že povinný mu na základe výzvy (§ 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku) zaplatí
za výkon exekučnej činnosti vo výzve uvedenú odmenu, výška ktorej presahuje sumu zodpovedajúcu
právnemu predpisu. Obdobne rozhodol NS SR aj v uznesení sp.zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa 18.2.2010,
sp.zn. XCdo XX/XXXX zo dňa 25.3.2010 a XCdo XXX/XXXX z 25.3.2010

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovanej ustálenej judikatúry.

V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález ÚS SR III. ÚS XXX/XX z 3. novembra 2006, v ktorom ústavný
súd konštatoval : „ Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku ( tú istú alebo analogickú),
ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez tohto, aby sa argumentačne
vyrovnal so skoršími rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods.1
Ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdu ochranu podľa čl. 46 ods.

Ústavy.“

Povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry, povinnosť
uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon, jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek právnej
teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej judikatúry, musí pre
odklon uviesť dostatočný dôvod ( a teda nesie bremeno argumentácie) je považované za jedno zo

základných pravidiel racionálnej argumentácie.

Prvostupňový súd nevidel žiadny racionálny dôvod pre odklon od vyššie uvedenej ustálenej súdnej
praxe ( judikatúry ), a preto postupoval pri rozhodnutí súladne s ňou, nakoľko je možné ju aplikovať
na danú vec. Pokiaľ sa právny vzťah medzi súdnym exekútorom a účastníkom exekučného konania
nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah, za takýto právny vzťah sa nemôže považovať ani vzťah

medzi súdnym exekútorom a platiteľom mzdy a iného príjmu povinného. Z definície právneho postavenia
súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní
vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby
verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba

v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu
ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom.
Súd poznamenáva, že ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra
2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela daná zákonom č. 341/2005 Z.z.) výslovne uvádza, že
vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

V danom prípade navrhovateľ svoj nárok "na vydanie bezdôvodného obohatenia" vyvodzuje z právneho
vzťahu, ktorý:

1. Vznikol medzi ním ako platiteľom iných príjmov povinnej v exekučnom konaní a súdnym exekútorom
vykonávajúcim exekučnú činnosť.

2. Netýkal sa niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej

osoby a nevyplýval zo súkromného práva.

Išlooverejnoprávnyvzťahsledujúcizabezpečeniefunkciíštátu,vrámciktoréhosúdnyexekútoraplatiteľ
iného príjmu povinnej nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy
založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny
exekútor) vystupoval voči druhému ( platiteľovi iného príjmu ) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a

bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti (v tejto súvislosti pozri §66 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s § 89 EP ) oprávňujúce súdneho exekútora prikázať
platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iného príjmu
povinného (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") vykonával zo mzdy a iného príjmu povinného určené

zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému. Právny vzťah súdneho exekútora a platiteľa iného príjmu
v exekučnom konaní s týmito znakmi sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah.

Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť
a platiteľom iného príjmu nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v
zmysle § 451 OZ tým, že platiteľ mzdy a iného príjmu mu na základe exekučného príkazu na vykonanie

exekúcie poukáže sumu, na výplatu ktorej už povinný nemal nárok. V tejto súvislosti súd zároveň
uvádza, že sumy prijímané súdnym exekútorom v exekučnom konaní slúžia na vymoženie nároku
oprávneného. V danom prípade, prihliadajúc na okolnosti prejednávanej veci, je potrebné vychádzať z
podmienok uvedených v § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého, navrátenie do predošlého stavu je
v exekučnom konaní vylúčené. Znamená to, že pokiaľ súdny exekútor na základe poverenia vydaného
v exekučnom konaní vymohol pre oprávneného v exekučnom konaní uplatňovanú pohľadávku, nie je

možné vymoženú pohľadávku žiadať vrátiť od súdneho exekútora. Zákon v takom prípade explicitne
predpokladá nárok na náhradu škody proti štátu podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 Zákona č. 514/2003 Z.
Uplatnený nárok navrhovateľa návrhom na začatie konania nemožno považovať za nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka proti odporcovi.

Súd po zaujatí uvedeného záveru považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ je povinný žalobou

uplatnený nárok (iba) skutkovo vymedziť. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich
podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu ("iura novit curia"). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku
na plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania
ktorých prichádza do úvahy možnosť podriadenia žalobou uplatneného nároku pod inú hmotno-právnu
normu, než je uvedená v žalobe, musí vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na

to, či je v žalobe uvedený (alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia.

V danom prípade , so zreteľom na to, ako a čím navrhovateľ vymedzil skutkový rámec, z ktorého
vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie požadovanej sumy je zrejmé, že pre uplatnenie nároku na
zaplatenie spornej sumy v súdnom konaní považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že v exekučnom
konaní ( ako platiteľ iného príjmu povinného ) poukázal súdnemu exekútorovi vykonávajúcemu

exekučnú činnosť sumu na ktorú už povinný nemal nárok, teda vyššiu ako mu patrila, túto sumu
poukázal z verejných prostriedkov, keď exekútor nemal postupovať v súlade zo zákonom a uvedenú
sumu mu nevrátil. Bolo preto potrebné vyriešiť otázku, či žalobou uplatnený nárok nevyplýva zo
vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku, podľa ktorého súdny exekútor v prípade, že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá

za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto
zákona. Osobitným zákonom vo vzťahu k tomuto zákonnému ustanoveniu je Zákon č. 514/2003
z.z. Zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia než podľa zákona
č.514/2003 Z.z. Vznik zodpovednosti podľa tohto zákona predpokladá výkon exekučnej činnosti na
základe poverenia súdu podľa Exekučného poriadku. Ak však exekútor spôsobí škodu inak než pri takej

exekučnej činnosti, ktorá má oporu v súdnom poverení, vtedy exekútor zodpovedá podľa všeobecných
predpisovozodpovednostizaškodu.Vpredmetnejvecivykonávalexekútor-odporcaexekučnúčinnosť,
na základe poverenia súdu podľa Exekučného poriadku. Na základe uvedeného potom súd dospel
k záveru, že pokiaľ by exekútor - odporca , nepostupoval správne tak, ako to tvrdil navrhovateľ a
v dôsledku tohto malo dôjsť na strane navrhovateľa k vzniku škody, ide o nesprávny úradný postup

exekútora, v prípade ktorého prichádza do úvahy žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradnýmpostupompodľaZák.č.514/2003Z.z.Predmetnýzákonnedefinuje„nesprávnyúradnýpostup“,
z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo

k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z poruchy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Tak ako už bolo
uvedené vyššie exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Za nesprávny úradný
postup sa považuje napr. porušenie povinnosti súdneho exekútora urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, jeho nečinnosť pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaníalebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov. Ak teda exekútor v exekučnom
konaní nesprávne postupoval , nemožno sa vrátenia neoprávnene zaplatenej sumy domáhať žalobou
o náhradu škody proti exekútorovi, ale žalobou o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom, pričom za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora pri výkone
exekučnej činnosti zodpovedá štát. Odporca teda nebol v danej veci pasívne vecne legitimovaný a
preto z uvedeného dôvodu súd žalobu navrhovateľa zamietol, keď už sa ďalej nezaoberal meritom
veci, nakoľko toto by vzhľadom na vyslovený právny názor- nedostatok pasívnej vecnej legitimácie -
prekračovalo rámec tohto konania.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., o ktorých súd
rozhoduje na návrh. Odporca bol v konaní úspešný, trovy konania si neuplatnil a súd na jeho strane
ani vznik žiadnych trov konania nezistil, preto o trovách konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).