Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6P/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314201107
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5314201107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, vo veci starostlivosti o maloletú Q. Q.,

nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matky J. Q., rod. F., nar. X.X.XXXX, bytom T. X. č. X, W. a otca R. Q.,
nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XXX, právne zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, Moyzesova č. 34,
Čadca, v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca, aby zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci zo dňa 3.8.2010 v konaní 4C/112/2010
v časti týkajúcej sa výšky výživného na maloletú Q. Q., nar. X.X.XXXX počnúc dňom 1.9.2012
zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne, z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

NávrhomotcaPavlaNovotnéhozodňa6.2.2014žiadalmenovanýznížiťvýživnénamaloletúQ.Q.,ktorá
je jeho dcérou, zo sumy pôvodne určenej rozsudkom Okresného súdu v Čadci v konaní 4C/112/2010
zo dňa 3.8.2010 zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne z dôvodov, že na jeho strane
sa podstatne zmenili pomery. Jeho schopnosti a možnosti prispievať sumou 100,- Eur mesačne sú v
súčasnej dobe znížené vzhľadom na to, že uzavrel v januári 2012 manželstvo, z ktorého sa mu narodil
syn G., ku ktorému má vyživovaciu povinnosť a od mája 2010 zmenil zamestnanie, pracuje ako osoba
samostatne zárobkovo činná, keď jeho mesačný príjem predstavuje sumu 20.000,- Kč. Od februára
2012 zmenil živnostenské oprávnenie a jeho príjem sa znížil na sumu 10.000,- Kč vďaka celoeurópskej

ekonomickej kríze. Nie je preto schopný prispievať na výživu maloletej Nikoly sumou tak, ako bola
pôvodne určená a preto žiadal, aby súdu výživné znížil na sumu 40,- Eur mesačne počnúc dňom
1.9.2012.

Matka maloletej Monika Novotná žiadala návrh zamietnuť a tvrdila, že nie sú dôvody na zníženie
vyživovacej povinnosti, pretože aj na strane maloletej Q. sa zmenili pomery v tom smere, že dieťa od
ostatného rozhodnutia súdu o výživnom má zvýšené potreby a náklady jednak tým, že je po stránke
fyzickej viac vyvinutá, navštevuje vyšší ročník základnej školy a najmä na strane matky, ktorá maloletú

má vo výchove, je situácia taká, že v súčasnej dobe pracuje iba prostredníctvom mestského úradu na
aktivačných prácach a jej príjem predstavuje 97,50 Eur. Od 1.7.2014 poberala iba dávky v hmotnej
núdzi. Je vyučenou krajčírkou, naposledy pracovala v J. Ž., avšak po materskej dovolenke po narodení
maloletej Q., ktorú materskú si predĺžila do šiestich rokov veku, nemohla nájsť vo svojej profesii v okolí
svojho bydliska žiadne zamestnanie a preto pracuje iba na aktivačných prácach. Matka tiež tvrdila, že
otec maloletej už od októbra 2012, keď bola naposledy maloletá Q. v Č. u otca, prestal prispievať na jej
výživu 100,- Eur mesačne a svojvoľne začal platiť iba 40,- Eur. Aj túto sumu platil nepravidelne, jedenmesiac nezaplatil vôbec a potom poslal za dva mesiace 80,- Eur a podobne. Z uvedeného dôvodu bola
nútená podať návrh na exekúciu, ktorá vec je vedená u Exekútorského úradu JUDr. Lucie Ďuricovej.

Otec maloletej ako dôkazy, ktorými preukazuje zmenu jeho schopností a možností prispievať pôvodne

určenou sumou výživného 100,- Eur, predložil súdu listinné dôkazy, ktorými preukazuje, že jeho terajšia
manželkaS.Q.pracujeakoupratovačkavofirmeS.O.,s.r.o.,ďalejpreukazuje,žeboldočasnepracovne
neschopný, ďalej predložil súdu výpis z katastra nehnuteľností, ktorým preukazuje, že spoločne s
terajšou manželkou nadobudli nehnuteľnosť, na ktorú majú úver a tento úver splácajú, ďalej preukázal,
že z terajšieho manželstva s S. Q. sa mu narodil syn G. Q., ktorý je narodený XX.X.XXXX. Okrem

uvedeného spoločného dieťaťa sa s manželkou stará o syna manželky z predošlého manželstva H. Š.,
nar. XX.X.XXXX, na ktorého nedostával od bývalého manžela žiadne výživné, začalo sa proti nemu
trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. V čase podania návrhu na zníženie výživného
bola manželka otca, teda navrhovateľa na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo
výške 7.300,- Sk. V ďalšom konaní preukázal navrhovateľ potvrdením súčasného zamestnávateľa jeho
manželka spoločnosti S. O., s.r.o, so sídlo v O., že jeho manželka pracuje u uvedeného zamestnávateľa

ako upratovačka od 1.2.2015 s príjmom 6.000,- Kč. On pracuje ako osoba samostatne zárobkovo
činná v odbore elektrikár v stavebníctve s tým, že mesačne majú príjem do rodiny na živobytie
16.000,- Kč. V priebehu konania však po rozhodnutí druhostupňového súdu predložil navrhovateľ na
pojednávaní doklad zo zdravotnej dokumentácie z traumatologického vyšetrenia zo dňa 13.6.2014,
4.7.2014, 1.8.2014 a 5.9.2014 záznam ortopéda, resp. chirurga - traumatológa, že po páde na tvrdú

podložku pokĺznutím a zakopnutím na ulici si poranil svaly a šľachy na ruke, v dôsledku čoho bol
práceneschopný a v súčasnej dobe má v dôsledku úrazu zníženú hybnosť prstov na ruke, ktorú
skutočnosť dokumentoval citovanými potvrdeniami traumatológa, z ktorých samosudkyňa konštatovala
subjektívne potiaže, ktoré uvádzal navrhovateľ, bolesti lakťa, miernu citlivosť zápästia pri rotačných
pohyboch a bola mu doporučená ambulantná rehabilitácia, ktorú ukončil s tým, že mu bolo doporučené

ďalšie cvičenie pri domácom liečení. Teda z predložených dokladov nebolo preukázané, že by
navrhovateľ mal trvalejšie zníženú pracovnú schopnosť, aj napriek tomu, že navrhovateľ argumentoval
tým, že toto zranenie spôsobilo problémy v pracovnej oblasti, pretože pri dlhšie vykonávanej práci
má zníženú hybnosť prstov. Následky, ktoré by boli trvalejšieho charakteru, však navrhovateľ žiadnym
dôkazom nepreukázal.

Je spoločne s terajšou manželkou vlastníkom rodinného domu, ktorý kúpili podľa jeho tvrdenia za
500.000,- Kč, na ktorý majú hypotéku vo výške 1.000.000,- Kč, pretože časť hypotéky si zobrali na
rekonštrukciuuvedenéhodomu.Tentodomobývaspoločnesmanželkou,ichspoločnýmsynomasynom
z predošlého manželstva jeho terajšej manželky.

V priebehu konania sa aj na strane matky zmenili pomery v tom smere, že od rozhodovania súdu

o výživnom v tomto konaní rozsudkom súdu zo dňa 16.10.2014, ktorý bol zrušený druhostupňovým
rozhodnutím, sa matka zamestnala od 2.2.2015 vo A. D., Y.. s r.o., J. s čistou mzdou, ktorú
vykázala vo februári vo výške 347,05 Eur a daňový bonus 21,41 Eur plus prídavok na jedno dieťa.
Od ostatného rozhodovania vo veci matka na strane maloletej uvádzala zmenu v tom smere, že dieťa
dochádza do školy z miesta bydliska autobusom, denná preukážka so zľavou predstavuje 0,74 Eur

denne s tým, že v čase, keď ona ako matka pracovala na aktivačných prácach, tak dcéra sa stravovala
doma, v súčasnej dobe, keď je zamestnaná, navštevuje školskú družinu a jedáleň, za ktorú platí za
družinu 2,50 Eur mesačne a za stravu za jeden deň 1,10 Eur s tým, že mesačný poplatok závisí od
počtu pracovných dní v mesiaci. Podala návrh na priznanie náhradného výživného vzhľadom na to,
že otec dieťaťa riadne v plnej výške podľa rozhodnutia súdu neplatil výživné, ktoré poberá vo výške

100,- Eur mesačne a pokiaľ otec maloletej výživné v tom - ktorom mesiaci poukáže, tak túto sumu jej
pri náhradnom výživnom odpočítajú a neuhradia v celej výške 100,- Eur. Na svoje tvrdenie predložila
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, odbor sociálnych vecí zo dňa 8.4.2015 pod
č. O.-Q.-XXXX, keď v zmysle §-u 16 ods. 1 a 2, §-u 18 ods. 2 zák. č. 417/2013 Zb. z. o pomoci v hmotnej
núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov jej priznali osobitný príspevok po dobu najviac 12 po

sebe nasledujúci kalendárnych mesiacov po 126,14 Eur a od 1.3.2015 do 31.7.2015 v sume 63,07 Eur
od 1.8.2015 do 31.1.2015.Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa §-u 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa §-u 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo k zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa §-u 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je pravdou, že na strane otca nastala zmena
pomerov, pretože z jeho terajšieho manželstva sa narodilo ďalšie dieťa, maloletý G. Q., nar. XX.X.XXXX.

Spoločne s terajšou manželkou sa starajú o ďalšie dieťa, maloletého H. Š., ktorý sa narodil z
predchádzajúceho manželstva terajšej manželky navrhovateľa, avšak k tomuto dieťaťu má vyživovaciu
povinnosť jeho biologický otec. Ďalšia zmena pomerov na strane otca nastala v tom smere, že spoločne
so svojou terajšou manželkou si kúpili rodinný dom, na ktorý si spoločne zobrali hypotéku a to nielen
na kúpnu cenu, ktorá predstavovala 500.000,- Kč, ale ďalších 500.000,- Kč si zobrali na rekonštrukciu

domu s tým, že splácajú túto hypotéku vo výške 4.300,- Kč a rekonštrukciu domu majú podľa tvrdenia
navrhovateľa ukončenú, je to dom s obytnou plochou 300 m2 a v tomto dome vlastne bývajú spoločne
s manželkou a dvomi deťmi.

Pri zisťovaní schopností a možností povinných rodičov súd vychádza zo zistení o ich veku, kvalifikácii,
zdravotnom stave, počte vyživovacích povinností, prípadne miere nezamestnanosti v tom - ktorom

regióne. Pokiaľ je to potrebné, zisťuje tiež majetkové pomery, ktoré vyplývajú zo spoločenskej
reality, kedy veľmi často povinné osoby poukazujú na nedostatok finančných prostriedkov na platenie
výživného, hoci z iných dôkazných prostriedkov je zistené, že faktická celková suma majetku povinného
je vyššia, ako sám uvádza. Aj v súdenom prípade navrhovateľ ako otec maloletej J. zdôvodňuje návrh
na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletej J. tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť,

avšak do svojej ekonomickej situácie vôbec nezapočítava majetok, ktorý nadobudol spoločne s terajšou
manželkou, ale poukazuje iba na výšku splácaného úveru. Je pravdou, že úver, ktorý spláca spoločne s
manželkou odporca, je v rozsahu, ktorý predstavuje 4.300,- Kč, čo približne podľa kurzu českej koruny k
euru sa pohybuje v rozmedzí okolo 170,- Eur mesačne. Na strane navrhovateľa však treba prihliadať na
to, že spoločne so svojou terajšou manželkou, zabezpečuje výchovu aj syna, ku ktorému má vyživovaciu

povinnosť jeho manželka a jej predchádzajúci partner, avšak tá skutočnosť, že predchádzajúci partner
a otec uvedeného dieťaťa si vyživovaciu povinnosť riadne neplní, ešte neznamená, že takýto postup
biologického otca treba zohľadňovať pri plnení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletej J.,
keď sám svojvoľne od roku 2012 prestal plniť výživné vo výške, tak ako bolo určené rozsudkom súdu
v rozvodovom konaní vo veci pod sp. 4C/112/2010 a svojvoľne namiesto sumy 100,- Eur poukazuje, aj

to nepravidelne, 40,- Eur mesačne.

Je samostatne zárobkovo činnou osobou a nepreukázal, že by túto činnosť vykonával v regióne, kde je
možnosť realizovať svoje služby v odbore elektrikár v obmedzenom rozsahu, nepreukázal, že by jeho
príjmy boli zásadným spôsobom znížené a ovplyvnené, tak ako všeobecne otec tvrdil, bez toho, že
by na svoje tvrdenia predložil doklad, z ktorého by bolo nepochybné, že na jeho strane sa situácia v

jeho zamestnaní podstatným spôsobom zhoršila. Za predpokladu, že si spoločne s manželkou zobrali
hypotéku, na preukázanie svojich príjmov bolo zjavne potrebné predložiť doklady o výške príjmu a ak
by príjmová situácia na strane otca maloletej, teda navrhovateľa bola veľmi kritická, ako ju opisuje
navrhovateľ, určite by peňažný ústav nebol išiel do rizika poskytnutia takého vysokého úveru.

Na strane maloletej nastala zmena pomerov v tom, že maloletá už navštevuje druhý stupeň základnej

školy a dochádza do školy z miesta bydliska dopravným prostriedkom, teda zvýšili sa náklady na
cestovanie a takisto sa zvýšili jej náklady na potreby, pretože nároky na žiaka v druhom stupni sú určitevyššie ako na dieťa, ktoré navštevuje prvý stupeň základnej školy. Je pravdou, že na strane matky v čase
podania návrhu na zníženie výživného bola situácia kritickejšia ako je v súčasnej dobe, pretože nebola
zamestnaná a pracovala iba na aktivačných prácach s príjmom, ktorý nedosahoval 100,- Eur mesačne,

avšak v súčasnej dobe v priebehu konania je matka od mesiaca február 2015 zamestnaná, jej príjem
však dosahuje výšku minimálnej mzdy a nakoľko matka s maloletou nemá vlastné bývanie, ale býva v
rodinnom dome, ktorý patrí jej matke, v ktorom okrem nich býva aj súrodenec matky so svojou priateľkou.
I keď sa podieľajú na nákladoch súvisiacich s bývaním v uvedenom dome, maloletá s matkou nemajú
vlastné bývanie, tak ako navrhovateľ, ktorý s dvomi deťmi žijúcimi v spoločnej domácnosti a súčasnou

manželkou obývajú dom o obytnej ploche 300 m2. Teda v otázke bývania je vecou navrhovateľa, že
uprednostnil bývanie v rodinnom dome, ktoré je z hľadiska splácania úveru a nákladov spojených s
takýmto užívaním finančne náročnejší, avšak ide o majetkovú hodnotu, ktorá mu spoločne s terajšou
manželkou patrí a preto maloletá Q. aj takouto formou sa v zmysle Zákona o rodine má právo podieľať
na životnej úrovni svojho otca.

Na druhej strane je potrebné prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa osobne o maloletú stará

a každodenne sa podieľa na všetkých povinnostiach, ktoré vyplývajú zo starostlivosti o maloleté dieťa.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní proti rozsudku, ktorý súd v tejto veci vyhlásil 16.10.2014 a ktorý
následne bol druhostupňovým súdom zrušený, uvádzal, že súd nebral do úvahy, že bol dlhodobo z
dôvodu úrazu práceneschopný a že sa znížili jeho schopnosti a reálne možnosti platenia výživného, súd
považuje takéto tvrdenie otca za účelové, pretože aj v čase, kedy bol zdravý a práceschopný, neplnil

riadne vyživovaciu povinnosť podľa pôvodného rozsudku súdu vo výške 100,- Eur mesačne a od roku
2012 je otázka výživného riešená aj formou náhradného výživného, pretože otec platí nepravidelne a vo
výškerozdielnejoprotivýškeurčenejsúdu.Nepreukázalžiadnymdokladom,žeúraz,ktorýutrpelpádom,
bol závažný úraz, ktorý zanechal trvalé následky, pretože potvrdenie, ktoré súdu predložil, je potvrdením
odborníka z oblasti traumatológie, ktorý považoval stav po úraze za dobrý a doporučil rehabilitáciu

v domácom prostredí. Teda navrhovateľ využíva tieto skutočnosti na ospravedlnenie dlhotrvajúceho
protiprávneho konania otca v oblasti vyživovacej povinnosti, pretože bezdôvodne sám z vlastného
rozhodnutia prestal plniť vyživovaciu povinnosť v takej výške, ako má a aj v súčasnej dobe vyživovaciu
povinnosť riadne neplní. Je zjavné, že tak ako vo svojom zrušujúcom rozhodnutí druhostupňový súd
uvádzal (posledný odsek uznesenia č. konania 10CoP/8/2015 zo dňa 26.2.2015), že úlohou súdu v

ďalšom postupe bude aplikujúc zásadu oficiality v takomto druhu konaní dokazovaním zistiť existenciu
konkrétnych skutočností s dôrazom na tie, ktoré označil otec maloletej, predstavujúcich zmenu pomerov
v zmysle §-u 78 Zákona o rodine.

Súd na základe tohto stanoviska vykonal opätovné dokazovanie a zistil, že na strane otca nie sú dôvody
na zníženie výživného a aplikujúc zásadu oficiality dospel k záveru, že na strane otca zjavne sú možnosti

a schopnosti prispievať na výživu maloletej Q.l minimálne sumou takou, ako bolo pôvodne určené
výživné v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletej, teda v konaní 4C/112/2010, pretože vlastne
i keď od tohto rozhodnutia otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, jeho majetkové pomery rozhodne
nemožno považovať za pomery, ktoré by mu bránili plniť predovšetkým vyživovaciu povinnosť s tým, že
nemôže robiť rozdiely medzi deťmi, ktoré vychováva v manželstve a maloletou Q., ktorá je vychovávaná

iba matkou, pretože aj maloletá Q. má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca a prípadne
ďalších detí, ktoré má z iného vzťahu. Preto súd za takejto dôkaznej situácie dospel k záveru, že na
strane otca nie sú pomery, ktoré odôvodňujú zníženie výživného zo 100,- Eur na 40,- Eur a preto návrh
navrhovateľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).